Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_17C-29-2022.pdf
PDF · 106.71 KB
Case nature
Subarea
17C/29/2022
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: I. D. L.. XX.XX.XXXX J. G. L. N. X/X, XX-XXX T., G., Š. M. G. O., zast. JUDr. Milan Slebodnik, advokát so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: V. O. D..O..M.. W.: XX XXX XXX D. D. K. X, P., zast. JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, advokát so sídlom Sladovnícka 22, Trnava, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Nariaďuje sa neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému ukladá povinnosť zložiť do úschovy Okresného súdu Trnava na účet číslo D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Štátnej pokladnici peňažnú sumu 420.505,85 Eur do 3 dní od doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe žaloby doručenej súdu dňa 24.05.2022 prebieha na tunajšom súde medzi stranami sporu konanie o zaplatenie istiny 420.505,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 420.505,85 Eur od 15.06.2021 do zaplatenia. Dôvodnosť uplatneného nároku preukazuje žalobca fotokópiou hlavnej knihy analytickej evidencie žalovaného, ale aj jeho uznaním záväzku a potvrdeniami banky o zrealizovaných prevodných príkazoch.
2. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 12.07.2022 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zložiť do 3 dní od doručenia tohto uznesenia do úschovy Okresného súdu Trnava sumu 420.505,85 Eur. V návrhu uvádza, že predmetom podnikateľskej činnosti žalovaného bola výstavba a predaj bytov v novopostavenom bytovom dome V. XX,XX,XX,XX,XX,XX,XX E. T.. Vzhľadom na množstvo odpredaných bytov (podľa LV XX z celkového počtu XX bytov) a nebytových priestorov (podľa LV XX nebytových priestorov) musel za ne žalobca obdržať kúpne ceny v úhrnnej výške niekoľko miliónov Eur, pričom doposiaľ žalobcovi neuhradil dlžnú sumu. Naopak, začal uskutočňovať a uskutočňuje úkony smerujúce k úplnému zbaveniu sa majetku. Stavebné pozemky zapísané na LV č. XXXXX pre k. ú. Y., na LV č. XXXXX pre k. ú. Y. a na LV č. XXXXX pre k. ú. P. žalovaný v roku 2021 vložil ako nepeňažný vklad vo výške 2.070.000 Eur do obchodnej spoločnosti C. B. D..O..M.. W.: XX XXX XXX (vklad č. E.-XXXX/XXXX povolený dňa 15.03.2022). Prevedením týchto pozemkov sa žalovaný úmyselne sám pripravil o možnosť ďalej uskutočňovať predmet svojej podnikateľskej činnosti, jeho ďalšia právna i ekonomická existencia stratila opodstatnenie. V máji 2022 žalovaný svoj obchodný podiel vo výške 2.070.000 Eur v obchodnej spoločnosti C. B. D..O..M.. previedol na v roku 2021 založenú obchodnú spoločnosť V. K., D..O..M.., W.: XX XXX XXX, so sídlom X. XC/XX, J. J. (predchádzajúce sídlo žalovaného až do 02.11.2021 a predchádzajúce sídlo C. B., D..O..M.. až do 10.05.2022), čím sa úplne zbavil dosahu a kontroly nad svojím nehnuteľným majetkom. Osoba C. C. C. vystupuje ako spoločník žalovaného od 22.01.2022, pričom ako spoločník obchodnej spoločnosti C. B., D..O..M.. vystupoval už od 11.10.2016, jej konateľom sa stal dňa 23.04.2021. Súčasne väčšinový spoločník žalovaného C. C. C. (ktorý bol spoločníkom len od 22.01.2022) sa na valnom zhromaždení konanom dňa 11.05.2022 pokúsil previesť svoj obchodný podiel 15.000,- Eur, predstavujúci 75 % podielu na základnom imaní žalovaného na občana C. republiky, ktorý býva v obci I. v odľahlom regióne C.. Na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti došlo aj k zmene konateľa spoločnosti
(na nadobúdateľa obchodného podielu) a k zmene sídla spoločnosti, pričom novým sídlom spoločnosti sa má stať chátrajúci rodinný dom v obci X. v okrese L. X.. K zápisu týchto zmien v OR nedošlo len z dôvodu nariadeného neodkladného opatrenia na návrh žalobcu v konaní pod č. k. 60Cb/27/2022. Podľa údajov zo stránky www.finstat.sk žalovaný v roku 2021 zvýšil stratu z predchádzajúceho roku vo výške 151 Eur na stratu vo výške 932.501 Eur napriek tomu, že tržby mu v roku 2021 narástli na sumu 6.735.000 Eur. Napriek odpredaju takmer kompletného počtu bytov v roku 2021 predstavovali k 31.12.2021 dlhodobé záväzky výšku 2.060.000 Eur a krátkodobé záväzky 1.190.000 Eur a celková zadlženosť žalovaného bola ku koncu roka 2021 v rozsahu 