Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/319/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, o zaplatenie 913,81 €, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu 6C/193/2012-72 z 26.3.2015 Okresného súdu Michalovce

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením uložil žalobkyni, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia zaplatila súdny poplatok za (predmet poplatku) odvolanie, ktorý je 20 € (pol.č.7a sadzobníka súdnych poplatkov). 2. Voči tomuto uzneseniu podala oprávnená v zákonnej lehote odvolanie, pričom uznesenie napadla v celom rozsahu. K dôvodom tohto postoja uviedla: 1) Napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Citovala časť znenia (prvú vetu) § 169 ods.1 O. s. p. Výnimky z povinnosti uviesť v písomnom vyhotovení uznesenia odôvodnenie ustanovuje § 169 v ods.2 a 3, pričom tam uvedené podmienky pri napadnutom uznesení splnené neboli. Z uvedeného dôvodu je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné, pre úplnú absenciu dôvodov jeho vydania. 2) Keďže napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne dôvody, skutkové a právne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu môže len hádať. 3) Nedostatok odôvodnenia ako dôvod na zrušenie uznesenia o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa položky 7a konštatoval v množstve vecí, napr. Krajsky súd (ďalej len KS) v Žiline, napr. v konaní 8Co/295/2013, ktorý zaslala v prílohe. Dôkaz: Uznesenie KS v Žiline 8Co/295/2013 z 30.7.2013. 4) Bol jej vyrubený súdny poplatok vo výške 20 € za podané odvolanie. Súd však uviedol, že súdny poplatok je vyrubený v zmysle pol.č.7a sadzobníka súdnych poplatkov zák.č.71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. 5) Podľa položky č.7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a p. ako je tomu pri položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov. 6) Podľa dôvodovej správy k vládnemu návrhu zák., ktorým sa mení a dopĺňa zák.č.145/95 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (predmetný návrh zák. obsahuje legislatívnu zmenu smerujúcu k zavedeniu súdneho poplatku za podanie žaloby), čl. II k bodu 3: Žaloby sa budú spoplatňovať podľa pol.č.1 Sadzobníka súdnych poplatkov. 7) Podľa odôvodnenia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslancov Antona Martvoňa, Otta Brixiho, Daniela Duchoňa a Ladislava Kamenického k vládnemu návrhu zák., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač č.145) (schváleným návrhom došlo k zavedeniu spoplatnenia

žaloby paušálnym poplatkom 20 €): V nadväznosti na zrušenie vecného oslobodenia pri žalobách na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa navrhuje zaviesť paušálny súdny poplatok pre tieto žaloby vo výške 20 €, čím sa jednak čiastočne zohľadňuje účel vládneho návrhu zák. (opatrenia na strane príjmovej časti štátneho rozpočtu) a súčasne sa zlepšuje v porovnaní s vládnym návrhom prístup k spravodlivosti v týchto veciach, nakoľko sa nebude vyberať poplatok podľa percentuálnej sadzby (položka 1), ale práve ako paušálny poplatok, ktorý je podstatne nižší. 8) Podala odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Preto nemôže byť vyzvaná na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie. 9) Všetky uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím všeobecného významu, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) 4Cdo 39/2007 z 29.3.2007 (citovala z neho; rozhodnutie pre lepšiu orientáciu v prílohe priložila). 10) V prílohe zák.č.71/92 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. 11) Bola jej v rozpore so zák.č.71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ZoSP; poznámka žalobkyne) uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemala. Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl.46 ods.1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl.6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl.12 ods.1 a čl.13 ods.1 písm. a) Ústavy SR. 12) V § 1 ods.1 ZoSP je vyjadrená ústavná zásada vyplývajúca z čl.59 ods.2 ústavy, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zák. alebo na základe zák. Podľa uvedeného ust. sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zák. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl.59 ods.2 ústavy vylúčené (k tomu pozri Edmund Horváth: Zákon o súdnych poplatkoch komentár. Bratislava: Iura Edition 2006 s.8, a n. tiež rozsudok NS SR 4Cdo 39/2007 z 29.3.2007). 13) Úprava poplatkovej povinnosti predstavuje jeden zo základných aspektov podmieňujúcich právo na súdnu ochranu podľa čl.46 ods.1 ústavy. Ak zák. v tomto smere ustanovil pevné a jasné pravidlá umožňujúce prístup k súdu taktiež splnením v ňom obsiahnutých podmienok, potom tieto podmienky musí akceptovať nielen každý, kto sa dovoláva práva na súdnu ochranu, ale rovnako a v neposlednom rade aj štát prostredníctvom orgánov súdnej moci. 14) Vzhľadom na uvedené, ak je účastníkovi konania v rozpore so zák.č.71/92 Zb. ukladaná poplatková povinnosť tam, kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu spravidla i zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl.46 ods.1 ústavy, ale rovnako tak aj porušenie čl.12 ods.1, no najmä čl.13 ods.1 písm. a) ústavy, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zák. alebo na základe zák., v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (m. m. (Nález Ústavného súdu SR I.ÚS 252/05 z 22.3.2006). 15) Súd je pri výkone svojej rozhodovacej právomoci viazaný čl.2 ods.2 a teda platí, že môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zák. 16) Navyše, podľa §18ca ZoSP z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012. V danom prípade bola žaloba ňou podaná pred 1.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zák.č.286/12 Z. z. (zák. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.145/95 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.9.2012. Do 30.9.2012 bolo podľa § 4 ods.1 písm. k) ZoSP konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. 17) S uvedeným sa stotožňuje aj NS SR, ktorý v uznesení 5MCdo 14/2007 z 30.6.2008 vyslovil názor, že spoplatňovanie procesného úkonu sa musí riadiť časom začatia konania. V tomto prípade ide o zužujúci výklad, pričom NS SR v predmetnom uznesení uvádza, cit.: Keďže zák. o súdnych poplatkoch ukladá povinnosti a pri výklade niektorých jeho ust. prichádza do úvahy nielen zužujúci, ale aj rozširujúci výklad, uprednostniť treba vždy ten výklad, ktorý je na prospech poplatníka. 18) Uvedený právny záver NS SR je v súlade s jeho ďalším publikovaným rozhodnutím všeobecného významu, a to uznesením 6MCdo 2/2011 z 10.8.2011, ktorým vyslovuje názor, že v čase začatia konania bolo súdne konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdnych poplatkov. Išlo o vecné oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok, ktoré vyplývalo priamo zo zák., a teda konanie je od poplatkovej povinnosti oslobodené celé. Za žiadny procesný úkon urobený v tomto konaní sa poplatok neplatí. Je preto logické, že ak sa oslobodzuje konanie ako celok, oslobodzuje sa aj odvolacie konanie, čo potvrdzuje § 4 ods.4 zák.č.71/92. 19) Uvedený záver je potvrdený medzi inými, napr.

