Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/76/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnému: W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX F., o vymoženie sumy 4000 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/916/2015-13 zo dňa 03.12.2015 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha 268, zo dňa 14.04.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (EX 7941/2015). Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 44 ods. 2 a § 243d ods. 1,2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, sp. zn. IA-C/0814/0179 zo dňa 22.09.2014, na základe ktorého sa oprávnený domáhal vymoženia priznanej istiny vo výške 4.000 eur, úroku vo výške 19 % ročne zo sumy 4.000 eur od 02.06.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.000 eur od 02.06.2014 do zaplatenia, dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 01.06.2014 vo výške 1201,52 eura, dlžných poplatkov vo výške 5,52 eura, poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 260,35 eura a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie.

2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že oprávnený môže podať u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie, na základe ktorého oprávnený žiada exekúciu vykonať je exekučným titulom (§ 41 Exekučného poriadku). Súdny exekútor, u ktorého oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, je povinný požiadať o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd (§ 44 ods. 1 Exekučného poriadku), ktorý je povinný preskúmať súlad tejto žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom a o žiadosti rozhodnúť - udeliť exekútorovi poverenie, resp. jeho žiadosť zamietnuť, ak zistí rozpor so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Medzi exekučné tituly patria aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a nimi schválené zmiery (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku). Ak je exekučným titulom vo veci rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci pred 01.01.2015 a exekučné konanie sa začalo do 31.03.2015 (§ 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku), je exekučný súd povinný skúmať rozhodcovský rozsudok aj podľa hľadísk vyplývajúcich z ustanovenia § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, t. j. má o. i. povinnosť skúmať aj to, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

3. Z rozhodcovského rozsudku v tejto veci vyplýva, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenia majúce základ v zmluve o úvere číslo 8479870812 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 06.12.2012, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Oprávnený teda žiada vykonať exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskej veci pred 01.01.2015 a exekučné konanie sa začalo 30.03.2015, t. j. do 31.03.2015. Za účelom preskúmania súladu oprávneným označeného exekučného titulu so zákonom podľa ustanovení § 44 ods. 2 a § 45 ods. 1,2 Exekučného poriadku, účinných do 31.12.2014, súd vyzval oprávneného výzvou č. k. 4Er/916/2015-11 zo dňa 09.09.2015 na predloženie písomností, ktoré boli základom pre vydanie exekučného titulu, t. j. zmluvy o úvere, obchodných podmienok k zmluve o úvere a všeobecných obchodných podmienok k zmluve o úvere obsahujúcich rozhodcovskú doložku, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov. Oprávnený na výzvu, ktorá mu bola doručená dňa 21.09.2015, ani na následnú urgenciu č. k. 4Er/916/2015-12 zo dňa 09.11.2015, ktorá mu bola doručená dňa 12.11.2015, nereagoval. Vzhľadom na to, že oprávnený nepredložil písomnosti, bez ktorých nie je možné preskúmanie exekučného titulu, t. j. jeho súladu so zákonom (vrátane preskúmania, či mal rozhodcovský súd právomoc rozhodnúť spor účastníkov), súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, alternatívne uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil s odkazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e), § 221 ods. 1 písm. d), f), h) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30. júna 2016 (ďalej „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“). Uviedol, že došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 OSP, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, nemohol ich bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu, ďalej že v tej istej vec sa už prv právoplatne rozhodlo alebo sa už prv začalo konanie, že sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal najmä na ustanovenie § 44 ods. 2 prvej a druhej vety Exekučného poriadku ako aj príslušné ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., Smernice Rady 93//13/EHS a aj na znenia rôznych rozhodnutí niektorých okresných a krajských súdov, Najvyššieho súdu Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. V obsiahlom odvolaní v podstate namietal, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ani rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa § 159 OSP. Súd v odôvodnení podľa jeho názoru nevysvetlil viaceré právne otázky. Uviedol, že v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách bol oprávnený ako banka povinný ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Ak by takto nepostupoval, došlo by k porušeniu zákona. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, pričom tento rozsudok disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. V ďalšom texte odvolania namietal právnu argumentáciu odôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia, resp. namietal aj to, že súd sa nevysporiadal s niektorými podľa neho právne významnými okolnosťami.

