Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_28C-607-2015.pdf
PDF · 73.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-28C/607/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobkyne: F. Z., T.. X.X.XXXX, Z. XX, Košice, proti žalovanému: C. Z., T.. XX.X.XXXX, I. X, Košice, v spore o zaplatenie 262,17 Eur, rozhodol
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou, podanou na súde dňa 28.9.2015, doplnenou písomným podaním, doručeným súdu dňa 19.11.2015 sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 262,17 Eur. Na odôvodnenie takto uplatneného nároku v podstatnom tvrdila, že rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 12C/126/2014 zo dňa 11.11.2014 došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti jej manžela - Ľ. Z., T.. XX.X.XXXX k žalovanému, určenej predtým rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 27P/328/2009 zo dňa 20.4.2011, zo sumy 45,- Eur na sumu 100,- Eur mesačne od 8.4.2014 do 31.8.2014, pričom dlžné výživné v celkovej sume 262,17 Eur, ktoré vzniklo zvýšením vyživovacej povinnosti za obdobie od 8.4.2014 do 31.8.2014 Ľ. Z. podľa rozsudku žalovanému zaplatil. Žalobkyňa sa domáhala fakticky vrátenia takto zaplatenej sumy dlžného výživného, dôvodiac, že žalovaný v konaní o zvýšenie výživného nehovoril pravdu o svojich zárobkových pomeroch, zvlášť že zamlčal príjem z brigádnickej práce v reštaurácii s názvom Mestská pivnica a tiež, že je poberateľom invalidného dôchodku. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyňa odvíjala od manželského vzťahu s Ľ. Z., ktorý vznikol uzavretím manželstva dňa 8.8.2015. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila sobášny list, preukazujúci uzavretie s manželstva s otcom žalovaného Ľ. Z., oznámenie o podozrení so spáchania trestného činu zo dňa 25.6.2015, adresované Okresnému riaditeľstvu PZ v Košiciach, ktorého sa podľa obsahu tejto písomnosti mal žalovaný dopustiť konaním, na základe ktorého si žalovaná uplatnila svoj nárok v tomto konaní.
2. Žalovaný uplatnený nárok žalobkyne ani len sčasti neuznal. V písomnom vyjadrení k žalobe na svoju obranu v podstatnom tvrdil, že v rozhodnom čase (v období, za ktoré došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti a k určeniu dlžného výživného) nebol zamestnaný s tým, že k uzavretiu dohody o pracovnej činnosti so spoločnosťou Staromestská piváreň s.r.o. došlo až následne dňa 11.9.2014. I k priznaniu invalidného dôchodku došlo podľa tvrdenia žalovaného až po rozhodnom období dňa 7.9.2015. Uvedené skutočnosti, na preukázanie ktorých žalovaný predložil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 12C/126/2014 zo dňa 11.11.2014, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 950 531 8966 0 zo dňa 7.8.2015 a dohodu o skončení pracovnej činnosti zo dňa 7.10.2014 (v ktorej je uvedený aj deň, kedy k uzavretiu dohody o pracovnej činnosti došlo - 11.9.2014) svedčia o tom, že v konaní o zvýšenie výživného ohľadne svojich zárobkových pomerov neklamal.
3. Žalobkyňa (na pojednávaní dňa 25.8.2016) spochybnila tvrdenie žalovaného o období trvania dohody o pracovnej činnosti a sama tvrdila, že žalovaný takto brigádoval v období viac ako dvoch rokov (a teda aj v rozhodnom čase). Na preukázanie tohto svojho tvrdenia navrhla, aby súd vyžiadal informáciu o trvaní brigádnickej práce žalovaného od zamestnávateľa prevádzkujúceho reštauráciu s názvom Mestská pivnica (pozn.: spoločnosť Staromestská piváreň s.r.o.) a tiež od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny.
