Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoKR/4/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: Ing. Dušan Kuruc, Štefánikova 18, Humenné, správca konkurznej podstaty úpadcu BBF BUILDING, s.r.o. v konkurze, Karpatská 15, Poprad, IČO: 44 460 694, zastúpený Advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o. Štúrova 27, Košice, IČO: 36 861 472, proti žalovanému: merga s.r.o. Komenského 2826, Snina, IČO: 35 912 782, zastúpený JUDr. Martinom Bašistom, Štefánikova 8, Poprad, IČO: 37 880 381, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a vydanie peňažného plnenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 2Cbi/5/2014-73 zo dňa 4.12.2014 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že súhlas s postúpením pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o dielo č. 015/2011/HE vo výške 78.495,06 eur udelený obchodnou spoločnosťou BBF BUILDING, s.r.o. v konkurze, Karpatská 15, Poprad, IČO: 44 460 694, dňa 24.09.2012 v prospech žalovaného a súhlas s postúpením pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o dielo č. 013/2011/He vo výške 9.716,68 eur udelený obchodnou spoločnosťou BBF BUILDING, s.r.o. v konkurze, Karpatská 15, Poprad, IČO: 44 460 694, dňa 24.9.2012 v prospech žalovaného je právne neúčinný voči konkurzným veriteľom v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu BBF BUILDING, s.r.o. v konkurze, Karpatská 15, Poprad pred Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 1K/52/2012. Ďalej súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný vydať do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu BBF BUILDING, s.r.o. v konkurze, Karpatská 15, Poprad, IČO: 44 460 694, peňažnú sumu vo výške 88.211,74 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania na trovách právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 5.711,56 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 6.2.2014, podanou elektronicky 6.2.2014, doplnenou do podateľne súdu dňa 7.2.2014, domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka voči veriteľom, a to súhlasu s postúpením pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o dielo č. 015/2011/HE vo výške 78.495,06 eur, udelený obchodnou spoločnosťou BBF BUILDING, s.r.o. v konkurze, Karpatská 15, Poprad v prospech žalovaného a súhlas s postúpením pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o dielo č. 013/2011/HE vo výške 9.716,68 eur udelený obchodnou spoločnosťou BBF BUILDING, s.r.o. v konkurze, Karpatská 15, Poprad, v prospech žalovaného v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu BBF BUILDING, s.r.o. v konkurze, ako aj k uloženiu povinnosti vydať do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu BBF BUILDING s.r.o. v konkurze, peňažnú sumu vo výške 88.211,74 eur a na náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že pri šetrení majetkových pomerov úpadcu zistil, že dňa 24.9.2012 udelil úpadca súhlas s postúpením pohľadávky, ktorú mala spoločnosť AMPEX, s.r.o., Štefánikova 18, Humenné, voči úpadcovi na základe Zmluvy o dielo č. 015/2011/HE vo výške 78.495,06 eur. Súhlas s postúpením pohľadávky bol urobený v prospech žalovaného, ktorému bola pohľadávka postúpená spoločnosťou AMPEX, s.r.o.. Pri šetrení majetkových pomerov žalobca takisto zistil, že dňa 24.9.2012 udelil úpadca súhlas s postúpením pohľadávky, ktorú mala spoločnosť STAVEBNÉ IZOLÁCIE POPRAD, s.r.o., Námestie sv. Egídia 95, Poprad, voči úpadcovi na základe Zmluvy o dielo č. 013/2011/HE vo výške 9.716,68 eur. Súhlas s postúpením pohľadávky bol urobený v prospech žalovaného, ktorému bola pohľadávka postúpená spoločnosťou STAVEBNÉ IZOLÁCIE POPRAD, s.r.o.. V čase udelenia oboch predmetných súhlasov úpadcu s postúpením pohľadávok bol úpadca v úpadku, čo preukazuje účtovná závierka úpadcu za rok 2012. Na základe týchto postúpení pohľadávok bol žalovaný zvýhodnený oproti iným veriteľom úpadcu. Keďže úpadca mal voči žalovanému viaceré pohľadávky, čo vyplýva z Knihy pohľadávok úpadcu, žalovaný postúpením pohľadávok nadobudol možnosť kompenzovať svoje záväzky voči úpadcovi a získal tak možnosť uspokojiť sa z majetku úpadcu na úkor iných veriteľov. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o dielo č. 015/2011/HE ako aj Zmluvy o dielo č. 013/2011/HE v čl. XV, bod 15.1, neumožňovali postúpiť pohľadávky voči úpadcovi na tretie osoby bez jeho písomného súhlasu. Úpadca písomný súhlas napriek uvedenému udelil, ale urobil tak až v čase, keď bol v úpadku a svojím konaním umožnil žalovanému, aby sa uspokojil z jeho majetku na úkor iných veriteľov úpadcu. Na základe uvedeného si žalovaný jednostranne započítal pohľadávky, ktoré na neho boli postúpené v celkovej výške 88.211,74 eur, s pohľadávkami úpadcu voči žalovanému vo výške 112.386,34 eur. Žalobca si preto uplatnil právo odporovať právnemu úkonu týkajúceho sa majetku úpadcu v zmysle § 57 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii proti žalovanému ako osobe, ktorá z právneho úkonu dlžníka mala prospech, ako aj nárok na vydanie peňažného plnenia, o ktoré boli veritelia úpadcu, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania, ukrátení.

2. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 1K/52/2012-1178 zo dňa 30.1.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 6.2.2013, bol na majetok BBF BUILDING, s.r.o. v konkurze, Karpatská 15, Poprad, IČO: 44 460 694 vyhlásený konkurz. Týmto uznesením bol žalobca ustanovený za správcu úpadcu. Žalobca pri prešetrení majetkových pomerov úpadcu zistil udelenie súhlasu úpadcu s postúpením predmetných pohľadávok tak, ako je to vyššie uvedené. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na určenie neúčinnosti predmetných právnych úkonov dlžníka voči veriteľovi. Žaloba bola žalobcom uplatnená v zmysle § 57 ods. 2 ZKR, v zákonom stanovenej lehote. Žalobca podal žalobu na odporovateľnosť ukracujúceho právneho úkonu podľa § 59 ods. 1 ZKR, ktorým dlžník neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom a bol urobený počas úpadku dlžníka. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii definuje úpadcu ako dlžníka, ktorý je buď platobne neschopný alebo predĺžený. Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Táto platobná neschopnosť ako úpadok dlžníka zamedzuje dlžníkovi vykonávať zvýhodňujúce právne úkony (§ 59 alebo ukracovať veriteľov (§ 60 počas úpadku dlžníka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase udelenia súhlasu úpadcu s postúpením pohľadávok v zmysle Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o dielo č. 015/2011/HE, ako aj Zmluvy o dielo č. 013/2011/HE v čl. XV, bod 15.1 na tretie osoby bol už úpadca platobne neschopný, a teda v úpadku, ako to zistil žalobca z účtovníctva úpadcu a potvrdil to vo svojej výpovedi aj jeho štatutárny orgán, ktorý súčasne potvrdil aj prípravu podkladov na možný konkurz vzhľadom na ekonomickú situáciu. Takýmto konaním úpadca umožnil žalovanému, aby sa uspokojil z majetku úpadcu na úkor iných jeho veriteľov, v dôsledku čoho si žalovaný jednostranne započítal pohľadávky, ktoré na neho boli postúpené v celkovej výške 88.211,74 eur, s pohľadávkami úpadcu voči žalovanému vo výške 112.386,34 eur. Ďalej súd prvého stupňa v dôvodoch rozsudku uviedol, že zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak bol urobený počas úpadku dlžníka (§ 59 ods. 3 zákona), a ktorým sa zvýhodnil žalovaný oproti ostatným