114,45 % (oproti 91,76 % ku koncu roku 2020, kedy sa žiadny byt nepredal a kedy mal žalovaný tržby 0 Eur). Napriek tržbám 6.735.000 Eur za predaj majetku žalovaného v roku 2021 u žalovaného došlo účtovne k zvýšeniu jeho zadlženosti. Čo sa týka ostatných bytov, na ktorých je ešte ako ich vlastník na LV č. XXXXX pre k. ú. Y. zapísaný žalobca, tieto sú predmetom súdnych konaní, resp. sú na nich zapísané rôzne obmedzujúce poznámky a neodkladné opatrenia súdov znemožňujúce nakladanie s nimi, takže reálne uspokojenie pohľadávky z tohto majetku je vysoko nepravdepodobné. Uvedené skutočnosti zakladajú odôvodnené obavy o zjavne nehospodárnom nakladaní žalovaného s jeho majetkom, a najmä obavy, či žalovaný bude v momente vykonateľnosti rozsudku vôbec schopný splniť svoj záväzok, ktorý je predmetom tohto sporu. Žalobca tiež podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestných činov sprenevery podľa § 213 TZ, podvodu podľa § 221 TZ, podvodného úpadku podľa § 227 TZ, zavineného úpadku podľa § 228 TZ, porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 TZ a legalizácii výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 TZ.
3. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že ak právny subjekt vykonávajúci developerskú činnosť pozostávajúcu z výstavby bytových domov a ich následného predaja, tieto ním vybudované byty prevádza na ďalšie osoby kúpnymi zmluvami za odplatu, plniac si svoj záväzok zo zmlúv uzatvorených s budúcimi kupujúcimi, nezbavuje sa svojho majetku v úmysle zmarenia výkonu exekúcie, a teda nie sú dané zákonné podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vzhľadom k uvedenému má žalobca dôvodnú a vážnu obavu, že kým sa súdny spor o zaplatenie 420.505,85 Eur s prísl. právoplatne skončí, žalovaný sa zbaví všetkého svojho majetku, resp. majetok žalovaného nebude postačovať na uspokojenie nároku ani čiastočne. Cieľom navrhovaného nariadenia neodkladného opatrenia je posilnenie právneho postavenia žalobcu ako veriteľa voči dlžníkovi, a to zložením peňazí dlžníka do úschovy súdu na zabezpečenie úhrady pohľadávky veriteľa, ktorá by mohla byť neskôr právoplatne judikovaná, s cieľom, aby sa znegovalo alebo aspoň znížilo možné riziko neuspokojenia pohľadávky veriteľa. Aj keď vo vzťahu medzi neodkladným opatrením a zabezpečovacím opatrením ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu, regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť, v danom prípade ochranu práv žalobcu dokáže zabezpečiť len neodkladné opatrenie. Žalovaný sa zbavil všetkého svojho nehnuteľného majetku, pričom o existencii hnuteľných vecí, ktoré sa dajú individuálne určiť a ich hodnota je dostatočná na zabezpečenie uspokojenia nároku, nemá žalobca vedomosť. Preto zriadenie záložného práva neprichádza do úvahy. Vzhľadom na vyššie uvedené (odpredaj bytov a nebytových priestorov a prevod obchodného podielu vo výške 2.070.000 Eur v obchodnej spoločnosti C. B., D..O..M..), žalovaný musí disponovať dostatkom finančných prostriedkov, ktoré nevyhnutne nepotrebuje na svoje ďalšie fungovanie. Preto je možné žalovanému uložiť povinnosť zložiť do úschovy súdu peňažnú sumu 420.505,85 Eur predstavujúcu výšku žalovanej istiny bez toho, aby to vyvolalo neprimeranú ujmu, resp. primeranú sledovanému cieľu neodkladného opatrenia. Je nepochybné, že exekúcia bude ohrozená, keďže žalovaný sa preukázateľne zbavil svojho nehnuteľného majetku. Existencia peňažnej pohľadávky voči žalovanému, na zabezpečenie ktorej má navrhované neodkladného opatrenie slúžiť, je osvedčená listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou účtovnej evidencie žalovaného. Žalobca osvedčil bezprostrednú a reálnu obavu z ohrozenia a budúceho zmarenia exekúcie, ako aj primeranosť navrhovaného neodkladného opatrenia vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej sa má neodkladné opatrenie nariadiť. Ako dôkazy predložil: výpis z LV č. XXXXX pre k. ú. Y., výpis z obchodného registra C. B. D..O..M.., výpis z LV č. XXXXX pre k. ú. Y., výpis z LV č. XXXXX pre k. ú. P., výpis z LV č. XXXXX pre k. ú. Y., znalecký posudok na ohodnotenie nepeňažného vkladu, výpis z OR V. K., D..O..M.., zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti C. B., D..O..M.., zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti V.L. O. D..O..M.., snímka nového sídla spoločnosti Google Street View, uznesenie Okresného súdu Trnava, prehľad žalovaného zo stránky www.finstat.sk <http://www.finstat.sk>, trestné oznámenie.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa ust. § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa ust. § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
