Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/401/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: E. E., nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom U. XXX/X, XXX XX L., /do 15.6.2016 podnikajúca ako podnikateľka fyzická osoba pod obchodným menom Silvia Sajdáková, s miestom podnikania Nálepkova 305/2, 038 54 Krpeľany, IČO: 47 796 227/, zastúpeného splnomocneným zástupcom: G.. E. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom C.. G. XXXX/XX, XXX XX G., proti žalovanému: G. A., trvale pobytom A. XXX/XX, F., XXX XX Ž., /podnikajúci ako podnikateľ fyzická osoba pod obchodným menom Miroslav Rechtorík - RELIMO, s miestom podnikania Rakové 106/12, Trnové, 010 01 Žilina, IČO: 40 281 272/, právne zastúpenému: JUDr. Marcel Šmehýl, advokát, so sídlom D. Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, o náhradu škody v sume 1.063,04 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 136,32 EUR spolu s 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 136,32 EUR od 11.5.2015 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 8.9.2015 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 1.063,04 EUR spolu s 5,5 % úrokom z omeškania ročne za dobu od 1.1.2015 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania v rozsahu súdneho poplatku. Na odôvodnenie žaloby v rámci vymedzenia prostriedkov procesného útoku uviedol žalobca skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých na základe Kúpnej zmluvy z 25.9.2014, faktúry č. 20141639 dodal žalovaný ako predávajúci žalobcovi lesný med v počte 7 kusov v celkovej cene 36,37 EUR. Dňa 24.10.2014 Regionálna veterinárna a potravinová správa v Liptovskom Mikuláši /ďalej už len kontrolný správny orgán/ odobrala vzorku na rozbor medu. Štátny veterinárny a potravinový ústav v Dolnom Kubíne na základe protokolu č. XXXXX/XXXX skonštatoval závadnosť predávaného druhu medu. Dňa 11.12.2014 kontrolný správny orgán vydal rozhodnutie č.j. XXXX/XXXX-L., na základe Protokolu o výsledku skúšok medu a týmto rozhodnutím udelil žalobcovi pokutu 1.000,- EUR a zaviazal žalobcu na náhradu nákladov na vykonanie skúšky v sume 63,04 EUR /čl. 1/. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu vyrubenej pokuty s príslušenstvom. Žalovaný na výzvu na náhradu škody reagoval tak, ako vyplýva z jeho listu zo 6.5.2015 a škodu poprel. Žalobca uviedol skutkové tvrdenie, podľa ktorého dodaním nekvalitného tovaru žalovaným došlo k celkovej škode na strane žalobcu vo výške 1.063,04 EUR, ktorej náhradu v tomto konaní žalobca žiada. Ako prílohu podania žaloby žalobca predložil rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Liptovský Mikuláš č.j. XXXX/XXXX-L. zo dňa 11.12.2014, faktúru č. 20141639 vystavenú dodávateľom - žalovaným na odberateľa - žalobcu za 7 kusov lesného medu za dohodnutú cenu celkom vo výške 36,37 EUR vrátane DPH, Protokol o skúške

č. XXXXX/XXXX vystavený Štátnym veterinárnym a potravinovým ústavom, Veterinárny a potravinový ústav v Dolnom Kubíne a predsúdnu komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným: list žalobcu - výzvu na náhradu škody z 22.4.2015 s dokladom o jeho odoslaní žalovanému a odpoveď žalovaného zo 6.5.2015, fotokópiu príjmového pokladničného dokladu z 26.11.2014 o vyplatení sumy 9,88 EUR žalobcom Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe z titulu vymedzeného účelu: odber a analýza vzoriek a príjmový pokladničný doklad z 26.11.2014 znejúci na 9,88 EUR, ktorá suma bola vyplatená žalobcom Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe z titulu kontroly nad rámec. V priebehu konania žalobca predložil písomný doklad o účtovnej výške výdavkov na jedného inšpektora orgánu úradnej kontroly potravín zo dňa 24.10.2011, záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín z 24.10.2014 vrátane prílohy, originály pokladničných príjmových dokladov z 26.11.2014 vrátane pripojených vyúčtovaní výšok výdavkov na jedného inšpektora a príjmový pokladničný doklad z 24.10.2014 o výplate sumy 16,56 EUR žalobcom Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe z titulu kontroly nad rámec pod označeným číslom. Všetky uvedené doklady sú súčasťou prílohovej obálky na č.l. 42. Ďalej žalobca v priebehu konania predložil potvrdenie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Liptovský Mikuláš, ktorého fotokópia je v spise na č.l. 51 o úhrade pokuty vo výške 1.000,- EUR žalobcom označenému kontrolnému správnemu orgánu v dvoch splátkach po 500,- EUR a doklady o realizácii týchto dvoch platieb dňa 30.3.2015 v sume 500,- EUR a 26.3.2015 v sume 500,- EUR /č.l. 52 až 53/ a potvrdenie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Liptovský Mikuláš o právoplatnosti rozhodnutia o udelení pokuty 1.000,- EUR dňa 20.12.2014 /č.l. 59/. Žalobca navrhol v konaní ako svedka vypočuť p. U. E., ktorá komunikovala so žalovaným pri dojednávaní kúpy a predaja predmetného medu a tak isto bola prítomná odobratiu vzoriek medu kontrolným správnym orgánom.

2. Na výzvu súdu podľa uznesenia č.k. 19Cb/401/2015-19 zo dňa 1.12.2015 sa žalovaný vyjadril k žalobe písomným podaním z 18.12.2015. V rámci prostriedkov procesnej obrany uviedol žalovaný skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých dňa 25.9.2015 prišla p. E. do predajne žalovaného osobne kúpiť si 7 kusov fliaš lesného medu za cenu 5,2 EUR za jeden kus, ktorý med žalovaný kúpil vo firme Včelařská farma C. L., E. G. Č.. XXX. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na faktúru č. 201473 znejúcu na 100 kusov medu za cenu 110,- Kč bez DPH vystavenú medzi žalovaným a C. L.. P. E. med po zaplatení faktúry prevzala osobne. Na vrchnáku medu bol slovenský preklad aj s predajnou cenou 7,- EUR. Žalovaný navrhol vypočuť ako svedka p. C. L., prostredníctvom ktorého dôkazu mienil žalovaný v konaní preukázať kvalitu predmetného medu a vyvrátiť lož p. E.. Žalovaný vyhlásil, že v ničom nepochybil. Veterinárna a potravinárska inšpekcia k žalovanému chodí pravidelne na kontroly a tiež na odbery vzoriek. Ako prílohu písomného vyjadrenia k žalobe predložil žalovaný daňový doklad - faktúru č. 201473 vystavenú dodávateľom Včelařská farma C. L. na odberateľa G. A. - RELIMO, splatnú 21.7.2014 a znejúcu na 11.000,- Kč, za 100 kg lesného medu po 950 g, faktúru č. 20141639 vystavenú žalovaným na žalobcu znejúcu na 36,37 EUR za 7 kusov lesného medu za dohodnutú cenu 7- krát 4,33 EUR plus DPH, rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Liptovský Mikuláš č.j. XXXX/XXXX-L. z 11.12.2014, predsúdnu komunikáciu - odpoveď na výzvu na náhradu škody pod záhlavím žalovaného adresovanú žalobcovi zo 6.5.2015. Žalovaný v konaní navrhol vypočuť ako svedka p. V. A., ktorý za žalovaného komunikoval pri dojednávaní kúpy a predaja predmetného medu.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov p. U. E. a p. V. A., oboznámením listinných dôkazov: rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Liptovský Mikuláš zo dňa 11.12.2014 č.j. XXXX/XXXX-L., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2014, potvrdením Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Liptovský Mikuláš o úhrade pokuty vo výške 1.000,- EUR podľa rozhodnutia č. XXXX/XXXX, a to v dvoch splátkach: 26.3.2015 v hotovosti 500,- EUR do pokladne označeného správneho orgánu a 30.3.2015 vklad na účet vo výške 500,- EUR, ako o tom svedčia listinné dôkazy, ktoré sú v spise na č.l. 52 a 53, súborom listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť obsahu prílohovej obálky na č.l. 42 a boli v konaní predložené žalobcom, ohliadkou veci - fľaše medu, tak ako bola táto predložená svedkom V. A. v rámci jeho svedeckej výpovede, a ktorá vec je súčasťou prílohového materiálu tohto spisu, Protokolom o skúške č. XXXXX/ XXXX vystaveným Štátny veterinárny a potravinový ústav, Veterinárny a potravinový ústav v Dolnom Kubíne a predsúdnou komunikáciou medzi účastníkmi - listom žalobcu z 22.4.2015, dokladom o jeho odoslaní a listom žalovaného zo 6.5.2015 /č.l. 10/.