veriteľom, ako to bolo v tomto prípade, keďže pohľadávka žalovaného vo vzťahu k žalobcovi zanikla započítaním a žalovaný tak nemusel zaplatiť 88.211,74 eur. K udeleniu súhlasu a k následnému uzavretiu dohody došlo v čase úpadku dlžníka - úpadcu, keď nebol schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi (§ 3 ods. 2 . Podľa § 57 ods. 1 zákona, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Keďže žalobca účinne odporoval predmetnému zvýhodňujúcemu právnemu úkonu, potom pri neúčinnosti tohto právneho úkonu nastávajú následky podľa § 63 ods. 1 ZKR, teda, že ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu, čo v danom prípade predstavuje hodnotu sumy, ktorá bola predmetom dohody o započítaní. Preto neúspešný žalovaný v zmysle § 57 ods. 1 ako osoba, ktorá z právneho úkonu dlžníka mala prospech je povinný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 88.211,74 eur. Po vyhodnotení dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na určenie neúčinnosti právneho úkonu z dôvodu, že je zvýhodňujúcim právnym úkonom je v celom rozsahu dôvodný, a preto v súlade s citovanými ustanoveniami žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania na trovách právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, 2 v spojení s § 11 ods. 1, § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Žalobca sa v konaní domáha dvoch nárokov, a to určenia neúčinnosti právneho úkonu a vydania peňažného plnenia do všeobecnej podstaty úpadcu. Konanie o incidenčnej žalobe je z hľadiska určenia výšky trov konania určovacím sporom, bez ohľadu na výšku pohľadávky, určenie pravosti, ktorej je predmetom konania. Preto pri určení výšky tarifnej odmeny treba vychádzať z princípu, že žalobcovi patrí náhrada ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Pri nároku na vydanie peňažného plnenia má právny zástupca nárok na odmenu v tarifnej hodnote výšky peňažného plnenia alebo ceny veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určenej pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. Základná sadzba tarifnej odmeny podľa ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky bola v roku 2014 61,87 eur za úkon a základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty peňažného plnenia je 599,17 eur. Právny zástupca žalobcu vyčíslil náhradu trov konania podľa § 10 ods. 1, 2 v spojení s § 11 ods. 1, § 13 ods. 3 vyhlášky, v zmysle ktorých pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. V danom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou 599,17 eur zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny 20,62 eur, čo predstavuje hodnotu úkonu právnej služby vo výške 619,79 eur. Takáto odmena patrí právnemu zástupcovi žalobcu za prevzatie a prípravu veci dňa 5.2.2014, za napísanie žaloby dňa 6.2.2014, za vyjadrenie zo dňa 4.7.2014, za zastupovanie na pojednávaniach v dňoch 22.4.2014, 27.5.2014, 19.6.2014, 4.7.2014, 23.9.2014 - odročené bez prejednania veci v hodnote 1 sadzby a 4.12.2014. K tejto odmene v celkovej výške 774,74 eur sa pripočítava paušálna náhrada vo výške 8,04 eur za úkon (spolu 64,32 eur). Táto odmena a náhrada sa v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o 20 %-nú daň z pridanej hodnoty, t. j. o sumu 911,56 eur. Súd v zmysle § 17 vyhlášky priznal zástupcovi žalobcu aj náhradu za stratu času pri zastupovaní v dňoch pojednávaní vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu v uplatnenej výške 241,20 eur. Právny zástupca žalobcu si uplatnil aj náhradu cestovných výdavkov vo výške 92,40 eur, k čomu pripojil kópiu technického preukazu vozidla. Na výpočet výšky náhrady preukázaných cestovných výdavkov súd uplatnil predpis - zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorým žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, prípadne, aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol, súčasne žiadal priznať náhradu trov celého konania. Dôvodom odvolania bolo to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.), že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 1 písm. c) O.s.p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Podľa žalovaného v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa absentujú jasné a výstižné vysvetlenia, ktoré ostatné skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie, z ktorých ostatných dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V tomto smere jeho záver o tom, že nárok žalobcu na určenie neúčinnosti právneho úkonu je v celom rozsahu dôvodný z dôvodu, že je zvýhodňujúcim právnym úkonom, a preto v súlade s citovanými ustanoveniami žalobe v celom rozsahu vyhovel považoval za absolútne nepostačujúci a odôvodnenie rozhodnutia za nepreskúmateľné. Súd postupoval v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Podľa žalovaného rozhodnutie súdu prvého stupňa vykazuje znaky nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti, pretože nešpecifikuje, podľa ktorého ustanovenia týkajúce sa odporovateľnosti právnemu úkonu súd určil, že právny úkon úpadcu je právne neúčinný, ale len všeobecne poukazuje na viaceré ustanovenia § 59 ZKR. Podľa žalovaného súhlas s postúpením pohľadávok nebol udelený žalovanému, ale tretím osobám, ktoré mohli následne predmetné pohľadávky postúpiť na žalovaného. Žalovaný v priebehu celého konania poukazoval na to, že nemal z predmetného úkonu úpadcu absolútne žiaden prospech, nakoľko za postúpenie pohľadávok zaplatil postupcom peňažnú odplatu v plnej výške postupovanej pohľadávky. Túto skutočnosť však súd prvého stupňa považoval zrejme za irelevantnú, vôbec ju nespomenul v odôvodnení svojho rozhodnutia a nepotreboval za potrebné doplniť dokazovanie v rozsahu predloženia listinných dôkazov týkajúcich sa úhrady žalovaného v prospech spoločnosti STAVEBNÉ IZOLÁCIE POPRAD, s.r.o. a AMPEX, s.r.o. za postúpenie predmetných pohľadávok. Za spoločnosti, ktoré by mohli byť považované za zvýhodnené oproti iným veriteľom úpadcu by mohli byť považované výlučne spoločnosti STAVEBNÉ IZOLÁCIE POPRAD, s.r.o. a AMPEX, s.r.o., ktoré týmto spôsobom dostali za vykonané stavebné práce úhrady na rozdiel od ostatných veriteľov úpadcu. Súd prvého stupňa sa nijakým spôsobom nevyporiadal s právnou argumentáciou o tom, že veriteľom úpadcu mohol byť len ten, kto mal voči úpadcovi pohľadávku. Ten, kto nemá voči dlžníkovi pohľadávku nemôže byť jeho veriteľom. Z uvedeného je teda zrejmé, že v čase udelenia súhlasu s postúpením pohľadávky nebol žalovaný vo vzťahu k spoločnosti BBF BUILDING, s.r.o. jeho veriteľom, a teda úpadca nemohol nijakým spôsobom neodôvodnene zvýhodniť žalovaného ako svojho veriteľa oproti iným svojím veriteľom. Súd prvého stupňa sa rovnako nevysporiadal s právnou argumentáciou žalovaného, ktorý tvrdí, že dlžník, a to spoločnosť BBF BUILDING, s.r.o. bola až do začatia konkurzného konania povinná plniť svoje záväzky voči veriteľom, avšak nesmelo sa jednať o neodôvodnené zvýhodnenie konkrétneho veriteľa oproti iným veriteľom. Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia tvrdí len to, že dlžník udelil súhlas na postúpenie jeho pohľadávok na žalovaného a len v dôsledku tejto skutočnosti došlo k zvýhodneniu žalovaného oproti iným veriteľom, a tým k ukráteniu uspokojenia ich pohľadávok, nemožno takýto právny úkon, t.j. súhlas na postúpenie pohľadávky na tretiu osobou len na základe tejto skutočnosti považovať vo vzťahu k žalovanému za zvýhodňujúci právny úkon.

4. Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že z odporovaného postúpenia pohľadávok nemal absolútne žiaden prospech, nakoľko za postúpenie pohľadávok zaplatil postupcom peňažnú odplatu v plnej výške postupovanej pohľadávky. Nepopieral, že bez ďalšieho by takáto argumentácia mohla pred súdom obstáť, avšak žalovaný opomína skutočnosť, ktorá bola v konaní pred súdom preukázaná vykonaným dokazovaním, a to, že žalovaný si postúpené pohľadávky v celkovej výške 88.211,74 eur jednostranne započítal voči pohľadávkam úpadcu vo výške 112.386,34 eur. Prospechom, ktorý žalovaný nadobudol postúpením predmetných pohľadávok bolo, že v dôsledku jeho následného jednostranného započítania postúpených pohľadávok voči pohľadávke úpadcu žalovaný nemusel zaplatiť započítanú sumu vo výške 88.211,74 eur. Navyše priamu úsporu získal tým, že nemusel hradiť úrok z omeškania za úhradu pohľadávky úpadcovi vykonanú po lehote splatnosti. Žalobca ďalej uviedol, že sa nemôže stotožniť s tvrdením žalovaného ohľadne absencie pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že žalovaný v čase udelenia súhlasu s postúpením pohľadávky nebol veriteľom úpadcu, ktorý preto nemohol nijakým spôsobom neodôvodnene zvýhodniť žalovaného ako svojho veriteľa oproti iným svojím veriteľom. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 62 ods. 1 ZKR, podľa ktorého právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny dohodol, v prospech koho odporovateľný právny úkon jednostranne urobil, alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Nakoniec tvrdenia žalovaného o neadekvátnosti odôvodnenia napadaného rozsudku považoval žalobca za mätúce a nezodpovedajúce skutočnosti. Podľa neho prvostupňový súd vo svojom rozsudku dostatočne zreteľne a vyčerpávajúco uviedol ako vykonané, tak aj použité zákonné ustanovenia a následné závery, ktoré z nich vyvodil. Navyše žalovaný síce v odvolaní uvádza, že prvostupňový súd pochybil pri aplikácii právnych predpisov na zistený skutkový stav, neuvádza už ale, ktoré právne predpisy, resp. ich ustanovenia mali byť v danom prípade aplikované namiesto tých, ktoré aplikoval súd.

5. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 a so zreteľom na princíp legitímneho očakávania daný právnou úpravou účinnou v čase podania odvolania, i so zreteľom na princíp právnej istoty prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto dátumom 18.2.2015. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a na zdôraznenie ich správnosti považuje za potrebné dodať nasledovné:

6. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu, treba povedať, že v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil, alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Odvolací súd tu poukazuje na ten právny úkon, ktorý bol urobený dlžníkom v prospech žalovaného, teda text zákonného ustanovenia „v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil“. Zo súhlasu s postúpením pohľadávok, ktorý dlžník dal spoločnostiam AMPEX, s.r.o. a STAVEBNÉ IZOLÁCIE POPRAD, s.r.o. dňa 24.9.2012 jednoznačne vyplýva, že tento súhlas bol daný len na to, aby uvedené pohľadávky boli postúpené na spoločnosť merga, s.r.o., Komenského 2826, Snina. Ak by takýto text súhlasu s postúpením pohľadávky nebol, ak by bol daný súhlas s postúpením pohľadávky na hociktorý subjekt, potom by neplatila premisa, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil. Teda pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu, aj odvolací súd má za to, že v tomto spore pasívne legitimovaným je žalovaný. Pokiaľ žalobca odporoval zvýhodňujúcemu právnemu úkonu, aj tu boli naplnené zákonné podmienky pre uplatnenie ustanovenia § 59 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keďže podľa ods. 1 tohto ustanovenia, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne, alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj prospech, alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojím veriteľom. Ďalej podľa ods. 2 tohto ustanovenia, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne, alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva, alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. Pre odvolací súd je tu rozhodujúci text tohto ustanovenia, kde sa uvádza, inak umožnil zánik svojho práva. Nepochybne tým, že dal súhlas s postúpením pohľadávky výslovne len na žalovaného, umožnil tak zánik svojho práva práve tým, že žalovaný mohol tieto pohľadávky započítať na pohľadávky úpadcu, ktoré mal proti žalovanému. Z tohto dôvodu aj odvolací súd sa stotožňuje s naplnením znakov odporovania zvýhodňujúcemu právnemu úkonu v zmysle § 59 ods. 1, 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Súd prvého stupňa potom v súlade s ustanovením § 63 upravil následky neúčinného právneho úkonu, a preto aj výrok o povinnosti žalovaného poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu je v súlade s týmto ustanovením.

7. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým, že o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomocí súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie súdu odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je odvolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie, len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa ods. 1 neplatí ak je:

a) dovolateľom je fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom je právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorú za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odbornou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 písm. a) až c) .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .