Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-76-2012.pdf
PDF · 127.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3C/76/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd žalobu vo veciach sp. zn. 3C/76/2012, sp. zn. 3C/87/2012 , sp. zn. 3C/94/2012 spojených na spoločné konanie pod sp. zn. 3C/76/2012 z a m i e t a.
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
(1.) Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 vo veci sp. zn. 3C/76/2012 domáhal proti žalovanému zaplatenia majetkovej škody v sume 972,51 € a nemajetkovej ujmy v sume 194,50 €, žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 vo veci sp. zn. 3C/87/2012 sa domáhal náhrady majetkovej škody v sume 4.851,20 € a nemajetkovej ujmy v sume 970,24 €, žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 vo veci sp. zn. 3C/94/2012 sa domáhal náhrady majetkovej škody v sume 1.468,71 € a nemajetkovej ujmy v sume 293,74 €. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že exekučný súd mu zapríčinil svojim nesprávnym úradným postupom vznik škody. Žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúcie z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúcie žalobca navrhol vykonať pre svoje pohľadávky, ktoré vznikli neplnením záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o úvere. Súdny exekútor predložil návrhy žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci sp. zn. 3C/76/2012 až dňa 01.07.2011, a to rozhodnutím, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. K rozhodnutiu tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 66 dní). Vo veci sp.zn. 3C/87/2012 rozhodol súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 17.02.2011, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 107 dní). Vo veci sp. zn. 3C/94/2012 rozhodol súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 07.06.2011, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 61 dní). Ďalej uviedol, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. V predmetnom konaní
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným. V predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal. Žalobca si tak z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Majetkovú škodu si navrhovateľ uplatnil spolu v sume 7.292,42 € (972,51+4.851,20 +1.468,71). Žalobca si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup súdu podľa názoru žalobcu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie ( spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ) spolu v sume 1.458,45 € (194,50 + 970,24 + 293,71) . V podaných žalobách namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Partizánske, pretože majú pomer k veci a k účastníkom konania. Navrhol vykonať dôkaz exekučným spisom vedeným na Okresnom súde Partizánske v exekučnej veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému: K. X.H., u súdneho exekútora vedeným pod sp. zn. Ex 6496/2011, exekučným spisom v exekučnej veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému: S. G., nar. XX.XX.XXXX, u súdneho exekútora vedeným pod sp. zn. Ex 16595/2010, exekučným spisom v exekučnej veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému: V. G., nar. XX.XX.XXXX, u súdneho exekútora vedným pod sp. zn. Ex 5717/2011.
(2.) Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 11.11.2013, ktoré bolo súdu doručené dňa 15.11.2013, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žaloba je zmätočná, keď žalobca síce podal žalobu a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil. Uviedol, že nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného potupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. V žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/ titulov si uplatňuje svoj nárok. Žalobca nepodnikol žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Žalovaný má za to, že všeobecný súd v konaní o nároku na náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Má za to, že žaloba je podaná predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho žalovaný nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. Uviedol, že žalobca podal prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 23.04.2012, pričom už v septembri 2012 boli súdu doručené všetky žaloby v spojenej veci a je teda zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. K samotnému postupu súdu žalovaný uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011 pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia neplatí pre exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. Uviedol, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonania exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Žalobca si v súvislosti so zamietnutím žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia uplatňuje svoj nárok titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa neho spočíva v nesprávnej aplikácii predpisov. Pre úspešné uplatnenie si nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je však o.i. nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. K tvrdenému prekročeniu právomoci okresným súdom žalovaný uviedol, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne pravidlá. Ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich preukázania a preto žalovaný nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je o.i. nevyhnutné preukázať existenciu škody. Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, považoval za hypotetické. K tvrdeniu žalobcu, že nie je možné vymôcť pohľadávku od dlžníka žalobcu a tvrdenie, že rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia spôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky, poukazuje žalovaný na to, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae pre uplatnenie nároku žalobcu na súde. Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. Žalobca sa domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 20% z istiny a príslušenstva, čo má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základného práva, a má kompenzovať porušenie práva na súdnu ochranu. Podľa žalovaného nie je možné prihliadať na tvrdenú frustráciu, úzkosť, neistotu a nedôveru členov riadiacich orgánov žalobcu, pretože nároky uplatňuje právnická osoba a nie fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, pretože im priamo nevzniká žiadna škoda. Poukázal na to, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, k čomu ako dôkaz pripojil list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D /2010/1360/, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Žalovaný konanie žalobcu považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže škoda mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej činnosti žalobcu, pričom aj súdna moc musí pozornejšie skúmať práve podania žalobcu, a to návrhy na vykonanie exekúcie, súdy musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. považuje žalovaný žalobu za neopodstatnenú a navrhol ju zamietnuť. Žalovaný si uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktoré v podaní nevyčíslil.
