Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-1012-2015.pdf
PDF · 92.77 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/1012/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: Mgr. F. C., bytom E., V. č. XXX proti žalovanému: H. K. E., so sídlom Z. C., P.O.B. XXX, J. K., K., B. V. D., zapísaná v registri spoločnosti B. V. D. pod č. XXXXXXX, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 04. mája 2015 č. k. 21C/65/2014-64, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., Bratislava, Sienkiewiczova 4 zo dňa 16.04.2014, sp. zn. BW-A/1212/0062. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zrušil uvedený rozhodcovský rozsudok. Poukázala na to, že týmto rozhodnutím jej bola uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti B. D., s.r.o. istinu vo výške 153,54 eur, úrok vo výške 7,50% ročne zo sumy 153,54 eur od 16.11.2012 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 153,54 eur od 16.11.2012 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu 15.11.2012 vo výške 1,04 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 2,32 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4,83 eur. Namietala, že jej bola uložená povinnosť splatiť úroky a úroky z omeškania, ktoré neboli v zmluve dohodnuté, navyše mala za to, že istinu už zaplatila a žiadané úroky z úrokov sú podľa zákona neprípustné a predstavujú úžeru. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Právny vzťah medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného posúdil ako spotrebiteľský vzťah. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa a právny predchodca žalovaného - Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, uzavreli v zmysle ust. § 2 písm. b/ Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvu o úvere č. 1134569705 v spojení s obchodnými podmienkami pre úver, na základe ktorej bol žalobkyni dňa 23.11.2005 poskytnutý úver vo výške 663,88 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 30 splátkach po 29,31 eur. Ku dňu 30.04.2009 žalobkyňa splatila 430,02 eur a následne, po postúpení pohľadávky na spoločnosť B. D., s.r.o. zaplatila žalobkyňa 280 eur. Konštatoval, že výška úrokovej sadzby v zmluve o úvere uvedená nebola, len odkazom na obchodné podmienky (OP), ktoré mali byť súčasťou zmluvy o úvere, podľa ktorých bolo povinnosťou žalobkyne platiť úroky podľa sadzieb, ktoré bude banka aktuálne oznamovať (bod 3.1 OP). Predčasná splatnosť úveru nastala dňa 08.11.2007. V zmysle bodu 5.4 OP, v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 5.2 OP, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom podľa oznámenia a úrokom z omeškania vo výške stanovenej v oznámení, a to až do času úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke. V zmysle bodu 4.6 OP, platby od klienta
sa voči pohľadávke banky započítavajú, bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: (1.) na poplatky podľa sadzobníka, (2.) sankčný úrok, (3.) úrok z úveru, (4.) splátka istiny úveru. V bode 9.2 OP sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a OP budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe, alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel: SA, vložka č. 3157/B, podľa jeho vnútorných predpisov. Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Po preskúmaní takto uzavretej rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský súd v danej veci rozhodoval na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, so zreteľom na to, že táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom a vylučovala spotrebiteľa z možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi aj na všeobecný súd. Porušená bola taktiež zásada rovnosti účastníkov pri výbere rozhodcu. V rámci rozhodcovského konania ďalej boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, keď rozhodcovský súd sa vôbec pri rozhodovaní o návrhu neriadil právnou úpravou spotrebiteľských úverov, keď v danej veci nebolo možné uplatňovať si úroky, nakoľko v zmluve neboli uvedené, rovnako nebolo možné si uplatňovať úroky z dlžnej sumy po zosplatnení pohľadávky. Z uvedených dôvodov súd žalobe na základe ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g/, j/ Zák. o rozhodcovskom konaní vyhovel a rozhodcovský rozsudok zrušil. Dodal, že pokiaľ je neplatná rozhodcovská doložka, dôsledkom toho je nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie žaloby žalovaného, čo spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, a teda jeho nezáväznosť (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/3/2013). Úspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žalobkyňa náhradu týchto trov neuplatnila.