5. Sudca súdu prvej inštancie sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku vyjadril, že nemieni odvolaniu vyhovieť, a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380

po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

7. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 03.12.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní dňa 15.02.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, Civilného mimosporového poriadku <aspi://module='ASPI'&link='161/2015 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a Správneho súdneho poriadku <aspi://module='ASPI'&link='162/2015 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

9. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

10. Odvolací súd po prejednaní veci uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, a tak na dôvažok dodáva nasledovné:

11. Súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Podľa obsahu spisu rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 06.12.2012 v spojení s Obchodnými podmienkami pre úver (OPPÚ) a Všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP). Rozhodcovský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že má právomoc rozhodovať o žalobe, pretože ide o spor zo zmluvy o úvere, v ktorej povinný potvrdil, že s oboznámil s OP, VOP a ďalšími listinami, pričom podľa čl. 3 ods. 5 zmluvy o úvere sa strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou, uvedenou v čl. 10. II. časti VOP, ktoré boli súčasťou zmluvy úvere. Rozhodcovský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že v tejto rozhodcovskej doložke sa účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy tak, že: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa zmluvy o úvere bol povinnému poskytnutý úver 4.000 eur, ktorý mal spolu s úrokmi vrátiť v pravidelných mesačných splátkach. Keďže povinný dlh riadne nesplácal, oprávnený ho vyzval na predčasné splatenie poskytnutého úveru spolu s príslušenstvom listom zo dňa 24.10.2013. Uplatnený nárok považoval rozhodcovský súd za opodstatnený a žalobe s odkazom na príslušné ustanovenia Obchodného zákonník a Občianskeho zákonníka vyhovel. Zmluvný vzťah účastníkov posúdil ako spotrebiteľský a s ohľadom na to aplikoval aj ustanovenia zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

12. Súd prvej inštancie - ako uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia - s ohľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu účastníkov podrobil skúmaniu aj to, či rozhodcovský súd v spotrebiteľskej veci, t. j. nie vo veci obchodnej, mal právomoc vo veci konať. Nesporne vychádzal aj z vyššie opísaného odôvodnenia rozhodcovského rozsudku. Keďže oprávnený k návrhu na vykonanie doložil len rozhodcovský rozsudok, súd správne oprávneného vyzval na doloženie zmluvy o úvere, obchodných podmienok pre úver a všeobecných obchodných podmienok k zmluve o úvere s cieľom preskúmať rozhodcovskú doložku, z ktorej si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc. Oprávnený na výzvu a na následnú urgenciu nijako nereagoval a požadované listiny zaslal súdu až po vydaní napadnutého uznesenia, dňa 07.12.2015. Svoje odvolanie oprávnený odôvodnil tak, akoby súd prvej inštancie mal pred vydaním rozhodnutia k dispozícii aj OPPÚ a aj VOP.

13. Odvolací súd odvolanie oprávneného nepovažoval za dôvodné. Ak totiž oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), a to obzvlášť vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských vzhťahov. Ak k uzavretiu platnej rozhodcovskej zmluvy nedošlo, rozhodcovský súd nemal právomoc spor prejednať a v takom prípade nemohol vydať ani rozhodcovský rozsudok, ktorý by sa stal spôsobilým exekučným titulom. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako si túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, pre ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Súd prvej inštancie teda správne mienil skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Túto otázku rovnakým spôsobom posudzuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd v aktuálnej rozhodovacej praxi (napríklad rozhodnutia sp. zn. 3Cdo 146/2011 z 13.10.2011, 6Cdo/143/2011 z 18.01.2012). S ohľadom na to ako aj na spotrebiteľský charakter vzťahu účastníkov bol exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

14. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania napadnutého uznesenia, podľa ktorého: „Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.“ V zmysle § 38 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený mohol podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Súd sa preto musel zaoberať aj tým, či predložený exekučný titul je skutočne vykonateľný a jednou z podmienok urobenia záveru o vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je aj preskúmanie právomoci rozhodcovského súdu na konanie vo veci účastníkov. Súd prvej inštancie mal právo skúmať, či rozhodcovská zmluva (doložka) bola uzavretá platne a či boli dodržané ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

15. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere mal predložiť povinnému aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré obsahovali rozhodcovskú doložku. V prípade, že by VOP mal súd prvej inštancie k dispozícii, tak by ich posudzoval aj z toho hľadiska, či rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná a či nespôsobila značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán, najmä v neprospech povinného, a či nešlo o neprijateľnú podmienku zmluvy, ktorá by bola podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ("neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

16. V danej právnej veci pri dojednávaní rozhodcovskej doložky veriteľ bol povinný túto dojednať individuálne a jej individuálne dojednanie s takým obsahom, aby nedošlo k nerovnováhe v právach a povinnostiach strán, najmä v neprospech povinného, aj preukázať. Oprávnený aj napriek výzve súdu doložiť právne významné listiny túto povinnosť nesplnil, čím nepreukázal, že exekučný titul je aj materiálne vykonateľný. Súd prvej inštancie z uvedeného dôvodu v čase svojho rozhodovania nemal k dispozícii všetky dôkazy, na základe ktorých by mohol konštatovať, že tu nie je rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, preto správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Vzhľadom na to odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .