Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/1006/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcu: X. V. L. s.r.o., ul. T. č. 5, F., IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., ul. Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: T. N., bytom ul. U. č. XX/XX, Q., o zaplatenie 3.260,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. marca 2015, č.k. 7C/41/2015-122, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.771,68 Eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 27.11.2011 do 6.12.2011 vo výške 1,20 Eur a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.771,68 Eur od 12.2.2012 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 30 Eur, vždy do 25. dňa v mesiaci s účinnosťou od augusta 2015 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania 109,48 Eur, a to v lehote do 31.12.2015. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia 173,65 Eur, a to v lehote do 31.12.2015. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 27.11.2014, podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhal proti žalovanej zaplatenia 3.260,80 Eur s príslušenstvom. Preskúmaním veci súd prvej inštancie zistil, že dňa 26.7.2007 bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 0373016320 medzi zmluvnými stranami Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava ako veriteľ a žalovaná ako dlžník. Obsahom zmluvy bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovanej úver vo výške 80.000,- Sk a záväzok žalovanej splatiť úver pravidelnými 120 mesačnými splátkami po 1.228,- Sk, vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.8.2007 a s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.7.2017. Účastníci zmluvy si dohodli úrokovú sadzbu 12,35% ročne. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 15,47%. Podľa čl. I. zmluvy, úver bol poskytnutý ako bezúčelový. Z prehľadu transakcií vyplýva, že žalovaná, po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru vo výške 2.000,- Sk, úver vyčerpala dňa 26.7.2007. Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava evidovala splátky žalovanej v celkovej výške 556,20 Eur, ktoré veriteľ započítal na úhradu istiny, na poplatky, na úrok z omeškania. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE zo dňa 15.12.2011 vyplýva, že jej zmluvnými stranami sú Slovenská sporiteľňa, a.s., ul. Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako postupca a spoločnosť žalobcu ako postupník. Podľa čl. I. zmluvy, jej predmetom je pohľadávka špecifikovaná v Prílohe č. 1. V podaní zo dňa 23.1.2012 označenom ako výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobca žalovanej oznámil, že ako dlžníčka porušila povinnosť splácať formou splátok úver riadne a včas, preto ako nový veriteľ ku dňu