4.Podľa článku 8, 9, 15 ods. 1, 2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej už len CSP/: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

5.Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

6.Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

7.Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka: Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

8.Podľa § 15 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

9.Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka: Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

10.Podľa § 411 Obchodného zákonníka: Predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

11.Podľa § 420 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve. Ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.

12. Podľa § 422 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka: Ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady.

13.Podľa § 425 ods. 1 Obchodného zákonníka: Predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase. Povinnosti predávajúceho vyplývajúce zo záruky za akosť tovaru tým nie sú dotknuté.

14.Podľa § 455 Obchodného zákonníka: Nebezpečenstvo škody na tovare ( § 368 ods. 2) prechádza na kupujúceho v čase, keď prevezme tovar od predávajúceho, alebo ak tak neurobí včas, v čase, keď mu predávajúci umožní nakladať s tovarom a kupujúci poruší zmluvu tým, že tovar neprevezme.

15. Podľa § 440 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje. Uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.

16. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

17. Podľa § 373 Obchodného zákonníka: Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

18. Podľa § 379 veta prvá Obchodného zákonníka: Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

19.Podľa § 757 Obchodného zákonníka: Pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl..

20. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 152/1995 Z.z. O potravinách /ďalej už len Zákon o potravinách/:Ten, kto vyrába potraviny, manipuluje s nimi alebo ich umiestňuje na trh, je povinný ich označiť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka údajmi podľa osobitného predpisu.

21. Podľa § 28 ods. 2 písm. f/, g/ Zákona o potravinách: Orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi : f) vyrába, balí alebo umiestňuje na trh potraviny nesprávne označené alebo neoznačené, g) umiestňuje na trh potraviny, ktorým sa pripisujú iné vlastnosti, ako potravina má.

22. Z vykonaného dokazovania výsluchom žalobcu a výsluchmi svedkyne p. U. E. mal súd preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim podľa § 409 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Uvedený právny vzťah vznikol medzi označenými zmluvnými stranami ako medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, v nadväznosti na čo je jeho posudzovanie podľa § 409 a nasledujúce Obchodného zákonníka založené úpravou § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 26.8.2016 vyplýva, že splnomocnil svoju dcéru p. U. E. na konanie za žalobcu pri kúpe medu - 7 kusov fliaš medu od žalovaného. Z výpovede svedkyne p. U. E. nevyplýva, že by táto med kupovala sama pre seba, ale naopak že kúpu tohto medu dojednávala pre žalobcu a pre potreby ďalšieho predaja tohto medu v prevádzke žalobcu - v predajni Č. H. A.. Uvedené vyplýva zo svedeckej výpovede p. U. E.Á., ako aj z výpovede žalobcu, čím je daný hmotno-právny základ aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. V nadväznosti na to je ako nedôvodná a uvedenými výsledkami vykonaného dokazovania vyvrátená, hodnotená námietka žalovaného, v rámci ktorej tento s poukazom na obsah svedeckej výpovede svedka p. V. A. tvrdil a zdôrazňoval bez vyvodenia konkretizácie tejto námietky z hľadiska jej právnych dôsledkov, že sa žalobca dojednania obchodu so žalovaným nezúčastnil. Skutočnosť, či samotný žalobca bol alebo nebol osobne prítomný pri dojednávaní kúpy a predaja predmetného medu medzi žalobcom a žalovaným, pri ktorom dojednávaní za žalobcu ako osoba na také konanie oprávnená podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka konala svedkyňa p. U. E.Á., zostala v konaní na základe obsahu svedeckej výpovede na jednej strane svedka p. V. A., ktorý tvrdil, že komunikoval len s p. U. E. a žalobcu si nepamätá, oproti čomu svedkyňa p. U. E. výslovne tvrdila, že pri dojednávaní kúpy bol prítomný osobne i žalobca, spornou. Zároveň je však táto skutočnosť súdom hodnotená ako irelevantná pre skonštatovanie záveru o existencii právneho vzťahu kúpno-predajnej obchodnej zmluvy medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim pri zdôraznení vyššie preukázaného oprávnenia svedkyne p. U. E. na konanie za žalobcu podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka.

23. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že med, ktorý bol predmetom kontroly Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Liptovský Mikuláš /ďalej už len kontrolný správny orgán - KSO/, a z ktorého boli odobraté vzorky, u ktorých boli zistené nedostatky kvality, zdôrazňujúc časový odstup medzi samotnou kúpou medu žalobcom od žalovaného a časom realizácie kontroly, vychádzal súd z výsledkov vykonaného dokazovania výsluchom svedkyne p. U. E., ktorá jasne a jednoznačne po zákonnom poučení svedka uviedla, že med v počte 7 kusov uzatvorených fliaš zakúpený u žalovaného bol dovezený do predajne v Rojkove, kde bol uskladnený tak, aby nebol na priamom svetle, nakoľko takúto informáciu vo vzťahu k uskladňovaniu medu mala ako ona, tak žalobca, od Veterinárnej a potravinovej správy s tým, že o žiadnych iných požiadavkách na skladovanie medu nevedela a ani neboli prezentované zo strany žalovaného. Bola prítomná pri kontrole realizovanej KSO, ktorý pred ňou otvoril novú fľašu medu a z

nej odobral vzorky, pričom išlo o predmetný jesenický med, ktorého v tej dobe v predajni Č. boli 3 kusy. Z uvedeného jasného vyjadrenia sa svedkyne p. U. E. vyplýva, že predmetom kontroly KSO bol práve med zakúpený žalobcom u žalovaného. Pokiaľ túto skutočnosť žalovaný v konaní spochybňoval, bolo obsahom jeho dôkaznej povinnosti uvedené závery vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania vyvrátiť, čo neučinil a jeho tvrdenie o tom, že nebolo v konaní preukázané, že kontrolovaný bol práve med zakúpený u žalovaného, zostalo výlučne len v rovine spochybňujúceho tvrdenia. Z uvedených skutkových záverov vyplýva, že žalovaný predal žalobcovi 7 kusov fliaš medu, u ktorých bol KSO zistený po zrealizovanej kontrole kvalitatívny nedostatok, a to konkrétne prítomnosť farbiva E150d a za to, ako aj za ďalšie zistené porušenie právnej povinnosti žalobcu - neoznačenie tohto tovaru v slovenskom jazyku, bola žalobcovi uložená rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Liptovský Mikuláš z 11.12.2014 č.j. XXXX/XXXX-L. pokuta 1.000,- EUR, pričom označené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2014, ako to žalobca preukázal listinným dôkazom, ktorý je v spise na č.l. 59. Uvedenú pokutu 1.000,- EUR žalobca zaplatil, čo preukázal potvrdením KSO, ktoré je v spise na č.l. 51 v spojení s dokladmi, ktoré sú v spise na č.l. 52 až 53, kde sa nachádzajú doklady o realizácii platby 500,- EUR v hotovosti k 26.3.2015 a 500,- EUR vkladom na účet z 30.3.2015. Pokiaľ žalobca v konaní ako právo na náhradu škody uplatnil voči žalovanému sumu v rozsahu zaplatenej pokuty 1.000,- EUR, bolo nevyhnutné rozlišovať skutočnosť dvoch samostatných porušení právnych povinností žalobcu, za ktoré KSO tomuto predmetu pokutu uložil.

