Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_51C-298-2015.pdf
PDF · 68.34 KB
Case nature
Area
Subarea
51C/298/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v sporovej veci žalobcu: Ing. V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. M. XXXX/XX, XXX XX J. J., zast.: JUDr. Ida Cabanová, advokátka, so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: PROPRIETA, a.s., Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 35 798 858, zast.: JUDr. Michal Hargaš, advokát, so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 64.601,17 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa poddlžníckou žalobou doručenou súdu dňa 25.06.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia peňažnej sumy 64 601,17 € s príslušenstvom.
2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 09.06.2016, vzal žalobca žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že uznesením Krajského súdu v Žiline vydaného dňa 12.04.2016, sp. zn.: 13Cob/40/2016 došlo k zrušeniu rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k.: 2Cb/19/2010-68 zo dňa 02.11.2010 a vec bola vrátená na ďalšie konanie, čím došlo k zrušeniu exekučného titulu. Okresný súd Dolný Kubín zároveň v exekučnej veci uznesením č.k.: 7Er/60/2015-1120 zo dňa 26.05.2016 exekúciu zastavil, čím došlo k zrušeniu zákonných podmienok na vedenie konania podľa § 109 Exekučného poriadku.
3. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
5. Podľa § 146 1, 2 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
6. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a konanie zastavil.
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania, preto je povinný žalovanému zaplatiť náhradu trov konania.
8. Žalobcu v písomnom podaní doručenom súdu dňa 09.06.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania, nakoľko má za to, že žaloba bola podaná dôvodne a nie zavinením žalobcu došlo k späťvzatiu konania. Zavinenie však súd skúma len z hľadiska procesného výsledku, a teda nie je rozhodujúce, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo, ale podstatné je to, či žalovaný po podaní žaloby splnil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal a v dôsledku tohto plnenia po podaní žaloby, žalobca zobral žalobu späť. S poukazom na vyššie súd, postupujúc podľa § 256 ods. 1 C.s.p., skúmajúc výlučne z procesného hľadiska, zavinenie účastníkov na zastavení konania, so zreteľom na dôvody vedúce žalobcu k späťvzatiu žaloby proti žalovanému, dospel k záveru, že žalobca zobral podanú žalobu späť bez toho, že by zo strany žalovaného došlo k zaplateniu žalobou uplatnenej istiny s príslušenstvom. Keďže z hľadiska posúdenia splnenia predpokladov pre aplikáciu ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p. je rozhodujúce iba to, či žalovaný splnil to, čo od neho v konaní požadoval žalobca, bez zreteľa na skutočnosť, či jeho požiadavka bola celkom oprávnená, nakoľko v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania súd zásadne nie je oprávnený posudzovať hmotnoprávnu stránku veci, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).