Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Co-422-2015.pdf
PDF · 93.15 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/422/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným X. X. E., L.. XX.X.XXXX, J. T., N. L. XX, 2. Y. K., L.. X.X.XXXX, J. T.W., Ž. X, X. T. E., L.. XX.X.XXXX, J. T.Š., N. L. XX, všetkým X.C. I.. C. T., S., T., C. X, o zaplatenie 248,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 16C/279/2014-87 z 5.5.2015 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Priznáva žalovaným v 1. až 3. rade náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným na účet ich právneho zástupcu trovy konania v sume 59,24 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovaným domáhal zaplatenia sumy 248,94 € s príslušenstvom tvrdiac, že títo s jeho právnym predchodcom uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej žalovaným v 1. a 3. rade bola poskytnutá suma 150.000,-Sk (4.979,09 eur) a tento úver celkom nesplatili, pričom uplatnené boli splátky úveru zročné od 10.3.2010 do 10.5.2010 v celkovom počte 3 a vo výške 248,94 eur. Vzal do úvahy obranu žalovaných ktorí namietali, že podľa ich vedomostí úver bol splatený v celom rozsahu. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými v 1. a 3. rade bola 9.7.2003 uzavretá zmluva o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 150.000,-Sk. Citoval § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a/, b/ a § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z., § 23a zákona č. 634/1992 Zb., ako aj § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1,2 a § 879 f/ ods. 3 a 4 Obč.zákonníka a za nepochybné považoval, že zmluva splátkovom úvere uzavretá medzi účastníkmi vznikla 9.7.2003, t.j. za účinnosti zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Aj keď jednoznačná právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola uvedená do Občianskeho zákonníka až úpravou účinnou od 1.4.2004, jej cieľom bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom. Tento spôsob právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka zavedený v ust. § 52 a nasledujúcich s účinnosťou od 1.4.2004 sa vzťahuje aj spätne na spotrebiteľské vzťahy uzatvorené predtým. Bol toho názoru, že na spornú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Citoval § 100 ods. 1, § 101, § 103 a § 111 Obč.zákonníka, ako aj § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. a vo všeobecnosti charakterizoval dôsledky premlčania nároku. Uviedol ďalej, že žalovaní sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky spolu s úrokmi vrátiť do 20.5.2010, a teda odo dňa nasledujúceho po konečnej splatnosti úveru, t.j. od 21.5.2010 žalobca mohol svoj nárok uplatniť cestou súdu, čo však urobil až 10.3.2014, po uplynutí 3-
ročnej premlčacej lehoty. Vzhľadom na uvedené žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznajúc ich náhradu úspešným žalovaným.
3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť a žalobe vyhovieť, uplatňujúc si aj náhradu trov konania. Citoval § 387 ods. 1, § 392 ods. 2 a § 397 Obchodného zákonníka a upozornil, že predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 9.7.2003, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až § 54 Obč.zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8.časti Občianskeho zákonníka, pričom zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. Mal za to, že súd prvej inštancie na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby a na daný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah. Správnosť tohto názoru vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7MCdo/9/2014, 2MCdo/3/2011 a 6 MCdo 4/2012, ako aj z rozhodovacej praxe Krajských súdov v Banskej Bystrici, Trnave, v Prešove a Žiline, z ktorých vybrané časti aj citoval.
4. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a nahradiť im trovy odvolacieho konania. Súd podľa ich názoru správne posúdil daný spotrebiteľský právny vzťah ako vzťah, na ktorý je nutné aplikovať ustanovenia Obč.zákonníka, v zmysle ktorého platí všeobecná 3-ročná premlčacia doba.
5. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016)
6. Podľa ust. § 470 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vo výroku vecne správny.
9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 CSP).
10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:
12. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca podané odvolanie odôvodnil o.i. tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, t.j. podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., účinného v čase podania odvolania (účinného do 30.6.2016), ktorý dôvod zodpovedá dôvodu upravenému v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (účinného od 1.7.2016) že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
13. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods.1 písm. f) CSP ( § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods 1,2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,193 a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že nebol naplnený tento odvolací dôvod, keďže súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.
15. Dôvodná nie je ani odvolacia námietka o nesprávnom právnom posúdení veci (do 30.6.2016 upravená v § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), ktorej zodpovedá úprava odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Odvolací súd súhlasí s právnym posúdením veci tak, ako ho vykonal súd prvej inštancie.
16. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď otázku premlčania posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
17. Zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy úpravu premlčania vôbec neobsahoval, pričom takáto úprava je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v ust. § 387 a nasl. Obchodného zákonníka a ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právna úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ ani nemôže vzdať. S poukazom na to, aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na to, že ide o zmluvu spadajúcu pod režim Zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať podľa citovaného zákona, ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka, a to i v otázke premlčania práva žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o splátkovom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle,t.j . aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo zmluvy o splátkovom úvere, v ktorej jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3-ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd prvej inštancie pri skúmaní otázky premlčania správne aplikoval občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je priaznivejšia pre
žalovaných ako spotrebiteľov. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.
19. Nemožno opomenúť ani ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy.
20. Je preto potrebné uzavrieť, síce nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, že na otázku premlčania je však potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
21. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. V súvislosti s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.03.2013, sp. zn. 6 MCdo/4/2012 súd uvádza, že Najvyšší súd SR v posudzovanej kauze nevyslovil právny názor, že na premlčanie nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv sa nepoužije úprava priaznivejšia pre spotrebiteľa napr. občianskoprávna v zmysle ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd aj v danom prípade upriamuje pozornosť aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014 podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, ktorý namietal postup prvostupňového súdu aj odvolacieho súdu, ktoré oba zhodne v spore zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere aplikovali ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 a na premlčanie aplikovali § 101 Občianskeho zákonníka.(por. rozsudok KS Trnava 24Co/789/2014 zo dňa 9. septembra 2015).
22. Keďže súd prvej inštancie sa s otázkou premlčania nároku žalobcu vysporiadal správne, odvolací súd jeho rozsudok potvrdil.
23. V odvolacom konaní mali úspech žalovaní, a preto im bola priznaná náhrada jeho trov voči žalobcovi v celom rozsahu ( § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP).
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( § 393 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).