Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-389-2015.pdf
PDF · 181.5 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/389/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grőssligova ul.č. 4, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 5, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 16C 139/2012-89 zo dňa 19.4.2015 a proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 16C 139/2012-122 zo dňa 11.júna 2015 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
P o t v r d z u j e uznesenie č.k. 16C/139/2012-122 zo dňa 11.06.2015.
odôvodnenie:
3Co/388/2015 -
7712215356
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym poradným postupom Exekučného súdu
- Okresného súdu Michalovce podľa zák.č. 514/2003 Z.z.. Ďalším výrokom rozhodol, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
2. Rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil tým, že podľa tvrdení žalobcu malo dôjsť na jeho strane k vzniku škody a nemajetkovej ujmy postupom exekučného súdu v exekučnej veci vedenej proti povinnej Róberte Mikerovej. Žalobca tvrdil, že exekučný súd nerozhodol o jeho žiadosti ako oprávneného na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Rozhodol o žiadosti až dňa 12.9.2012 čo je omeškanie viac ako 104 dní. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.4.2016, ktorého sa žalobca bez ospravedlnenia nezúčastnil. Požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu, že podal ústavnú sťažnosť, predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného sudca a práva na nestranný súd. Uvedený dôvod však súd prvej inštancie nepovažoval za vážny dôvod na odročenie pojednávania, ako to predpokladá ust. § 119 O.s.p. v spojení s § 101 ods. 2 O.s.p.. Žalobca požiadal aj o prerušenie konania z dôvodu, že pred Okresným súdom v Prešove prebieha pod sp.zn. 7C 6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa návrhu dopustiť OS Prešov v exekučnom konaní proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ako žalovaný v 2. rade vystupuje v uvedenom konaní Pohotovosť s.r.o., OS Prešov uznesením zo 7.10.2013 v súlade s § 109 ods. 1 písm. c) OSP, rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach. Z toho dôvodu žalobca - Pohotovosť s.r.o., žiada konanie prerušiť do skončenia uvedeného konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c OSP.
3. Zamietnutie návrhu na prerušenie konania do skončenia konania na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C 6/2010 odôvodnil súd prvej inštancie tým, že predložené prejudiciélne otázky v konaní na Okresnom súde Prešov nemajú význam pre rozhodnutie súdu o návrhu žalobcu v tomto konaní.
4. Súd prvej inštancie po posúdení predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa ustanovení § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1,2, § 6 , § 9 ods. 1,2, § 15 ods. 1,2 a § 19 ods. 1,2,3 zák.č. 514/2003 Z.z. dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca sa domáhal náhrady škody z toho dôvodu, že súd nevydal poverenie v 15.dňovej lehote určenej v ustanovení § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto navrhovateľ tvrdí, že vznikli prieťahy v exekučnom konaní. Z exekučného spisu mal súd za preukázané, že o žiadosti súdneho exekútora bolo rozhodnuté 22.8.2011 v lehote, zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia, nakoľko žiadosť nemala všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon. Žiadosť bola doručená 5.8.2011, a rozhodnuté o nej bolo 22.8.2011, avšak nie z dôvodu nečinnosti exekučného súdu, ale pre nedostatky samej žiadosti o udelenie poverenia. Lehota 15 dní podľa zákona plynie iba od doručenia žiadosti o udelenia poverenia, ktorá nemá žiadne vady.
5. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol bola skutočnosť, že žalobca nepredložil do spisu žiadny dôkaz, že požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku. Ak si žalobca neponechal ani kópiu návrhu, sám sa dostal do dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania. Ďalej mal súd za preukázané, že skutkové tvrdenia žalobcu o nevydaní poverenia alebo rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia, v zákonom stanovenej lehote, od ktorých odvodzoval svoj nárok na náhradu škody podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., sa nezakladajú na pravde.