2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie právny predchodca žalovaného (spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.), prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietne v celom rozsahu alebo alternatívne zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ a e/ O.s.p.. V odvolaní namietal nedostatok procesnej podmienky - nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného, keď mal za to, že keďže rozhodnutie súdu bude mať vplyv nielen na žalovaného, ale predovšetkým na dodávateľa - bankovú inštitúciu pôvodného veriteľa, mal tento pôvodný veriteľ vystupovať taktiež na strane žalovaného ako nerozlučný spoločník. Ďalej namietal, že súd nepostupoval v súlade s ust. § 43 ods. 1 Zák. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. V danom prípade si však súd zákonom uloženú povinnosť - pokračovať v konaní - nesplnil, keď je zrejmé, že súd zrušil rozhodcovský rozsudok, a teda mal ex lege pokračovať v konaní a rozhodnúť v samostatnom merite veci, t. j. o žalobe, ktorá bola podaná na rozhodcovský súd. Takýmto postupom súdu podľa žalovaného došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí uspokojil len s tvrdeniami žalobkyne, pričom žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného. Žalobkyňa pritom nepredložila súdu žiadne relevantné dôkazy, na základe ktorých by bolo preukázané, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, naopak bolo preukázané, že zmluvu o úvere s právnym predchodcom žalovaného uzavrela slobodne, dobrovoľne a vážne. Ďalej poukázal na skutočnosť, že uzatváranie zmluvy o úvere je proces, v ktorom podáva klient banky (žalobca) návrh na uzavretie zmluvy, následne banka vyhodnotí, či návrh na uzavretie zmluvy o úvere príjme alebo odmietne. Medzi obdobím má klient priestor na preštudovanie si všetkých podmienok v spojení s bankovým produktom a môže sa slobodne rozhodnúť, či danú zmluvu o úvere bez výhrad uzatvorí. Mal za to, že žalobkyňa mala k dispozícii tak obchodné zmluvné podmienky ako aj všeobecné obchodné podmienky, keďže svojim podpisom na zmluve o úvere potvrdila v súlade s čl. 3 v bode 1 skutočnosť, že si ich prevzala, preštudovala a vyjadrila s nimi súhlas. Nemožno preto konštatovať, že dohoda o riešení sporov v rozhodcovskom konaní je neplatná, keďže túto si spotrebiteľ mal možnosť preštudovať v akomkoľvek formáte písma a v akomkoľvek časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka teda nebola spotrebiteľovi vnútená, nakoľko mu bolo dané na výber, či uzatvorí zmluvu o úvere s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu súhlasí. V rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Preto žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v potvrdil.
4. V priebehu odvolacieho konania spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P.O.BOX 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, oznámila odvolaciemu súdu, že došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky z pôvodného žalovaného spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105 na spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED, o čom ako dôkaz predložila zmluvu o postúpení pohľadávky. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd uznesením zo dňa 30.06.2016 č. k. 17Co/1012/2015-85 pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalovaného v zmysle ust. § 92 ods. 2, 3 O.s.p. vstúpila spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED, s ktorou ďalej pokračoval v konaní ako so žalovaným.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 Zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť, pričom v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, na ktoré v podrobnostiach odkazuje a len pre nutnosť vysporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami odvolateľa dodáva nasledovné:
6. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere, uzavretá medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného (Poštová banka, a.s., so sídlom v Bratislave) je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi týmito stranami bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Pri posudzovaní tejto zmluvy preto súd prvej inštancie správne vychádzal z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a zisťoval, či zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok žalovanému v rozhodcovskom konaní, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva má neprimeraný charakter, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú zmluvu správne považoval súd prvej inštancie za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení.
7. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, že za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku v danej veci, v zmysle ktorej veriteľ v prípade vzniknutého sporu na základe alebo súvisiaceho so zmluvou o úvere a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere alebo OP mohol na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil (stály rozhodcovský súd zriadený pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.), s tým, že zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu a jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany záväzné, čím tak vylúčil súd, ktorý by bol inak príslušný. Žalobkyňa ako spotrebiteľka týmto stratila právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie svojej formulárovej rozhodcovskej doložky. Odvolací súd zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ v prípade, ak by sa podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh veriteľa, by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú zmluvu v celosti za neprijateľnú, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v náväznosti na judikatúru súdneho dvora EÚ (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).
8. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu so štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Keď takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou je samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije,
v takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.02.2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).
9. Súd prvej inštancie v danom prípade správne posúdil predmetný rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, dôsledkom čoho je nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie žaloby žalovaného. Na základe uvedeného súdu prvej inštancie správne napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil.
10. Pokiaľ ide o namietaný nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
11. V preskúmavanej veci z ustanovenia § 40 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinnom v čase podania žaloby vyplýva, že účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku. Z cit. zákonného ustanovenia potom vyplýva, že účastníkmi konania na súde budú osoby, ktorých sa tento rozhodcovský rozsudok týka, teda osoby, ktoré v rozhodcovskom konaní vystupovali na strane žalobcu a na strane žalovaného, (v danom prípade žalobkyňa vystupujúca v rozhodcovskom konaní na strane žalovaného) a spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. (vystupujúca v rozhodcovskom konaní na strane žalobcu). Niet preto žiadneho dôvodu, aby v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku na všeobecnom súde na strane žalovaného vystupoval aj pôvodný veriteľ žalovaného, ktorý postúpil svoju pohľadávku na žalovaného ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku, ako sa nesprávne domnieva vo svojom odvolaní odvolateľ.
12. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalovaného týkajúcu sa nedodržania postupu po zrušení rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 43 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Podľa citovaného zákonného ustanovenia ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z citovaného zákonného ustanovenia tak možno vyvodiť, že rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku najskôr musí nadobudnúť právoplatnosť a až potom súd môže pokračovať v konaní v zmysle ust. § 43 ods. 1 cit. zákona. V danej veci, keďže rozsudok súdu prvej inštancie o zrušení rozhodcovského rozsudku ešte nenadobudol právoplatnosť, súd prvej inštancie nemohol aplikovať postup podľa cit. zákonného ustanovenia.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).