4. V priebehu konania dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. a pri vylúčení uplatňovania ustanovení o popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii, pokiaľ by mali byť v neprospech strany (§ 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
5. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 25.8.2016. Svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil žalovaný svojim nepriaznivým zdravotným stavom bez toho, aby zároveň navrhol i odročenie pojednávania (§ 183 ods. 1 C.s.p.) Za tohto stavu súd postupom podľa ust. § 180 C.s.p. vec prejednal a vo veci i rozhodol na pojednávaní dňa 25.8.2016 v neprítomnosti žalovaného.
6. V konaní nebola spornou skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 12C/126/2014 zo dňa 11.11.2014 došlo mimo iného tiež k zvýšeniu výživného zo strany otca Ľ.Í. Z. voči k žalovanému zo sumy 45,- Eur na sumu 100,- Eur mesačne od 8.4.2014 do 31.8.2014, že dlžné výživné ktoré vzniklo týmto zvýšením v sume 262,17 Eur Ľ. Z. žalovanému na základe týmto rozsudkom uloženej povinnosti v skutočnosti aj zaplatil. Označený rozsudok nadobudol podľa zistenia súdu právoplatnosť dňa 19.12.2014, pričom žiadnou zo strán nebol napadnutý mimoriadnym opravným prostriedkom. Žalobkyňa je, vychádzajúc z údajov v sobášnom liste od 8.8.2015 manželkou otca žalovaného Ľ. Z.. 7. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa ust. § 226 C.s.p., právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z., o rodine, v znení neskorších zmien a doplnkov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 78 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Podľa ust. § 78 ods. 2 Zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
8. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený nárok žalobkyne ako nedôvodný v celom rozsahu. V tomto závere súd z hľadiska právneho vyšiel z dvoch rozhodujúcich skutočností. Tou prvou je, že nositeľmi práv a povinností z právneho vzťahu z vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sú výlučne rodičia dieťaťa (teda žena, ktorá dieťa porodila a muž, ktorému svedčí niektorá z domnienok otcovstva) a samotné dieťa a teda výlučne oni majú vecnú legitimáciu vo vzťahu k nárokom osobnej povahy (neprechádzajú na dedičov) uplatňovaným v súvislosti s vyživovacou povinnosťou, či už v pozícii osoby povinnej alebo oprávnenej. To znamená, že i právo na vrátenie výživného od plnoletého dieťaťa, v prípade zmeny (zrušenia) vyživovacej povinnosti určenej súdom, môže uplatniť len z vyživovacej povinnosti povinný rodič pričom iná osoba, včítane manžela alebo osoby v inom príbuzenskom vzťahu, k tomu aktívnu vecnú legitimáciu zásadne nemá. Rovnako významnou je i skutočnosť, že otec žalovaného zaplatením sumy, vrátenia ktorej sa žalobkyňa domáha, plnil povinnosť vyplývajúcu z právoplatného rozhodnutia súdu. Pokiaľ ale existuje právoplatné rozhodnutie zaväzujúce povinnosťou plniť, vrátenia plnenia hoc z iného dôvodu alebo na podklade iných skutočností sa nemožno domáhať v inom konaní. Inak povedané existencia rozhodnutia ukladajúceho plniť vylučuje prítomnosť dôvodu na vrátenie, i ak by inak aj bol zákonný. To prakticky znamená, že zmeniť stav záväzne upravený právoplatným rozhodnutím nemožno inak ako nápravou tohto rozhodnutia, v žiadnom prípade nie rozhodnutím novým za existencie tohto iného právoplatného rozhodnutia.
9. Tento spôsob právneho posúdenia veci súdom aj bez potreby riešenia sporných skutkových otázok viedol súd k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku. Preto súd dôkazy podľa návrhu žalobkyne, ako nadbytočné, nevykonal a jej žalobu z už uvedených dôvodov zamietol. 10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom i keď bol žalovaný v konaní úspešný súd mu v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému v súvislosti s bránením práva v tomto spore podľa obsahu spisu trovy nevznikli.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).
V Košiciach 25. augusta 2016