24. Pokiaľ ide o nedostatok, za ktorý bola uložená predmetná pokuta 1.000,- EUR, spočívajúci v neoznačení predmetného tovaru - medu pri jeho predaji v prevádzke predajne Č. H. A. tretím osobám v slovenskom jazyku, bola pokuta žalobcovi KSO uložená ako subjektu zodpovednosti za takéto porušenie právnej povinnosti podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 152/1995 Z.z. O potravinách /ďalej už len Zákon o potravinách/. Pri predaji predmetného medu žalobcom tretím osobám bol žalobca subjektom, ktorý potravinu - med umiestňoval na trh v zmysle citovanej špeciálnej hmotno-právnej úpravy vyplývajúcej zo Zákona o potravinách. Preto keďže KSO uložil pokutu aj za zistené porušenie právnej povinnosti zo strany žalobcu spočívajúce v umiestňovaní medu žalobcom na trh formou predaja v jeho predajni bez označenia v kodifikovanej podobe štátneho jazyka, bola žalobcovi pokuta uložená za jeho vlastné porušenie právnej povinnosti. Skutočnosť, či predmetný med v počte 7 kusov fliaš bol označený v kodifikovanej podobe štátneho jazyka, t.j. v slovenčine i pri jeho predaji v rámci kúpno-predajnej zmluvy medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim, zostala v konaní spornou, nakoľko svedok označený žalobcom p. U. E. tvrdil, že med bol označený len v češtine, oproti čomu svedok označený žalovaným p. V. A., ktorý za žalovaného pri uzatváraní kúpno-predajnej zmluvy konal, tvrdil, že med bol označený aj popisom v slovenskom jazyku, čo svedok zároveň demonštroval na inom výrobku /na fľaši medu od iného výrobcu, tak ako je táto súčasťou prílohového materiálu spisu/. V tejto súvislosti súd uvádza, že absencia označenia a popisu medu v kodifikovanej podobe štátneho jazyka podľa § 9 ods. 1 Zákona o potravinách v spojení s úpravou vyplývajúcou z Nariadenia /EÚ/ č. 1169/2011, už pri predaji medu v rámci kúpno-predajnej zmluvy medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim, v prípade jej spoľahlivého preukázania v tomto konaní, čo však súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania vzhľadom na vyššie uvedené závery skonštatovať nemohol s tým, že dôkazné bremeno preukázania absencie popisu medu v slovenskom jazyku už v rámci tejto kúpno-predajnej zmluvy ťažilo žalobcu, ktorý toto dôkazné bremeno neuniesol, by bola nepochybne vadou tovaru, ktorú je možné kvalifikovať ako vadu zjavnú, teda zistiteľnú už pri prevzatí tovaru. Z titulu existencie takejto zjavnej vady by žalobcovi ako kupujúcemu svedčilo právo z vád tovaru, a teda by išlo o právo žalobcu, uspokojenie ktorého by bolo možné dosiahnuť uplatnením z niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a § 437 Obchodného zákonníka, čím je vylúčené, aby takýto nárok bol uspokojený z iného právneho dôvodu, v danom prípade z právneho dôvodu náhrady škody tak, ako bol žalobcom uplatnený s poukazom na úpravu § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z uvedeného nie je možné skonštatovať zodpovednosť žalovaného z dôvodu tvrdeného a v konaní zároveň spoľahlivo nepreukázaného/ porušenia povinnosti žalovaného ako predávajúceho dodať tovar podľa § 411 v spojení s § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka, v danom prípade s označením - popisom v slovenskom jazyku, a to v kodifikovanej podobe štátneho jazyka v zmysle § 9 ods. 1 Zákona o potravinách. V tejto súvislosti poukazuje súd na úpravu § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka a zdôrazňuje, že pri uvedenom závere zohľadnil absenciu preukázania osobitnej zmluvnej úpravy skutočnosti opatrenia tovaru - medu popisom v slovenskom jazyku v obsahu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným na jednej strane, ale zároveň úpravu povinnosti subjektu, ktorý na trh potraviny uvádza, vyplývajúce z verejno-právnej úpravy Zákona o potravinách podľa § 9 ods. 1 Zákona o potravinách, práve čím je daný priestor pre úpravu § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka.

25. Pokiaľ bola žalobcovi uložená pokuta za to, že uvádzal na trh tovar - med, u ktorého KSO zistil prítomnosť farbiva E150d, je pri zohľadnení vyššie konštatovaného preukázania, že išlo o med, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným nevyhnutné skonštatovať, že preukázaná skutočnosť prítomnosti označeného farbiva v mede predstavuje skrytú vadu tovaru - vadu kvality tovaru, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. O skrytú vadu ide z dôvodu potreby vykonania špeciálneho preskúmania vzorky medu pre zistenie záveru o prítomnosti, resp. neprítomnosti označeného farbiva, čo zakladá záver o povahe tejto vady ako vady skrytej. V rámci obchodno-právneho vzťahu, akým bol vzťah založený kúpnou zmluvou medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim / išlo o dvoch živnostníkov/, je len ťažko predstaviteľné, že kupujúci pri prevzatí tovaru alebo následne bude vykonávať také skúmanie vzorky medu, výsledkom ktorého by bolo zistenie záveru, podľa ktorého označené farbivo v mede prítomné je alebo nie je. Samotný KSO vykonal takéto skúmanie vzorky medu prostredníctvom Skúšobného laboratória v Dolnom Kubíne, teda v laboratórnych podmienkach. Na tomto mieste poukazuje súd na úpravu podľa § 425 ods. 1 veta prvá v spojení s § 455 Obchodného zákonníka, ktorá úprava zakladá zodpovednosť predávajúceho i za skryté vady, teda vady ktoré mal tovar v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare /pri prevzatí tovaru/, hoci sa stali zjavnými až po tomto čase. V nadväznosti na to, ak následne po predaji tovaru s takouto skrytou vadou žalobcom tretím osobám bola žalobcovi uložená pokuta za zistenú prítomnosť označeného farbiva v mede po kontrole vykonanej KSO v špeciálnych laboratórnych podmienkach a žalobca túto pokutu zaplatil, vychádza súd zo záveru, že táto pokuta predstavuje ďalšiu- následnú škodu v zmysle § 440 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, ktorá vznikla žalobcovi ako právny dôsledok porušenia zákonnej povinnosti predávajúceho - žalovaného dodať kupujúcemu - žalobcovi tovar bez vád. Na tomto mieste odôvodnenia poukazuje súd na právnu vetu podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 23 Cdo 2247/2007 z 25.6.2009, ktoré síce vychádza zo skutkového základu viažuceho sa ku zmluve o dielo, avšak ktoré je analogicky aplikovateľné i na prejednávanú vec a podľa ktorej: Na to, aby objednávateľovi vzniklo právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku vadného plnenia zhotoviteľa / tzv. následná škoda/, nie je nevyhnutné, aby uplatnil práva zo zodpovednosti za vady diela. Na takúto škodu má žalobca právo a toto jeho právo podľa § 373 a nasledujúce v spojení s § 757 Obchodného zákonníka a § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka existuje nezávisle na nárokoch z vád a nároky z vád tovaru sa tohto nároku na náhradu škody - tejto ďalšej / následnej/ škody v zmysle úpravy § 440 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka nedotýkajú. V nadväznosti na preukázanú vadu tovaru - medu spočívajúcu v prítomnosti označeného farbiva nevzhliadol súd za dôvodné vykonávať dôkaz navrhnutý žalovaným - výsluch svedka p. L..

26. Následne sa súd zaoberal otázkou rozsahu práva žalobcu na náhradu ďalšej- následnej škody pri súčasnom skonštatovaní, že v konaní neboli preukázané okolnosti vylučujúce zodpovednosť žalovaného, v dôsledku ktorých by právo žalobcu na náhradu označenej ďalšej- následnej škody voči žalovanému dané nebolo. V tomto smere vykonal súd dôkaz oboznámením rozhodnutia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Liptovský Mikuláš z 11.12.2014 č.j. XXXX/XXXX-L., ktoré právoplatnosť nadobudlo dňa 20.12.2014. Z obsahu odôvodnenia tohto rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že predmetná pokuta bola žalobcovi uložená za dve porušenia jeho právnych povinností, z ktorých súd v tejto veci hodnotí ako relevantné vzhľadom na vyššie uvedené závery pre potreby rozhodnutia o práve žalobcu na náhradu škody, len porušenie spočívajúce v uvádzaní potraviny - medu na trh, ktorý z dôvodu prítomnosti označeného farbiva nespĺňa náležitosti kvality. Z pohľadu KSO, ako vyplýva z dôvodov označeného rozhodnutia, bolo práve toto porušenie hodnotené ako závažnejšie a bolo právne posúdené podľa § 28 ods. 2 písm. g/ Zákona o potravinách, oproti čomu porušenie povinnosti žalobcu pri uvádzaní medu na trh bez popisu v slovenskom jazyku bolo právne posudzované podľa § 28 ods. 2 písm. f/. Zároveň z odôvodnenia označeného rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že tento pri určení výšky pokuty vychádzal zo zákonného intervalu, v ktorom mohol ustáliť výšku pokuty, a to z intervalu od 100,- EUR do 100.000,- EUR podľa § 28 ods. 2 Zákona o potravinách. Rovnako zohľadnil i skutočnosť opakovaného porušenia právnej povinnosti zo strany žalobcu, čo je podľa názoru súdu okolnosť, ktorú pri ustaľovaní dôvodnej výšky žalovanej pohľadávky v tejto veci nie je možné pričítať na ťarchu žalovaného. Vychádzajúc z vyhodnotenia označeného rozhodnutia a vyššie uvedených záverov súdu, ako aj pri zohľadnení úpravy § 28 ods. 2 Zákona o potravinách, ktoré vymedzuje interval, v rámci ktorého sa správny orgán pri určení výšky uloženej pokuty pohyboval, dospel súd k záveru o dôvodnosti a ustálení spravodlivej výšky uplatnenej náhrady škody z titulu vyplatenej pokuty v sume 100,- EUR, teda na spodnej hranici uvedeného intervalu. Súd pri tomto závere zohľadnil skutočnosť, že pokuta bola žalobcovi uložená za dve porušenia, u ktorých len vo vzťahu k vadám kvality medu možno

skonštatovať preukázanie porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného ako predávajúceho dodať tovar podľa § 411, § 420 ods. 2 , § 757 Obchodného zákonníka, v príčinnej súvislosti s ktorým žalobcovi škoda

- ďalšia /následná/ škoda vznikla a zároveň zohľadnil skutočnosť preukázaného opakovaného porušenia právnej povinnosti zo strany žalobcu ako okolnosti, ktorá bola správnym orgánom pri určení výšky uloženej pokuty zohľadnená, a ktorú skutočnosť, tak ako je konštatované vyššie, nie je možné pričítať na ťarchu žalovaného. V nadväznosti na takéto hodnotenie súd priznal žalobcovi právo na náhradu škody z titulu vyplatenej pokuty v rozsahu 100,- EUR. Zároveň priznal žalobcovi právo na náhradu škody v rozsahu preukázateľne vyplatených finančných prostriedkov zodpovedajúcich preukázaným nákladom na vykonanie kontroly, a to v rozsahu, ktorý vyplýva z vykonaného dokazovania oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou obsahu prílohovej obálky spisu, kde sa nachádza príjmový pokladničný doklad z 24.10.2014 o vyplatení sumy 16,56 EUR žalobcom Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe z titulu kontroly nad rámec, ďalej príjmový pokladničný doklad z 26.11.2014 o vyplatení sumy 9,88 EUR žalobcom Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe z titulu kontroly nad rámec a pokladničný príjmový doklad z 26.12.2014 o vyplatení sumy 9,88 EUR žalobcom Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe z titulu odberu a analýzy vzoriek, teda celkom v sume 36,32 EUR. Suma 100,- EUR a suma 36,32 EUR predstavuje právo žalobcu na náhradu škody - skutočnej škody, v rozsahu ktorej sa zmenšil majetok žalobcu, vyplatením týchto súm žalobcom v príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti žalovaného ako predávajúceho v rámci kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim podľa § 411 Obchodného zákonníka, § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka. Nad rámec dôvodne ustálenej výšky práva žalobcu na náhradu škody, ktorá bola meritórnym rozhodnutím žalobcovi voči žalovanému priznaná v sume 136,32 EUR, rozhodol súd o zamietnutí žaloby ako nedôvodnej.

27. Právo na náhradu škody žalobcu predstavuje jeho peňažnú pohľadávku voči žalovanému, so splnením ktorej je žalovaný v omeškaní. V konaní nebolo sporné, že žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody listom zo dňa 22.4.2015, ktorý bol tak ako vyplýva z predloženej fotokópie podacieho lístka /č.l. 11/ odoslaný žalovanému. Jednalo sa o poštovú zásielku odosielanú žalobcom z L. žalovanému do Ž. - F., čo pri zohľadnení primeraného času na doručenie takejto zásielky v rozsahu troch dní zakladá záver o uplynutí lehoty 15 dní, v ktorej žalobca žalovaného na zaplatenie náhrady škody podľa tejto výzvy dňom 10.5.2015 a v nadväznosti na čo od 11.5.2015 bol už žalovaný v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, bol tento ako dôvodne uplatnený žalobcovi priznaný od 11.5.2015 na základe aplikácie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Úrok z omeškania v sadzbe 5,5 % ročne bol žalobcovi priznaný zo základu 136,32 EUR, ktorý zodpovedá dôvodne uplatnenému právu žalobcu na náhradu škody, tak ako je konštatované a odôvodnené vyššie a vo zvyšnej časti bola žaloba o uplatnený úrok z omeškania zamietnutá. Súd zdôrazňuje, že žalobca v konaní nepreukázal tvrdený vznik omeškania sa žalovaného od 1.1.2015.

28. O nároku na náhradu škody rozhodol súd pri zohľadnení meritórneho rozhodnutia, v obsahu ktorého bola žaloba vo väčšej časti zamietnutá, v nadväznosti na čo je účastníkom v tomto konaní úspešným vo väčšom rozsahu žalovaný. Súd v tejto časti poukazuje na úpravu § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorej: Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Zároveň podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V nadväznosti na citované zákonné ustanovenia a pri zohľadnení obsahu meritórneho rozhodnutia súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku, s tým že o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).