Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-1-2022.pdf
PDF · 106.71 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/1/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: Bratislavská aukčná dražobná, s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 48, Bratislava, IČO: 36 664 219, zastúpeného splnomocnencom: AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovaným: 1/ Ing. H. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J., 2/ H. L., nar. X.X.XXXX, bytom H. L. XXXX/XX, J., 3/ Ing. E. L., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, všetci zastúpení advokátom: JUDr. Igor Horanský, so sídlom E. F. Scherera 4803/2, Piešťany, o zaplatenie 32.494,69 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 2. októbra 2019 č. k. 4Cb/11/2008-504, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti výroku I., ktorým súd uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 27.397,60 eura a 15,5 %-ný ročný úrok zo sumy 27.397,60 eura od 21.12.1999 do 17.7.2000, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatných žalovaných a vo výroku II. o trovách konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
II. Odvolanie žalovaných vo zvyškovo zamietajúcej časti výroku I. o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 27.397,60 eura a 15,5 %-ný ročný úrok zo sumy 27.397,60 eura od 21.12.1999 do 17.7.2000, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatných žalovaných; vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovaným 1/ až 3/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,82 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 137 písm. a/, § 221 písm. b/, § 274, § 275, § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
2. Vecne dôvodil, že právny predchodca žalobcu sa žalobou zo dňa 14.2.2000 (došlou súdu dňa 1.3.2000) domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ ako dlžníkom a žalovaným 3/ a 4/ ako ručiteľom (pôvodne žalovaný 3/ dňa 28.8.2008 zomrel a konanie proti nemu bolo zastavené) povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 978.935,- Sk (32.494,69 eura) s 15,5%-ným ročným úrokom zo žalovanej sumy od 21.12.1999 až do zaplatenia (čo ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavovalo sumu 99.712,40 eura), titulom nároku žalobcu z úverovej zmluvy č. 098716800 (staré číslo 63 9542679), uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkmi, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 876.000,- Sk (29.077,87 eura) na výstavbu, kúpu a modernizáciu rodinného domu; žalovaní 3/ a 4/ boli ručiteľmi žalovaných 1/ a 2/. Zo žalobcom predložených listín vyplynulo, že zostatok dlhu (po čiastočných úhradách žalovanými 1/ a 2/) predstavuje sumu 27.397,60 eura a tiež, že úver bol zosplatnený dňom 17.7.2000 (k tomu dňu 15,5%-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 32.494,69 eura od 21.12.1999 predstavoval sumu 2.897,81 eura).
3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že právnym dôvodom na vydanie rozsudku pre zmeškanie bolo kumulatívne splnenie podmienok na jeho vydanie podľa ust. § 274 CSP.
4. V časti o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.
5. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní 1/ až 3/ s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodili, že nariadeného pojednávania sa ich právny zástupca nezúčastnil z dôvodu, že nemal vedomosť o tomto pojednávaní. Súd právnemu zástupcovi žalovaných doručoval elektronickou poštou dňa 29.6.2019 predvolanie na pojednávanie na deň 2.10.2019, ktoré právny zástupca neprevzal pre práceneschopnosť v dôsledku jeho zranení spôsobených dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 5.6.2019. Touto dopravnou nehodou utrpel právny zástupca žalovaných okrem zranení aj psychickú ujmu a z týchto dôvodov bol práceneschopný od 5.6.2019 do 22.7.2019. Aj v prípade vedomosti právneho zástupcu žalovaných o pojednávaní dňa 2.10.2019, by sa právny zástupca nemohol pojednávania zúčastniť pre opätovnú práceneschopnosť pre akútny zápal dýchacích ciest, avšak svoju neúčasť by ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania. Tieto dôvody, pre ktoré právny zástupca zmeškal pojednávanie vo veci, sú podľa žalovaných ospravedlniteľnými.
