Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-16-2016.pdf
PDF · 89.86 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/16/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa M.. U. V. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v K. K. na A. XX zastúpeného advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici na Skuteckého 17 proti odporkyni N. V. nar. X.X.XXXX bývajúcej v A. G. Z. na O. XX zastúpená splnomocnenou zástupkyňou M.. Ľ. V. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v A. G. Z. na O. XX v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 19.11.2015 č.k. 4C 227/2015-44 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 19.11.2015 č.k. 4C 227/2015-44 zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti k odporkyni.
2. Rozhodol tak na základe zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 11.10.2010 č.k. 16P 304/2010-80 bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu v tom čase maloletej navrhovateľky 160 Eur mesačne. Odporkyňa ukončila stredoškolské štúdium vykonaním maturitnej skúšky 22.5.2014 a bola prijatá na Vysokú školu medzinárodného podnikania v Prešove 11.7.2014. Na túto vysokú školu nenastúpila, pretože jej záujmom a cieľom bolo študovať na Vysokej škole ekonomickej v O. a potrebovala sa dôsledne pripraviť na prijímacie pohovory. Na základe osvedčenia B. Š., B. XX, A. G. Z., že odporkyňa ukončila v školskom roku 2014/2015 druhý ročník dvojročného stredného kurzu nemeckého jazyka 30.6.2015, potvrdenia B. Š., B. XX, A. G. Z., že odporkyňa navštevovala v školskom roku 2014/2015 prvý ročník kurzu talianskeho jazyka a čestného prehlásenia O.. Ľ. R., že v školskom roku 2014/2015 pripravovala odporkyňu na prijímacie skúšky z matematiky na Vysokú školu ekonomickú v O., dospel k záveru, že odporkyňa nebola schopná sa samostatne živiť, pretože sa individuálnym štúdiom pripravovala na prijímacie skúšky na Vysokú školu ekonomickú v O., Fakultu medzinárodných vzťahov, G. H..R. X, O., na ktorú aj bola 15.6.2015 prijatá. Odporkyňa je študentkou prezenčnej formy štúdia bakalárskeho študijného programu medzinárodné ekonomické vzťahy. Prezenčná forma štúdia je ekvivalentom formy denného štúdia, ako to vyplýva z vyjadrenia Fakulty medzinárodných vzťahov v O., s celkovou študijnou záťažou 780 hodín, teda ide o štúdium denné. Konštatoval, že náklady súvisiace s prípravou odporkyne na prijímacie pohovory v O. boli preukázané výpismi z účtu jej matky a potvrdeniami o vykonaných platbách rovnako jej matkou. Dospel k záveru, že v rozhodnom období, t.j. od podania návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti 7.5.2015 sa odporkyňa pripravovala na budúce povolanie absolvovaním štúdia na Jazykových školách a súkromnou výukou matematiky ukončených k 30.6.2015, pričom už rozhodnutím z 15.6.2015 bola prijatá na Vysokú školu ekonomickú v O.. Keďže navrhovateľ podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči dospelému dieťaťu 7.5.2015, za rozhodné obdobie pre dokazovanie v predmetnej veci považoval obdobie od 7.5.2015 bez posudzovania
predchádzajúceho obdobia. Rovnako konštatoval, že v priebehu konania bolo nesporne preukázané, že na doposiaľ vzniknutých výdavkov odporkyne sa podieľala iba jej matka, nakoľko navrhovateľ sám prehlásil, že vyživovaciu povinnosť od mája 2015 voči odporkyni si neplní. Výšku vynaložených nákladov na súčasné vysokoškolské štúdium neskúmal, nakoľko predmetom konania nie je zvýšenie ani zníženie výživného, ale nárok navrhovateľa uplatnený v žalobnom návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti k 7.5.2015. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti je nedôvodný, preto ho zamietol. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že navrhovateľ nebol v konaní úspešný a úspešná odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila.
