Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_15C-289-2015.pdf
PDF · 115.07 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/289/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598 so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421 so sídlom Bratislava, Grösslingová 4 proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00166073 so sídlom Bratislava, Župné námestie 13 o náhradu škoda a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
I. Žalobný návrh zamieta.
II. Žalobca a žalovaný nemajú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27.09.2012 domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že exekučný súd (Okresný súd vo Vranove nad Topľou) v exekučnom konaní, ktorého účastníkom bol žalobca ako oprávnený nerozhodol v zákonnej lehote o návrhu na zmenu súdneho exekútora, v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Domnieval sa, že v danom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora nedošlo v zákonnej lehote, hoci prejednaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla svojou kompletnosťou mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Žalobca uviedol, že mu vznikla majetková škoda vo výške 175,- Eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil sumu 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- Eur. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym uplynutím času boli ohrozené legitímne očakávania žalobcu a nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu rizikám spojeným so zánikom povinného, so zmarením účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolventnosti povinného. Výšku nemajetkovej ujmy žalobca vyčíslil s poukázaním na doktrínu prijatú Ústavným súdom a nálezy Ústavného súdu III. ÚS 203/06-25, III. ÚS 235/04-3, III. ÚS 347/05, III. ÚS 142/06-28, III. ÚS 118/06-40, ÚS 110/04-55, III. ÚS 125/04-44, III. ÚS 229/04-52, III. ÚS 21/05-30, III. ÚS 190/05-36, III. ÚS 301/05-38 a III. ÚS 82/03-25. Žalobca mal za to,
že za každý rok poznačený prieťahmi sa na základe predmetnej doktríny vzťahuje satisfakcia vo výške 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. 2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Predovšetkým namietal procesné pochybenia zo strany žalobcu, pretože žalobca v žalobách neuvádza spisové značky príslušných konaní vedených na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalovaný tiež namietal, že žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci existenciu označených exekučných konaní, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy a napriek tomu, že síce časť dôkazov uviedol najmä odkazom na exekučné spisy, v skutočnosti prenáša dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať sám. Tvrdenie žalobcu o tom, že nemá vedomosť o spisových značkách v exekučných konaniach sa nezakladá na pravde a má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia, pričom neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, boli jedným z dôvodov, pre ktorý Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu napr. sp.zn. II. ÚS 211/2002, IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. 3. Podľa názoru žalovaného nie je splnená podmienka pre možnosť vyhovieť podanej žalobe v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom štátu, po neúspešnosti ktorého je možné predmetnú žalobu podať po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Prvé žiadosti boli žalovanému doručené 23.04.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že žaloby boli doručené súdu 20.09.2012, vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr, čo je v rozpore s ust. § 15 ods. 1 a § 16 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z.. Predbežné prerokovanie nároku je pritom zákonom ustanovenou podmienkou preto, aby mohlo o nároku prebehnúť občianske súdne konanie. 4. K tvrdenému nesprávnemu postupu exekučného súdu žalovaný uviedol, že v praxi po podaní návrhu na zmenu exekútora sa tento návrh predloží pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie a na vyčíslenie doterajších trov, ako aj na predloženie exekútorského spisu, za účelom postupu podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku. Pokiaľ pôvodný exekútor neposkytol súdu potrebnú súčinnosť, nebolo možné návrhu v 30-dňovej lehote vyhovieť. Ďalej žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 16/2002, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že pri posúdení či došlo, alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov Ústavný súd síce prihliada na lehoty uvedené v Ústave, alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Žalovaný tiež vyslovil presvedčenie, že všeobecný súd nemá dostatok právomocí na preskúmavanie efektívnosti a rýchlosti súdneho konania iného súdu, pretože takémuto skúmaniu môže byť rozhodovanie súdu podrobené len v konaní pred Ústavný súdom SR na základe ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd potom môže o náhrade škody rozhodovať na základe prieťahu v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, v ktorom sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktorý má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorom bolo konštatované, že sa porušilo právo na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania pri každom nároku, pri ktorom došlo k rozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009. K uplatnenej a vyčíslenej škode a majetkovej ujme žalovaný uviedol, že uplatnené sumy sú len hypotetické a nezodpovedajú kritériám vzniku nároku na náhradu škody, pričom zjavne nejde o škodu skutočnú a nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej právnej úvahy. Predovšetkým zdôraznil, že v súvislosti s nerozhodnutím o zmene súdneho exekútora v lehote, nemohlo dôjsť k vzniku škody, pretože s poukazom na § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku, pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do rozhodnutia súdu o zmene exekútora a teda v zmysle zákona bol pôvodný súdny exekútor povinný pokračovať vo vymáhaní pohľadávky. Zároveň žalovaný upriamil pozornosť súdu na aspekt dobrých mravov hovoriaci v neprospech žalobcu vzhľadom na charakter nárokov a charakter obchodnej činnosti žalobcu, pretože tieto nároky voči dlžníkom vznikli na základe nekalých praktík žalobcu pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv a žalobca je vnímaný verejnosťou aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľa negatívne. Toto negatívne vnímanie je dôsledkom jeho praktík a aplikácie, či využívania právnych inštitútov, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a so všeobecnými uznávanými spotrebiteľskými právami.
