Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-90-2016.pdf
PDF · 82.93 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/90/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Soni Zmekovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Peter Šlosiar RICARDO, miesto podnikania Hostie 321, IČO: 11 759 216, o vymoženie sumy vo výške 1.773,87 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 11Er/1169/2015-16 zo dňa 9. decembra 2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod EX 41563/15. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d) zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1 , 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.01.2008), konštatujúc, že žiadosť súdneho exekútora nebola dôvodne podaná. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 05984/14 zo dňa 23.04.2015, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s.. Za preukázané považoval, že účastníci uzavreli dňa 06.05.2013 zmluvu o úvere, kde povinný je v zmluve označený ako fyzická osoba - podnikateľ aj ako fyzická osoba a nie je teda zrejmé, či povinný zmluvu uzavrel ako fyzická osoba podnikateľ alebo len ako fyzická osoba. Túto skutočnosť nepreukazuje ani predtlačené prehlásenie dlžníka, že peniaze sú poskytnuté na podnikanie. Vzhľadom na to, že oprávnený dostatočne nepreukázal, že povinný vystupuje ako podnikateľ, na predmetný právny vzťah boli aplikované spotrebiteľské právne normy. Zároveň poukázal na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Súd tak na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného od. 1.1.2008 ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade bola právomoc rozhodcovského súdu založená rozhodcovskou zmluvou, uzatvorenou v ten istý deň ako zmluva o úvere, t.j. dňa 6.5.2013. Súd z úverovej zmluvy, ako aj z Rozhodcovskej zmluvy zistil, že tieto boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov, a preto povinný dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53, odsek 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka). Ďalej je vzhľadom na dátum uzatvorenia
a čísla oboch týchto formulárových zmlúv zrejmé, že uzatvoreniu Zmluvy s povinným bezprostredne predchádzalo uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy, v ktorej povinný musel súhlasiť s riešením prípadného sporu v rozhodcovskom konaní, inak by mu nebol poskytnutý úver na základe Skutočnosť, že oprávnený pripravil rozhodcovskú doložku na samostatnom liste papiera žiadnym spôsobom nespochybňuje, že uzatvoreniu Zmluvy s povinným bezprostredne predchádzalo uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy, keďže vzhľadom na formu oboch zmlúv a dátum ich uzavretia je zrejmá ich vzájomná súvislosť a podmienenosť. Podľa názoru súdu takto formulovanú zmluvu nemožno považovať za individuálne dojednanú. V čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy spor. Takýmto spôsobom sa povinný vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Súd preto rozhodcovskú zmluvu, ako podmienku uzatvorenia Zmluvy o úvere, ktorú oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, posúdil ako neprijateľnú podmienku. Samotná rozhodcovská zmluva umožňuje dlžníkovi obrátiť sa v spore s veriteľom na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi. Okrem toho rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom zakotvený v Rozhodcovskej zmluve ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote, domáhajúc sa zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa názoru oprávneného v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Svoje závery oprel aj o nález Ústavného súdu SR sp. zn. 5/2000. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal na to, že s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy mal povinný možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie a po preskúmaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.
4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vydal dňa 09.12.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní dňa 23.02.2016
rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, Civilného mimosporového poriadku <aspi://module='ASPI'&link='161/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a Správneho súdneho poriadku <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
9. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z.).
10. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná ust. § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený zmluvou o úvere, od ktorej oprávnený odvíja svoj nárok v exekučnej veci je potrebné aplikovať nielen všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale i ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu k všeobecnej úprave predpisom špeciálnym.
11. Z predloženej zmluvy o úvere uzatvorenej účastníkmi konania dňa 06.05.2013 vyplýva, že oprávnený ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 600 eur, ktorý sa povinný zaviazal zaplatiť veriteľovi spolu s poplatkom vo výške 576 eur, t.j. spolu sa zaviazal zaplatiť sumu 1176 eur. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že zmluva bola uzatvorená s dlžníkom, ktorý bol označený v zmluve obchodným menom a s príslušnými údajmi o ňom ako živnostníkovi (IČO, miesto podnikania, živnostenský register, číslo živnostenského oprávnenia). Zároveň dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania.
12. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní oprávneného dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil právny vzťah, vzniknutý medzi účastníkmi na základe zmluvy o úvere dňa 06.05.2013, ako spotrebiteľský, keď mal za to, že povinný uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ. Podľa názoru odvolacieho súdu za danej dôkaznej situácie, keď zo znenia samotnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že predmetnú zmluvu o úvere uzatvoril povinný ako živnostník, je potrebné záver súdu prvého stupňa, že právny vzťah účastníkov konania je vzťahom spotrebiteľským založeným na zmluve, ktorá má povahu zmluvy spotrebiteľskej v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. OZ, považovať za nesprávny. Odvolací súd poukazuje
na to, že povinný pravdivosť údajov týkajúcich sa jeho obchodného mena, jeho miesta podnikania a identifikačného čísla, uvedených v zmluve verifikoval i svojím podpisom na zmluve a tieto v konaní nespochybňuje doposiaľ žiaden právne relevantný dôkaz. Odvolací súd dodáva, že zistenie, že zmluvu uzatvoril povinný ako živnostník v súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej činnosti, má za následok, že v danom prípade neboli splnené zákonné znaky vyplývajúce z ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, vyžadované na to, aby sa vzťah medzi oprávneným a povinným podriadil spotrebiteľskému právnemu režimu.
13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).