Podľa ust. § 328 ods. 3 CSP, uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
Podľa § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa ust. § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (1) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (2) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. (3)
Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
5. Súd sa pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov, a to návrh vo veci samej, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s pripojenými prílohami.
6. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že žalobca preukáže, že ohrozenie jeho záujmov je naliehavé a existuje odôvodnená potreba, aby súd neodkladným opatrením pomery strán upravil. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Súd preto pri skúmaní splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia skúma len existenciu najzákladnejších skutočností, ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného v súdnom konaní. Je zároveň nevyhnutné, aby neodkladné opatrenie tak, ako sa ho strana domáha, úzko súviselo s predmetom konania vo veci samej, a to tak po stránke právnej i skutkovej, nakoľko účelom a sledovaným cieľom neodkladaného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu dočasnou formou za predpokladu naliehavosti takejto dočasnej úpravy ich vzájomných práv a povinnosti.
7. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom, ktorý slúži na poskytnutie rýchlej úpravy vzťahov medzi stranami sporu, kde vzhľadom na zákonnú lehotu 30-tich dní pre vydanie tohto neodkladného opatrenia žalobca už v návrhu musí preukázať predpoklady pre vydanie neodkladného opatrenia, a teda musí osvedčiť naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale žalobca musí osvedčiť základné skutočnosti, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a osvedčiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí vždy osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.
8. Dočasnou úpravou vzťahov uskutočnenou vo forme neodkladného opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Aj v prípade splnenia predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia súd musí vždy zvažovať, či nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do vzťahov sporových strán alebo tretích osôb.
9. Žalobca vymedzil predmet konania vo veci samej ako nárok na zaplatenie dlžnej sumy titulom ním poskytnutej pôžičky s odôvodnením, že žalovaný si svoje povinnosti z uzatvorenej zmluvy o pôžičke riadne nesplnil. Žalovaný skutočnosť, že bola žalobcom poskytnutá pôžička popiera, rozporuje aj listinné dôkazy žalobcom predložené na preukázanie ním tvrdených skutočnosti (uznanie dlhu, účtovné doklady...). V konaní je tak sporná otázka poskytnutia peňažných prostriedkov, ktorých sa žalobca domáha žalobou. V prípade preukázania uvedeného nároku žalobcu v konaní vznikne žalobcovi nárok na vrátenie uvedenej sumy. Naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia žalobca viaže na úkony smerujúce k zbavovaniu sa majetku žalovaného, zistenia z verejne dostupných zdrojov o výsledkoch hospodárenia a majetkových pomeroch žalovaného, ktoré svedčia o zvýšenej zadlženosti žalovaného oproti prechádzajúcim obdobiam, a to aj napriek tomu, že tržby žalovaného v roku 2021 boli vysoké (6.735.000 Eur), s tým, že zostávajúci existujúci nehnuteľný majetok žalovaného je predmetom súdnych konaní, resp. sú na ňom zapísané rôzne obmedzujúce poznámky, prípadne obmedzenia z nariadených neodkladných opatrení súdov znemožňujúce nakladanie s nimi, reálne uspokojenie pohľadávky z tohto majetku je tak vysoko nepravdepodobné, pričom o inom majetku žalovaného žalobca nemá vedomosť. Žalobca tak deklaruje reálne pochybnosti o schopnosti žalovaného uhradiť žalobcom uplatnenú pohľadávku v súdnom konaní.
