Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/469/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov z 3. marca 2015 č. k. 14C/158/2012-31 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov z 15. júna 2015 č. k. 14C/158/2012-58 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok č. k. 14C/158/2012-31.

P o t v r d z u j e uznesenie č. k. 14C/158/2012-58.

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trebišov (ďalej iba súd prvej inštancie) rozsudkom z 3. marca 2015 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov v súvislosti s postupom exekučného súdu. Ďalším výrokom rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobným návrhom (zn. NP-7375-6189) domáhal náhrady škody vo výške 125 Eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 275 eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trebišov v exekučnom konaní, vedenom u súdneho exekútora zo zmluvy o úvere č. 9310860 s dlžníkom Iveta Puskárová pod číslom exekúcie súdneho exekútora EX 13806/2010, ktorý spočíval v tom, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 30.11.2010 rozhodnutím o poverení, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca postupoval podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný na jeho žiadosť pozitívne nereagoval. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že Okresný súd Trebišov uznesením zo dňa 09.10.2012 č. k. 14C/137/2012-8 rozhodol o spojení vecí špecifikovaných v rozhodnutí na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod č. 14C/137/2012. Následne uznesením zo dňa 09.12.2014 č. k. 14C/137/2012-13 rozhodol o vylúčení vecí na samostatné konanie. O námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu Trebišov vznesenej žalobcom bolo rozhodnuté v spojených veciach uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.10.2012 č. k. 2NcC/72/2012-15 tak, že sudkyňa

Okresného súdu Trebišov JUDr. Monika Koščová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 14C/137/2012. K zistenému skutkovému stavu uviedol, že z pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10Er/1152/2010 zistil, že exekučnému súdu bola dňa 29.11.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05255/10 zo 29.06.2010. Dňa 30.11.2010 vydal exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené 03.12.2010.

3. Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1 a 2, § 17 ods. 1, 2, 3 a 4, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, v znení účinnom do 31.12.2012, § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 a podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku uzavrel, že žaloba nie je dôvodná, pretože žalobca nepreukázal splnenie prvej podmienky uplatňovanej zodpovednosti za škodu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Súd prvej inštancie najskôr poukázal na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je kompetentný preskúmať Ústavný súd. Z exekučného spisu je pritom zrejmé, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súde dňa 29.11.2010 a poverenie bolo udelené 30.11.2010. Vzhľadom na tento časový odstup je žaloba absolútne nedôvodná. Vyjadril sa aj tomu, že žalobca nepreukázal ani výšku uplatňovanej škody a nemajetkovej ujmy. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože náhradu trov konania nežiadal.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), g) a h) O.s.p., ako i z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. Odvolateľ namieta postup súdu prvého stupňa, ktorý vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania s odôvodnením, že žalobca sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Odvolateľ tvrdí, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s označenými dôvodmi, preto súd nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a ak tak spravil, odňal žalobcovi právo na konanie pred súdom. Obsahom žiadosti o zrušenie pojednávania bola námietka, že konajúci sudca je vylúčený, pričom poukázal na to, že Krajský súd v Trnave svojím rozhodnutím v právne a skutkovo zhodnej veci vylúčil všetkých sudcov z rozhodovania a vec prikázal na prejednanie inému súdu a rovnako rozhodovali Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove. Za týchto okolností neobstojí názor Krajského súdu v Košiciach vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, a preto ústne pojednávanie nemalo byť vykonané. Žalobca pritom trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní, avšak iba na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Ďalej žalobca namieta, že sa nemohol vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, ani k dôkazom ktoré súd vykonal. Súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa právo na kontradiktórne konanie, ktoré bolo v tejto veci porušené. Konajúci súd neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam vecí. Odvolateľ ďalej namieta, že nebolo možné vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, pretože tým došlo k porušeniu práva žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Ďalej namieta, že ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti majetkovej škody, pretože tým súd sa nedostatočne oboznámil s predloženým znaleckým posudkom.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 150/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý platí aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona zostávajú zachované (§ 470 ods. 2, prvá veta).

8. Odvolateľ podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto krajský súd ako súd odvolací posudzoval odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení predchádzajúceho procesného predpisu.