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ s odôvodnením, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z čiastočne nesprávnych skutkových zistení a na to nadväzujúceho nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k odporkyni. Uviedol, že návrh založil na tej skutočnosti, že odporkyňa, ktorá je jeho dcérou, dosiahla plnoletosť a je schopná sa sama živiť. Tento návrh podal preto až 7.5.2015, nakoľko dovtedy bol zo strany svojej dcéry zavádzaný tým, že študuje na vysokej škole. Dal do pozornosti, že odporkyňa iniciovala konanie o zvýšenie vyživovacej povinnosti, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 15C 32/2014 na Okresnom súde Banská Bystrica a bolo založené na tej skutočnosti, že študuje na Vysokej škole v O.. Táto skutočnosť sa však preukázala ako nepravdivá, pretože odporkyňa na túto vysokú školu nenastúpila. Návrh na zvýšenie výživného zobrala späť až 9.2.2015 a konanie bolo zastavené uznesením č.k. 15C 32/2014 - 103, ktorým dôkazom sa súd prvého stupňa nijako nevysporiadal v rámci toho, že neboli dôvody na plnenie vyživovacej povinnosti nielen k 7.5.2015, ale de facto k 1.9.2014, kedy odporkyňa ukončila štúdium na strednej škole. Voči odporkyni si plnil vyživovaciu povinnosť v dobrej viere na základe skutočností uvádzaných v návrhu na zvýšenie výživného, inak by požiadal o zrušenie vyživovacej povinnosti už skôr. Nárok na zrušenie vyživovacej povinnosti považuje za dôvodný, nakoľko odporkyňa ani počas priebehu konania nepreukázala, že by bol návrh podaný nedôvodne, práve naopak, sama pri výsluchu účastníka potvrdila, že na vysokú školu po skončení strednej školy nenastúpila. Vyjadril názor, že v súčasnosti už plnoletá dcéra mala možnosť od 1.9.2014 sa zamestnať a jednoznačne bola schopná sa sama živiť. Považuje za zarážajúce, že ho vôbec neinformovala o tom, že nenastúpila na ňou tvrdené vysokoškolské štúdium, čo zistil dodatočne a náhodou, preto je správne, aby bola súdom jeho vyživovacia povinnosť zrušená k 7.5.2015, a poukázal na prax súdov v súvislosti so zánikom vyživovacej povinnosti, z ktorej možno vyvodiť záver, že pre nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa. Keďže odporkyňa nenastúpila po 31.8.2014 na ďalšie štúdium, získala maturitou predpoklady na výkon povolania. Akékoľvek účelovo tvrdené návštevy kurzov a príprav na štúdium nemožno vziať na zreteľ; rovnako súdna prax nepovažuje externé štúdium za prekážku v možnosti samej sa živiť. Akékoľvek takéto kurzy nie sú súčasťou vzdelávacieho procesu, ktorý by vytváral prekážku v možnosti sám sa živiť a preto na ňu nemožno brať zreteľ; o to viac, že dcéra bola prijatá na vysokoškolské štúdium pre akademický rok 2014/2015 na Vysokú školu do O., ale na toto štúdium ani nenastúpila. K štúdiu na Vysokej škole v O., na ktoré bola prijatá pre akademický rok 2015/2016 uviedol, že ku dňu podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti odporkyňa nebola prijatá na toto štúdium a jemu, ako navrhovateľovi, nemôže byť na ujmu, kedy konajúci súd rozhodne, pretože podstatné je, či je návrh podaný dôvodne a v tomto prípade podaný dôvodne bol. Vždy podporoval svoju dcéru (odporkyňu), čoho dôkazom je plnenie vyživovacej povinnosti aj po 31.8.2014, hoci na takéto plnenie neboli dôvody, ako sa ukázalo zo záverov súdneho konania sp. zn. 15C 32/2014 (zvýšenie výživného).
4. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že po ukončení gymnázia v A. G. Z. sa sústavne pripravovala na budúce povolanie, čoho dôkazom je, že bola úspešne prijatá a v súčasnosti študuje na Vysokej škole ekonomickej v O.. Všetky doklady boli predložené konajúcemu súdu, ktorý, ako vyššie uviedla, rozhodol vecne správne a s jeho závermi sa plne stotožňuje.