· trovách konania rozhodol súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 21.05.2015 podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, keďže si uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli, preto aplikujúc pre svoje rozhodnutie aj ust. § 151 ods. 2 O.s.p. súd prvej inštancie náhradu trov konania žalovanej nepriznal, keďže nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), g) a h) O.s.p., pretože účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, v konaní rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci (§ 205 ods. 2 písm. c), d), e) a f) O.s.p.). Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
7. Odvolateľ namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania s odôvodnením, že žalobca sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Odvolateľ tvrdí, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s označenými dôvodmi, preto súd nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a ak tak učinil, odňal
žalobcovi právo na konanie pred súdom. Obsahom žiadosti o zrušenie pojednávania bola námietka, že konajúci sudca je vylúčený, pričom poukázal na to, že Krajský súd v Trnave svojím rozhodnutím v právne a skutkovo zhodnej veci vylúčil všetkých sudcov z rozhodovania a vec prikázal na prejednanie inému súdu a rovnako rozhodovali Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove. Za týchto okolností neobstojí názor Krajského súdu v Košiciach vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, a preto ústne pojednávanie nemalo byť vykonané. Žalobca pritom trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní, avšak iba na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Namietal, že meritórne rozhodnutie súdu v čase jeho vydania neprichádzalo do úvahy a to vzhľadom na skutočnosť, že súd v rovnakom období rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie. Mal za to, že dôsledok správania súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, zakladajú porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu a maria jeho možnosť konať pred súdom. Ďalej žalobca namietal, že sa nemohol vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, ani k dôkazom ktoré súd vykonal. Súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa právo na kontradiktórne konanie, ktoré bolo v tejto veci porušené. Konajúci súd neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam vecí. Žalobca v odvolaní tvrdil, že nebolo možné vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, pretože tým došlo k porušeniu práva žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Žalobca tiež zdôraznil, že ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, mal súd rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Zdôraznil, že okresný súd sám zistil, že o návrhu nebolo rozhodované v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľné ospravedlniteľné dôvody. Rozhodnutie súdu je preto vnútorne rozporné. Napriek tomu, že zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. Rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe súdu nie je v právnom štáte udržateľné. Z odôvodnenia rozsudku podľa odvolateľa vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Pokiaľ žalobca doručil súdu v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, bol povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. V tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/174/2014.
8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „C.s.p.“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1 C.s.p. a z hľadiska uplatnených uplatnených dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a), c), d), e), f) a g) O.s.p.) v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p., v C.s.p. odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), c), e) f), g) a h) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.08.2016 o 9.55 hodine v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené dňa 19.08.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
11. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 1.6.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
12. Podľa ust. § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 01.07.2016).
13. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
14. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., t.j., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda že žalobcovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § 205 od. 2 písm. d) O.s.p., teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia podľa § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle C.s.p. účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), c), e), f), g) a h) C.s.p., teda že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane žalobcu, aby uskutočňovala procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.), rozhodoval vylúčený sudca, (§ 365 ods. 1 písm. c) C.s.p.), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.).
15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) C.s.p. je daný, ak rozhodoval vylúčený sudca.
16. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. účinného v čase konania na súde prvej inštancie súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci (strany) nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník (strana) nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka (strany); prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.
17. Podľa § 115 ods. 2 O.s.p. predvolanie sa musí účastníkom (stranám) doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (podľa § 119 ods. 1 O.s.p.) pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Týmto ustanoveniam O.s.p. zodpovedá ust. § 177 ods. 1, § 178 ods. 1, 2 a § 183 ods. 1, 3, 4 a § 184 C.s.p.
18. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu boli predvolané na pojednávanie nariadené na deň 15.4.2015 písomne. Právnemu zástupcovi žalobcu ako aj žalovanej bolo predvolanie doručené 2.4.2015 čím bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 215 ods. 2 O.s.p..
19. Žalobca doručil dňa 9.4.2015 elektronickými prostriedkami súdu prvej inštancie návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu.
20. V podaní namietal, že mu nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Michalovce, žalobca pritom trvá na tom, aby mu rozhodnutie bolo doručené a v prípade, že krajský súd rozhodne o nevylúčení sudcov Okresného súdu Michalovce, má záujem sa proti tomu brániť všetkými možnými zákonnými prostriedkami. V tomto podaní žalobca zopakoval námietku zaujatosti, ktorú oznámil už v žalobnom návrhu. Navrhol pojednávanie zrušiť až do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu a v pojednávaní nepokračovať. V podaní namietol, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná. Posudzovanie námietky musí byť reštriktívne. Dôvodnosť námietky porušenia nestrannosti je podporená pomerom sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť. Vylúčený je sudca preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom než z dokazovania a do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti. Zároveň uviedol, že v konaní súdu zaslal návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1.rade Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR v konaní o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C 6/2010.
21. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.4.2015 ako aj z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že konajúci súd nepovažoval tento dôvod za vážny dôvod na odročenie pojednávania ako to predpokladá ust. § 119 O.s.p. v spojení s § 101 ods. 2 O.s.p..
22. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. c) C.s.p.) je daný vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.
23. V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, o čom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6NcC/82/2012 - 66 zo dňa 16.10.2012. Za situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím krajského súdu v zmysle ust. § 16 O.s.p. rozhodnuté o tom, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, nie je náležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.
24. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že prevažná väčšina odvolacích námietok žalobcu je irelevantná vo vzťahu k napadnutému rozsudku. Odvolateľ v odvolaní uvádza aj námietky, ktoré žiadnym spôsobom nekorešpondujú priebehu konania vo veci samej a dôvodom, pre ktorú súd žalobu zamietol.
25. Takýmito irelevantnými námietkami sú námietka vo vzťahu k skutočnosti, že sa vo veci neuskutočnilo ústne pojednávanie, námietka, že žalovaná sa vo veci nevyjadrila napriek výzve súdu a doručenému žalobnému návrhu. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 15.4.2015, ktorého sa účastníci konania nezúčastnili. Keďže ústne pojednávanie vo veci bolo nariadené a bolo vykonané, je odvolacia námietka žalobcu o neuskutočnení ústneho pojednávania irelevantná.
26. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaná sa k žalobe podrobne vyjadrila písomným podaním zo dňa 06.02.2013 (č.l. 41 a nasl. spisu), preto odvolacia námietka vo vzťahu k možnosti rozhodnutia rozsudku pre zmeškanie je neopodstatnená. Je preto nenáležitá námietka žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní za splnenia podmienok v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
27. Rovnako nenáležitá je aj námietka o vykonaní dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný.
28. Z odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými v exekučnom spise, pričom tento záver nepochybne vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní.
29. Pokiaľ žalobca namietal, že nemal možnosť sa vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Na tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a pokiaľ by sa žalobca bol tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a realizovať aj svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené neboli.
30. Pokiaľ žalobca namietal odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, odvolací súd udáva, že žalobca v odvolaní neoznačil dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný, preto ani tento tvrdený odvolací dôvod nie je daný.
31. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zm. 7Er 419/2011.
32. Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nenáležitá je preto odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky týkajúce sa tejto otázky.
33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p., vrátane výroku o trovách konania.
34. Vecne správne je aj rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. V tomto smere poukazuje odvolací súd na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a dodáva, že pokiaľ v prejednávanej veci žalobca odôvodnil v žalobe nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy proti žalovanému tým, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od jej doručeniam, z toho jednoznačne vyplýva, že základ uplatneného nároku nemá žiadnu súvislosť s predmetom konania vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C 6/2010
· nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Pretože žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd žalovanej ich náhradu proti žalobcovi nepriznal.
35. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 16C/139/2012-122 zo dňa 11.06.2015 uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z Registra trestov v znení neskorších predpisov.
36. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd uznesenie v celom rozsahu zrušil.
37. Namietal, že uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, kedy nedostatok odôvodnenia považovali za dôvod na zrušenie uznesenia o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov. Ďalej namietal, že podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, napríklad odvolanie, dovolanie a podobne, ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Poukázal na dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, že tento návrh zákona obsahuje legislatívnu zmenu smerujúcu k zavedeniu súdneho poplatku za podanie žaloby s tým, že žaloby sa budú spoplatňovať podľa položky č.1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Podľa odôvodnenia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu niektorých poslancov k tomuto zákonu v nadväznosti na zrušenie vecného oslobodenia pri žalobách na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa navrhuje zaviesť paušálny súdny poplatok pre tieto žaloby vo výške 20 eur, čím sa jednak čiastočne zohľadňuje účel vládneho návrhu zákona (opatrenia na strane príjmovej časti štátneho rozpočtu) a súčasne sa zlepšuje v porovnaní s vládnym návrhom prístup k spravodlivosti v týchto veciach, nakoľko sa nebude vyberať poplatok podľa percentuálnej sadzby (položka 1), ale práve ako paušálny poplatok, ktorý je podstatne nižší. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu, preto súd nebol oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, a nemohol ho vyzvať na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Poukázal na záver uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29.3.2007 sp. zn. 4Cdo/39/2007, podľa ktorého za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe zákona č. 71/1992 Zb., t.j. Sadzobníku súdnych poplatkov, sa súdne poplatky nevyberajú. V takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku do úvahy neprichádza. V sadzobníku súdnych poplatkov nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Preto poplatková povinnosť mu nebola súdom prvého stupňa
uložená zákonne. Takýto postup zo strany súdu predstavuje zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu, ktoré je zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spojených s článkom 12 ods. 1 a článkom 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR. Zdôraznil, že v § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch je vyjadrená ústavná zásada vyplývajúca v článku 59 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Zákon v tomto smere stanovil pevné a jasné pravidlá, umožňujúce prístup k súdu a taktiež splnením v ňom obsiahnutých podmienok, preto tieto podmienky musí akceptovať nielen každý, kto sa dovoláva práva na súdnu ochranu, ale v neposlednom rade aj štát prostredníctvom orgánov súdnej moci. Dodal, že podľa ust. § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012. V danom prípade bola žaloba ním podaná pred 1.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Preto je v súvislosti s podaným odvolaním potrebné aplikovať právny stav platný do 30.9.2012, kedy podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo od platenia súdneho poplatku vecne oslobodené.
38. V prejednávanej veci bolo aj toto napadnuté rozhodnutie vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto včasnosť odvolania, jeho účinky ako aj prípustnosť posudzoval odvolací súd rovnako podľa ustanovení O.s.p. Keďže o odvolaní rozhodoval po 01.07.2016, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z., rozhodoval o odvolaní podľa ustanovení C.s.p.
39. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že ani odvolanie žalobcu proti tomuto uzneseniu nie je dôvodné.
40. Podľa § 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov súdne poplatky ( ďalej len poplatky) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len poplatkový úkon) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, (ďalej len Sadzobník), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
41. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa ods. 4 v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.
42. V posudzovanej veci súd prvého stupňa postupoval správne, ak napadnutým uznesením vyrubil poplatok žalobcovi v zmysle položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov za podané odvolanie v konaní 16C/139/2012, v ktorom bol vydaný rozsudok vo veci samej dňa 15.4.2015. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a práve toto odvolanie je úkonom zakladajúcim poplatkovú povinnosť odvolateľa, t.j. žalobcu.
43. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 1.10.2012 je výška súdneho poplatku zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 20,- eur. Ak je ustanovená sadzba za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2 písm. a druhá veta zák. č. 71/1992 Zb.) Sadzobník k položke 7a neobsahuje žiadne poznámky. Text položky 1 Sadzobníka uvádza, že z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba sa platí sadzba uvedená v tejto položke. V poznámkach k položke 1 bode 3 sa uvádza, že poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej.
44. V položke 7a je stanovená osobitná sadzba súdneho poplatku z návrhu vo výške 20,- eur. Pokiaľ by súd akceptoval názor žalobcu, že poplatok z odvolania sa platí len pri konaní, na ktorý sa vzťahuje poplatok podľa položky 1 Sadzobníka, tak potom napr. ani pri položke 7, kde je uvedený súdny poplatok z návrhu na začatie konania o rozvod manželstva (a pod touto položkou tiež nie je uvedená poznámka k nej), by sa v prípade podania odvolania proti rozsudku neplatil súdny poplatok za odvolanie. Takýto výklad však nezodpovedá gramatickým a logickým princípom, pretože súdny poplatok za odvolanie sa
platí v zmysle ust. § 2 ods. 4 veta prvá a odvolateľ má povinnosť ho zaplatiť aj na výzvu súdu, ak ho nezaplatil spolu s poplatkovým úkonom (v tomto prípade odvolaním).
45. Žalobu žalobca podal na súd dňa 27.9.2012, t.j. za účinnosti znenia zákona o súdnych poplatkoch k 30.9.2012.
46. V zmysle § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012.
47. Poplatkový úkon, ktorým je odvolanie proti rozsudku vo veci samej v tomto konaní podal žalobca na súd prvej inštancie 1.6.2015, elektronickým podaním. Podal ho teda za účinnosti zákona o súdnych poplatkoch už v znení účinnom od 01.10.2012. Neobstojí preto jeho námietka, že v súvislosti s podaným odvolaním je potrebné aplikovať právny stav platný do 30.9.2012, pretože poplatkový úkon bol žalobcom vykonaný až za znenia zákona účinného od 1.10.2012, kedy ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch už bolo zrušené. Len poplatky za konania (napr. podľa pol. 5, pol. 18a, a ďalších Sadzobníka) sa vyberajú podľa predpisov účinných do 30.9.2012, ak sa konanie začalo do 30.9.2012.
48. Odvolací súd poukazuje aj na stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR zo dňa 3.12.2015 k otázke vzniku poplatkovej povinnosti v odvolacom a dovolacom konaní, ak v čase podania žaloby bolo konanie oslobodené od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch: „Ak bolo odvolanie (dovolanie) podané po 30.09.2012, vzťahuje sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom (dovolacom) konaní právna úprava účinná od 01.10.2012, i keď konanie vo veci samej na súde prvého stupňa začalo pred 30. septembrom 2012.“
49. Neobstojí ani odvolacia námietka v súvislosti s nedostatočným odôvodnením napadnutého uznesenia vzhľadom k tomu, že ide o uznesenie o vyrubení súdneho poplatku, kde je uvedený dôvod vyrubenia súdneho poplatku, ktorým je odvolanie a uvedená je aj položka podľa ktorej sa poplatok vyrubil. V konaní bol vydaný jeden rozsudok a proti nemu bolo podané jedno odvolanie, takže nie je žiadnych pochýb, aké odvolanie bolo spoplatnené.
50. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil aj uznesenie č.k. 6C/118/2012 - 192 zo dňa 30.06.2015 ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
3Co/388/2015 -
7712215356
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grőssligova ul.č. 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 5, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 16C 139/2012-89 zo dňa 19.4.2015 a proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 16C 139/2012-122 zo dňa 11.júna 2015 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
P o t v r d z u j e uznesenie č.k. 16C/139/2012-122 zo dňa 11.06.2015.
O d ô v o d n e n i e
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym poradným postupom Exekučného súdu
- Okresného súdu Michalovce podľa zák.č. 514/2003 Z.z.. Ďalším výrokom rozhodol, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
2. Rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil tým, že podľa tvrdení žalobcu malo dôjsť na jeho strane k vzniku škody a nemajetkovej ujmy postupom exekučného súdu v exekučnej veci vedenej proti povinnej Róberte Mikerovej. Žalobca tvrdil, že exekučný súd nerozhodol o jeho žiadosti ako oprávneného na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Rozhodol o žiadosti až dňa 12.9.2012 čo je omeškanie viac ako 104 dní. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.4.2016, ktorého sa žalobca bez ospravedlnenia nezúčastnil. Požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu, že podal ústavnú sťažnosť, predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného sudca a práva na nestranný súd. Uvedený dôvod však súd prvej inštancie nepovažoval za vážny dôvod na odročenie pojednávania, ako to predpokladá ust. § 119 O.s.p. v spojení s § 101 ods. 2 O.s.p.. Žalobca požiadal aj o prerušenie konania z dôvodu, že pred Okresným súdom v Prešove prebieha pod sp.zn. 7C 6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa návrhu dopustiť OS Prešov v exekučnom konaní proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ako žalovaný v 2. rade vystupuje v uvedenom konaní Pohotovosť s.r.o., OS Prešov uznesením zo 7.10.2013 v súlade s § 109 ods. 1 písm. c) OSP, rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach. Z toho dôvodu žalobca - Pohotovosť s.r.o., žiada konanie prerušiť do skončenia uvedeného konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c OSP.
3. Zamietnutie návrhu na prerušenie konania do skončenia konania na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C 6/2010 odôvodnil súd prvej inštancie tým, že predložené prejudiciélne otázky v konaní na Okresnom súde Prešov nemajú význam pre rozhodnutie súdu o návrhu žalobcu v tomto konaní.
4. Súd prvej inštancie po posúdení predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa ustanovení § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1,2, § 6 , § 9 ods. 1,2, § 15 ods. 1,2 a § 19 ods. 1,2,3 zák.č. 514/2003 Z.z. dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca sa domáhal náhrady škody z toho
dôvodu, že súd nevydal poverenie v 15.dňovej lehote určenej v ustanovení § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto navrhovateľ tvrdí, že vznikli prieťahy v exekučnom konaní. Z exekučného spisu mal súd za preukázané, že o žiadosti súdneho exekútora bolo rozhodnuté 22.8.2011 v lehote, zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia, nakoľko žiadosť nemala všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon. Žiadosť bola doručená 5.8.2011, a rozhodnuté o nej bolo 22.8.2011, avšak nie z dôvodu nečinnosti exekučného súdu, ale pre nedostatky samej žiadosti o udelenie poverenia. Lehota 15 dní podľa zákona plynie iba od doručenia žiadosti o udelenia poverenia, ktorá nemá žiadne vady.
5. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol bola skutočnosť, že žalobca nepredložil do spisu žiadny dôkaz, že požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku. Ak si žalobca neponechal ani kópiu návrhu, sám sa dostal do dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania. Ďalej mal súd za preukázané, že skutkové tvrdenia žalobcu o nevydaní poverenia alebo rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia, v zákonom stanovenej lehote, od ktorých odvodzoval svoj nárok na náhradu škody podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., sa nezakladajú na pravde.
· trovách konania rozhodol súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 21.05.2015 podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, keďže si uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli, preto aplikujúc pre svoje rozhodnutie aj ust. § 151 ods. 2 O.s.p. súd prvej inštancie náhradu trov konania žalovanej nepriznal, keďže nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), g) a h) O.s.p., pretože účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, v konaní rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci (§ 205 ods. 2 písm. c), d), e) a f) O.s.p.). Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
7. Odvolateľ namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania s odôvodnením, že žalobca sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Odvolateľ tvrdí, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s označenými dôvodmi, preto súd nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a ak tak učinil, odňal žalobcovi právo na konanie pred súdom. Obsahom žiadosti o zrušenie pojednávania bola námietka, že konajúci sudca je vylúčený, pričom poukázal na to, že Krajský súd v Trnave svojím rozhodnutím v právne a skutkovo zhodnej veci vylúčil všetkých sudcov z rozhodovania a vec prikázal na prejednanie inému súdu a rovnako rozhodovali Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove. Za týchto okolností neobstojí názor Krajského súdu v Košiciach vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, a preto ústne pojednávanie nemalo byť vykonané. Žalobca pritom trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní, avšak iba na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Namietal, že meritórne rozhodnutie súdu v čase jeho vydania neprichádzalo do úvahy a to vzhľadom na skutočnosť, že súd v rovnakom období rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie. Mal za to, že dôsledok správania súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, zakladajú porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu a maria jeho možnosť konať pred súdom. Ďalej žalobca namietal, že sa nemohol vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, ani k dôkazom ktoré súd vykonal. Súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa právo na kontradiktórne konanie, ktoré bolo v tejto veci porušené. Konajúci súd neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam vecí. Žalobca v odvolaní tvrdil, že nebolo možné vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, pretože tým došlo k porušeniu práva žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Žalobca tiež zdôraznil, že ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, mal súd rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Zdôraznil, že okresný súd sám zistil, že o návrhu nebolo rozhodované v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľné ospravedlniteľné dôvody. Rozhodnutie súdu je preto vnútorne rozporné. Napriek tomu, že zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. Rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe súdu nie je v právnom štáte udržateľné. Z odôvodnenia rozsudku podľa odvolateľa vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Pokiaľ žalobca doručil súdu v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, bol povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. V tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/174/2014.
8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „C.s.p.“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1 C.s.p. a z hľadiska uplatnených uplatnených dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a), c), d), e), f) a g) O.s.p.) v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p., v C.s.p. odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), c), e) f), g) a h) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.08.2016 o 9.55 hodine v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené dňa 19.08.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
11. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 1.6.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
12. Podľa ust. § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 01.07.2016).
13. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
14. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., t.j., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda že žalobcovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § 205 od. 2 písm. d) O.s.p., teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia podľa § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle C.s.p. účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), c), e), f), g) a h) C.s.p., teda že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane žalobcu, aby uskutočňovala procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.), rozhodoval vylúčený sudca, (§ 365 ods. 1 písm. c) C.s.p.), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.).
15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) C.s.p. je daný, ak rozhodoval vylúčený sudca.
16. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. účinného v čase konania na súde prvej inštancie súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci (strany) nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník (strana) nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka (strany); prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.
17. Podľa § 115 ods. 2 O.s.p. predvolanie sa musí účastníkom (stranám) doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (podľa § 119 ods. 1 O.s.p.) pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Týmto ustanoveniam O.s.p. zodpovedá ust. § 177 ods. 1, § 178 ods. 1, 2 a § 183 ods. 1, 3, 4 a § 184 C.s.p.
18. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu boli predvolané na pojednávanie nariadené na deň 15.4.2015 písomne. Právnemu zástupcovi žalobcu ako aj žalovanej bolo predvolanie doručené 2.4.2015 čím bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 215 ods. 2 O.s.p..
19. Žalobca doručil dňa 9.4.2015 elektronickými prostriedkami súdu prvej inštancie návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu.
20. V podaní namietal, že mu nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Michalovce, žalobca pritom trvá na tom, aby mu rozhodnutie bolo doručené a v prípade, že krajský súd rozhodne o nevylúčení sudcov Okresného súdu Michalovce, má záujem sa proti tomu brániť všetkými možnými zákonnými prostriedkami. V tomto podaní žalobca zopakoval námietku zaujatosti, ktorú oznámil už v žalobnom návrhu. Navrhol pojednávanie zrušiť až do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu a v pojednávaní nepokračovať. V podaní namietol, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná. Posudzovanie námietky musí byť reštriktívne. Dôvodnosť námietky porušenia nestrannosti je podporená pomerom sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť. Vylúčený je sudca preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom než z dokazovania a do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti. Zároveň uviedol, že v konaní súdu zaslal návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1.rade Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR v konaní o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C 6/2010.
21. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.4.2015 ako aj z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že konajúci súd nepovažoval tento dôvod za vážny dôvod na odročenie pojednávania ako to predpokladá ust. § 119 O.s.p. v spojení s § 101 ods. 2 O.s.p..
22. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. c) C.s.p.) je daný vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.
23. V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, o čom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6NcC/82/2012 - 66 zo dňa 16.10.2012. Za situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím krajského súdu v zmysle ust. § 16 O.s.p. rozhodnuté o tom, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, nie je náležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.
24. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že prevažná väčšina odvolacích námietok žalobcu je irelevantná vo vzťahu k napadnutému rozsudku. Odvolateľ v odvolaní uvádza aj námietky, ktoré žiadnym spôsobom nekorešpondujú priebehu konania vo veci samej a dôvodom, pre ktorú súd žalobu zamietol.
25. Takýmito irelevantnými námietkami sú námietka vo vzťahu k skutočnosti, že sa vo veci neuskutočnilo ústne pojednávanie, námietka, že žalovaná sa vo veci nevyjadrila napriek výzve súdu a doručenému žalobnému návrhu. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie na deň
15.4.2015, ktorého sa účastníci konania nezúčastnili. Keďže ústne pojednávanie vo veci bolo nariadené a bolo vykonané, je odvolacia námietka žalobcu o neuskutočnení ústneho pojednávania irelevantná.
26. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaná sa k žalobe podrobne vyjadrila písomným podaním zo dňa 06.02.2013 (č.l. 41 a nasl. spisu), preto odvolacia námietka vo vzťahu k možnosti rozhodnutia rozsudku pre zmeškanie je neopodstatnená. Je preto nenáležitá námietka žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní za splnenia podmienok v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
27. Rovnako nenáležitá je aj námietka o vykonaní dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný.
28. Z odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými v exekučnom spise, pričom tento záver nepochybne vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní.
29. Pokiaľ žalobca namietal, že nemal možnosť sa vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Na tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a pokiaľ by sa žalobca bol tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a realizovať aj svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené neboli.
30. Pokiaľ žalobca namietal odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, odvolací súd udáva, že žalobca v odvolaní neoznačil dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný, preto ani tento tvrdený odvolací dôvod nie je daný.
31. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zm. 7Er 419/2011.
32. Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nenáležitá je preto odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky týkajúce sa tejto otázky.
33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p., vrátane výroku o trovách konania.
34. Vecne správne je aj rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. V tomto smere poukazuje odvolací súd na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a dodáva, že pokiaľ v prejednávanej veci žalobca odôvodnil v žalobe nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy proti žalovanému tým, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od jej doručeniam, z toho jednoznačne vyplýva, že základ uplatneného nároku nemá žiadnu súvislosť s predmetom konania vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C 6/2010
· nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Pretože žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd žalovanej ich náhradu proti žalobcovi nepriznal.
35. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 16C/139/2012-122 zo dňa 11.06.2015 uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok
za odvolanie vo výške 20,- eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z Registra trestov v znení neskorších predpisov.
36. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd uznesenie v celom rozsahu zrušil.
37. Namietal, že uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, kedy nedostatok odôvodnenia považovali za dôvod na zrušenie uznesenia o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov. Ďalej namietal, že podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, napríklad odvolanie, dovolanie a podobne, ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Poukázal na dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, že tento návrh zákona obsahuje legislatívnu zmenu smerujúcu k zavedeniu súdneho poplatku za podanie žaloby s tým, že žaloby sa budú spoplatňovať podľa položky č.1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Podľa odôvodnenia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu niektorých poslancov k tomuto zákonu v nadväznosti na zrušenie vecného oslobodenia pri žalobách na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa navrhuje zaviesť paušálny súdny poplatok pre tieto žaloby vo výške 20 eur, čím sa jednak čiastočne zohľadňuje účel vládneho návrhu zákona (opatrenia na strane príjmovej časti štátneho rozpočtu) a súčasne sa zlepšuje v porovnaní s vládnym návrhom prístup k spravodlivosti v týchto veciach, nakoľko sa nebude vyberať poplatok podľa percentuálnej sadzby (položka 1), ale práve ako paušálny poplatok, ktorý je podstatne nižší. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu, preto súd nebol oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, a nemohol ho vyzvať na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Poukázal na záver uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29.3.2007 sp. zn. 4Cdo/39/2007, podľa ktorého za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe zákona č. 71/1992 Zb., t.j. Sadzobníku súdnych poplatkov, sa súdne poplatky nevyberajú. V takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku do úvahy neprichádza. V sadzobníku súdnych poplatkov nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Preto poplatková povinnosť mu nebola súdom prvého stupňa uložená zákonne. Takýto postup zo strany súdu predstavuje zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu, ktoré je zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spojených s článkom 12 ods. 1 a článkom 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR. Zdôraznil, že v § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch je vyjadrená ústavná zásada vyplývajúca v článku 59 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Zákon v tomto smere stanovil pevné a jasné pravidlá, umožňujúce prístup k súdu a taktiež splnením v ňom obsiahnutých podmienok, preto tieto podmienky musí akceptovať nielen každý, kto sa dovoláva práva na súdnu ochranu, ale v neposlednom rade aj štát prostredníctvom orgánov súdnej moci. Dodal, že podľa ust. § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012. V danom prípade bola žaloba ním podaná pred 1.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Preto je v súvislosti s podaným odvolaním potrebné aplikovať právny stav platný do 30.9.2012, kedy podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo od platenia súdneho poplatku vecne oslobodené.
38. V prejednávanej veci bolo aj toto napadnuté rozhodnutie vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto včasnosť odvolania, jeho účinky ako aj prípustnosť posudzoval odvolací súd rovnako podľa ustanovení O.s.p. Keďže o odvolaní rozhodoval po 01.07.2016, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z., rozhodoval o odvolaní podľa ustanovení C.s.p.
39. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že ani odvolanie žalobcu proti tomuto uzneseniu nie je dôvodné.
40. Podľa § 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov súdne poplatky ( ďalej len poplatky) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len poplatkový úkon) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, (ďalej len Sadzobník), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
41. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa ods. 4 v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.
42. V posudzovanej veci súd prvého stupňa postupoval správne, ak napadnutým uznesením vyrubil poplatok žalobcovi v zmysle položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov za podané odvolanie v konaní 16C/139/2012, v ktorom bol vydaný rozsudok vo veci samej dňa 15.4.2015. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a práve toto odvolanie je úkonom zakladajúcim poplatkovú povinnosť odvolateľa, t.j. žalobcu.
43. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 1.10.2012 je výška súdneho poplatku zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 20,- eur. Ak je ustanovená sadzba za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2 písm. a druhá veta zák. č. 71/1992 Zb.) Sadzobník k položke 7a neobsahuje žiadne poznámky. Text položky 1 Sadzobníka uvádza, že z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba sa platí sadzba uvedená v tejto položke. V poznámkach k položke 1 bode 3 sa uvádza, že poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej.
44. V položke 7a je stanovená osobitná sadzba súdneho poplatku z návrhu vo výške 20,- eur. Pokiaľ by súd akceptoval názor žalobcu, že poplatok z odvolania sa platí len pri konaní, na ktorý sa vzťahuje poplatok podľa položky 1 Sadzobníka, tak potom napr. ani pri položke 7, kde je uvedený súdny poplatok z návrhu na začatie konania o rozvod manželstva (a pod touto položkou tiež nie je uvedená poznámka k nej), by sa v prípade podania odvolania proti rozsudku neplatil súdny poplatok za odvolanie. Takýto výklad však nezodpovedá gramatickým a logickým princípom, pretože súdny poplatok za odvolanie sa platí v zmysle ust. § 2 ods. 4 veta prvá a odvolateľ má povinnosť ho zaplatiť aj na výzvu súdu, ak ho nezaplatil spolu s poplatkovým úkonom (v tomto prípade odvolaním).
45. Žalobu žalobca podal na súd dňa 27.9.2012, t.j. za účinnosti znenia zákona o súdnych poplatkoch k 30.9.2012.
46. V zmysle § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012.
47. Poplatkový úkon, ktorým je odvolanie proti rozsudku vo veci samej v tomto konaní podal žalobca na súd prvej inštancie 1.6.2015, elektronickým podaním. Podal ho teda za účinnosti zákona o súdnych poplatkoch už v znení účinnom od 01.10.2012. Neobstojí preto jeho námietka, že v súvislosti s podaným odvolaním je potrebné aplikovať právny stav platný do 30.9.2012, pretože poplatkový úkon bol žalobcom vykonaný až za znenia zákona účinného od 1.10.2012, kedy ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch už bolo zrušené. Len poplatky za konania (napr. podľa pol. 5, pol. 18a, a ďalších Sadzobníka) sa vyberajú podľa predpisov účinných do 30.9.2012, ak sa konanie začalo do 30.9.2012.
48. Odvolací súd poukazuje aj na stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR zo dňa 3.12.2015 k otázke vzniku poplatkovej povinnosti v odvolacom a dovolacom konaní, ak v čase podania žaloby bolo konanie oslobodené od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch: „Ak bolo odvolanie (dovolanie) podané po 30.09.2012, vzťahuje sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom (dovolacom) konaní právna úprava účinná od 01.10.2012, i keď konanie vo veci samej na súde prvého stupňa začalo pred 30. septembrom 2012.“
49. Neobstojí ani odvolacia námietka v súvislosti s nedostatočným odôvodnením napadnutého uznesenia vzhľadom k tomu, že ide o uznesenie o vyrubení súdneho poplatku, kde je uvedený dôvod vyrubenia súdneho poplatku, ktorým je odvolanie a uvedená je aj položka podľa ktorej sa poplatok vyrubil. V konaní bol vydaný jeden rozsudok a proti nemu bolo podané jedno odvolanie, takže nie je žiadnych pochýb, aké odvolanie bolo spoplatnené.
50. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil aj uznesenie č.k. 6C/118/2012 - 192 zo dňa 30.06.2015 ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).