Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/263/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: C. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., adresa na doručovanie P.O.X. D - XX, L., zast. JUDr. Jozefom Borisom, advokátom so sídlom v Piešťanoch, E. Belluša 18, proti L. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., O. I. XXX, zast. JUDr. Danielou Mašánovou, advokátskou kanceláriou so sídlom v Piešťanoch, Pod Párovcami 1343/7, v konaní o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. januára 2016, č. k. 5C/155/2015-25, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči L. X., uloženú rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. 4C/413/2010-97 zo dňa 22.09.2011, s účinnosťou ku dňu 31.07.2015. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dcéra navrhovateľky je plnoletá, ukončila prípravu na budúce povolanie a v súčasnosti je zamestnaná, nie je odkázaná výživou na navrhovateľku - svoju matku, preto súd v súlade s ust. § 62 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľky k dcére s účinnosťou od 31.07.2015. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal napriek tomu, že mala v konaní plný úspech, a to vzhľadom na charakter sporu a súhlas dcéry so zrušením výživného (§ 150 O.s.p.).

2. Proti rozsudku, jeho výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorá žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že jej prizná náhradu trov konania vo výške 369,78 eur. Citovala ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danej veci samotný súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uvádza, že navrhovateľka mala v konaní plný úspech, konanie bolo sporové, a preto jej patrí náhrada trov konania. O aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p. v danej veci uviedla, že toto ustanovenie môže súd priznať iba výnimočne, pričom nie je možné nepriznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania iba na základe všeobecného záveru, ale jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a mať vždy výnimočný charakter. V odôvodnení rozsudku súdu nie je uvedené takéto posudzovanie. Naopak nesúhlasí s názorom súdu, že dcéra súhlasila so zrušením výživného, ktoré však uviedla až na pojednávaní súdu dňa 20.01.2016, ale predtým nepreukázala žiadny dôkaz o tom, že by bola navrhovateľku kontaktovala na ukončenie jej povinnosti v tejto veci. Keďže, ako bolo preukázané aj na pojednávaní súdu, dcéra neprejavila a neprejavuje akýkoľvek záujem o stretnutia s navrhovateľkou, musela sa navrhovateľka obrátiť o právnu pomoc advokáta a tým jej vznikli trovy tohto konania.

3. Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky nebolo podané.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 Zák. č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola zrušená povinnosť navrhovateľky voči dcére sa odvolací súd nedotýkal, pretože proti tomuto výroku odvolanie navrhovateľky nesmerovalo, a preto nadobudol právoplatnosť (§ 367 .

5. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, ktorým bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok), právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. V danej veci treba uviesť, že súd prvej inštancie o trovách konania rozhodoval a odvolanie navrhovateľky bolo podané v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Zb., preto v zmysle cit. ustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá odvolací súd odvolacie dôvody navrhovateľky a postup a rozhodnutie súdu prvej inštancie posudzoval z pohľadu vtedy platného a účinného procesného predpisu, teda zák. č. 99/1963 Zb..

7. Preskúmaním zistil, že ust. § 150 ods. 1 cit. zákona umožňovalo, ak existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať. Uvedené ustanovenie tak umožňovalo aplikovať odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok, ako aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Bolo odôvodnené tým, že by strohá aplikácia príslušných ustanovení o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti.

8. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci, napriek úspechu navrhovateľky v konaní, sú dané dôvody pre aplikáciu výnimočného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., t. j., že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je namieste úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznať. Tieto dôvody hodné osobitného zreteľa rovnako ako súd prvej inštancie videl jednak v charaktere sporu, keď medzi navrhovateľkou a L. X. ide o blízky príbuzenský vzťah matky a dcéry, pričom navrhovateľka bola osobou povinnou plniť si vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére, ako aj v okolnostiach tohto prípadu, keď preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že dcéra L. X. o skončení svojho štúdiu, a teda aj o skončení vyživovacej povinnosti informovala navrhovateľku listom zo dňa 15.06.2015, v ktorom jej oznámila, že štátnou skúškou ukončila štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave a pripojila aj potvrdenie o ukončení štúdia. Nebolo preto pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že by jej dcéra nepreukázala žiadny dôkaz o tom, že by ju bola kontaktovala na ukončenie jej povinnosti v tejto veci. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na skutočnosť, že uvedené písomnosti neobsahovali spôsob ukončenia povinnosti navrhovateľky (napr. uzavretie dohody a pod.), nič nebránilo navrhovateľke, aby následne svoju dcéru písomne kontaktovala s návrhom na uzavretie dohody o ukončení vyživovacej povinnosti, a až po jej odmietnutí sa domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti súdnou cestou.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý s poukazom na ust. § 150 O.s.p. navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, považoval za správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 52 CMP.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .