Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-13-2016.pdf
PDF · 83.69 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/13/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia, v právnej veci navrhovateľa Q. Š., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v K. na W. ul. č. XX, proti povinnej Y. Š., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v K. na W. ul.č. XX, v konaní o určenie manželského výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 38C 429/2013 - 105 zo dňa 21.01.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal povinnú prispievať na jeho výživu sumou 200 Eur mesačne a vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietal, že súd neprávne uviedol dobu, počas ktorej bol zamestnaný a uviedol, že vo Veľkej Británii pracoval od 30.10.2005 do 17.07.2008. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nepreveril hodnovernosť tvrdení povinnej týkajúcich sa jeho údajného alkoholizmu a navštevovania pohostinských zariadení. Práve povinná s jeho dcérou holdujú alkoholu a denne vypijú aj dve fľaše vína. Uviedol, že nikdy nebol na protialkoholickom liečení a vždy sa vzorne staral o rodinu. Z Veľkej Británie domov priniesol okolo 18 000 libier, ktoré použil na zakúpenie nábytku v domácnosti. Ďalej namietal, že súd sa vôbec nezaoberal hodnovernosťou tvrdení povinnej o prispievaní ich dcéry do spoločnej domácnosti. Uznal, že si doposiaľ nenašiel zamestnanie, pričom keď sa mu naskytla nejaká príležitostná práca, povinná sa mu vyhrážala, že ho pôjde nahlásiť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Poprel tvrdenie, že svojou nezodpovednosťou spôsobil dlhy. Uviedol, že mesačné výdavky na byt predstavujú sumu 228,70 Eur a nie sumu 270 Eur ako to uviedla povinná. Nemá vedomosť o splácaní pôžičky povinnou, ktorú si mali údajne vziať za účelom odkúpenia bytu do osobného vlastníctva. Vzhľadom na to, že nemal dostatok finančných prostriedkov a nemal si za čo kúpiť lieky ani stravu, nastali u neho zdravotné problémy spôsobené nedostatočnou výživou. Zastával názor, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a neskúmal predložené dôkazy. navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a povinnú zaviazať prispievať mu na výživu sumou 200 Eur.
3. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že nevie na aký účel použil navrhovateľ finančné prostriedky, ktoré zarobil vo Veľkej Británii a z jeho výpovede nie je zrejmé, že by ich použil na
svoje bývanie a ošatenie. Tvrdenie navrhovateľa, že tieto finančné prostriedky použil na kúpu nábytku do spoločnej domácnosti a zveľadenie ich bytu považovala len za všeobecné tvrdenie bez konkrétnych údajov. Podotkla, že ako podielový spoluvlastník bytu má navrhovateľ nielen práva ale aj povinnosti a v prípade, ak by nezabezpečovala riadnu úhradu nákladov spojených s užívaním bytu už dávno by predmetný byt nemohli užívať. Navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.
4. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
5. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak
6. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Podľa ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
9. Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust.§ 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
11. Podľa citovaného ust. § 71 Zákona o rodine je vyživovacia povinnosť medzi manželmi súčasťou ich vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú povinnosť aplikovať princípy, ktorými je charakterizované manželstvo a ktoré sú výslovne uvedené v Zákone o rodine. Jedná sa najmä o ust. § 18 Zákona o rodine, ktoré určuje, že obidvaja manželia majú rovnaké práva a povinnosti a sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z ust. § 19 Zákona o rodine ďalej vyplýva, že o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je právna povinnosť a nemožno ju považovať za príkaz morálky. Do zákonnej úpravy sa však premietajú aj morálne princípy a sú dôležitým korektorom aplikácie ustanovení, ktorým je vzájomná vyživovacia povinnosť manželov upravená. Z hľadiska citovaného ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine nebude bez významu ani okolnosť, z akého dôvodu došlo k neplneniu vyživovacej povinnosti, pretože dôvod neplnenia vyživovacej povinnosti môže poukázať na to, či poskytnutie výživného je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi. Je povinnosťou
súdu zisťovať dôvody neplnenia vyživovacej povinnosti medzi manželmi, pretože práve na tomto základe bude možné posúdiť či sú splnené všetky podmienky pre určenie vyživovacej povinnosti.
