Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-143-2015.pdf
PDF · 86.74 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/143/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.08.2016 v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Beátou Schmidtovou takto
rozhodol:
obžalovaný
O. B., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom W. nad S., prechodne bytom W. XXX, Z., T. republika,
j e v i n n ý , ž e
hoci je ako otec maloletého A. G., nar. XX.XX.XXXX, povinný v zmysle § 62 a následne Zákona o rodine, ako aj rozsudku Okresného súdu v Trenčíne sp.zn. 32P/365/2009 zo dňa 04.06.2010, právoplatného dňa 30.06.2010, povinný prispievať na výživu svojho syna A. sumou 50,-€ mesačne vždy do 25.dňa v mesiaci vopred k rukám matky B. C. G., trvale bytom G. XXX/XX, L., si túto svoju povinnosť riadne neplní, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za takýto čin odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu v Trenčíne sp.zn. 4T/115/2013 zo dňa 25.09.2013, právoplatného dňa 20.12.2013, čím mu za obdobie od marca 2015 až doposiaľ (t.j. do 25.08.2016 vrátane) vznikol dlh na nezaplatenom výživnom vo výške 650,-€, v uvedenom období bol zamestnaný v spoločnosti U. s.r.o. X. N., kde mu na základe Dohody o vykonanej práci za obdobie od 08.06.2015 do 31.08.2015 bolo vyplatených 19.950,-Kč, aktuálne je zamestnaný v spoločnosti B. Asistec s.r.o. Z., pričom za stíhané obdobie zaplatil až v mesiaci júl 2015 sumu 50,-€, august 2015 sumu 100,-€ a v mesiaci september 2015 sumu 150,-€, ku dňu podania obžaloby však neuhradil plnú výšku vyživovacej povinnosti, hoci na jej úhradu mal vytvorené reálne podmienky,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplní z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona súd obžalovanému ukladá primerané obmedzenie spočívajúce v tom, aby počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia uhradil celé dlžné výživné matke dieťaťa B. C. - G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/.XX, L., vo výške 650,- €.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.08.2016 zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. P. O. B. sa hlavného pojednávania nezúčastnil, hoci termín jeho konania bral na odročenom hlavnom pojednávaní zo dňa 30.06.2016 na vedomie. Svoju neúčasť však dňa 25.08.2016 neospravedlnil, na hlavné pojednávanie sa nedostavil, a keďže boli splnené zákonné podmienky, vykonal súd hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného. Na návrh prokuratúry sa na hlavnom pojednávaní čítala výpoveď obžalovaného z prípravného konania v procesnom postavení obvineného zo dňa 17.09.2015. Z tejto výpovede vyplynulo, že obžalovaný si je vedomý povinnosti platenia výživného voči maloletému dieťaťu k rukám matky B. C. - G. vo výške 50,- Eur vopred do 25. dňa v mesiaci. V prípravnom konaní predložil šeky o zaplatení sumy 50,- Eur dňa 20.07.2015, sumy 100,- Eur dňa 17.08.2015 a dňa 16.09.2015 zaplatil sumu 150,- Eur. Myslel si, že celé dlžné výživné doplatí za mesiac september 2015, čím bude uhradený celý jeho dlh na výživnom. Čo sa týka dieťaťa, nie sú spolu v žiadnom kontakte, nekupuje mu žiadne darčeky ani na sviatky ani na Vianoce. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Peniaze, ktoré zarobí, minie pre seba, na jedlo, na alkohol a na cigarety, sem tam aj na oblečenie. Nevedel vysvetliť, prečo pravidelne neplatí výživné na svoje maloleté dieťa, spoliehal sa na to, že vždy každý mesiac doplatí, čo chýba.
Svedkyňa B. C. - G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný od októbra 2015 do dňa konania hlavného pojednávania, t.j. do 25.08.2016, dlží sumu 550,- Eur. Od posledného odročenia pojednávania zo dňa 30.06.2016, kedy súd dal možnosť obžalovanému doplatiť dlžné výživné do dňa hlavného pojednávania, jej nebolo uhradené nič.
Následne boli súdom na hlavnom pojednávaní oboznámené nižšie uvedené listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo nasledovné :
Rozsudky Okresného súdu Trenčín sp. zn. 32P/365/2009 a sp. zn. 21P/279/2004, ozrejmujú schválenie rodičovskej dohody ohľadne vyživovacej povinnosti voči dieťaťu maloletému A., nar. XX.XX.XXXX vo výške 50,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný zasielať do 25. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.06.2010, (čím sa zmenil rozsudok 21P/279/2004, kde bolo pôvodne určené výživné mesačne splácať k rukám matky vo výške 1000,- SK mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred spolu s ročným výživným v povolených splátkach po 100,- SK mesačne.)
Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/115/2013 zo dňa 25.09.2013, právoplatným dňa 20.12.2013, bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona (neplatenie výživného na syna A. G., nar. XX.XX.XXXX v období od mesiaca február 2013 do 25.09.2013) a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov.
Z oznámenia Základnej školy L. zo dňa 25.05.2015 je zrejmé, že maloletý A. G., nar. XX.XX.XXXX je v školskom roku 2014/2015 žiakom 5.A triedy.
Podľa oznámenia rodného listu (č.l. 13) je obžalovaný otcom maloletého A. G., nar. XX.XX.XXXX.
Zo správy ÚPSVaR H. zo dňa 30.06.2015 vyplýva, že obžalovaný O. B. bol naposledy evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 10.05.2013 do 25.06.2013, vyradený z evidencie pre nespoluprácu. W. v hmotnej núdzi nepoberal.
Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 26.06.2015 je zrejmé, že O. B. od marca 2015 ani v súčasnosti nepoberá zo Sociálnej poisťovne nemocenské dávky, ani dávky v nezamestnanosti a k 26.06.2015 sa nenachádza v registri dôchodkových informácii ako poberateľ dávky dôchodkového poistenia.
Zo správy ÚPSVaR Trenčín zo dňa 16.06.2015 vyplýva, že matka dieťaťa B. C. - G. od januára 2015 až doposiaľ poberá príspevok na maloleté dieťa A. mesačne sumu 23,52,- Eur.
Zo správy od zamestnávateľa - R. - I., a. s. W. nad S., ul. Ľ. S., zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že obžalovaný pracoval v spoločnosti do 20.04.2015 na základe dohody o pracovnej činnosti, pracovný pomer ukončený zo strany zamestnanca. Obžalovanému boli strhávané exekučné zrážky, menovaný v ich spoločnosti pracoval viackrát na základe dohody. Mesačný príjem bol cca 350,- Eur.
Mestský úrad W. nad S. hodnotí obžalovaného správou bez negatívneho poznatku.
V spise sa nachádza dohoda o vykonaní práce v Českej republike u spoločnosti U., s. r. o. X. N., zo dňa 08.06.2015, kde zarábal obžalovaný čistú mzdu 6650,- KČ mesačne.
Zo správy Okresného úradu Trenčín zo dňa 26.06.2015 nie je obžalovaný v súčasnosti evidovaný v živnostenskom registri, výmaz živnostenského oprávnenia 02.02.2009.
Z lustrácie v evidencii priestupkov zo dňa 06.07.2015 vyplýva, že obžalovaný bol tri krát priestupkovo riešený. Vo všetkých troch prípadoch vybavené rozkazným konaním so sankciou v každom prípade po 30,- Eur. Riešený pre priestupky podľa § 47 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, podľa § 49 ods. 1 písm. d) Tr. zákona a podľa § 50 ods. 1 zákona SNR číslo 372/90 Zbierky o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Zo správy Daňového úradu zo dňa 27.07.2015 je zrejmé, že O. B., nar. XX.XX.XXXX nepodal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie z roku 2014.
Z odpisov registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 4T/115/2013 zo dňa 25.09.2013, právoplatným dňa 20.12.2013, uložený podmienečný trest 10 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Súd, vzhľadom na vyššie uvedené, po zhodnotení všetkých zadovážených a vykonaných dôkazov, podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, mal za preukázané, že obžalovaný O. B. spáchal skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Zo spáchania žalovaného skutku je obžalovaný usvedčovaný tak výpoveďou svedkyne B. C. - G. (potvrdila, že obžalovaný neuhrádza výživné v rozsahu stanovenom súdom), vyššie uvedenými súdom oboznámenými listinnými dôkazmi (preukázaná existencia povinnosti obžalovaného uhrádzať výživné na maloleté dieťa A.), ako aj výpoveďou obžalovaného z prípravného konania, v ktorej obžalovaný potvrdil existenciu dlhu na výživnom, a teda skutočnosť, že si neplní vyživovaciu povinnosť v rozsahu stanovenom súdom.
Súd mal z výpovede svedkyne B. C. - G. a oboznámeného rozsudku o určení vyživovacej povinnosti (výživné 50,- eur mesačne na dieťa), za preukázané, že obžalovaný v skúmanom období (od marca 2015 do septembra 2016) neuhradil celé výživné, v čase vyhlásenia rozsudku mu vznikol dlh na výživnom a to 950,- Eur, z ktorého zaplatil sumu 300,- Eur, teda ku dňu vyhlásenia rozsudku zo dňa 25.08.2016 mu zostal voči maloletému dieťaťu A. dlh na výživnom vo výške 650,- Eur. Súd uvedené skutočnosti zohľadnil aj v skutkovej vete, ktorú modifikoval oproti podanej obžalobe, aby zodpovedala stavu v čase vyhlásenia rozsudku.
Súd na strane obžalovaného nezistil objektívne skutočnosti, ktoré by bránili obžalovanému zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov, keďže zdravotný stav obžalovaného to umožňuje, obžalovaný nebol v skúmanom období poberateľom invalidného dôchodku, resp. dávky v hmotnej núdzi, či inej dávky sociálnej odkázanosti, naopak obžalovaný bol zamestnaný. Súd poukazuje, že ak dôjde k zhoršeniu finančnej situácie, je obžalovaný povinný prispôsobiť svoj životný štandard týmto novovzniknutým okolnostiam, svoj životný štandard primerane znížiť, a to až na úroveň pokrytia iba objektívnych základných životných potrieb a zvýšiť svoju aktivitu smerom k získaniu takej adekvátnej práce, ktorej finančné ohodnotenie postačí na zabezpečenie potrieb všetkých na ňu odkázaných osôb.
Súd preto uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného skutku, ktorý rovnako ako obžaloba právne posúdil ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, a to vzhľadom aj na odsúdenie oboznámeným trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/115/2013 zo dňa 25.09.2013, právoplatným dňa 20.12.2013. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jej nepríčetnosti alebo prípadne jej zmenšenej príčetnosti. Z objektívnej stránky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu je nepochybné, že obžalovaný si bol a je vedomý svojej zákonnej povinnosti, vyplývajúcej jednak z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a jednak zo súdneho rozhodnutia o určení výšky výživného, prispievať na výživu maloletého dieťaťa A., napriek tomu výživné neplatil a spoliehal sa, že sa trestnej zodpovednosti za svoje konanie zbaví poukázaním najmä na nedostatok finančných prostriedkov, pričom v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch bol za taký čin odsúdený, a to trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/1152013 zo dňa 25.09.2013, právoplatným dňa 20.12.2013. Naplnená bola i subjektívna stránka, t. j. zavinenie, keď obžalovaný konal vo forme vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a) Tr. zákona, nakoľko obžalovaný vedel, že neuhrádzaním výživného na maloletého syna A. môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov, poukazovaním na svoju finančnú situáciu, sa spoliehal, že také porušenie nespôsobí. Preto je súd toho názoru, že obžalovaný svojím konaním porušil Trestným zákonom chránený spoločenský záujem, ktorý spočíva v ochrane nároku oprávnenej osoby na výživné. Súd dospel k záveru, že obžalovanému bude postačujúce uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko stíhaný trestný čin síce spáchal obžalovaný po skončení skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia (uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/115/2015 zo dňa 25.09.2013, právoplatným dňa 20.12.2013, pričom skúšobná doba predchádzajúceho odsúdenia plynula do 20.06.2015), pričom predchádzajúce odsúdenie spáchal obžalovaný nedbanlivostným konaním, a preto pre naplnenie účelu trestu je dostatočné uloženie trestu nespojeného s jeho výkonom.
Pri rozhodovaní o výmere podmienečného trestu odňatia slobody vychádzal súd zo základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona (1 rok až 5 rokov). Súd pri ukladaní trestu zistil, že obžalovanému bude postačovať uloženie trestu pri dolnej hranici zákonného rozpätia s primeraným podmienečným odkladom pri dolnej hranici zákonného rozpätia. Preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu 2 roky, a to za súčasného uloženia primeraného obmedzenia uhradiť dlžné výživné vo výške 650,- Eur matke dieťaťa B. C. - G. pod hrozbou premeny trestu.
S predmetným trestným konaním adhézne konanie, t. j. konanie o náhradu škody, spojené nebolo, keďže vzniknutý dlh na výživnom nemá z trestnoprávneho hľadiska povahu škody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.