5. Súd vec prejednal v neprítomnosti oboch strán sporu, ktorí neúčasť na súdnom pojednávaní ospravedlnili a nežiadali pojednávanie odročiť. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými stanoviskami strán sporu, spisovým materiálom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 4C/572/2012, sp.zn. 7Er/156/2015, Okresného súdu Prešov sp.zn. 15C/424/2012, znaleckým posudkom Znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity Bratislava č. 1/2014, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil: 7. Okresný súd Prešov prejednáva v tomto konaní vec, ktorá pôvodne napadla na Okresný súd Vranov nad Topľou pod sp.zn. 4C/568/2012, v ktorej bola spojená aj vec 4C/572/2012. Na Okresnom súde Prešov bola vec vedená pod sp.zn. 15C/424/2012 a súd rozhodol rozsudkom č.k. 15C/424/2012-54 dňa 1.8.2014. Na samostatné konanie vylúčil vec, ktorá bola pôvodne vedená pod sp.zn. 4C/572/2012 z dôvodu hospodárnosti, keďže nedisponoval potrebným spisovým materiálom exekučného spisu. 8. Po zabezpečení exekučného spisu sp.zn. 7Er/156/2005 (EX 1153/05) proti povinnému I. M. bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená Okresnému súdu vo Vranove nad Topľou 13.5.2005. Poverenie súd vydal 25.5.2005. Návrhom doručeným súdu 22.11.2010 navrhol oprávnený (žalobca) zmenu súdneho exekútora. Výzvou z 26.11.2010 bol exekútor vyzývaný na vyúčtovanie trov exekúcie s podrobnou špecifikáciou a predloženie exekučného spisu. Exekútor požadované doručil 10.12.2010. Uznesením zo dňa 18.3.2011 súd návrhu žiadosti oprávneného o zmenu exekútora vyhovel a poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Zároveň priznal pôvodnému exekútorovi náhradu trov exekúcie. Uznesením zo dňa 11.7.2012 Okresný súd Vranov nad Topľou vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Urobil tak pre nespôsobilý exekučný titul. Voči uvedenému podal odvolanie oprávnený, doručené Okresnému súdu Vranov nad Topľou 9.8.2012. Krajský súd v Prešove potvrdil uznesenie prvostupňového súdu dňa 29.1.2013 s odôvodnením, že prvostupňový súd správne zastavil exekúciu pokiaľ neexistuje spôsobilý titul. Voči uzneseniu Krajského súdu v Prešove podal oprávnený odvolanie, neskôr dovolanie. Najvyšší súd SR odvolacie konanie zastavil vo vzťahu k rozhodnutiu o prerušení konania. Na základe podaného dovolania zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zrušujúce uznesenie sa týkalo prerušenia konania. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 16.12.2015 zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, potvrdil uznesenie v časti zastavenia exekúcie. 9. Písomným podaním doručeným súdu 8.4.2016 reagoval žalobca na vyjadrenie žalovaného k žalobe a uviedol, že pokiaľ žalovaný namieta nedostatky žalobného návrhu nekonkretizuje o aké sa má jednať. Vo vzťahu k označeniu povinných žalobca uviedol, že ich v žalobnom návrhu označuje spôsobom umožňujúcim ich spoľahlivú identifikáciu. Nestotožnil sa ani s potrebou uvádzania spisových značiek a tvrdením, že nedoložil požadované dôkazy. Titul žalobcom uplatneného nároku vychádza z nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu v zákonom predpokladanom čase. Pokiaľ je žalobcovi vytýkané, že dostatočne postup súdu v konaní neurgoval a nesťažoval sa, poukázal žalobca na to, že vyvinul enormné úsilie a uskutočnil viacero krokov (18.2.2009 spísal a podal žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 20.5.2009 opätovne spísal a podal žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 20.5.2010 podával ďalšiu žiadosť, 23.9.2010 opätovne a urobil tak aj 27.9.2010). Za špekulatívne považuje žalobca aj tvrdenie o predčasnom podaní žaloby v spojení s popretím uplatneného nároku. Ďalej žalobca polemizuje s právnymi názormi vyslovenými Ústavným súdom a kontruje odlišnými rozhodnutiami Ústavného súdu, avšak tomuto súdu neprináleží hodnotiť rozhodovaciu prax Ústavného súdu. Záverom žalobca zdôraznil, že potrebným spôsobom preukázal majetkovú škodu existenciou nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v nečinnosti súdu, ktorá spôsobila zmenu v pracovných aktivitách zamestnancov žalobcu, v