Okresným súdom (ďalej len OS) Komárno a OS Rimavská Sobota, ktorý pristúpil k zrušeniu uznesení o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie podľa položky 7a. Dôkaz: Uznesenie OS Komárno 8C/842/2012 zo 16.10.2013, Uznesenie OS Rimavská Sobota 16C/174/2012 z 3.1.2014. 20) Na podporu uvedeného záveru rovnako priložila aj časť zápisnice z rokovania občianskoprávneho kolégia KS v Banskej Bystrici, ktoré sa uskutočnilo 27.11.2013 o 9:00 hod, na č.dv.204, 1. posch. KS v Banskej Bystrici. Skuteckého 7, kde sa rozoberala otázka vzniku poplatkovej povinnosti podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák.č.71/92 Zb., ktorú v svojom záujme žiadala sprístupniť v zmysle žiadosti o sprístupnenie informácie z 23.3.2015 podľa zák.č.211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dôkaz: Odpoveď na žiadosť o sprístupnenie informácie v zmysle zák.č.211/2000 Z. z. + časť zápisnice z rokovania občianskoprávneho kolégia KS v Banskej Bystrici, ktoré sa uskutočnilo 27.11.2013 S poukazom na uvedenú právnu argumentáciu žiadala súd, aby s poukazom na § 210a O. s. p. tomuto odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a napadnuté uznesenie zrušil bez náhrady a ak tento postup súd nevyužije, žiadala odvolací súd, aby napadnuté uznesenie/výzvu v celom rozsahu zrušil bez náhrady. 3. Podľa § 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 4. Podľa ods.2 prvá veta cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Podľa § 474 tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016. 6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie uznesenia (§ 387 ods.1 , ani na jeho zmenu (§ 388 , lebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto uznesenie podľa § 389 ods.1 písm. b) zrušil a podľa § 391 ods.1 vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nove rozhodnutie. 7. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumel procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník konania nemohol uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p. 8. Podľa § 167 ods.2 O. s. p. ak nebolo ďalej ustanovené inak, použili sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 9. Podľa § 169 ods.1 O. s. p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uviedlo o. i. odôvodnenie. 10. Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uviedol o. i., ako vec právne posúdil. 11. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. 12. Odôvodnenie uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok, ktoré iba odkazuje na položku sadzobníka súdnych poplatkov, nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia a má za následok, že také rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pre žalobkyňu, ktorej bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená povinnosť, to znamená odňatie jej možnosti konať pred súdom, lebo jej neumožňuje efektívne využitie jej procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohla odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu na ďalšie konanie. 13. Povinnosťou súdu bude, ak opätovne uloží žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uznesenie odôvodniť (§ 234 ods.2,§ 236 a § 220 ods.2 , pričom sa vysporiada aj so všetkými skutočnosťami uvedenými v odvolaní. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.