23.1.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom výška dlžnej sumy 4.600,90 Eur pozostáva: zo základnej pohľadávky 4.018,48 Eur, z úrokov z omeškania 381,82 Eur, z ostatného príslušenstva 11,96 Eur, zo zákonných úrokov 38,64 Eur, z nákladov EOS KSI Slovensko, s.r.o. 150,- Eur. Z písomného vyjadrenia Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava vyplýva, že z dôvodu porušenia povinností žalovanej splácať úver riadne a včas, vyhlásila už ku dňu 6.12.2011 mimoriadnu splatnosť. V platobnej histórii pri dátume 6.12.2011 je uvedený údaj - zosplatnenie. Súd prvej inštancie rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, písm. b/, § 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení platnom ku dňu 26.7.2007 a § 52 ods. 2, 3, § 54 ods. 1, ods. 2, § 100 ods. 1, § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 26.7.2007. Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd prvej inštancie k právnemu záveru, že návrh je podaný dôvodne sčasti. Právny vzťah, ktorý vznikol zo zmluvy uzavretej medzi jej účastníkmi, súd posúdil ako vzťah podľa zák. č. 258/2001 Z. z. v znení platnom ku dňu 26.7.2007. Konštatoval, že právny predchodca žalobcu uzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom je poskytovanie úverov. Z tohto dôvodu sa považuje za dodávateľa. Zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaná pri jej uzatváraní konala v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa. Žalobca žalobu z hľadiska skutkového stavu odôvodnil tak, že žalovaná svoj záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0373016320 neplnila, preto dňa 11.2.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom si uplatňuje splátky splatné od 20.12.2010 do 20.7.2017 v počte 80. V písomnom podaní zo dňa 18.2.2015 uviedol, že čl. IV. zák. č. 151/2014 Z. z. posunul účinnosť ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka od 1.4.2015, a v prejednávanej veci pri posúdení otázky premlčania, nemožno vychádzať z ustanovení Občianskeho, ale z ustanovení Obchodného zákonníka, a teda zo štvorročnej premlčacej doby. Pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava súdu oznámila, že pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE ku dňu 6.12.2011 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, čo je zrejmé aj z platobnej histórie. K ukončeniu právneho vzťahu zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0373016320 teda nemohlo dôjsť až na základe oznámenia žalobca zo dňa 23.1.2012 (ku dňu 11.2.2012), a tento úkon je právne neúčinný. Žalovaná potvrdila v účastníckej výpovedi, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti jej bolo doručené. Žalovaná poslednú splátku uhradila dňa 20.7.2008 a ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE, bola v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bola pôvodným veriteľom vyzvaná na úhradu dlžného zostatku. V nadväznosti na skutočnosť, že súd prvej inštancie posúdil vzťah vyplývajúci z predmetnej zmluvy o splátkovom kalendáre ako spotrebiteľský uviedol, že na premlčaciu dobu v spotrebiteľských zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku (§ 101), teda trojročnú premlčaciu dobu. Podľa čl. 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok veriteľ bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade, ak je dlžník v omeškaní so splatením jednej splátky alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní. Žalovaná poslednú splátku uhradila dňa 20.7.2008. Potom ako nezaplatila splátku splatnú dňa 20.8.2008 pôvodný veriteľ do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky nevyužil svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Preto prestala dňom zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky plynúť premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu. Jednotlivé splátky sa opäť premlčovali samostatne do ich zročnosti až do okamihu, keď žalovaná nesplnila niektorú zo splátok. Opakovalo sa to až do decembra 2011. Právny predchodca žalobcu svoje právo na zaplatenie celého zvyšku dlhu uplatnil až ku dňu 6.12.2011, a to potom ako dlžníčka nesplnila ani splátku splatnú dňa 20.11.2011 (najbližšie nasledujúca splátka, bola potom splátka splatná 20.12.2011). Dňa 6.12.2011 začala plynúť premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu, ktorý predstavuje zosplatnené splátky za obdobie december 2011 až júl 2017, t. j. za 68 mesiacov, čo je suma 2.771,68 Eur. Žalobca žalobný návrh podal dňa 27.11.2014, t.j. v rámci plynutia 3 ročnej premlčacej doby. Predmetom konania však urobil aj nárok o zaplatenie neuhradených splátok za obdobie 20.12.2010 (neuhradené sú však splátky už od septembra 2008) do 20.11.2011, t. j. splátok, ktoré žalovaná nezaplatila pred zosplatnením zvyšku dlhu. Podľa zmluvy o splátkovom úvere č. 0373016320 mala žalovaná povinnosť splátky splácať do 20. dňa v kalendárnom mesiaci. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie a pre každú z nich začína plynúť 3 ročná premlčacia doba samostatne. Právo sa mohlo po prvý raz vykonať v deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých splátok, t. j. v 21. deň. Žalobca však uplatnil svoj nárok, pokiaľ ide o uvedenú časť až dňa 27.11.2014, teda po uplynutí viac ako 3 rokoch u každej z týchto splátok. Preto súd návrh o zaplatenie sumy 489,12 Eur (rozdiel medzi 3.260,80 Eur a 2.771,68 Eur), ktorá zodpovedá 12 splátkam po 40,76 Eur zamietol. Žalobca predmetom konania urobil aj nárok o zaplatenie úrokov z omeškania zo splátok, ktoré si uplatňoval za obdobie od 21.12.2010 do 11.2.2012, z jednotlivých splátok splatných od 20.12.2010 do 20.1.2012. Súd prvej inštancie ďalej podrobne posúdil splatnosť jednotlivých splátok v období od 20.12.2010 do 20.11.2011 vrátene úrokov z omeškania k nim prináležiacim v kontexte premlčania splátok. Právny predchodca žalobcu svoje právo na zaplatenie celého zvyšku úveru uplatnil ku dňu 6.12.2011, kedy začala plynúť

