Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_19Co-47-2016.pdf
PDF · 74.19 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/47/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci žalobcu R.., so sídlom v R., F. XXX, B. kráľovstvo, registračné číslo XXX XX XXX, zastúpeného: Advokátska kancelária T. T. s.r.o., so sídlom v Z., P. XXX/XX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., V. XXX, o zaplatenie 592,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. mája 2015, č. k. 4C/43/2015-56, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 592,26 eur s príslušenstvom na základe zmluvy o úvere zo dňa 12.07.2012 uzavretej s jeho právnym predchodcom, spoločnosťou B. N. F., a.s., ktorá predstavovala istinu vo výške 225,12 eur, úrok vo výške 38,96 eur, zosplatnenú istinu vo výške 249,33 eur, poistenie vo výške 18,85 eur, upomienku II. vo výške 60 eur. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalobný návrh zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie bez toho, aby si bližšie zaoberal opodstatnenosťou uplatneného nároku. Pri rozhodovaní vychádzal z tvrdenia žalobcu, že nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.02.2014. Za listinný dôkaz preukazujúci jeho aktívnu legitimáciu označil listinu Oznámenie o postúpení pohľadávky. Doložil oznámenie advokátskej kancelárie T. T., s.r.o., o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2014, z ktorého oznámenia adresovaného žalovanému vyplýva, že pohľadávky postupcu (B. N. F., a.s.) boli postúpené na žalobcu na základe zmluvy zo dňa 12.09.2012. Za účelom odstránenia rozporu v udaných dátumoch príslušnej zmluvy o postúpení pohľadávok, za účelom zistenia, či predmetom postúpenia bola i pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy, zistenia, či údaje uvedené v oznámení zodpovedajú skutočnostiam uvedeným v zmluve o postúpení pohľadávky a preukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd prvej inštancie vyzval žalobcu na predloženie príslušnej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú žalobca na výzvu súdu nedoložil. Vzhľadom na to, že žalobca uplatňuje právo zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd v rámci poskytovanej súdnej ochrany spotrebiteľovi má oprávnenie skúmať i platné postúpenie pohľadávky, čo je možné len v prípade predloženia zmluvy ako písomného právneho úkonu. Súd prvej inštancie konštatoval, že ak sú v danom prípade dôvodné pochybnosti o tom či medzi B. a žalobcom bola vôbec uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok, kedy a či na základe nej došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky a v akom rozsahu, je žalobca povinný predložiť relevantný dôkaz preukazujúci nadobudnutie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Konštatoval, že len existujúca a platná zmluva o postúpení pohľadávok môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa, keď nový veriteľ (postupník) nadobúda postupovanú pohľadávku a s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu k jej uplatneniu. Dôvodil, že žalobca ani napriek výzve súdu príslušnú Zmluvu o postúpení pohľadávok nepredložil, pričom na veci nič nemení, že žalobca oznámil, že opravuje
chyby v písaní, a to chybne uvedený údaj v Oznámení o postúpení pohľadávky v časti dátumu zmluvy o postúpení pohľadávky, keď správne má byť uvedený dátum postúpenia pohľadávky zmluvou zo dňa 26.02.2014. Z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, žalobu zamietol. Vec právne posúdil podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. K postúpeniu pohľadávky podľa § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka dochádza na základe písomnej zmluvy medzi veriteľom alebo postupcom a treťou osobou ako postupníkom, pričom jej platnosť nie je podmienená súhlasom dlžníka. Ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže ani účinne dovolávať neplatnosti, či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní, v ktorom sa postupník domáha proti dlžníkovi zaplatenia postúpenej pohľadávky. Žalobca v konaní predložil jeho oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2014, adresované žalovanému na jeho adresu trvalého bydliska. Po zaslaní oznámenia súdu predložil podací hárok, ktorý považuje za dostatočný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, že žalovanému bolo oznámenie doručené, resp. dostalo sa do sféry jeho dispozície. Uviedol, že žalobca pripojil k žalobe oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré oznámenie je listinným dôkazom a zároveň aj hmotnoprávny úkonom, s ktorým sa mohol žalobca oboznámiť najneskôr dňom, kedy mu súd doručil žalobu na začatie konania spolu s prílohami. Najneskôr dňom tohto doručenia je voči žalovanému nesporne účinný aj hmotnoprávny úkon - oznámenie o postúpení pohľadávky. Súd prvej inštancie teda na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, eventuálne nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, kedy v žalobe tvrdil, že došlo k oznámeniu o postúpení pohľadávky a uniesol aj dôkazné bremeno predložením poštového podacieho hárku, lebo pri bežnom priebehu veci je namieste logický záver, že oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostalo do sféry dispozície žalovaného. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie, eventuálne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, v potrebnej miere vykonal dokazovanie a preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolacím súdom boli podrobne preskúmané všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní uplatnené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že mu pohľadávka veriteľa B. proti žalovanému, uplatňovaná v tomto konaní, bola postúpená. Žalobca takýto záver vo svojom odvolaní namieta s tým, že predložil oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky, ako aj podací hárok, podľa ktorého toto oznámenie bolo žalovanému prostredníctvom pošty odoslané. Podľa neho v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže ani účinne dovolávať neplatnosti, či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní.
7. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď. rozsudok Najvyššie súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009).
8. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že ak podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V tomto prípade sa však preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky nedožadoval dlžník - žalovaný, ale konajúci súd za účelom overenie žalobcom tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie, keďže bolo potrebné zohľadniť, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, pri posudzovaní ktorého platí pre súd primárna ochrana spotrebiteľa, čo vyplýva z právnej úpravy v ustanovení § 53 ods. 3 písm. b) Občianskeho zákonníka. Táto požiadavka súdu bola navyše odôvodnená skutočnosťami zistenými z vykonaného dokazovania, ktoré i u konajúceho súdu prvej inštancie dôvodne vyvolali pochybnosti o postúpení pohľadávky. Konkrétne, žalobca v žalobe uvádza dátum uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky (26.02.2014) v rozpore s dátumom uvedenom v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2014, v ktorom sa hovorí o postúpení pohľadávky zmluvou zo dňa 12.09.2012, pričom nemožno prehliadnuť, že pôvodný veriteľ B. vyzýva žalovaného listom zo dňa 26.02.2014 na splatenie celého úveru na jeho účet bez toho, aby v liste poukazoval na postúpenie pohľadávky inému veriteľovi a upozorňoval žalovaného i na možnosť exekučného konania. Za tohto stavu bolo úplne namieste, že konajúci súd prvej inštancie požadoval od žalobcu preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie predložením zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca však zostal nečinný a aj svoje odvolanie založil na polemike o tom, čo je významné z hľadiska posudzovania ním uplatneného nároku, či iba otázka platného oznámenia, alebo otázka platného postúpenia pohľadávok.
9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
10. V odvolacom konaní mal procesný úspech žalovaný. Trovy odvolacieho konania mu nevznikli, preto odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 CSP rozhodol, že žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
11. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).