6. Žalovaní ďalej poukázali na zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku pre zmeškanie, pretože ak by súd rozhodol na pojednávaní o žalobe na splnenie povinnosti (zaplatenie 32.494,69 eura) na návrh žalobcu skutočne rozsudkom pre zmeškanie, musel by žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Mali za to, že ani formálne splnenie všetkých podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaných nestačí na vydanie takéhoto rozhodnutia. Základom pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaných môžu byť len také žalobné tvrdenia, ktoré vedú k záveru, že podľa nich možno výrokom rozsudku priznať plnenie v celom rozsahu, ktorého sa žalobca domáha.
7. Žalovaní tiež namietali zmätočnosť krátkeho odôvodnenia rozsudku pre zmeškanie, uvedeného v zápisnici o pojednávaní zo dňa 2.10.2019, v ktorom súd uviedol, že ku dňu podania žaloby žalobou uplatnený nárok predstavoval spolu sumu 132.207,09 eura a z tejto sumy vychádzal pri percentuálnom určení náhrady trov konania. V písomne vyhotovenom rozsudku je už uvedené, že právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej sumy vo výške 32.494,69 eura.
8. Súd podľa žalovaných nemal vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaných aj z dôvodu, že vec napadla súdu ešte v roku 2008, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „OSP“). Vo veci strán aj po účinnosti ustanovenia § 470 CSP (od 1.7.2016) ide o „živú vec“, v ktorej bolo pred návrhom žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaných vykonané rozsiahle dokazovanie ešte za účinnosti OSP, ktorého účinky zostali zachované. Súd nemal a nemohol v tomto konaní aplikovať ustanovenie § 470 ods. 1 CSP v rámci návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaných, pretože tak došlo k porušeniu všeobecných princípov právneho štátu, legitímnych očakávaní, ochrany práv a dôvery žalovaných ako subjektu práva v právo samotné.
9. Ďalej žalovaní uviedli, že v rámci vykonaného dokazovania bolo preukázané, že nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru uzatvoreného medzi SLSP a.s. (pôvodný veriteľ) a žalovanými, a preto by bolo potrebné ustáliť, čo bolo predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok medzi SLSP a.s. a žalobcom. Nebolo preukázané ani to, že by NBS udelila žalobcovi povolenie na poskytovanie a správu nespoplatnených úverov poskytovaných fyzickým osobám bankami. Žalobca v konaní argumentoval tým, že žalovaným bolo zaslaných celkom 6 upomienok v období od 16.4.1997 do 20.11.2000, nepreukázal však, že po 20.11.2000 bola žalovaným zo strany banky skutočne doručená písomná výzva a napriek doručeniu tejto výzvy boli žalovaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Ďalej poukázali na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a mali za to, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.12.2005 bola neexistujúca pohľadávka v sume 1.837.134,80 Sk, preto je zmluva o postúpení pohľadávky neplatná a platnou nemôže byť ani následná cesia uplatňovanej pohľadávky na žalobcu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť namietali nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Na žalobcu bola postúpená pohľadávka z neukončeného bankového úveru, a preto postúpenie pohľadávky z banky na inú osobu, a to aj na osobu, ktorá nie je bankou, je možné realizovať len v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. V nadväznosti
na to, že úver ako celok nikdy nebol zročný, namietali aj pasívnu legitimáciu žalovaného 3/, pretože výzva na zaplatenie pohľadávky v plnej výške zo strany sporiteľne žalovanému 3/ nebola nikdy zaslaná.
10. Zdôraznili, že úverová zmluva č.63 954267 9 zo dňa 20.12.1996 spolu s dodatkom k zmluve č. 63 954267 9 je zmluvou spotrebiteľskou, ktorú je potrebné posudzovať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, zákona o bankách a zákona o ochrane spotrebiteľa.
11. S poukazom na tieto skutočnosti mali žalovaní za to, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie a zároveň sú dané dôvody odvolania s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/ až h/ CSP.
12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol odvolanie žalovaných odmietnuť. Mal za to, že boli splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaných v zmysle § 274 CSP. K nevedomosti advokáta žalovaných o nariadenom termíne pojednávania žalobca poukázal na odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie sp. zn. 4Cb/11/2008 z 23.1.2020, ktorým zamietol návrh žalovaných na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Súd tu uviedol, že predvolanie na toto pojednávanie bolo advokátovi doručené s 3 - mesačným predstihom, berúc do úvahy tvrdenia advokáta z potvrdenia o jeho práceneschopnosti v trvaní od 5.6.2019 do 22.7.2019 a z potvrdenia o jeho práceneschopnosti odo dňa 17.9.2019. V období od 22.7.2019 do 17.9.2019, kedy advokát žalovaných nebol práceneschopný, objektívne si mohol otvoriť elektronickú schránku a oboznámiť sa so súdom nariadeným pojednávaním na deň 2.10.2019, prípadne sa mohol informovať na súde o stave predmetného sporového konania. Advokát žalovaných netvrdil a ani nepreukázal, že by sa v období od 22.7.2019 do 17.9.2019 z vážnych objektívnych dôvodov nemohol oboznámiť s predvolaním na pojednávanie. Súd prvej inštancie správne podľa žalobcu dospel k záveru, že neexistuje žiaden vážny dôvod, pre ktorý by sa advokát žalovaných nemohol o termíne pojednávania dozvedieť.
13. Ďalej žalobca poukázal na to, že doručovanie písomností do elektronickej schránky upravuje zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (ďalej len „zákon o e-Governmente), pričom podľa § 32 ods. 5 písm. b) cit. zákona, márnym uplynutím 15-dňovej úložnej lehoty nastala fikcia doručenia, t.j. predvolanie na pojednávanie sa považovalo za doručené advokátovi dňom 14.7.2019. Advokát, v období kedy nebol práceneschopný, sa mohol kedykoľvek oboznámiť s obsahom elektronickej schránky, vrátane predvolania na pojednávanie. Navyše existencia ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý sa advokát na pojednávanie nedostavil (ak by tento existoval), nie je odvolacím dôvodom, a preto o neho nemožno oprieť odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie. Existencia ospravedlniteľného dôvodu môže byť len dôvodom zrušenia takéhoto rozsudku.
14. K námietke žalovaných, že rozsudok pre zmeškanie je zmätočný a nepreskúmateľný a rozsudkom pre zmeškanie možno priznať len celý žalovaný nárok, žalobca uviedol, že čiastočné späťvzatie žaloby nebráni vydaniu rozsudku pre zmeškanie žalovaného ohľadne zvyšnej časti nároku (R 39/2003).
15. Vo vzťahu k poukazu žalovaných, že pred vydaním rozsudku pre zmeškanie žalovaného došlo k rozsiahlemu dokazovaniu ešte za účinnosti OSP, ktorého účinky zostali zachované a súd z toho dôvodu nemal aplikovať ustanovenie § 470 ods. 1 CSP a vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaného, žalobca poznamenal, že pojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej použiteľnosti novej procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa zrušených predpisov. Procesné úkony subjektov civilného súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu.
16. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaní v odvolaní taktiež uvádzajú skutočnosti, ku ktorým sa už žalobca niekoľkokrát vyjadril a dodal, že odvolaním možno napadnúť rozsudok pre zmeškanie len z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozsudku a odvolanie nemožno oprieť o iné odvolacie dôvody taxatívne vypočítané v ustanovení § 365 ods. 1 CSP, ktoré sú vylúčené z prieskumnej právomoci odvolacieho súdu.
17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, vo vyhovujúcej časti oprávnenými subjektmi - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo vyhovujúcej časti zrušiť a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. V danej veci bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalovaných 1/ až 3/, ktorých právny zástupca, riadne a včas predvolaný na pojednávanie, sa naň nedostavil, pričom svoju neúčasť neospravedlnil.
19. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a/ sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b/ žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
20. Podľa § 356 písm. b/ CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
21. Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie sa pripúšťa len z jediného dôvodu. Ním je, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Pod týmto zákonným vymedzením treba rozumieť a/ podmienky osobitne zakotvené pre vydanie tohto druhu rozsudku, a tiež aj b/ procesné podmienky (podmienky konania), platné pre každé súdne konanie, za ktorých splnenia môže súd konať vo veci (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1188 s.).
22. Podľa § 299 ods. 1 CSP ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa.
23. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáha od žalovaných 1/ až 3/ plnenia titulom úverovej zmluvy zo dňa 20.12.1996 v znení jej dodatku, na základe ktorej bol žalovaným 1/ a 2/ zo strany banky ako veriteľa poskytnutý úver na výstavbu, kúpu a modernizáciu rodinného domu (t.j. úver na bývanie) a žalovaný 3/ podpisom predmetnej zmluvy prevzal ručiteľský záväzok uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokoja dlžníci.
24. Z dikcie § 299 CSP je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že podmienkou vydania rozsudku pre zmeškanie je tiež skutočnosť, že tento nie je vydaný v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenia § 290 až § 300 CSP upravujú osobitosti konania v individuálnych spotrebiteľských sporoch so zohľadnením potreby aktívnej kompenzácie nerovného postavenia dodávateľa a spotrebiteľa. Tieto ustanovenia sa uplatnia aj v spotrebiteľských sporoch, ktoré začali pred 1. júlom 2016, a ktoré sa teda dokončia podľa ustanovení CSP vrátane § 290 až § 300 CSP s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zostávajú zachované (§ 470 a § 471 CSP). Tieto ustanovenia sa použijú jedine na individuálne spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom, teda na spory o individuálnom nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi alebo spotrebiteľa voči dodávateľovi. Spotrebiteľom je podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľskou zmluvou je podľa § 52 ods. 1 OZ každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje akákoľvek zmluva uzatvorená medzi menovanými subjektmi bez ohľadu na to, či je upravená v občianskom alebo obchodnom zákonníku. Takéto vymedzenie sa nachádza v OZ od 1. januára 2008 a bolo zavedené s cieľom odstrániť nedostatky dovtedajšej definície, resp. rozšíriť definíciu spotrebiteľskej zmluvy. Predchádzajúca právna úprava medzi spotrebiteľské zmluvy nezaradila napr. nepomenované zmluvy uzatvárané podľa § 51 OZ, ani zmluvy uzatvárané podľa iných zákonov, čím však bola zúžená aplikácia smernice 93/13/EHS. V zmysle § 879j OZ sa us. 52 ods. 1 OZ použije aj na právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Z procesného hľadiska je podstatné, že ustanovenia o spotrebiteľských sporoch (§ 290 až § 300 CSP) sa použijú aj na spory z tých zmlúv alebo súvisiace s tými zmluvami, ktoré vznikli pred 1. januárom 2008, ak zodpovedajú súčasnému zneniu § 52 ods. 1 OZ, teda na každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom.
25. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že ust. § 172 a § 273 až 281 CSP o rozsudku pre zmeškanie ako sankcie za procesnú pasivitu strán v konaní nemožno použiť, ak by mal byť takýto rozsudok vydaný pre zmeškanie spotrebiteľa. Ustanovenie § 299 ods. 1 CSP je potrebné vnímať aj v kontexte osobitného procesného postupu, ak je žalovaným spotrebiteľ, pričom spotrebiteľskoochranný prvok spočíva v povinnosti súdu z úradnej povinnosti preskúmať spotrebiteľskú zmluvu a iné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou a posúdiť, či tieto neobsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda súd musí rozhodnúť riadnym rozsudkom podľa § 212 až 233 CSP (pokiaľ nerozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa).
26. Podľa názoru odvolacieho súdu niet pochýb o tom, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor, preto neboli splnené podmienky na vydanie kontumačného rozsudku v neprospech žalovaných podľa § 274 CSP, a to v časti výroku I., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 27.397,60 eura a 15,5 %-ný ročný úrok zo sumy 27.397,60 eura od 21.12.1999 do 17.7.2000, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
27. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
28. Osobou oprávnenou podať odvolanie (t. j. osobou, majúcou subjektívnu procesnú legitimáciu) je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
29. Pokiaľ ide o zvyškovo zamietajúcu časť výroku I. (bez ohľadu na jej zmätočnosť v rámci vydaného rozsudku pre zmeškanie žalovaných), táto nebola v neprospech žalovaných (ako spotrebiteľov), ale práve v neprospech žalobcu (ktorý ju však odvolaním nenapadol). Odvolací súd preto odvolanie žalovaných voči zvyškovo zamietajúcej časti výroku I. odmietol, ako podané neoprávnenou osobou, z dôvodu nedostatku ich subjektívneho oprávnenia podať odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorá im nebola v neprospech (§ 359, § 386 písm. b/ CSP).
30. Odvolacia argumentácia žalovaných týkajúca sa existencie ospravedlniteľného dôvodu na strane ich právneho zástupcu v rámci odvolania proti rozsudku pre zmeškanie nemohla obstáť z dôvodu, že existencia ospravedlniteľného dôvodu pre nedostavenie sa na pojednávanie je relevantná len pri návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku. Preto na túto nebolo možné prihliadať v rámci podaného odvolania, a teda ani nebolo potrebné na ňu reagovať špecifickou odpoveďou. Rovnako tak žalovanými uvádzané dôvody odvolania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/ až h/ CSP by nezaložili prípustnosť odvolania žalovaných, keďže ako už odvolací súd uviedol vyššie, odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie sa pripúšťa len z jediného dôvodu, a to, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie.
31. Keďže v preskúmavanej veci neboli kumulatívne splnené všetky zákonné predpoklady, aby mohlo byť vo veci rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie žalovaných (keďže sa jedná o spotrebiteľskú vec a rozsudok pre zmeškanie bol čiastočne vydaný v neprospech žalovaných ako spotrebiteľov), boli naplnené podmienky prípustnosti odvolania proti rozsudku v zmysle § 356 písm. b/ CSP. Vynesenie kontumačného rozsudku pre zmeškanie žalovaných vo vyhovujúcej časti, ktorá bola v ich neprospech (časť výroku I.) preto za danej situácie nebolo možné hodnotiť inak ako stav, ktorým súd odňal žalovaným právo konať pred súdom. Súd prvej inštancie v prvom rade vec nesprávne právne posúdil tým, že nezohľadnil, že sa jedná o spotrebiteľský spor (t.j. spor s ochranou slabšej strany), a teda neaplikoval príslušné procesné ustanovenia (§ 290 až 300 CSP) a ani hmotnoprávne ustanovenia z oblasti spotrebiteľského práva a následkom toho ani nevykoval vo veci potrebné dokazovanie. Zároveň tým znegoval právo žalovaných na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, resp. ich právo podať riadny opravný prostriedok. Súdu prvej inštancie nič nebránilo na predmetnom pojednávaní vo veci rozhodnúť, avšak nie formou procesnej sankcie, a teda skrátenou formou rozhodnutia.
32. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP vo vyhovujúcej časti výroku I. a v závislom výroku o trovách konania (výrok II.) zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
33. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude rešpektovať základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán. Vec v zrušenom rozsahu opätovne prejedná i so zohľadnením príslušných procesných
ustanovení upravujúcich spotrebiteľské spory (§ 290 až 300 CSP) a po riadne vykonanom dokazovaní a aplikácií príslušných hmotnoprávnych predpisov z oblasti ochrany spotrebiteľa následne rozhodne. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanoveniami CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery pri rozhodovaní o nároku žalobcu. Zároveň bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania
34. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
35. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).