Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-108-2016.pdf
PDF · 78.58 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/108/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o mal. I. O. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice so sídlom na J. námestí č. X v P. dieťaťa rodičov S. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na A. ul. č. X v P. prechodne bývajúcej na ul. A. G. č. XX v T. a E. O. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na A. ul. č. X v P. v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 18.11.2015 č.k. 41P 139/2013-235 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. Adama do osobnej starostlivosti matky s právom zastupovať ho a spravovať jeho majetok patriacim obidvom rodičom, určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému 100 eur mesačne, ktoré zaviazal otca platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu, dlžné výživné za obdobie od 7.8.2013 do 30.11.2015 neurčil a upravil styk otca s mal. Adamom tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým do doby začatia povinnej školskej dochádzky každý párny mesiac v roku v posledný týždeň, okrem mesiaca december, a to od pondelka od 12.00 hod. do nedele do 14.00 hod., počas vianočných sviatkov každý rok od 26.12. od 12.00 hod. do 2.1. do 14.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého odovzdať otcovi riadne pripraveného v mieste jej bydliska a otec je oprávnený v určený čas maloletého pred bytom matky prevziať a povinný ho odovzdať na tom istom mieste matke po ukončení styku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie iba proti výroku o úprave styku otca s maloletým podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého, v ktorom uviedla, že dlhší pobyt maloletého u otca ako tri dni je so zreteľom na jeho nízky vek a s tým spojený bezproblémový, psychický, výchovný a sociálny vývin nežiaduci. Zdôraznila, že maloletý sa vracia od otca rozmaznaný, agresívny a rozcítený, nerešpektuje svoj spánkový režim, stravovacie návyky, a ak mu nekúpi hračku v obchode, keď si ju pýta, ju nerešpektuje. Za hlavný dôvod nevhodnosti dlhšieho pobytu maloletého u otca označila povinnosť maloletého navštevovať logopéda a na dôkaz tohto tvrdenia priložila k odvolaniu správu zo psychologického vyšetrenia maloletého od Medicentrum Bratislava 5 - Petržalka. Navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť a upraviť styk otca s maloletým každú párnu sobotu a nasledujúcu nepárnu nedeľu od 9.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 18.00 hod. a po skončení potrieb maloletého na spánok v každú párnu sobotu a za ňou nasledujúcu nepárnu nedeľu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. v mieste jej bydliska, t.j. na Dúhovej ul. č. 5 v Slovenskom Grobe maloletého prevziať a po skončení styku ho aj vrátiť. Zdôraznila, že maloletého neodniesla do Bratislavy od otca a že v Bratislave bývala s otcom maloletého dva roky, kde sa s maloletým vrátila po vzniklých problémoch s jeho otcom.
3. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
4. Zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30. júna 2016 (§ 473 CSP) a zároveň od 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ust. CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa ods. 2 tohto ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že je potrebná ingerencia súdu vo forme úpravy styku otca s mal. Adamom, pretože rodičia nie sú schopní dohodnúť sa o rozsahu styku otca s maloletým a preto je potrebné, aby o styku rozhodol autoritatívne súd s prihliadnutím na prioritný záujem maloletého, ktorým je jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, zohľadňujúc jeho vek, zdravotný stav, predškolskú prípravu, vzdialenosť bydlísk rodičov tak, aby aj z týchto všetkých aspektov bol určený styk úspešne realizovateľný. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dostatočne zohľadnil existujúce pomery rodičov a vek dieťaťa, v ktorom je pre dieťa nevyhnutný častý a pravidelný kontakt s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti tak, aby sa vzťah dieťaťa k tomuto rodičovi udržiaval a prehlboval a teda správne rozhodol o rozsahu a frekvencii styku otca s maloletým so zreteľom na vzdialenosť bydlísk rodičov a čas potrebný na prekonanie tejto vzdialenosti. K odvolacej argumentácii matky podloženej správou z psychologického vyšetrenia maloletého PhDr. Kornéliou Dibarborovou, klinickou psychologičkou, odvolací súd dodáva, že zistený psychomotorický vývin maloletého nie je v rozpore s upraveným stykom maloletého s otcom súdom prvej inštancie. Zo záveru správy nepochybne vyplýva, že maloletý Adam je dieťa s normálnym psychomotorickým vývinom v pásme vekového priemeru, u ktorého pre ťažko zrozumiteľnú reč sa odporúča pravidelné sledovanie logopédom. Medzi matkou a dieťaťom je kvalitný citový vzťah a medzi najbližších ľudí dieťa radí aj svojho otca aj partnera svojej matky. Pre mierne zvýšenú motorickú aktivitu a sťaženú koncentráciu sa doporučuje dieťaťu vytvoriť pokojné a podnetné zázemie bez stresu. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že otec má k maloletému hlboký citový vzťah a je schopný vytvoriť mu pokojné a podnetné zázemie bez stresu v súlade s doporučením vyššie označenou klinickou psychologičkou. Rovnako otec je schopný zabezpečiť návštevy u logopéda, ak by to bolo potrebné so zreteľom na pobyt maloletého u neho iba raz do mesiaca. Odvolací súd považuje za nevyhnutné v súvislosti s predmetom konania zdôrazniť, že právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy stretávať sa s týmto dieťaťom, je jedným z jeho základných práv. Na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností môže súd upraviť styk rodiča s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia v tejto otázke nedohodli. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany
jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia. Negatívne dôsledky vznikajú v situácii, keď jeden z rodičov bráni druhému stretávať sa s dieťaťom, hoci druhý nedáva k tomu dôvod. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove dieťaťa danú mu v ust. § 26 Zákona o rodine. Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s dieťaťom a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo správny vzťah k tomuto rodičovi. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa článku 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Zásadne treba pri úprave styku vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času, to znamená počas pracovných dní kalendárneho roka, ako aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku, ku ktorému je možno pristúpiť len za podmienok daných v ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Ak je oprávnený rodič schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný. Súd prvej inštancie rozhodol správne a zákonne, ak upravil styk otca s maloletým I. v rozsahu zodpovedajúcom približne polovici voľného času maloletých detí počas školského roka, ako aj sviatkov a prázdnin, pretože je správne a predovšetkým spravodlivé , aby otec, ktorý je rodičovsky rovnako hodnotený ako matka, mohol plniť svoju otcovskú rolu v plnej miere a rovnako je v záujme maloletého, ktorý na základe deklarácie práv dieťaťa má právo byť vychovávaný obidvoma rodičmi. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a v odôvodnení rozhodnutia sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP.
11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety duhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).