12. Odvolací súd po zohľadnení všetkých skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na určenie manželského výživného. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že z hľadiska zásady rovnakej životnej úrovne manželov má vyživovaciu povinnosť ten z manželov, ktorého príjmy a majetkové možnosti sú vyššie voči druhému manželovi a to v rozsahu, ktorý znamená vyrovnanie oboch životných úrovní. Požiadavka na rovnakú životnú úroveň manželov sa však neuplatňuje len z pohľadu výšky príjmu a rovnako tak nie je možné za rovnakú životnú úroveň považovať matematicky zhodné množstvo peňazí u oboch manželov, ale je potrebné skúmať aj potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a pomery povinného a taktiež prihliadnuť na starostlivosť o spoločnú domácnosť.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 37C 445/2013-42 zo dňa 12.06.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8Co 75/2014-58 zo dňa 30.04.2015, preto je rozhodujúcim obdobím pre posúdenie nároku na priznanie manželského výživného obdobie od 01.10.2013 do 08.06.2015 t.j. od podania návrhu do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že účastníci konania aj po rozvode manželstva žijú v byte, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, avšak dlhodobo nevedú spoločnú domácnosť. Navrhovateľ pracoval do roku 2008 vo Veľkej Británii a od jeho návratu na Slovensko bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (od 15.08.2008 do 27.11.2014), pričom v uvedenom období nemal žiaden príjem a nebol ani poberateľom žiadnej sociálnej dávky resp. príspevku k dávke. Až dňa 24.09.2014 mu bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne priznaný predčasný starobný dôchodok vo výške 268,90 Eur, ktorý je od 01.01.2015 vo výške 274,20 Eur. V konaní bolo teda nepochybne preukázané, že v čase keď navrhovateľ nedisponoval žiadnym príjmom, uhrádzala všetky náklady spojené s bývaním (nájomné za byt), s vedením domácnosti a zakupovaním stravy len povinná zo svojho príjmu, ktorý v období od 01-12/2014 predstavoval sumu 613,54 Eur a v období od 01-06/2015 sumu 631,58 Eur. Až od januára 2015 začal navrhovateľ prispievať povinnej na bývanie alikvotnou čiastkou v rozmedzí od 60 Eur do 80 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že v období od 01.10.2013 do 01.01.2015 sa navrhovateľ žiadnym spôsobom nepričinil o získanie zdrojov pre krytie rodinného rozpočtu a úhradu všetkých nákladov. Napriek tomu, že navrhovateľ predložil potvrdenia o hľadaní zamestnania, odvolací súd zastáva rovnaký názor ako súd prvej inštancie, že z troch potvrdení od zamestnávateľov za obdobie vyše roka a pol nemožno vyvodiť skutočný záujem navrhovateľa nájsť si zamestnanie a zabezpečiť si tak pravidelný príjem. Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní opakovane uvádzal, že z Veľkej Británie si priniesol značný obnos peňazí, ktorý použil na rodinné účely (zveľaďovanie domácnosti), odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa s uvedenou námietkou navrhovateľa dostatočným spôsobom vysporiadal, pričom v konaní bolo preukázané, že uvedené peniaze použil na úhradu svojich dlhov voči zdravotnej a sociálnej poisťovni, v dôsledku ktorých nemal po návrate zo zahraničia nárok na akúkoľvek sociálnu pomoc od štátu. Rovnako tak učinil aj so sumou 700 Eur, ktorá mu bola v roku 2014 vyplatená titulom dôchodku, čo aj sám navrhovateľ potvrdil v podanom odvolaní. Vzhľadom na to, že v rozhodnom období povinná dobrovoľne zabezpečovala starostlivosť o domácnosť účastníkov a hradila všetky náklady s tým spojené a tým si voči navrhovateľovi plnila vyživovaciu povinnosť, súd prvej inštancie správne uzavrel, že navrhovateľ nemá nárok na ďalšie výživné od povinnej, keďže životná úroveň oboch účastníkov bola približne rovnaká. Z týchto dôvodov už ostatné odvolacie námietky navrhovateľa nie sú opodstatnené. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
14. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodoval podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 57 CMP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh na ich priznanie nebol predložený.
15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP)
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).