premlčacia doba u sumy 2.771,68 Eur, ktorú predstavujú zosplatnené splátky za obdobie december 2011 až júl 2017 (za 68 mesiacov). Preto, pokiaľ ide o splátku splatnú dňa 20.12.2011, u ktorej si žalobca uplatňoval úroky z omeškania za obdobie od 21.12.2011 do 11.2.2012 a pokiaľ ide o splátku splatnú dňa 20.1.2012, u ktorej si žalobca uplatňoval úroky z omeškania za obdobie od 21.1.2012 do 11.2.2012, tieto sú súčasťou zosplatneného dlhu v celkovej výške 2.771,68 Eur. Súd zdôraznil, že pod zosplatnením treba rozumieť určenie splatnosti celého dlhu, v prípadoch kedy bolo vrátenie dlhu dohodnutého vo forme splátok. Celý zvyšok dlhu, vrátane splátok splatných dňa 20.12.2011 a dňa 20.1.2012 sa stal splatným ku dňu 6.12.2011. Preto, pokiaľ si žalobca uplatňoval úroky z omeškania za obdobie od 21.12.2011 do 11.2.2012 a za obdobie od 21.1.2012 do 11.2.2012, súd v tejto časti návrh ako neopodstatnený zamietol. Žalobca predmetom konania urobil aj nárok o zaplatenie úrokov z omeškania zo zosplatneného celého zvyšku dlhu od 11.2.2012 do zaplatenia, ktorý dátum označil ako dátum zosplatnenia celého zvyšku úveru. Súd konštatoval, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, teda k zosplatneniu celého zvyšku úveru došlo ku dňu 6.12.2011, a nie ku dňu 11.2.2012. Súd však bez procesného návrhu o pripustenie zmeny

- rozšírenia návrhu, nemohol žalobný návrh prekročiť a priznať žalobcovi viac, t. j. úroky z omeškania zo sumy 2.771,68 Eur už od 6.12.2011, ale len od 11.2.2012 tak, ako si ich v žalobe zo dňa 27.11.2014 uplatnil. K uvedenému dátumu omeškanie žalovanej ďalej trvá. Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z., § 517 ods. 1, ods. 2 Obč. zákonníka, úroková sadzba k prvému dňu omeškania, t. j. k 6.12.2011 predstavovala 9,25% ročne a v takejto výške potom platí až ku skončeniu omeškania. Pokiaľ si však žalobca uplatnil úrok z omeškania 9% ročne, súd bez procesného návrhu o pripustenie zmeny - rozšírenia návrhu, nemohol žalobný návrh prekročiť a priznať žalobcovi viac, t. j. úroky z omeškania 9,25% ročne. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. spojení s § 150 ods. 1 O.s.p.. Žalobca predmetom konania urobil nárok o zaplatenie sumy 3.260,80 Eur s príslušenstvom, pričom úspešný bol v sume 2.771,68 Eur s príslušenstvom. V percentuálnom vyjadrení úspech žalobcu predstavuje 85% a úspech žalovanej 15%. Celkový úspech žalobcu potom je 70% (85% mínus 15%). Celkovo trovy konania žalobcu predstavujú sumu 136,85 Eur (70% zo 195,50 Eur) a sumu 217,07 eur (70% z 310,10 Eur). Vzhľadom na majetkové a sociálne pomery žalovanej súd nárok o zaplatenie trov konania krátil o 20% a priznal tak žalobcovi trovy konania vo výške 109,48 Eur (80% zo 136,85 Eur) a trovy právneho zastúpenia vo výške 173,65 Eur (80% z 217,07 Eur).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie žalobca. Uviedol, že rozhodnutie napáda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP - teraz § 365 ods. 1 písm. f/, h/ . Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie alebo alternatívne vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvej inštancie na danú vec nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko tu bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda o absolútny obchodno-záväzkový vzťah, a to napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, pričom v zmysle § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba štvorročná. Poukázal na to, že úverová zmluva bola uzavretá dňa 26.07.2007, pričom v období do 31.12.2007 sa ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008, čo znamená, že pokiaľ daná zmluva o úvere bola uzavretá pred týmto dňom, nie je možné práva a povinnosti z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2MCdo 3/2011 a 6 MCdo 4/2012. Ďalej žalobca nesúhlasil s krátením uplatnených trov konania o 20%, nakoľko ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. pripadá v úvahu len výnimočne a súd nemá pri jeho aplikácii brať na zreteľ iba majetkové a osobné pomery účastníkov konania, ale aj na okolnosti, za akých bol uplatnený nárok na súde, postoj účastníkov k veci, spôsob akým pristupovali v priebehu konania k plneniu procesných povinností účastníka občianskeho súdneho konania, prípadne akou mierou zavinenia prispeli k vzniku trov konania. Uplatnil tiež náhradu trov odvolacieho konania vo výške 49,91 Eur s DPH.

3. K odvolaniu žalobcu vyjadrenie písomne podané nebolo.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 379 a 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom sa podľa § 387 ods. 2 odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP").

6. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom zistení skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. - t.č. účinné ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f/, h/ .

8. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 OSP (t.č. účinné ustanovenie § 191 . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením a má za to, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné skutočnosti:

10. Súd prvej inštancie uložil napadnutým rozsudkom žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.771,68 Eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 27.11.2011 do 6.12.2011 vo výške 1,20 Eur a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.771,68 Eur od 12.2.2012 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 30 Eur, vždy do 25. dňa v mesiaci s účinnosťou od augusta 2015 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol z dôvodu, že nárok žalobcu považoval za premlčaný. Na prejednávanú vec aplikoval ust. § 101, § 103 Občianskeho zákonníka. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny skutkový a právny záver súdu prvej inštancie ohľadom premlčania časti uplatneného nároku a nedôvodnosť aplikácie Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom a na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzatvorená pred 01.01.2008.

11. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní práva podľa § 101, § 103. Aj keď má úverová zmluva charakter absolútneho obchodu, na uvedené právne inštitúty je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov. Uvedené riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 19. júna 2013, č.k. I. ÚS 402/2013-10, v ktorom konštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. S Obchodným zákonníkom je totiž spojená dlhšia štvorročná premlčacia doba (ktorá má práve pre stranu v postavení dlžníka aj spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh - povinnosť na majetkové plnenie, ktoré je predmetom premlčania), v porovnaní s kratšou premlčacou dobou v Občianskom zákonníku (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011 sp.zn. 5M Cdo 20/2009.)

12. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely, na ktoré sa odvoláva žalobca(doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové problémy v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa preferuje priorita Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie zachytáva prevažujúcu výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne stanoviť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Na tomto výklade nič nemení skutočnosť, že zákonodarca zmenil dobu účinnosti predmetného ustanovenia. Vykonal tak zákonom č. 250/2014 Z.z. pričom ako dôvod uviedol, že ".... ide o spresnenie jedného ustanovenia, na ktoré upozornila Republiková únia zamestnávateľov a ďalšie zamestnávateľské zväzy v rámci tripartity, že je to potrebné spresniť kvôli právnym výkladovým problémom v aplikačnej praxi, čo by mohlo mať následne neodhadnuteľný dopad z dôvodu rôznych prístupov správnych orgánov aj na hospodársku súťaž v SR vo forme jej možného nepredvídateľného obmedzenia. Zároveň ide o ustanovenie, ktoré bolo plánované spresniť už v rámci legislatívneho procesu pri predmetnom zákone, nakoľko predmetnú kompetenciu (práve kvôli právnym výkladovým problémom okolo obligatórneho postupu) Slovenská obchodná inšpekcia nechcela mať, no uniklo to pozornosti predkladateľov a nespresnilo sa to. Týmto spresnením sa predmetná nezrovnalosť odstráni. Zároveň v článku IV ide o spresnenia účinnosti jednotlivých ustanovení vzhľadom na legislatívny proces." Dané odôvodnenie zmeny účinnosti zákonnej normy neuvádza ako dôvod prijatia novely dopad na rozhodovaciu prax súdov.

13. K tvrdeniu žalobcu, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu u dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, nie na úverovú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza, že uzatvorená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.2004 vychádzajúc z európskej legislatívy (Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spĺňa totiž náležitosti spotrebiteľskej zmluvy pozitívne vymedzené v citovanom ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré treba vykladať v spojení s európskou legislatívou vtedy platnou a účinnou a s dôvodovou správou k následnej novelizácii zákonom č. 568/2007 Z. z., v zmysle ktorej tam uvedený výpočet právnych foriem spotrebiteľských zmlúv je len demonštratívny a teda spotrebiteľskou zmluvou môžu byť aj iné zmluvy.

14. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie daného vzťahu a to ustanovenia upravujúce premlčaciu dobu. Vzhľadom na uvedené odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd považoval ďalej za neopodstatnené poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

15. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti je vecne správny. Vecne správny je aj rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania, keď súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní použil ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a zohľadnil zlú sociálnu situáciu a finančnú situáciu žalovanej. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

16. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

17. Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch uvádza, že toto rozhodnutie prijal jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .