Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Co-292-2015.pdf
PDF · 85.22 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/292/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a členov senátu JUDr. Anny Kovaľovej a JUDr. Branislava Brezu v právnej veci žalobkyne P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., F. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Plzenská 2, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 29.4.2015, č.k. 28C 181/2014-79, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyňa m á n á r o k náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria, rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, sp. zn.: RK-PC-739/14-EK zo dňa 28.4.2014. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 380,09 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 až 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 40 ods. 1 a 2, § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského súdu Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovského súdu v Žiline sp.zn. RK-PC-739/14-EK. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov, že predmetný zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobkyňou, ktorá je fyzickou osobou. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom žaloba bola podaná v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni 10.5.2014 a žaloba bola podaná 4.6.2014. Podľa názoru súdu prvej inštancie je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská zmluva je síce na osobitnom papieri, avšak tento je predtlačený, formulárový a znemožňuje tak spotrebiteľovi zvoliť si iný spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Táto predtlačená rozhodcovská zmluva dokonca vopred určuje iba dva rozhodcovské súdy, ktoré sú vopred vybraté zo strany žalovaného. Súd musel brať do úvahy aj tú skutočnosť, že bolo preukázané, že žalobkyni nebolo zo strany žalovaného v prípade podpísania tejto zmluvy vysvetlené, čo to rozhodcovské konanie je. Súd v tejto súvislosti
poukázal na prílohu smernice č. 93/2013 EHS uvedenú pod písmenom q) bodu 1 v zmysle ktorého neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom, alebo mu ukladá povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi, mal spočívať v inej zmluvnej strane. Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľ sa podpisom tejto rozhodcovskej zmluvy vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy (5Cdo/61/2012). Na základe uvedeného súd prvej inštancie predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania a to náhradu trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby (prevzatie vec a príprava zastúpenia, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, účasť na pojednávaní dňa 3.10.2014, účasť na pojednávaní dňa 19.1.2015, účasť na pojednávaní 2.3.2015 a 29.4.2015) á 61,87 Eur v roku 2014 a á 64,53 Eur v roku 2015, režijný paušál vo výške 8,04 Eur v roku 2014 a vo výške 8,39 Eur v roku 2015. Trovy právneho zastúpenia teda predstavujú sumu 380,09 Eur.
3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal na nepreskúmateľnosť rozsudku. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že nebola poučená o tom, čo rozhodcovské konanie a uzavretie rozhodcovskej zmluvy znamená. Namietal posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej podmienky. Má za to, že také ustanovenie, ktoré síce vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť či anulovať bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia zmysle zániku zmluvy, jej neuzavretia, je individuálne dojednané. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou a nie povinnosťou. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyvodil právne závery a vo veci aj správne rozhodol. Na jeho zisteniach sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania a odvolací súd v plnom rozsahu na jeho zistenia a právne závery odkazuje.
5. Žalovaný v odvolaní namietal, že v prejednávanej veci bola právomoc rozhodcovského súdu založená samostatnou rozhodcovskou zmluvou, ktorá nebola podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, že táto zmluva bola individuálne dojednaná a nie je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
6. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, za neprijateľnú podmienku sa považuje taká, ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a je (musí byť) v neprospech spotrebiteľa.
7. Pokiaľ odvolateľ poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola v tomto prípade samostatná a individuálne dohodnutá a účastníci ju uzatvorili slobodne a po zvážení všetkých náležitostí (že nejestvovala podmienka uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy za účelom uzatvorenia zmluvy o úvere), tak k tomu odvolací súd poznamenáva, že rovnako ako samotná zmluva o revolvingovom úvere aj rozhodcovská zmluva je spísaná na predpísanom tlačive, ktorého obsah nemohol dlžník ovplyvniť a musel sa mu podriadiť. Uzavreté sú v ten istý deň (18.9.2012).
8. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012.) Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver,
že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola je možná aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne si vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.
9. Vychádzajúc z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy (v spise na č.l. 7) je zrejmé, že jediné skutočnosti, ktoré sa do rozhodcovskej zmluvy dodatočne dopisovali (tzn. tie, ktoré neboli vopred formulárovo pripravené dodávateľom), boli číslo zmluvy, údaje o dlžníkovi (meno, priezvisko, adresa trvalého bydliska a dátum narodenia), deň a miesto podpisu zmluvy a podpisy zmluvných strán. Samotný obsah a jednotlivé náležitosti rozhodcovskej zmluvy boli vopred pripravené dodávateľom (žalovaným) a žalobkyňa ich nemohla ovplyvniť. Na tejto skutočnosti nič nemení ani tvrdenie žalovaného, že v zmysle znenia rozhodcovskej zmluvy táto nemala byť podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere (t.j. „hlavnej“ zmluvy). Toto vyhlásenie je totiž nevýrazne zakomponované do riadkového textu rovnako ako aj prehlásenie, že dlžník bol poučený o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Táto skutočnosť vzbudzuje pochybnosti o tom, či sa žalobca skutočne oboznámil s obsahom rozhodcovskej zmluvy a následkami jej uzavretia, čo ešte umocňuje to, že zmluva bola podpísaná v rovnaký deň (zrejme zároveň) ako zmluva o revolvingovom úvere, a teda nie v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale už na samom začiatku zmluvného vzťahu, kedy jej spotrebiteľ nemusel prikladať vyšší význam, keď jeho vôľa smerovala primárne k uzavretiu hlavnej zmluvy a získaniu úveru.
10. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že v tomto prípade rozhodcovská zmluva nie je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pretože nenúti spotrebiteľa podriadiť sa rozhodcovskému konaniu, tak odvolací súd uvádza, že z jej znenia síce vyplýva, že spory medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nemusia byť riešené len v rozhodcovskom konaní, ale aj v súdnom konaní, ide ale len o zdanlivú alternatívu, pretože výber spočíva na žalobcovi, ktorým je v drvivej väčšine prípadov práve veriteľ. Ten evidentne sleduje riešenie sporov práve v rozhodcovskom konaní, čo je aj dôvod, pre ktorý rozhodcovskú zmluvu naformuloval. Pokiaľ ide o problematiku tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložky (čo je aj tento prípad), tak súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil, prečo predmetnú rozhodcovskú doložku (zmluvu) považoval za neprijateľnú, s čím sa odvolací súd plne stotožňuje.
11. Odvolací súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2).
12. Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že žalovaný preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých obchodných praktikách“, články 5 a nasledujúcich.
13. Závery súdu prvej inštancie postačujú na konštatovanie ich správnosti odvolacím súdom.
14. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd naviac vidí tiež v geografickom faktore v zmysle judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť
cca 225 km na rozhodcovské konanie (Sabinov - Žilina) je odradzujúca. (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial).
15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešná žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).