9. Keďže nebol dôvod na nariadenie odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 prejednal odvolací súd vec bez jeho nariadenia, v rozsahu uvedenom v § 379 a § 380 preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

10. Odvolací súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že prevažná väčšina odvolacích námietok žalobcu je irelevantná vo vzťahu k napadnutému rozsudku. Odvolateľ v podanom odvolaní uvádza absolútne irelevantné námietky, ktoré žiadnym spôsobom nekorešpondujú priebehu konania vo veci samej a dôvodom, uvedeným v písomnom vyhotovení rozsudku, pre ktoré súd žalobu zamietol. Takýmito sú námietka vo vzťahu k skutočnosti, že sa vo veci neuskutočnilo ústne pojednávanie, námietka, že žalovaný sa vo veci nevyjadril napriek výzve súdu a doručenému žalobnému návrhu a námietky vo vzťahu k dokazovaniu na posúdenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 400 eur. Keďže šlo o drobný spor, súd prvej inštancie nepochybil, ak vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 115a ods. 2 O.s.p. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 23.1.2015 (č. l. 17 spisu). Preto aj odvolacia námietka vo vzťahu k možnosti rozhodnutia rozsudku pre zmeškanie je neopodstatnená. Pokiaľ ide o rozhodnutie o majetkovej škode a nemajetkovej ujme z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že primárnym dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo skutkové zistenie konajúceho súdu, že vo veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, čím neboli naplnené dôvody, pre ktoré by bol daný základ žalovaného nároku. Odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k dokazovaniu výšky škody a nemajetkovej ujmy sú teda rovnako bezpredmetné a nemajú žiaden vzťah k dôvodom napadnutému rozsudku.

12. Ako jedinú relevantnú posudzoval odvolací súd odvolaciu námietku, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Odvolací súd po preskúmaní konania, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo však dospel k záveru, že ani tento odvolací dôvod nie je naplnený.

13. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Odvolateľ namieta, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, čo je vada uvedená v § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. Podľa aktuálnej procesnoprávnej úpravy ide rovnako o vadu zmätočnosti konania, ktorá je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP.

14. V prejednávanej veci však tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože o námietke zaujatosti žalobcu voči sudcom Okresného súdu Trebišov bolo rozhodnuté v spojenej veci uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.10.2012 č. k. 2NcC/72/2012-15 tak, že sudkyňa JUDr. Monika Koščová nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Za situácie, ak bolo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 16 O.s.p. rozhodnuté o tom, že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci, nie je náležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

15. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie riadne a úplne zistil skutkový stav veci, tento zistený skutkový stav podriadil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré na danú vec správne

aplikoval a interpretoval. V konaní nebola zistená taká vada, ktorá by bola dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 potvrdil rozsudok ako vecne správny.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale trovy odvolacieho konania mu nevznikli.

17. Uznesením z 15.06.2015 č. k. 14C/158/2012-58 súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 eur podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov za podanie odvolania proti rozsudku.

18. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd uznesenie v celom rozsahu zrušil „bez náhrady“. V prvom rade namieta, že uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Keďže uznesenie neobsahuje žiadne dôvody skutkové, ani právne, ktoré viedli súd k jeho vydaniu, žalobca môže len hádať. Poukazuje na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, kedy nedostatok odôvodnenia považovali za dôvod na zrušenie uznesenia o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov. Ďalej namieta, že podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, napríklad odvolanie, dovolanie a podobne, ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Poukázal na dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, že tento návrh zákona obsahuje legislatívnu zmenu smerujúcu k zavedeniu súdneho poplatku za podanie žaloby s tým, že žaloby sa budú spoplatňovať podľa položky č.1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Podľa odôvodnenia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu niektorých poslancov k tomuto zákonu v nadväznosti na zrušenie vecného oslobodenia pri žalobách na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa navrhuje zaviesť paušálny súdny poplatok pre tieto žaloby vo výške 20 eur, čím sa jednak čiastočne zohľadňuje účel vládneho návrhu zákona (opatrenia na strane príjmovej časti štátneho rozpočtu) a súčasne sa zlepšuje v porovnaní s vládnym návrhom prístup k spravodlivosti v týchto veciach, nakoľko sa nebude vyberať poplatok podľa percentuálnej sadzby (položka 1), ale práve ako paušálny poplatok, ktorý je podstatne nižší. On ako žalobca podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu, preto súd nebol oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, a nemohol ho vyzvať na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Poukázal na záver uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29.3.2007 sp. zn. 4Cdo/39/2007, podľa ktorého za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe zákona č. 71/1992 Zb., t.j. Sadzobníku súdnych poplatkov, sa súdne poplatky nevyberajú. V takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku do úvahy neprichádza. V sadzobníku súdnych poplatkov nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Preto poplatková povinnosť mu nebola súdom prvého stupňa uložená zákonne. Takýto postup zo strany súdu predstavuje zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu, ktoré je zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spojených s článkom 12 ods. 1 a článkom 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR. Uviedol ďalej, že v § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch je vyjadrená ústavná zásada vyplývajúca v článku 59 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Zákon v tomto smere stanovil pevné a jasné pravidlá, umožňujúce prístup k súdu a taktiež splnením v ňom obsiahnutých podmienok, preto tieto podmienky musí akceptovať nielen každý, kto sa dovoláva práva na súdnu ochranu, ale v neposlednom rade aj štát prostredníctvom orgánov súdnej moci. Navyše, podľa ustanovenia § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012. V danom prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 1.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Nutné je preto v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.9.2012, kedy podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb.

konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo od platenia súdneho poplatku vecne oslobodené.

19. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, pričom podmienky jeho prípustnosti posudzoval podľa ustanovení O.s.p. a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

20. Podľa § 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov súdne poplatky (ďalej len poplatky) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len poplatkový úkon) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, (ďalej len Sadzobník), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa ods. 4 v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

21. V posudzovanej veci súd prvého stupňa postupoval správne, ak napadnutým uznesením vyrubil poplatok žalobcovi v zmysle položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov za podané odvolanie proti rozsudku vo veci. Odvolanie je úkonom zakladajúcim poplatkovú povinnosť odvolateľa, t.j. žalobcu. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov je výška súdneho poplatku zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 20,- eur. Sadzobník k tejto položke neobsahuje žiadne poznámky. Text položky 1 Sadzobníka uvádza, že z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba sa platí sadzba uvedená v tejto položke. V poznámkach k položke 1 bode 3 sa uvádza, že poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej. V položke 7a je stanovená osobitná sadzba súdneho poplatku z návrhu vo výške 20,- eur. Pokiaľ by súd akceptoval názor žalobcu, že poplatok z odvolania sa platí len pri konaní, na ktorý sa vzťahuje poplatok podľa položky 1 Sadzobníka, tak potom napr. ani pri položke 7, kde je uvedený súdny poplatok z návrhu na začatie konania o rozvod manželstva (a pod touto položkou tiež nie je uvedená poznámka k nej), by sa v prípade podania odvolania proti rozsudku neplatil súdny poplatok za odvolanie. Takýto výklad však nezodpovedá gramatickým a logickým princípom, pretože súdny poplatok za odvolanie sa platí v zmysle ust. § 2 ods. 4 veta prvá a odvolateľ má povinnosť ho zaplatiť aj na výzvu súdu, ak ho nezaplatil spolu s poplatkovým úkonom (v tomto prípade odvolaním).

22. Žalobca podal žalobu na súd dňa 27.9.2012. Podľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012. Poplatkový úkon, ktorým je odvolanie proti rozsudku vo veci samej, vykonal žalobca dňa 2.9.2014. Podal ho teda za účinnosti zákona o súdnych poplatkoch už v znení účinnom od 1.7.2014. Neobstojí preto jeho námietka, že v súvislosti s podaným odvolaním je potrebné aplikovať právny stav platný do 30.9.2012, pretože poplatkový úkon bol žalobcom vykonaný už za znenia zákona účinného práve od 1.7.2014, kedy ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch už bolo zrušené. Len poplatky za konania ( napr. podľa pol. 5, pol. 18a, a ďalších Sadzobníka) sa vyberajú podľa predpisov účinných do 30.9.2012, ak sa konanie začalo do 30.9.2012. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia NS SR sp. zn. 7Cdo/323/2014 z 28.1.2015, v zmysle ktorého pre spoplatnenie úkonu je rozhodujúce, kedy návrh (žaloba, odvolanie, dovolanie) bol podaný. Neobstojí ani odvolacia námietka voči nedostatočnému odôvodneniu napadnutého uznesenia vzhľadom k tomu, že ide o uznesenie o vyrubení súdneho poplatku, v ktorom je uvedený úkon, za ktorý je poplatok vyrubený aj položka podľa ktorej sa poplatok vyrubil. V konaní bol vydaný jediný rozsudok a proti nemu bolo podané jedno odvolanie, takže niet žiadnych pochýb, aké odvolanie bolo spoplatnené.

23. Z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.