5. Navrhovateľ sa k vyjadreniu odporkyne nevyjadril.
6. Zákonom č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 C.s.p.) a nadobudol účinnosť 1.7.2016.
7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd na základe odvolania navrhovateľa preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti k odporkyni zamietol. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s ust. § 191 C.s.p. ich hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľa uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a navrhovateľ ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti k odporkyni. Odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie, pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. V preskúmavanom prípade odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by dovoľovali záver, že odporkyňa zneužíva inštitút výživného, pretože pokračuje v príprave na budúce povolanie a rozširuje si svoje vzdelanie v súlade s jej ústavným právom zaručujúcim čl. 2 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.), podľa ktorého nikomu sa nesmie odoprieť právo na vzdelanie a čl. 42 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má každý právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nestačí preukázanie skutočností, že dieťa už je schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej činnosti. Zákon uprednostňuje záujem oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Nie je vylúčené, aby vyživovacia povinnosť rodičov trvala aj v prípade, keď sa dieťa po skončení strednej odbornej školy rozhodne pokračovať v štúdiu na vysokej škole, hoci aj iného zamerania. Vyživovacia povinnosť (z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie) končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese (prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita). Ak sa odporkyňa vo vlastnom záujme rozhodla pre ďalšie pokračovanie v štúdiu na vysokej škole, ktoré je v súčasnej dobe takmer nevyhnutné so zreteľom na nedostatok vhodných pracovných príležitostí pre nekvalifikovaných absolventov gymnázia, nemožno ju sankcionovať zrušením vyživovacej povinnosti len preto, že navrhovateľ za relevantné považoval štúdium na Vysokej škole ekonomickej v O., pretože vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá zásadne po celú dobu jeho prípravy na budúce povolanie práve vtedy, ak je doba spoločensky odôvodnená. Odvolací súd poznamenáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, jej trvanie preto povinný rodič nemôže podmieňovať určitým správaním, resp. smerovaním dieťaťa v zhode s jeho predstavami. V priebehu konania na súde prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že v rozhodnom období, t.j. od 7.5.2015, ku ktorému dňu navrhovateľ žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť voči odporkyni, do 15.6.2015, kedy bola odporkyňa prijatá na Vysokú školu ekonomickú v O., nebola schopná sama sa živiť, pretože sa dôsledne pripravovala na prijímacie pohovory na Vysokú školu ekonomickú v O., ktoré úspešne absolvovala a stala sa študentkou vysokej školy v zhode s jej predstavami. Súhrne možno konštatovať, že odporkyňa nie je schopná sama sa živiť, pretože nie je schopná samostatne uspokojovať svoje potreby a len samotná skutočnosť, že nadobudla vykonaním maturitných skúšok pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa. Pokiaľ sa navrhovateľ v odvolaní domnieval, že ďalšie trvanie jeho vyživovacej povinnosti je v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi
rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje konkrétne v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste. Z tohto ustanovenia sa dá vyvodiť, že jeho aplikácia je povinnosťou súdu, nota bene na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti a ich danosť zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Podľa ustálenej súdnej praxe možno ako konanie v rozpore s dobrými mravmi posudzovať prípady, keď oprávnený bez ospravedlniteľného dôvodu nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť aj napriek svojim objektívnym možnostiam a schopnostiam a svoju situáciu rieši požadovaním výživného, keď oprávnený bez ospravedlniteľného dôvodu nerešpektuje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ust. § 43 ods. 2 a 3 Zákona o rodine a tiež vtedy, ak sa dopustí úmyselného trestného činu voči povinnému. V preskúmavanom prípade odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by dovoľovali záver, že odporkyňa zneužíva inštitút výživného, pretože pokračuje v príprave na budúce povolanie a rozširuje si svoje vzdelanie v súlade s jej ústavným právom a plnenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni nie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože vzájomne napätý vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou vyplýva z celkovo narušených vzťahov medzi nimi už v predchádzajúcom období vzájomných rodinných vzťahov, predovšetkým na základe narušených vzťahov medzi rodičmi odporkyne, a rovnako ani z výpovede odporkyne a jej písomných podaní nemožno uzavrieť, že jej správanie voči navrhovateľovi by bolo v rozpore s dobrými mravmi odôvodňujúce nepriznanie (zrušenie) výživného. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, resp. doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku ďalšie dôvody.
10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).