Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-1528-2012.pdf
PDF · 78 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5Er/1528/2012
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: L. C. v zastúpení L. S. V. F., so sídlom H. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX Q., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Martin Hermanovský, Exekútorský úrad so sídlom Moskovská 18, 811 08 Bratislava, o vymoženie 1 615,17 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 104,46 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Skalica bol súdny exekútor poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia vydaného oprávneným č.k. K. zo dňa XX.X.XXXX. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa XX.XX.XXXX.
2. Dňa X.XX.XXXX doručil súdny exekútor Okresnému súdu Skalica návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 23.11.2015 z dôvodu nemajetnosti povinného.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
4. Vzhľadom k tomu, že zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, súd jeho návrhu v zmysle § 57 ods. l písm. c) Exekučného poriadku vyhovel a exekúciu voči povinnému zastavil.
5. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
6. Podľa § 203 ods. l Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti - návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, má súd za preukázané, že oprávnený zapríčinil zastavenie exekúcie a preto ho súd v zmysle § 203 ods. l Exekučného poriadku zaviazal na nahradenie nevyhnutných trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
8. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie v zmysle § 14, § 15, § 21, § 22 a § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
9. Podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
10. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
11. Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
12. Podľa § 23 ods. 1, 2 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
13. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať náhradu trov exekučného konania v celkovej sume 172,37 €, trovy exekúcie vyčíslil nasledovne: a) v zmysle § 14 ods. 1 a § 15 ods. 1 vyhlášky - súdny exekútor žiadal priznať odmenu za výkon exekučnej činnosti za 22 úkonov exekučnej činnosti, a to: získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1 úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, doručenie príkazu na začatie exekúcie 14 úkonov, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 5 úkonov (2 x RO SR, KN, výzva na vyhlásenie o majetku, pokus o súpis hnuteľných vecí). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za 14 úkonov „doručenie príkazu na začatie exekúcie“, pretože podľa § 15 ods. 1 písm. b) vyhlášky patrí exekútorovi odmena len 3,32 eura, bez ohľadu na to koľko príkazov na začatie exekúcie doručí alebo koľkým subjektom boli doručované. Ak by zákonodarca chcel, aby za každé jednotlivé doručenie príkazu na začatie exekúcie patrila súdnemu exekútorovi paušálna odmena, tak by toto vyjadril tak, ako v ďalších písmenách § 15 ods. 1, napr. písm. g), h), i), j), preto súd priznal v tejto časti odmenu súdnemu exekútorovi za jeden úkon doručenie príkazu na začatie. Keďže odmena za priznané úkony bola nižšia než minimálna odmena, súd v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 €. b) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky - súdny exekútor žiadal priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 8,20 €. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 4,50 €, pretože sa v spise súdneho exekútora nachádzali
doručenky preukazujúce poštovné v uvedenej výške a vo zvyšku poštovné nepriznal (poštovné za žiadosť o súčinnosť na RO SR 2,20 € a poštovné za návrh na zastavenie exekúcie 1,50 €) pretože nebolo v spise preukázané pripojenými dôkazmi (doručenkami, dokladmi), z exekučného spisu nevyplývalo a preto súd jeho vznik a výšku považuje za nepreskúmateľnú. c) v zmysle § 23 vyhlášky - súdny exekútor žiadal priznať náhradu za stratu času vo výške 5,28 eur za osobné doručenie písomností a to doručenie príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtov v banke 14 bankám a vo výške 2,64 eur za cestu motorovým vozidlom dňa XX.XX.XXXX Bratislava-Holíč a späť, za tri hodiny. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času za tri hodiny za čas strávený dňa XX.XX.XXXX na ceste Bratislava-Holíč a späť vo výške 2,64 eur, pretože vykonanie úkonu mimo kancelárie mal súd preukázaný zo spisu súdneho exekútora. Čo sa týka náhrady za stratu času za doručovanie príkazov na začatie exekúcie bankám, aj keď exekútorovi v rámci trov exekúcie patrí pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť náhrada za stratu času, neznamená to, že môže ísť o akékoľvek úkony vykonávané exekútorom mimo jeho sídla - musí ísť o úkony účelne vynaložené na vykonávanie exekúcie. Okrem toho musí byť vznik straty času exekútorom preukázaný. Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času pre doručenie príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtov v banke 14 bankám vo výške 5,28 eur. Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor si náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami, v prípade, ak v rámci jedného úkonu vykonaného v mieste, ktoré nie je sídlom exekútorského úradu doručí písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami. Súd nemá z exekučného spisu preukázané, či súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s príslušným exekučným konaním, prípadne ak doručoval zároveň písomnosti týkajúce sa viacerých exekučných konaní, či si uplatnil náhradu za stratu času len v jednom z nich. V súlade s vyššie uvedeným súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu za stratu času za doručovanie príkazov na začatie exekúcie bankám v zmysle § 23 vyhlášky. d) v zmysle § 22 ods. 2 vyhlášky - súdny exekútor žiadal priznať cestovné náhrady za cestu motorovým vozidlom uskutočnenú dňa XX.XX.XXXX na trase Bratislava-Holíč a späť za účelom zisťovania majetkových a osobných pomerov povinného vo výške 46,72 € a za cestu motorovým vozidlom uskutočnenú dňa XX.X.XXXX na trase Bratislava za účelom doručenia príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtov v banke 14 bankám vo výške 7,76 €. Súd priznal súdnemu exekútorovi cestovné náhrady za cestu motorovým vozidlom uskutočnenú dňa XX.XX.XXXX na trase Bratislava- Holíč a späť za účelom zisťovania majetkových a osobných pomerov povinného vo výške 46,72 € (175 km; 1,40 €/1 l, spotreba 0,06 l/1 km; náhrady 0,183 €/1 km), ktorú súd považuje za dostatočne preukázanú a účelne vynaloženú. To isté sa však nedá aplikovať na cestu uskutočnenú podľa súdneho exekútora dňa XX.X.XXXX, pričom v exekučnom spise sa nachádzali príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtov v banke, z ktorých tri boli bankám doručené dňa 25.1.2013, šesť ich bolo doručených dňa 24.1.2013 a na piatich neboli pečiatky od bánk o doručení, bolo však na nich uvedené, že boli odosielané dňa 25.1.2013. Ani jeden z týchto dátumov nebol totožný s dátumom súdneho exekútora uplatneným vo vyúčtovaní, aj v prípade, že by sa vo vyúčtovaní súdneho exekútora jednalo o chybu v písaní, súd by aj tak súdnemu exekútorovi náhradu za túto jednu cestu nepriznal, pretože považuje takto uplatnené cestovné náhrady za neúčelné a výdavky naň vynaložené považuje za neefektívne, pričom súd nemá z exekučného spisu preukázané, či súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s príslušným exekučným konaním, prípadne ak doručoval zároveň písomnosti týkajúce sa viacerých exekučných konaní, či si uplatnil cestovné náhrady len v tomto konaní. e) v zmysle § 196 Exekučného poriadku - súdny exekútor si zvýšil svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Keďže bolo súdu preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie jeho odmeny a náhrad o 20 % DPH v sume 17,41 €. Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej sume 104,46 eur.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Skalica, v troch vyhotoveniach.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.