hraničných prípadoch až nutnosť prijať nových zamestnancov, existenciu vzniku škody preukazujú listinné dôkazy v exekučnom spise, napr. urgencie o stave konania, ktoré sú dôkazom o vzniku škody, pretože zaslanie bolo spojené s reálnym finančným výdajom. Pokiaľ by bol súd včas rozhodol, žalobca sa nemusel venovať prostredníctvom svojim zamestnancov urgenciám, sťažnostiam, evidencii nerozhodnutých prípadov a pod.. V neposlednom rade poukázal žalobca na ust. § 136 O.s.p. vo vzťahu k určeniu výšky škody s nepomernými ťažkosťami alebo vôbec, má súd povinnosť určiť ju podľa svojej úvahy, čo je podľa názoru žalobcu aj tento prípad. Napriek tomu žalobca predložil originál znaleckého posudku č. 1/2014 preukazujúci tvrdené skutočnosti a súdu podľa žalobcu neprináleží posudzovať správnosť, či nesprávnosť znaleckého posudku a nahradiť ho vlastným posúdením z odbornej stránky. Je pritom nepochybné, že majetková škoda v každom individuálnom prípade neskorého rozhodnutia o zmene súdneho exekútora dosahuje minimálne 31,68 Eur. K náhrade nemajetkovej ujmy žalobca uviedol, že aj obchodnej spoločnosti môže vzniknúť iná ako peňažná škoda poukazujúc na rozhodnutie Comingersoll S.A. / Portugalsko. Ostro sa žalobca ohradil voči negatívnemu vykresľovaniu jeho podnikateľských aktivít žalovaným, nakoľko celá jeho podnikateľská aktivita je prísne regulovaná vnútroštátnym právom, ako aj
predpismi Európskej únie. Je preto absurdné, že žalovaný vo svojom stanovisku požaduje aplikovať na predmetný prípad § 3 ods. 1 OZ napriek tomu, že je to štát, ktorý spôsobil škodu a poukazovaním na dobré mravy sa snaží zbaviť zodpovednosti za škodu, používa neprijateľné argumenty v snahe zmiasť konajúci súd a odviesť pozornosť od podstaty súdneho konania. Pokiaľ žalovaný tvrdí neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou žalobca uvádza, že sa jedná o všeobecné frázy, pričom žalobca uplatnenú škodu špecifikoval a táto spočíva v nákladoch súvisiacich s pracovnými úkonmi v snahe odstrániť nečinnosť súdu, resp. spočívajúcej v omeškaní súdu vydať rozhodnutie v zákonnej lehote. Na základe uvedeného navrhol žalobca vyhovieť žalobe. 10. Žalobca doručil Okresnému súdu Prešov znalecký posudok č. 1/2014, vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorý bol na tunajší súd doručený ku konaniu sp.zn. 13C 413/2012. V bode 2 Úvodnej časti znaleckého posudku je uvedené, že tento bol vypracovaný za účelom súdneho konania, avšak nie je v ňom bližšie špecifikované, akého súdneho konania. Nakoľko ide o všeobecný znalecký posudok a nejedná sa o posudok, ktorý by bol vypracovaný na konkrétnu právnu vec, súd na neho neprihliadal. Znalecký posudok bol spracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a prípadne nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov SR v exekučných konaniach. Záver posudku je taký, že na základe nesprávneho úradného postupu súdov a zbytočnými prieťahmi pri rozhodovaní o žiadosti o zmene súdneho exekútora, znalci vyčíslili majetkovú škodu pre každý jednotlivý prípad vo výške 31,68 Eur. Pri výpočte tejto škody v konkrétnej právnej veci však z tohto znalecký posudok nevychádzal. Znalecký posudok sa nevzťahuje na konkrétne právne veci, ide o všeobecný posudok, ktorý sa vzťahuje na hromadné podanie žalobcu v obdobných veciach. Znalci sa navyše vyjadrujú k právnym otázkam, čo im vôbec neprináleží. Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
11. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
12. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
14. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
15. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
16. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
17. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
18. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
19. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
20. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
21. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
22. Žalobca vytýka súdu nesprávny úradný postu spočívajúci v nedodržaní 30-dňovej lehoty rozhodnúť o návrhu na zmene súdneho exekútora.
23. Podľa § 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
24. Podľa § 44 ods. 9 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
25. Žalovaný vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania proti nárokom na náhradu škody vzniknuté mu pred dňom 23.04.2009, avšak v danom prípade boli len návrhy na zmenu exekútora podávané až po tomto termíne (najskorší je z 02.07.2009) a preto žalobcovi do podania návrhu na súd neuplynula zákonná trojročná lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody a na vznesenú námietku premlčania súd neprihliadal, pretože ju nevyhodnotil ako dôvodnú.
26. K vytýkanému nesprávnemu úradnému postupu a zbytočným prieťahom súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý dospel k záveru, že je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí predstavovať zbytočné prieťahy (I. ÚS 42/01, I. ÚS 63/00, IV. ÚS 606/12). Okolnosti každému prípadu vylučujú prijatie záveru o zbytočných prieťahoch. Praktiky žalobcu spočívajúce v poškodzovaní spotrebiteľov, ako to už súdy konštatovali vo viacerých rozhodnutiach, spočíva v naformulovaní rozhodcovskej doložky, ktorým žalobca určil právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporov a túto doložku všeobecné súdy vyhodnocovali ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v neprospech spotrebiteľov. Práve tieto rozhodcovské rozsudky vydané v rozhodcovskom konaní na základe neprijateľných zmluvných podmienok boli exekútorom na návrh žalobcu na súdy predložené v enormnom počte. Súd však musí skúmať individuálne podmienky účastníkmi zmluvne dojednané, čo spôsobuje vyššiu časovú náročnosť. Takýmito podaniami sú súdy enormne zaťažované a je obtiažne konať tak, aby nevznikli prieťahy. Avšak práve v týchto konkrétnych prípadoch žalobca porušuje zákon ak poškodzuje práva spotrebiteľov (napr. individuálne dojednaná a vnútená rozhodcovská doložka, neprimerané úrokové sadzby a pod.) s ktorými sa museli súdy vyporiadať a preto ich nie je možné považovať za zbytočný prieťah.
27. Pri posudzovaní zbytočných prieťahov možno použiť aj závery Ústavného súdu SR v rozhodnutí IV. ÚS 606/2012 týkajúce sa sťažností žalobcu v obdobnej veci, v ktorej bola žiadosť o vydanie poverenia na súd podaná 15.08.2011, súd vyzval na predloženie rozhodcovskej zmluvy 16.04.2012 a
táto mu bola predložená 04.05.2012. Uznesením zo dňa 05.10.2012 bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá. Ústavný súd zdôraznil, že aj niekoľkomesačná nečinnosť nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ podával žiadostí o udelenie poverenia hromadne, zaťažoval súdy v rovnakom čase väčším počtom podaní a preto musel počítať s určitým zdržaním, čo je ústavne akceptovateľné. Žalobca si uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý spočíval v tom, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Je však potrebné zobrať do úvahy, že pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora je potrebné vykonať viaceré procesné úkony, ktoré súvisia s rozhodovaním o zmene exekútora (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o doterajších trovách exekúcie) a je potrebné súhlasiť s názorom, že za týchto okolností nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote nie je možné považovať za zbytočné prieťahy v konaní a z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu, pretože vyššie uvedené procesné úkony je potrebné vykonať a na ich základe rozhodnúť o zmene exekútora. Samotná skutočnosť, že súd o návrhu na zmenu exekútora nerozhodol v lehote 30 dní ešte neznamená nesprávny úradný postup, pretože okolnosti predchádzajúce návrhu a postup súdov v exekučných veciach v nasledujúcom období nasvedčujú tomu, že z ich strany nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, i keď rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora boli vydávané i po uplynutí lehoty 30 dní. Okrem potrebných procesných úkonov je nevyhnutné poukázať na objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol dodržať zákonnú lehotu, pretože návrhy boli podávané zo strany oprávneného hromadne do jednotlivých exekučných konaní, na neposkytnutie potrebnej súčinnosti exekútormi a vzhľadom na zaťaženosť súdov, nebolo možné o týchto návrhoch rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote. Súdy rozhodovali nielen o návrhu oprávneného na zmenu exekútora, ale rozhodovali hlavne o žiadostiach na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj o ďalších procesných návrhoch, ktoré sa vyskytujú v priebehu exekučných konaní, čo logicky spôsobilo predĺženie zákonnej 30-dňovej lehoty. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote a keďže zo strany žalobcu nebolo doložené žiadne iné rozhodnutie, ktoré by konštatovalo prieťahy v konaní, nebolo dôvodné žalobnému návrhu vyhovieť a to aj s poukázaním na to, že žalobca nepreukázal nielen právny základ uplatňovaného nároku, ale ani výšku tak majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy. Žalobcom predložený znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.01.2014 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorý bol doručený na Okresný súd Prešov ku konaniu vedenom pod sp.zn. 13C 413/2012 v bode 2 úvodnej časti uvádza, že bol vypracovaný za účelom súdneho konania, bez bližšej špecifikácie akého súdneho konania, čo ho robí pre toto súdne konanie neupotrebiteľným. Znalci v znaleckom posudku vypracovaným vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a prípadne nezákonnými rozhodnutiami Okresných súdov SR v exekučných konaniach, pričom zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že spoločnosti bola spôsobená majetková škoda pre každý jednotlivý prípad vo výške 31,68 Eur na základe nesprávneho úradného postupu súdov a zbytočnými prieťahmi pri rozhodovaní o žiadosti o zmene súdneho exekútora. Pri výpočte náhrady škody však znalci z konkrétnych právnych vecí nevychádzali. Posudok je všeobecný, vzťahuje sa na hromadné podania žalobcu v obdobných veciach a navyše, znalci sa vyjadrujú k otázkam právnym, čo im neprináleží.
28. Súd je toho názoru, že žalobcom predložené vyjadrenie nekorešponduje s exekučným konaním Okresného súdu Vranov nad Topľou v exekučnej veci sp.zn. 7Er/156/2005 (EX1153/05). Súd zdôrazňuje, že prvá žiadosť o udelenie poverenia bola doručená 13.5.2005 a poverenie bolo vydané 25.5.2005, teda zachovávajúc zákonnú lehotu. Návrh na zmenu súdneho exekútora doručil oprávnený súdu 22.11.2010 a po doručení požadovaných vyjadrení (vyčíslenie trov exekúcie, predloženie exekučného spisu 10.12.2010, 13.12.2010) súd vyhovel žiadosti o zmenu exekútora uznesením z 18.3.2011. To, že po oznámení skutočností podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju uznesením zo dňa 11.7.2012 nesúvisí s nečinnosťou súdu rozhodovať o návrhu oprávneného, ale s nesplnením podmienok na vykonanie exekúcie a povinnosťou súdu ex offo skúmať splnenie týchto podmienok. V danom prípade oprávnený nedisponoval spôsobilým exekučným titulom. Zo spisu nijako nevyplýva, žeby oprávnený doručoval súdu akékoľvek urgencie a žiadosti na informovanie sa o stave konania.
29. Žalobca v uvedenom konaní nepreukázal atribúty vyvodenia zodpovednosti žalovaného za vzniknutú majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu, pretože nepreukázal nesprávny úradný postup, vznik škody a nemajetkovej ujmy a nepreukázal logicky ani príčinnú súvislosť medzi postupom súdu v predmetnej exekučnej veci a vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca a žalovaný nemajú nárok na náhradu trov konania. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania a úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.