(3.) O námietke zaujatosti vznesenej žalobcom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 25.10.2012, č. k. 6NcC/372/2012-16 , zo dňa 25.10.2012 č.k. 6NcC/371/2012-16, zo dňa 24.10.2012 č.k. 17NcC/555/2012-16 tak, že sudca JUDr. Eduard Szabo je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 3C/76/2012, 3C/87/2012 a 3C/94/2012, o ostatných sudcoch tunajšieho súdu rozhodol, že z prejednania a rozhodnutia veci sp. zn.: 3C/76/2012, 3C/87/2012 a 3C/94/2012 nie sú vylúčení.
(4.) Uznesením zo dňa 30.10.2013, č.k. 3C/76/2012-38 súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 3C/76/2012, sp. zn.3C/87/2012 a sp. zn. 3C/94/2012 pod sp. zn. 3C/76/2012.
(5.) V zmysle § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorí mali doručenie predvolania vykázané riadne a včas, z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnili.
(6.) Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisov Okresného súdu Partizánske sp. zn. 3C/76/2012, sp. zn. 3C/87/2012 a sp. zn. 3C/94/2012, a to najmä žalôb, uznesení Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bolo rozhodnuté o vznesenej námietke zaujatosti sudcov, vyjadrení žalovaného, oznámení žalobcu o založení originálu znaleckého posudku do súdneho spisu, vyjadrení žalovaného k znaleckému posudku , obsahu spisov OS Partizánske sp. zn. 3Er/344/2011, 3Er/626/2010, 3Er/287/2011 a zistil, že žalobca je právnická osoba, ktorá podniká v oblasti poskytovania úverov. Žalobca podal proti viacerým svojim dlžníkom návrhy na vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov, ktorými boli rozhodnutia rozhodcovského súdu. Žalobca sa domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom exekučného súdu z dôvodu, že exekučný súd zapríčinil svojim nesprávnym úradným postupom vznik škody na strane žalobcu. Žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci sp. zn. 3C/76/2012 až dňa 01.07.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 66 dní). Vo veci sp. zn. 3C/87/2012 rozhodol súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 17.02.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 107 dní). Vo veci sp. zn. 3C/94/2012 rozhodol súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 07.06.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 61 dní). Žalobca si tak z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy.
(7.) Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že ten považuje žalobu žalobcu za právne neopodstatnenú a žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Nepreukázal ani vznik a ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tak neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15-dňovej lehoty a uplatnenou škodou a nemajetkovou ujmou.
(8.) Zo spisu Partizánske sp. zn. 3Er/344/2011 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na tunajšom súde dňa 07.06.2011 . Súd rozhodol uznesením zo dňa 08.06.2011 č.k. 3Er/344/2011-10 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie bolo vydané v lehote15-tich dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora exekučnému súdu. Súd následne uznesením zo dňa 11.07.2011 č.k. 3Er/344/2011-12 exekučné konanie zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.07.2011.
(9.) Z exekučného spisu Okresného súdu Partizánske sp.zn. 3Er/626/2010 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na tunajšom súde dňa 22.12.2010. 20.05.2011 č.k. 3Er/626/2010-10 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie bolo vydané v lehote15-tich dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora exekučnému súdu. Súd následne uznesením zo dňa 01.03.2011 č.k. 3Er/626/2010-16 exekučné konanie zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22.03.2011.
(10.) Z exekučného spisu Okresného súdu Partizánske sp.zn. 3Er/287/2011 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na tunajšom súde dňa 19.05.2011. Súd rozhodol uznesením zo dňa 20.05.2011 č.k. 3Er/287/2011-10 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia bolo vydané v lehote15-tich dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora exekučnému súdu. Súd následne uznesením zo dňa 16.06.2011 č.k. 3Er/287/2011-12 exekučné konanie zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 07.07.2011.
(11.) Z oznámenia žalobcu o podaní znaleckého posudku vyplýva, že majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodnutia súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie dosahuje hodnotu minimálne 30,76 €. Okrem toho je nepochybné, že porušením práv spoločnosti vznikla aj nemajetková ujma, ktorú je možné s ohľadom na prax Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky objektívne stanoviť vo výške určenej žalobou.
(12.) Z vyjadrenia žalovaného k žalobcom predloženému znaleckému posudku vyplýva, že žalobcom predložený znalecký posudok považuje za jednostranný, následkom čoho je spochybnenie jeho vierohodnosti. Pri vypracovaní znaleckého posudku sa vychádzalo zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov poskytnutých zadávateľom/ žalobcom. Poukazuje na skutočnosť, že v predmetnom posudku nebolo možné určiť, či v konkrétnom konaní došlo resp. nedošlo k pochybeniu exekučného súdu, keďže táto otázka je predmetom dokazovania v samostatnom súdnom konaní. I napriek tomu znalecký ústav konštatoval, že k nesprávnemu úradnému postupu došlo. Žalovaný má za to, že uvedený znalecký posudok je len prepočtom nepreukázaných žalobcom tvrdených sumárnych údajov a tvrdení na počet žalôb, čo je nespôsobilé jednoznačne určiť, ktorý konkrétny nesprávny úradný postup spôsobil ktorú konkrétnu škodu. Škoda je tak len výlučne paušálnou bez dopadu na konkrétne jednotlivo uplatnené nároky.
(13.) Podľa § 3 ods. 1,2 zák. č. 541/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
(14.) Podľa § 6 ods. 1 zákon č. 541/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
(15.) Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 541/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
(16.) Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 541/2003 Z. z. , právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
(17.) Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 541/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
(18.) Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 541/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
(19.)Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(20.) Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
(21.)Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
(22.) Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
(23.) Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) - účinný v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
(24.) Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.
(25.) Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
(26.) Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
(27.) Po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení jeho výsledkov súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná a rozhodol tak, že žalobu zamietol. Pri rozhodnutí vychádzal z toho, že na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci sa vyžaduje, aby bolo vydané nezákonné rozhodnutie, respektíve aby došlo k nesprávnemu úradnému postupu, aby poškodenému vznikla škoda a aby bola daná príčinná súvislosť medzi rozhodnutím alebo postupom a vznikom škody. Ak nie je daná čo i len jedna z uvedených podmienok, nevzniká nárok na náhradu škody proti štátu. Súd
v posudzovaných veciach dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by došlo v konaní exekučného súdu k nesprávnemu úradnému postupu, alebo že by boli vydané v ním uvedených exekučných veciach nezákonné rozhodnutia. Žalobca tak nepreukázal základ ním uplatneného nároku.
(28.) Žalobca v žalobe tvrdil, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný a rozhodol o žiadosti o vydanie poverenia po 15-dňovej lehote. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo vyššie uvedených exekučných veciach rozhodol v lehote 15 dní odo dňa doručenia žiadostí súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V dvoch veciach súd rozhodol nasledujúci deň po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a v jednej veci 9 dní po podaní žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to tak, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Následne exekučné konania v týchto veciach právoplatne zastavil. Vo všetkých uvedených veciach súd rozhodol v lehote 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora. Na základe uvedených skutočností / vyplývajúcich z exekučných spisov / je zrejmé, že súd v týchto exekučných veciach rozhodol o žiadosti súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote a nedošlo tak k nesprávnemu úradnému postupu, ktorým by bola žalobcovi spôsobená škoda.
(29.) Lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá mala byť podľa žalobcu postupom súdu porušená, je 15 dní a začína plynúť odo dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu. Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva žalobcu na zaplatenie dlhu, súd poukazuje na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého je exekučný súd ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu.
(30.) Vo všetkých uvedených exekučných veciach súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora tak, že jeho žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Súd rozhodol vo všetkých veciach v zákonom stanovenej lehote. Potrebné je zdôrazniť, že „rýchle rozhodnutie“ nemožno uprednostniť pred rozhodnutím na základe náležitého zistenia skutkového stavu, ktorý je predpokladom vydania zákonného rozhodnutia. Prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011 pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti na vydanie poverenia na vykonania exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
(31.) Žalobca nepreukázal základ nároku ani na základe toho, že by došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď exekučný súd podľa neho nemal právomoc skúmať exekučný titul z hľadiska v ňom uloženej povinnosti. Exekučný súd má povinnosť skúmať formálnu aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučných titulov, a to podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z toho hľadiska, či sú alebo nie sú v súlade so zákonom. V prípade exekučných titulov, ktorými sú rozhodnutia rozhodcu alebo rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch má povinnosť ex offo skúmať povahu rozhodcovskej
doložky, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v spore účastníkov, materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku i skutočnosť, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Uvedený právny záver vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. IV. ÚS 60/2011, ako aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ak súd v predmetnom exekučnom konaní skúmal materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu a skúmal, či bolo vydané na podklade platnej rozhodcovskej doložky, neprekročil svoju právomoc. Vydané rozhodnutie, ktoré je podľa žalobcu nezákonné, teda vydal exekučný súd, ktorý mal právomoc na vydanie takého rozhodnutia. Správnosť alebo nesprávnosť týchto rozhodnutí nie je súd v tomto konaní oprávnený skúmať. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno totiž uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd v tejto súvislosti vychádzal aj zo skutočnosti, že žalobca nevyužil ani svoje právo na podanie opravného prostriedku a nepodal ani v jednej veci odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Uznesenie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora nebolo zrušené a ani zmenené pre nezákonnosť. Žalobca teda nepreukázal, že by uvedené rozhodnutie bolo nezákonné v zmysle § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, preto v tejto časti nepreukázal základ uplatneného nároku.
(32.) Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že majetková škoda predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že nulitný rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Ak v skoršom konaní pred rozhodcovským súdom nebola daná právomoc tohto súdu z dôvodu neplatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, potom nemožno považovať rozhodcovský rozsudok za prekážku veci rozhodnutej / res iudicata/ .
(33.) Keďže žalobca ani len sčasti nepreukázal základ uplatneného nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy (nepreukázal nesprávny úradný postup exekučného súdu ani vydanie nezákonného rozhodnutia), súd žalobu vo veciach spojených na spoločné konanie pod sp. zn. 3C/76/2012 zamietol, pričom výškou uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy sa už nezaoberal z dôvodu, že nebol preukázaný ani základ nároku žalobcu.
(34.) Žalovaný namietal, že žalobca podal žaloby predčasne , pretože žalobca sa na žalovaného obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 23.04.2012, pričom žaloby na súd podal skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti, a to dňa 27.09.2012. Aj keď žaloby boli podané pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, ku dňu rozhodovania súdu o žalobe žalobcu už bolo zrejmé, že žalovaný neuznal nárok žalobcu a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil, čo vyplynulo aj z vyjadrenia žalovaného, a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula, teda žaloby už nemožno považovať za predčasne podané.
(35.) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu patrí právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení nárok na náhradu trov konania síce uplatnil ale trovy konania nevyčíslil. Podľa obsahu spisu žalovanému v konaní žiadne trovy konania nevznikli, pretože zo spisu nevyplýva, či, aké trovy a v akej výške žalovanému vznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.