Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-174-2016.pdf
PDF · 88.79 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/174/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: V. D., s.r.o., so sídlom G. 4, J., IČO: 43 770 207, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava, proti povinnému: K. N., bytom P. 4, L. C. nad E., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie 152,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 01. decembra 2015, č. k. 7Er/531/2011-17, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 29.06.2011 bola tamojšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: NRS 220/10 vydaného dňa 27.07.2010 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd, a.s., so sídlom v Bratislave. Následne, na základe výzvy, boli súdu dňa 14.5.2014 doručené zmluvné podmienky, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku. Súd prvej inštancie rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, § 73 ods. 3 zákona 335/2014 Z.z. os spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014. Súd zistil, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o pôžičke č. 10010566 uzatvorenej medzi účastníkmi, s tým, že povinný požiadal oprávneného vyplnením elektronického formulára umiestneného na internetovej stránke, resp. zaslaním SMS požiadal povinný oprávneného o poskytnutie peňažnej pôžičky. Následne oprávnený informoval povinného o schválení žiadosti pôžičky a to zaslaním ponuky, že schválil pôžičku na sumu 100,- Eur a náklady vo výške 25,- Eur. Povinný odsúhlasil ponuku oprávneného formou textovej správy SMS, čím potvrdil, že súhlasí so zmluvnými podmienkami a že ponuka a zmluvné podmienky zodpovedajú jeho vôli. Na základe uvedeného oprávnený zaslal povinnému na účet pôžičku vo výške 100,- Eur, s tým, že povinný ju je povinný vrátiť v 15 dňovej lehote splatnosti, t.j. dňa 29.05.2009. Súd posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako zmluvu svojou povahou spotrebiteľskú, pretože bola uzatvorená dodávateľom - oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súčasťou zmluvných podmienok oprávneného v bode 14 - Postup pri riešení sporov bod 14.4 je obsiahnutá rozhodcovská doložka. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť na podklade rozhodcovskej doložky, ktorá nebola zmluvnými stranami podpísaná, a to s poukazom na spôsob jej uzatvárania zmluvnými stranami prostredníctvom textovej správy SMS, pričom všeobecné obchodné podmienky
boli zverejnené na internetovej stránke www.ferratum.sk <http://www.ferratum.sk>. Exekučný súd nepovažoval rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú, keďže nebola povinným podpísaná, nie je preukázané či sa s jej obsahom vôbec oboznámil, naviac, ide o text rozhodcovskej doložky vopred pripravený oprávneným, zverejneným na internetovej stránke, bez možnosti jej zmeny či úpravy. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než v rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa tak nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti (CSACH, K. Štandardné zmluvy. Plzeň: Aleš Čeněk, 2009. s. 214). Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, nakoľko bola vopred oprávneným pripravená, spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky, teda stať sa spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie oprávnený. Napadnuté rozhodnutie považoval za nesprávne, nakoľko súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil prejednávanú vec, nedostatočne zistil skutkový stav, pričom súčasne konal nad rámec právomoci, ktorá mu bola pri prejednávaní predmetnej veci zákonom zverená. Mal za to, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. V exekučnom konaní nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu. O merite veci rozhodol rozhodcovský súd, preto exekučný súd nie je oprávnený v zmysle Exekučného poriadku skúmať, či bola poskytnutá pôžička povinnému. Zmluva o pôžičke nebola súdu doručená z dôvodu, že oprávnený ako veriteľ uzatvoril s povinným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka a nasl., pričom pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná písomná forma. Nesúhlasil s konštatovaním súdu, že rozhodcovská doložka je neplatná a. povinný vyjadril súhlas formou SMS správy a je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, odoslanie SMS správy so súhlasom, nahrádza podpis povinného. S poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku mal za to, že exekučný súd nie je z hľadiska preskúmania exekučného titulu po materiálnej stránke oprávnený posudzovať právny vzťah, ktorý bol základom pre nárok priznaný v exekučnom titule. Uvedené ustanovenie ukladá súdu vydať poverenie na vykonanie exekúcie, ak sú splnené podmienky exekučného konania, teda súd v tomto štádiu nesmie preskúmavať či právoplatný exekučný titul je správny podľa predpisov hmotného práva. Takýmto postupom by súd odopieral možnosť oprávneného k právu, teda súdnemu konaniu (exekučnému konaniu). Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného písomne podané nebolo.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z týchto dôvodov:
5. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
6. Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.
7. Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení platnom do 31.12.2014) z úradnej povinnosti posudzoval, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/ v znení platnom do 31.12.2014), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/. Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. (v znení platnom do 31.12.2014), z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
8. Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp.zn. 6Cdo 105/2011)
9. Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp.zn. 5Cdo 230/2011)
10. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012, sp.zn. 6Cdo 1/2012).
11. Za správny, odvolací súd považuje právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, teda, že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah.
12. Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ust. § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. (v znení platnom do 31.12.2014) súd prvej inštancie na základe uvedeného správne vychádzal aj z príslušných ustanovení § 53, § 54 Občianskeho zákonníka, s prihliadnutím aj na príslušnú smernicu Rady 93/13/EHS. Súd prvej inštancie správne zisťoval, či zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinného. Rozhodcovskú doložku, upravenú v bode 14.4 zmluvných podmienok, opodstatnene považoval súd prvej inštancie za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
13. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernice v zásade nemajú ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne komfortným spôsobom. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má pritom vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd,
ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami, potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Na účely tohto posúdenia je potrebné spresniť, že vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, článok 6 uvedenej smernice musí byť považovaný za ustanovenie rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré majú v rámci vnútroštátneho právneho poriadku právnu silu noriem verejného poriadku (viď Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristine Rodríguezovej Nogueirovej C-40/08)
14. Za neprimeranú, je potrebné považovať aj rozhodcovskú doložku v danej veci, ktorá je súčasťou príslušných všeobecných obchodných podmienok, ktoré predkladal oprávnený (resp. jeho právny predchodca) povinnému na formulári, nebola individuálne dojednaná, keď obsah obchodných podmienok povinný nemohol ovplyvniť, resp. niektoré z ustanovení vylúčiť. Veriteľ mohol následne na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojich vopred pripravených všeobecných obchodných podmienkach. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku, a to aj v náväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Na podporu uvedeného právneho záveru odvolací súd dáva do pozornosti aj ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v platnom znení (ustanovenie bolo zavedené zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 01.01.2008), v zmysle ktorého sa za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
15. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011, sp.zn. IV. ÚS 55/2011).
16. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).
17. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).