Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Er-358-2011.pdf
PDF · 69.98 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/358/2011
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Michalovce, Nám. osloboditeľov 81, Michalovce, IČO: 30 807 484, proti povinnému: R., s.r.o., so sídlom H. XX, F., A.: XX XXX XXX ( predtým Z., s.r.o.), pre vymoženie 346,00 € a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávneného z a v ä z u j e zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi, so sídlom Moyzesova 34, Košice, trovy exekúcie vo výške 55,60 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Tunajší súd vydal dňa 11.8.2011 poverenie pre súdneho exekútora na vymoženie uplatnenej pohľadávky vo výške 346,00 € v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa X.X.XXXX ako aj trov exekúcie. . Dňa 19.1.2016 predložil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.
K návrhu súdneho exekútora sa vyjadril aj oprávnený podaním zo dňa 17.2.2016, doručeným súdu dňa 18.2.2016, v ktorom uviedol, že netrvá na ďalšom výkone exekúcie a súhlasí so zastavením exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd z exekútorského spisu zistil, že povinný nevlastní nehnuteľnosti a ani hnuteľný majetok, nemá príjmy, ktoré podliehajú exekúcii, na účtoch nemá finančné prostriedky, niekoľko rokov je nefunkčný a nemá konateľa. Zároveň súd poukazuje aj na skutočnosť, že exekučné konanie sa vedie od roku 2011 a majetkové pomery povinného sa po dobu 5 rokov nezmenili a teda sa nejedná o prechodný stav. Pre súd je rozhodujúca skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora by bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania.
Z dôvodu, že nebol u povinného zistený exekučne postihnuteľný majetok, nie je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného a to ani čiastočným plnením. Preto uplatnená pohľadávka sa javí nedobytnou a nevymožiteľnou.
Súd s poukazom na zistenú nemajetnosť, exekúciu preto podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil, nakoľko majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku ( účinného od 1.1.2012 ), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súdny exekútor si v danej exekučnej veci uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 59,20 € v zmysle jeho špecifikácie zo dňa 12.1.2016.
Súd preskúmaním predložených podkladov ohľadom vyúčtovaných trov exekúcie súdnym exekútorom a s prihliadnutím na Vyhlášku č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení od 1.5.2008, pretože uvedené konanie začalo dňom 2.8.2011, podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 EUR, tak ako požadoval.
Podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 citovanej vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 12,73 eur ( preukázané poštovné vo výške 4,00 €, cestovné za služobnú cestu dňa 22.1.2015 Košice-Michalovce a späť vo výške 1,33 €, ktorú si súdny exekútor uplatnil pomerne, poplatok za elektronické zisťovanie účtov vo výške 0,70 €, poplatok za elektronické zisťovanie mot. vozidiel vo výške 0,20 €, kolok za výpis z OR vo výške 6,50 € ).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné po zastavení exekúcie vo výške 2x1,50 € za vrátenie poverenia a odblokovanie účtov, nakoľko súdny exekútor má nárok na náhradu hotových výdavkov „účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti“, t.j. hotových výdavkov, ktoré už boli vynaložené, nie hotových výdavkov, ktoré vzniknú až v budúcnosti. Hotové výdavky, ktoré doposiaľ nevznikli, totiž nie je možné preskúmať, a taktiež nie je možné ustáliť, že tieto vzniknú práve v podobe poštovného v uplatnenej výške. Súdny exekútor totiž môže doručovať v rámci jednej zásielky písomnosti do viacerých exekučných konaní (kde mu patrí iba pomerná časť poštovného, pripadajúca na jedno konanie), prípadne môže doručovanie vykonať prostredníctvom zamestnanca exekútorského úradu osobným doručením (kde výdavok v podobe poštovného nevzniká vôbec).
Podľa § 23 ods. 1 a 2 cit. vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 za každú aj len začatú polhodinu.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času vo výške 0,41 eur z dôvodu vykonanej služobnej cesty do miesta sídla povinného, ktorú si súdny exekútor uplatnil pomerne, nakoľko služobnú cestu vykonal vo viacerých exekučných konaniach (1 polhodiny á 0,66).
Odmena exekútora a náhrady k nej tak predstavujú sumu 46,33 EUR.
Pretože súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu preto priznal aj ním uplatnenú 20 % DPH v zmysle § 196 Exekučného poriadku z odmeny a náhrad vo výške 9,27 €.
Celkové trovy exekúcie potrebné na účelné vymáhanie nároku oprávneného v danom prípade tak predstavujú sumu 55,60 EUR.
Súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, tak ako je to uvedené v druhej vete výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
I. Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1, 2 Civilný sporový poriadok) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 Civilný sporový poriadok).
II. Proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.