Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-40-2016.pdf
PDF · 85.72 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/40/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. R. N. nar. XX.XX.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov C. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v J. č. XX zastúpenej JUDr. Danielou Knežovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. letnej č. 40 a Š. N. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v T. na ul. T. č. XX v konaní o zmenu úpravy styku otca s maloletou, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 23.11.2015 č.k. 9P 234/2015-40 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 9P 159/2014 zo dňa 24.10.2014 v časti týkajúcej sa úpravy styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. D. R. každý párny týždeň od piatka 11.00 hod. do nedele 17.00 hod., počas vianočných sviatkov v každom nepárnom roku od 24.12. od 11.45 hod. do 25.12. 17.00 hod., počas veľkonočných sviatkov v každom párnom roku od Veľkého piatku 11.45 hod. do Veľkonočného pondelka 17.00 hod., počas letných prázdnin každý rok tretí kalendárny týždeň v mesiaci júl od pondelka 11.00 hod. do nedele 17.00 hod. a tretí kalendárny týždeň v mesiaci august od pondelka 11.00 hod. do nedele 17.00 hod.. Zaviazal otca v určenom čase maloletú prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku dieťa matke v mieste jej bydliska v určenom čase odovzdať. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh zamietne. Odvolanie podala z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p.). Namietala, že od poslednej úpravy uplynul krátky čas, počas ktorého nebolo možné odskúšať si vyhovujúci interval v styku. Posledná úprava styku bola v konaní sp.zn. 9P 159/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.2.2015. Uviedla, že podporovala styk otca s dcérou, avšak otec trvá na tom, aby sa styk riadil podľa jeho potrieb. Predchádzajúca úprava styku bez prespávania u otca bola vyhovujúca všetkým účastníkom, pretože otec sa mohol stýkať s dcérou vždy, keď sa dohodli a styk prebiehal aj cez týždeň, keď dcéru priviezla do T.. Nesúhlasí s prespávaním maloletej u otca, pretože dieťa je ešte malé, nie je dostatočne vyzreté na to, aby cez noc spalo bez matky na cudzom mieste. Uviedla, že maloletá sa ešte pomočuje, má psychické problémy, ktoré rieši detskou psychologičkou a vykonáva s maloletou denne cvičenia odporúčané detskou psychologičkou. Maloletá málo rozpráva a v cudzom
prostredí je neistá. Uviedla, že do rozvodu manželstva otec s dcérou nebol skoro 6 mesiacov a prvýkrát sa domáhal styku 18.4.2015 v sobotu, keď boli náhodou odcestovaní, pričom dopredu ju neinformoval a situáciu riešil prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Styk sa realizoval následne od mája 2015 tak, že prichádzal pre maloletú vždy v párnu sobotu aj so svojou matkou a dieťa večer priviezol. Od pojednávania 2.9.2015 otec styk nevyužíval. Poukázal na opakovaný záver psychologického vyšetrenia, v závere ktorého je doporučený styk dieťaťa s otcom za prítomnosti matky na 2-3 hodiny každú druhú sobotu a čas stretávania pozvoľne predlžovať podľa psychického zrenia dieťaťa. V opačnom prípade hrozí zhoršenie v napredovaní celkového psychického vývinu dieťaťa, najmä vývinu reči. Vyslovila názor, že súd prvej inštancie závery lekárskej správy nevyhodnotil správne a nedostatočne vysvetlil, prečo ich považuje za irelevantné, keď ide o vývin dieťaťa. V konaní sa vyjadril aj kolízny opatrovník, že otec má možnosť sa s dieťaťom stretávať a má nájsť spôsob, ako styk uskutočňovať, preto ak otec nebol s dieťaťom 3 mesiace, určite je to na škodu dieťaťa. Psychologička síce píše vo svojej správe, že styk má prebiehať za prítomnosti matky, ale má vedomosť o tom, že styk bez matky už aj v minulosti fungoval a nebol žiaden problém. Vyslovila názor, že nevie, ako bude reagovať dieťa na otca, pričom je zrejmé, že aj dieťa má problémy komunikovať.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi vrátane šetrení pomerov a na svojom stanovisku trvá. Konštatoval, že rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov zachováva rodičovské práva a povinnosti aj druhému rodičovi, ktorý je prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu rodičovských práv a povinností, najmä práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie spoluúčasti rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti na výchove dieťaťa je osobný styk rodiča s dieťaťom a je jeho úlohou, aby ho uplatňoval len pozitívnym spôsobom. V priebehu konania boli rodičia vedení k dohode a keďže rodičia neboli schopní sa dohodnúť o zmene úpravy styku, súd s prihliadnutím na záujem dieťaťa a na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom, na jeho citové vzťahy k rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti aj vzťah k prostrediu, v ktorom tento žije.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. Konštatoval, že matka nechce komunikovať s ním ohľadne výchovy dieťaťa, keď jej zavolá mimo soboty, tak dieťa nechce dať v inom termíne a vyjadrila sa, že nechce ho ani vidieť. Dňa 18.7.2016 otec podal vyjadrenie, v ktorom oznámil, že styk s dieťaťom sa realizuje pravidelne podľa rozsudku. Dieťa do jeho domácnosti chodí rado, má vypestovaný dobrý vzťah k nemu aj k jeho matke. Spolu s matkou sa maloletej maximálne venuje a maloletá sa ho často pýta, kedy bude s nimi spať, keďže v ich domácnosti sa cíti dobre. Vyslovil názor, že nie je žiaden dôvod na strane dieťaťa, aby sa styk nemohol realizovať tak, ako bol určený napadnutým rozsudkom.
5. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Podľa § 26 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.
13. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že styk otca s maloletou prebieha na základe predchádzajúcej súdnej úpravy styku, podľa stanoviska kolízneho opatrovníka v rámci šetrenia pomerov zistil, že maloletá má dobrý vzťah k otcovi, teší sa na návštevu, otec žije s dieťaťom v spoločnej domácnosti so svojou matkou v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve matky. Byt bol zrekonštruovaný a otec dieťaťa má jednu izbu k dispozícii, kde už je pripravené lôžko aj pre mal. D.. Stará matka má vlastnú spálňu a ostatné miestnosti využívajú spoločne. Pri pohovore pred kolíznym opatrovníkom D. sa vyjadrila, že k otcovi chodí rada, rada je v ich prítomnosti aj so starou mamou, cíti sa u nich dobre, za matkou sa nepýta a už sama sa dožadovala otca. V priebehu účastníckej výpovede matka uviedla, že maloletá sa na otca teší, je na ňu zvyknutá, je zvyknutá aj na cudzích ľudí, avšak ešte v popoludňajších hodinách spí. Po zohľadnení matkou predloženej správy od psychologičky PhDr. C. D., klinickej psychologičky, vyplýva, že pre maloletú by bolo prospešné navštevovať materskú školu a logopéda a odporučila stretávanie sa otca s dieťaťom zo začiatku za prítomnosti matky 3 hodiny každú druhú sobotu, následne čas predlžovať. Je potrebné poznamenáva, že styk otca s maloletou prebieha v širšom rozsahu ako doporučila psychologička a v tomto smere jej správa pôsobí v opačnom kontexte, pretože podľa kolízneho opatrovníka, ako to vyplýva zo správy o šetrení pomerov, styk otca s maloletou v zmysle predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností prebiehal bez problémov, bezkonfliktne a medzi otcom a dieťaťom sa vytvoril citový vzťah.
14. Odvolací súd vo vzťahu k úprave styku otca s maloletou poznamenáva, že právo styku rodiča s dieťaťom je novým právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča (ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti) zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom, ako aj s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto však musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmov dieťaťa vyvoláva potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Obmedzenie styku znamená, že súd autoritatívnym rozhodnutím obmedzí rodičovi jeho stretávanie s dieťaťom pod hranicu štandardnej úpravy alebo obmedzí stretávanie s rodičom iným spôsobom, napríklad obmedzením na konkrétne miesto alebo obmedzením spočívajúcim v prítomnosti tretej osoby a podobne. Ak je oprávnený rodič schopný sa o svoje dieťa riadne postarať, zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný. Skutočným záujmom dieťaťa je jeho riadna výchova a ak súd nezistí také okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže byť odmietanie dieťaťa samé osebe dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku. Odvolací súd poznamenáva, že právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, stretávať sa s týmto rodičom je jedným z jeho základných práv. Na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností súd môže upraviť styk rodiča s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia na tejto otázke nedohodli. Vzťah rodiča a dieťaťa je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. S odvolacími námietkami matky sa súd prvej inštancie
vysporiadal, nakoľko tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia v priebehu odvolacieho konania, preto povinnosťou matky bude maloletého na styk s otcom pripraviť, najmä psychicky, pretože maloleté dieťa vníma na nevedomej úrovni konfliktný vzťah medzi rodičmi, ktorý vo vyššom veku môže považovať za osobnú príčinu nevraživosti medzi rodičmi, čo bude mať do budúcna nepriaznivé následky na psychike maloletého dieťaťa, čo bude len ťažko napraviteľné. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa o zmene úpravy styku otca s mal. D. R. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP). Navyše ani podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania v konaniach, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).
16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).