Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7C-181-2015.pdf
PDF · 70.56 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/181/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom JUDr. Karolom Krochtom v súkromnoprávnej veci navrhovateľky: V. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom W. F. XXX, XXX XX W. F., proti odporcovi: X. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. F. XXX, XXX XX W. F., toho času W. W., A. XXX, XXX XX W., D. republika, v konaní o určenie výživného na manžela/ku, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala na tunajší súd návrh na určenie manželského výživného vo výške 5,- eur mesačne dôvodiac, že odporca si neplní svoje vyživovacie povinnosti.
2. Odporca, ktorý je nateraz vo výkone trestu odňatia slobody v Českej republike, pri svojom výsluchu s návrhom súhlasil, súčasne sa vzdal práva na verejné prerokovanie veci.
3. Na prejednanie veci samej bolo súdom nariadené pojednávanie na deň 25.8.2016. U navrhovateľky nastala fikcia doručenia v zmysle § 111 ods. 3 CSP, odporca sa vzdal práva na verejné prerokovanie, preto súd postupujúc podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti navrhovateľky a odporcu.
4. Navrhovateľa k návrhu pripojila sobášny list, ktorý osvedčuje existenciu manželstva účastníkov konania. Lustráciami nebolo zistené, aby ich manželstvo zaniklo jedným zo spôsobov daných v zákone o rodine. Ďalej boli navrhovateľkou predložené rodné listy osvedčujúce, že z manželstva účastníkov konania pochádzajú tri maloleté deti. Z dokladov predložených navrhovateľkou je zrejmé, že tá je vedená od 20.1.2015 v evidencii uchádzačov o zamestnanie, jej nezamestnanosť naďalej trvá, poberala nepravidelne dávku v hmotnej núdzi, resp. náhradné výživné. Z toho možno prezumovať, že návrh bol podaný aj z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti odporcu voči ich spoločným maloletým deťom. Z predloženého dokladu SIPO vyplývajú zakladené náklady na chod domácnosti - cca 222,- eur mesačne, zaťažujúce navrhovateľku. Odporca je nateraz vo výkone trestu, poberá čistú odmenu 800,-Kč mesačne, má vyživovaciu povinnosť aj k dieťaťu narodenému z družného vzťahu s inou ženou. Nevlastní žiaden majetok vyššej hodnoty, či už hnuteľný, alebo nehnuteľný.
5. Podľa § 71 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
6. Manželské výživné je možno priznať odo dňa podania návrhu, pričom vyživovacia povinnosť zaniká aj z dôvodu rozvodu manželstva. Zákon o rodine umožňuje jednému z manželov domáhať sa na súde určenia rozsahu vyživovacej povinnosti voči druhému manželovi, ktorý si neplní vyživovaciu povinnosť. Rozsah vyživovacej povinnosti by mal byť určený tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti medzi manželmi je potrebné zistiť, z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Nestačí tu zistiť iba výšku príjmov oprávneného a povinného, ale aj konkrétnu mieru ich potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom a pod. Zároveň je potrebné zaoberať sa otázkou starostlivosti o domácnosť a otázkou osobnej starostlivosti o deti. Na základe vyššie popísaného a zisteného skutkového a právneho stavu, možno v danej veci uzavrieť, že nebolo, aj pre pasivitu navrhovateľky, v danom konaní preukázané naplnenie hypotézy právnej normy, výsledok ktorého by dával legitímny priestor pre priznanie manželského výživného v prospech navrhovateľky, a preto súdu neostávalo nič iné, ako „a contrario“ vo svetle vyššie uvedeného jej návrh zamietnuť.
7.Výrok o trovách konania sa opiera o § 52 a § 57 CMSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.