Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Co-783-2015.pdf
PDF · 84.71 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/783/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: UK W., spol. s r.o., so sídlom S. XXX/XX, N., IČO: 35 937 815, zastúpeného JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Zámocká 30, proti žalovanému: V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, o zaplatenie 625 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 14. apríla 2015, č. k. 6C/194/2014-49, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 625 eur s úrokom z omeškania vo výške 17,64 eur a úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 625 eur od 09.09.2014 do zaplatenia. V rozhodnutí uviedol, že žalobca svoju žalobu dôvodil tým, že dňa 05.01.2007 uzatvoril žalovaný ako dlžník s pôvodným veriteľom - Slovenskou sporiteľňou, a.s., zmluvu o kreditnej karte, ktorej predmetom bolo vydanie elektronickej kreditnej karty s celkovým úverovým rámcom 20.000,- Sk (663,88 eur). Žalovaný využil možnosť čerpať úverový rámec, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržal, v dôsledku čoho žalobca odstúpil od zmluvy, a to s účinnosťou k 31.06.2010. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.09.2013 pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku spoločnosti DPS financial consulting, s.r.o. a táto spoločnosť na žalobcu. Dňa 02.07.2014 žalovaný uzavrel s postupcom DPS financial consulting, s.r.o. zmluvu o uznaní a splácaní záväzku. Po postúpení pohľadávky nezaplatil žalovaný ani jednu splátku. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Právny vzťah medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu posúdil ako spotrebiteľský vzťah. Uviedol, že v danej veci žalovaný dňa 05.01.2007 podpísal formulár „Návrh na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte“, kde pod podpisom žalovaného sú v tomto formulári položky „návrh prevzal a údaje skontroloval“ a „spracovanie návrhu“. V predmetnej listine je pri podpise žalovaného dátum 05.01.2007 a pri položke „spracovanie návrhu“ sú štyri podpisy (zrejme zamestnancov banky) a dva dátumy: 05.01.2007 a 08.01.2007, pričom dátum 05.01.2007 je na listine predtlačený a dátum 08.01.2007 je doplnený odtlačkom dátumovej pečiatky. Z toho je možné vyvodiť, že návrh zmluvy bol spracovaný pracovníkmi banky vo viacerých etapách, pričom za jeho definitívne schválenie je možné považovať až pripojenie posledného zo štyroch podpisov, k čomu došlo dňa 08.01.2007, teda nie súčasne s podpisom návrhu zmluvy žalovaným. Podľa § 4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Žalobca však nijako nepreukázal, že jeho právny predchodca písomne oznámil žalovanému akceptáciu návrhu v súlade s ust. § 43c ods. 2 a § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda že písomné vyjadrenie súhlasu s obsahom zmluvy došlo žalovanému. Keďže zákon vyžaduje písomnú formu, nie je možné
písomnú akceptáciu návrhu na uzavretie zmluvy nahradiť konkludentným, teda napríklad doručením kreditnej karty bez výslovnej informácie o akceptovaní návrhu, ktorú žalobca nepreukázal. Z tohto dôvodu nevznikla medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným písomná zmluva o kreditnej karte (o spotrebiteľskom úvere). Keďže zmluva nemá riadnu písomnú formu, je podľa ust. § 4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z. z. neplatná, čo má za následok to, že účastníci sú povinní navzájom si vrátiť, čo podľa nej plnili (§ 457 Občianskeho zákonníka). V danom prípade však z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný už žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi ešte pred podaním žaloby vrátil celú sumu, ktorú mu právny predchodca žalobcu poskytol (keďže výbery a platby platobnou kartou predstavujú spolu 5.619 eur, kým splátky žalovaného spolu 6.191,66 eur), preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Ďalej konštatoval, že aj keby súd pripustil, že došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o kreditnej karte, potom treba uviesť, že Slovenská sporiteľňa, a.s., listom z 24.06.2010 odstúpila od zmluvy s účinnosťou ku dňu 30.06.2010 a vyzvala žalovaného na úhradu celého dlhu do 15 dní od účinnosti odstúpenia, teda do 15.07.2010. Najneskôr uplynutím lehoty na uhradenie celej pohľadávky určenej v odstúpení od zmluvy (t. j. 15.07.2010) sa stal splatným celý dlh žalovaného a najneskôr nasledujúcim dňom začala plynúť trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba uplynula 15.07.2013. Súd musí na premlčanie v spotrebiteľských veciach prihliadať ex offo, preto by nebolo možné priznať prípadnú premlčanú pohľadávku. Konštatoval, že na tom nič nemení ani zmluva o uznaní a splácaní záväzku, ktorá bola uzavretá až 02.07.2014, teda išlo o uznanie premlčaného dlhu, ktoré má právne účinky (predpoklad, že dlh v čase uznania existoval) len vtedy, ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní (§ 558 Občianskeho zákonníka). Nič v zmluve o uznaní a splácaní záväzku však nenasvedčuje tomu, že by žalovaný pri jej podpise bol informovaný o premlčaní dlhu. Preto podpis žalovaného pod touto zmluvou nemá za následok predpoklad, že dlh v čase podpisu existoval. Okrem toho, že dlh by bol premlčaný, samotné odstúpenie od zmluvy Slovenskou sporiteľňou, a.s. má za následok zrušenie zmluvy (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a následne povinnosť účastníkov vzájomne si vrátiť plnenie podľa tejto zmluvy (§ 457 Občianskeho zákonníka), pričom žalovaný ešte pred podaním žaloby vrátil všetky plnenia poskytnuté mu Slovenskou sporiteľňou na základe tejto zmluvy a aj z tohto dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný o náhradu trov konania nežiadal.
2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že k uzatvoreniu zmluvy o kreditnej karte nedošlo, keď návrh na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte je návrh, ktorý je ponúkaný klientom banky SLSP, ktorí majú v banke otvorený účet a sú solventní. Prijatím návrhu dochádza k uzatvoreniu zmluvy o kreditnej karte na diaľku. Žalovaný bol kontaktovaný telefonicky, tak ako je uvedené v žalobe. Uviedol, že o kreditnú kartu má záujem, súhlasil s inkasom peňažných prostriedkov vo výške minimálnej splátky v prospech kartového účtu, ku ktorému na základe návrhu banka kreditnú kartu vydala, a to z účtu, cez číslo, ktorého sa klient identifikoval pri akceptácii návrhu prostredníctvom služby Sporotel, čím sa súd vôbec nezaoberal, napriek tomu, že je zrejmé a dokázané, že kreditnú kartu žalovaný používal. Súd ďalej vo svojom vyjadrení uvádza, že žalovaný ešte pred podaním žalobného návrhu vrátil celú sumu právnemu predchodcovi žalobcu, keď výbery kartou predstavujú sumu 5.619 eur a vklady 6.191,66 eur, tento výpočet však z predložených dôkazov nevyplýva a nie je mu známe, ako súd k týmto výsledkom dospel, nakoľko z priložených dôkazov jasne vyplýva, že žalobcova nesplatená pohľadávka predstavuje sumu 625 eur s príslušenstvom. Z odôvodnenia súdu ďalej vyplýva, že k zamietnutiu žaloby by došlo aj z dôvodu premlčania pohľadávky. Právo žalobcu na zaplatenie pohľadávky voči žalovanému však premlčané nie je, nakoľko žalovaný svoj dlh uznal a dňa 02.07.2014 žalovaný uzavrel s postupníkom zmluvu o uznaní a splácaní záväzku.
3. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.
4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
5. V preskúmavanej veci sa žalobca podanou žalobou domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 625 eur s príslušenstvom tvrdiac, že žalovaný ako dlžník s pôvodným veriteľom - Slovenskou sporiteľňou, a.s., uzatvoril zmluvu o kreditnej karte, predmetom ktorej bolo vydanie elektronickej kreditnej karty s
celkovým úverovým rámcom 20.000,- Sk (663,88 eur), na základe ktorej žalovaný využil možnosť čerpať úverový rámec, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržal.
6. V danej veci je tak nepochybné, že žalobca sa domáha uplatneného nároku na základe tvrdeného zmluvného vzťahu, ktorý vykazuje všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy, z predložených dôkazov totiž vyplýva, že pôvodný veriteľ žalovaného bol podnikateľom a predmet konania sa týkal jeho podnikateľskej činnosti a že žalovaný nepoužil predmet plnenia na podnikanie. Postúpením pohľadávky sa povaha predmetnej právnej veci ako spotrebiteľskej nezmenila.
7. Podľa § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
8. V danej veci tak súd vzhľadom na spotrebiteľský charakter tvrdeného zmluvného vzťahu je povinný vziať na zreteľ § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ je povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Musí tak urobiť bez toho, aby sa žalovaný tejto skutočnosti dovolával a skúmať, či uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný.
9. V predmetnej veci z tvrdení žalobcu, uvedených v žalobe nepochybne vyplýva, že nárok žalobcu by bol premlčaný aj v prípade, ak by zmluva o kreditnej karte medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu bola platne uzavretá. Z tvrdenia žalobcu v žalobe totiž vyplýva, že od tejto zmluvy právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s., s účinnosťou ku dňu 31.06.2010 odstúpil, preto odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu by sa právny vzťah účastníkov dostal do režimu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka by na premlčanie uplatneného nároku bolo potrebné aplikovať ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
10. V danej veci je nepochybné, že najneskôr uplynutím lehoty na uhradenie celej pohľadávky určenej v odstúpení od zmluvy (t. j. 15.07.2010), nasledujúcim dňom, t. j. 16.07.2010 začala plynúť dvojročná premlčacia lehota podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a táto uplynula dňa 16.07.2012. Žaloba bola na súde prvej inštancie podaná dňa 28.11.2014, t. j. po uplynutí premlčacej lehoty.
11. Nárok žalobcu tak je premlčaný, a preto súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu zamietol.
12. Na tom nemení nič ani zmluva o uznaní a splácaní záväzku, uzavretá dňa 02.07.2014, ktorou žalovaný uznal dlh voči právnemu nástupcovi pôvodného veriteľa čo do dôvodu i čo do výšky, nakoľko zo znenia zmluvy o uznaní a splácaní záväzku nevyplýva, že žalovaný vedel o tom, že uznáva premlčaný dlh.
13. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
14. Z cit. zákonného ustanovenia vyplýva, že ak dlžník nevedel o premlčaní, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky, teda domnienku, že dlh v čase uznania trval. Podpisom zmluvy o uznaní a splácaní záväzku dňa 02.07.2014 teda nedošlo k začatiu plynutia novej premlčacej lehoty, ako sa nesprávne domnieval vo svojom odvolaní odvolateľ.
15. Keďže uplatnený nárok žalobcu je nepochybne premlčaný, pričom k premlčaniu je súd povinný prihliadnuť v prvom rade, bolo potom nadbytočné zaoberať sa už vecným skúmaním uplatneného nároku, t. j. tým, či tvrdená zmluva má všetky náležitosti platnej zmluvy v zmysle zák. č. 258/2001 Z. z., ako aj tým, či žalovaný vrátil žalobcovi viac, ako bol povinný vrátiť, ktoré skutočnosti najmä sú predmetom odvolania podaného žalobcom.
16. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).