10. Prieskumom spisového materiálu súd zistil že sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s ust. § 325 ods. 2 písm. b) CSP. V konaní bolo osvedčené, že žalovaný sa zbavuje svojho nehnuteľného majetku, konkrétne stavebné pozemky zapísané na LV č. XXXXX pre k. ú. Y., na LV č. XXXXX pre k. ú. Y. a na LV č. XXXXX pre k. ú. P. žalovaný v roku 2021 vložil ako nepeňažný vklad ocenený znaleckým posudkom hodnotou vo výške 2.070.000 Eur do obchodnej spoločnosti C. B. D..O..M.. IČO: XX XXX XXX (vklad povolený dňa 15.03.2022). Následne v máji 2022 žalovaný tento obchodný podiel vo výške 2.070.000 Eur v obchodnej spoločnosti C. B. D..O..M.. previedol na obchodnú spoločnosť V. K., D..O..M.., W.Č.: XX XXX XXX, so sídlom X. XC/XX, J. J. (identická adresa ako predchádzajúce sídlo žalovaného do 02.11.2021 a ako aj predchádzajúce sídlo spol. C. B., D..O..M.. až do 10.05.2022). Je zrejmé, že uvedeným konaním spoločnosť prišla o väčšinu svojho nehnuteľného majetku, čo odôvodňuje záver, že je ohrozená exekúcia na prípadný nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy z poskytnutej pôžičky.
11. Z údajov zo stránky www.finstat.sk vyplýva, že v roku 2020 mala spoločnosť žalovaného stratu vo výške 151 Eur, pričom v roku 2021 už bola strata spoločnosti vo výške 932.501 Eur, pričom uvedené je zarážajúce, ak tržby (zväčša zrejme z predaja bytov) v roku 2021 dosiahli sumu 6.735.000 Eur. K 31.12.2021 dlhodobé záväzky spoločnosti žalovaného predstavovali výšku 2.060.000 Eur a krátkodobé záväzky 1.190.000 Eur, celková zadlženosť žalovaného bola ku koncu roka 2021 v rozsahu 114,45 %, pričom ku koncu roku 2020 bola zadlženosť 91,76 %, kedy mal žalovaný tržby 0 Eur. Napriek tržbám 6.735.000 Eur za predaj majetku žalovaného v roku 2021 u žalovaného došlo účtovne k zvýšeniu jeho zadlženosti.
12. Rovnako bolo preukázané, že aktuálne väčšinový spoločník žalovaného C. C. C. (spoločníkom je len od 22.01.2022) sa na valnom zhromaždení konanom dňa 11.05.2022 pokúsil previesť svoj obchodný podiel 15.000.-Eur, predstavujúci 75 % podielu na základnom imaní žalovaného na občana C. republiky bývajúceho v odľahlom regióne C. (obec I.). Na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti došlo aj k zmene konateľa spoločnosti (na nadobúdateľa obchodného podielu) a k zmene sídla spoločnosti, pričom novým sídlom spoločnosti sa mal stať chátrajúci rodinný dom v obci X. v okrese L. X., avšak k zápisu týchto zmien v Obchodnom registri nedošlo z dôvodu nariadenia neodkladného opatrenia na návrh žalobcu v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. 60Cb/27/2022.
13. V kontexte obsahu navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému zložiť do úschovy súdu peňažnú sumu vo výške dlžnej istiny, súd primárne posudzoval, či v danej veci je možné dosiahnuť požadovanú ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, vo vzťahu ku ktorému je neodkladné opatrenie v pomere subsidiarity, a či v danom prípade existuje naliehavá potreba upraviť právne vzťahy strán, či navrhované neodkladné opatrenie je vhodným, efektívnym a opodstatneným prostriedkom dočasnej úpravy pomerov strán, resp. či navrhované neodkladné opatrenie efektívne zabezpečuje prípadnú budúcu exekúciu.
14. Podmienka subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu (legislatívne vyjadrená v ust. § 324 ods. 3 CSP) je splnená najmä vtedy, ak je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené, t. j. v prípade, ak žalobca neuplatňuje voči žalovanému právo na peňažné plnenie, prípadne sa nariadenie neodkladného opatrenia nedomáha z dôvodu obavy ohrozenia exekúcie. Teda len výnimočne je možné nariadenie neodkladného opatrenia pripustiť aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatnení peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi a to vtedy, ak navrhovateľ neodkladného opatrenia preukáže, že dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody. Spravidla ide o situáciu, keď dlžník nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorú by bolo možné efektívne záložné právo zriadiť, t. j. v situácii, ak by po zriadení záložného práva zabezpečovacím opatrením žalobca nezískal postavenie prednostného záložného veriteľa, a teda by existovala vysoká miera rizika, že jeho nárok nebude uspokojený.
15. V prejednávanej veci žalobca osvedčil aktuálne majetkové pomery a zadlženosť žalovaného, výsledky hospodárenia žalovaného za rok 2021 s tým, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti spôsobilej na založenie, resp. takej, ktorú by bolo možné postihnúť zabezpečovacím opatrením. Žalobcovi nie je známa existencia ďalšieho nehnuteľného či prípadného hnuteľného majetku postihnuteľného zriadením záložného práva. Keďže žalobcu v zmysle negatívnej dôkaznej teórie nie je možné zaťažovať ďalším preukazovaním neexistencie iného majetku postihnuteľného zriadením
záložného práva, v súlade s princípom spravodlivosti a súdnej ochrany ohrozených práv žalobcu, súd vyhodnotil splnenie podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia k opatreniu zabezpečovaciemu za dostatočne osvedčené.
16. K ostatným podmienka nariadenia neodkladného opatrenia súd konštatuje, že z žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za dostatočne osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca predloženými účtovnými dokladmi, listinou o uznaní dlhu a potvrdeniami banky o prevodoch pre pomery rozhodovania o navrhovanom neodkladnom opatrení osvedčil existenciu svojho nároku voči žalovanému z titulu poskytnutej pôžičky (č. l. 7, 29,30). V návrhu opísané majetkové pomery žalovaného a výsledky jeho podnikateľskej činnosti žalobca osvedčoval verejne dostupnými informáciami, ktoré sa týkajú aktuálnej zadlženosti, vývojom tržieb, zisku a celkových výnosov, vlastníctva nehnuteľností vrátane záložných práv na nich viaznucich, resp. obmedzení na základe neodkladných opatrení súdu (prílohy návrhu neodkladného opatrenia). Žalobca tak uviedol a osvedčil skutočnosti, že žalovaný vykonával úkony s dopadom na zmenšenie jeho majetku, prípadne zmeny v zložení jeho majetku, jeho štruktúry s dôsledkami na obmedzenie alebo vylúčenie uspokojenia nároku žalobcu (viď body 10,11,12 odôvodnenia). Obava žalobcu z uspokojenia nároku voči žalovanému osvedčená predloženými dôkazmi poskytuje tak spoľahlivý základ pre nariadenie efektívneho a vykonateľného neodkladného opatrenia. Zároveň vzhľadom na zisk z predaja bytov spoločnosti žalovaného, nemôže neodkladné opatrenie neprimerane zaťažiť žalovaného v jeho podnikateľskej činnosti.
17. Súd tak skonštatoval, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázal v dostatočnej miere opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako sa ho domáhal, pričom uviedol konkrétne skutočnosti preukazujúce dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu z obavy, že exekúcia uplatneného nároku žalobcu bude ohrozená. Nariadené neodkladné opatrenie je opatrením dočasným, vzťahy medzi stranami súd nerieši definitívne, ale len predbežne poskytuje ochranu žalobcovi pred možnými, ale v danej konkrétnej veci aj reálne preukázanými hroziacimi nepriaznivými následkami, ktorým nasvedčujú okolnosti týkajúce sa aktuálnych majetkových pomerov žalovaného.
18. Za daných okolností je tak nariadenie neodkladného opatrenia v stanovenom znení a rozsahu dôvodné. Nakoľko žalobca osvedčil existenciu dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potreby neodkladnej úpravy pomerov, súd tak tomuto uplatnenému nároku poskytol právnu ochranu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v zmysle § 262 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.