Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-54-2016.pdf
PDF · 119.59 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/54/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti G. T., nar. XX.XX.XXXX a H. T., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., deti rodičov: matky J. X., občianky SR, bytom O., L. XXX/XX a otca N.. O. T., občana SR, bytom X., T. B. X, za účasti N.. Y. T., starej matky detí, bytom X. - J. B. P., Y., o návrhu otca na zmenu úpravy styku a na uloženie výchovného opatrenia a o návrhu matky na zmenu úpravy styku mal. detí s otcom, na odvolanie otca a starej matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 26P/155/2012-478- zo dňa 20. apríla 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie návrhy otca na zmenu úpravy styku a na uloženie výchovného opatrenia zamietol (I.). Návrh matky na zmenu úpravy styku otca s mal. deťmi zamietol (II.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (III.). Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že mal. deti G. a H. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom dňa XX.XX.XXXX. Mal. deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky. Posledná úprava otca s mal. deťmi bola vykonaná rozsudkom tamojšieho súdu, č.k. 31P/213/2008-490 zo dňa 28.06.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 4CoP/71/2011-529 zo dňa 22.09.2011, ktorým bolo o návrhoch rodičov na zmenu úpravy styku a starej matky detí rozhodnuté tak, že otec má právo stýkať sa s maloletými deťmi H. a G. T. každú nepárnu sobotu v mesiaci v čase od 12:30 hod. do 17:30 hod. za prítomnosti starej matky N.. Y. T.. Uviedol, že maloleté deti sú vo veku XX rokov, navštevujú L.. Žijú v domácnosti spolu so svojou matkou a jej manželom. Styk s otcom sa fakticky neuskutočňuje, pretože deti ho odmietajú. Otec pred deťmi osočuje matku, jej manžela, príbuzných, o matke sa vyjadruje dehonestujúco, urážlivo a vulgárne. Deti správaním otca trpia, hanbia sa za správanie otca, ktorý im týmto spôsobom ubližuje. Situáciu zle prežívajú, stále chodia po súdoch, ku znalcom, k psychológom. Zhodne vyjadrili želanie, aby súd rozhodol tak, aby sa nemuseli stretávať s otcom. Maloleté deti sa obrátili so svojimi problémami aj na kanceláriu verejného ochrancu práv, vo svojom liste napísali, že sa s otcom stretávať nechcú. Otec trval na tom, že už je najvyšší čas, aby sa s deťmi mohol stretávať v rozsahu ním požadovanom, nakoľko je ich otec. Súd prvej inštancie uviedol, že zo záverov znaleckého posudku číslo XX/XXXX, vypracovaného L.. L. T., znalcom z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia dospelých a odvetvia poradenská psychológia zo dňa 11.06.2014 vyplynulo, že matka maloletých detí svoje kompetencie spĺňa, na rozdiel od otca. Zo strany matky detí nebola zistená devalvácia, ani zavrhovanie otca pred maloletými deťmi. Zo strany otca detí dochádza k devalvácii a osočovaniu matky pred mal. deťmi, čo prináša inštinktívnu tendenciu detí kontrolovať a redukovať ohrozenie, približovať sa k slabšiemu rodičovi a vzďaľovať sa od autoritatívnejšieho, resp. agresívnejšieho otca. Zaujatosť matky
detí voči otcovi znalec nepozoroval, ani psychodiagnostickým vyšetrením nezistil. Matka je so svojou situáciou a stavom vysporiadaná, nemá tendenciu sa vracať k bývalému manželstvu. U otca detí pretrváva pocit krivdy a zaujatosti voči nemu zo strany matky, ktorú neustále obviňuje a svoj hnev a nenávisť prenáša na deti a zároveň ho rieši prostredníctvom detí na ich stretnutiach. Vzťah mal. detí k otcovi je kritický, odmietavý, necítia sa v jeho prítomnosti v bezpečí, pretože sú terčom neustáleho poučovania, osočovania a obviňovania, otca neprežívajú ako súčasť svojej rodiny. K najoptimálnejšiemu rozsahu styku otca s deťmi znalec uviedol, že nemá námietky, aby sa otec s mal. deťmi stretával, je však potrebné, aby zmenil svoje správanie a prispôsobil sa potrebám a záujmom mal. detí tak, aby aj oni mali záujem na stretávaní sa s otcom. Za súčasných postojov a správania sa otca nepovažuje styk s deťmi za vhodný. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 25 ods. 1, 2, 3 a 5, § 26, § 37 ods. 2 písm. d), ods. 4 Zákona o rodine a článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. V súlade s § 43 ods. 1 Zákona o rodine a článkom 12 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa vypočul na pojednávaní maloleté deti a prihliadol na názor maloletých detí vo veku blížiacemu sa veku dospelosti, že nemajú k otcovi vytvorený žiaden pozitívny vzťah, je pre nich ako cudzí človek, stretávanie s otcom vyslovene odmietajú. Dospel k záveru, že od predchádzajúceho rozhodnutia nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala rozšírenie úpravy styku otca s maloletými deťmi. V súčasnosti sa styk otca s deťmi prakticky dlhodobo nerealizuje. Stretnutie otca s deťmi prebehlo naposledy v roku 2013. Deti sa s otcom stretávať nechcú, majú k nemu vytvorený silný negatívny vzťah. Za nedôvodný považoval aj návrh otca detí na nariadenie výchovného opatrenia - uloženie povinnosti mal. deťom a ich rodičom podrobiť sa výchovnému poradenstvu vo vybranom špecializovanom zariadení. Uviedol, že v konaní nebolo preukázané nevhodné správanie ani zo strany matky, ani zo strany mal. detí. Nevhodné správanie bolo zistené iba zo strany otca, no tieto nedostatky v správaní otca sú tak závažného charakteru, že podľa názoru súdu na nápravu správania otca k maloletým deťom nie je uloženie povinnosti otcovi podrobiť sa odbornému poradenstvu postačujúce, čo možno vyvodiť i zo záverov znaleckého posudku, keďže súdom ustanovený znalec L.. L. T. doporučil v tomto konaní otcovi absolvovať psychoterapeutickú liečbu, zameranú na lepšie chápanie správania a postojov svojich detí. Zamietnutie návrhu matky na zmenu úpravu styku otca s maloletým deťmi, ktorým matka žiadala, aby styk otca s maloletými deťmi nebol konkrétne upravený a realizoval by sa len na základe dohody medzi otcom a maloletými deťmi, odôvodnil tým, že takáto úprava nemá oporu v ustanoveniach Zákona o rodine. O náhrade trov konania účastníkov bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a stará matka. Otec v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Akcentoval závažné a vedomé chyby konajúcej sudkyne a nekompetentného znalca. Zastával názor, že zákonná sudkyňa vážne a zrejme vedome poškodila otca na jeho právach. Uviedol, že matka detí spolu s Trenčianskym súdom a Trenčianskou kuratelou mu nikdy nedovolili, aby s deťmi mohol stráviť jediný celý deň, jediný víkend, jediné Vianoce alebo iné sviatky. 14-stranový rozsudok obsahuje množstvo fabulácií a nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Uviedol, že v priebehu 15-tich rokov opakovane žiadal súd o rozšírenie intenzity stretávania sa s deťmi. Súd neustále používa taktiku, založenú na fabuláciách a notorických klamstvách matky a psychicky zmanipulovaných detí. Nikdy sa nechránili záujmy otca ako rodiča, upierajú sa jeho práva na výchovu vlastných detí a normálne stretávanie sa s nimi. Stále sa opakujú klamstvá, intrigy a trvalé beztrestné osočovanie jeho osoby. Súd nikdy nevychádzal z relevantných dôkazov, doložených výpoveďami svedkov, fotografiami, kamerovými záznamami a ďalšími nepopierateľnými zdokumentovateľnými faktami. Celý rozsudok je založený na stále sa opakujúcom ohováraní jeho osoby. Uviedol, že je letecký inžinier, má vysokošpecializovanú prácu a zodpovednosť za životy mnohých ľudí na palube technologicky najmodernejších dopravných lietadiel. Vo svojom živote bol preverovaný mnohokrát psychologickými testami, pracoval vo vojenskom stíhacom letectve. Nikdy mu psychológovia nezistili žiadnu poruchu osobnosti. Pokiaľ sa znalci zmieňujú, že by sa mal liečiť na psychiatrii, jedná sa o znalcov, ktorých určil Trenčiansky súd. Psychologické posudky, ktoré vypracovala T.. W. z Českej republiky a T.. T. z X., sú v rozpore s posudkami znalkýň T.. W. a L.. U. a v úplnom rozpore s posudkom L.. T.. Otec v podanom odvolaní vykonal podrobnú analýzu celého rozsudku a doplnil svoje argumenty k argumentácii súdu. V odvolaní podrobne popísal pomery, z ktorých matka maloletých detí pochádza, podrobne popísal povahové vlastnosti matky, jej správanie a výchovné metódy. Vo vzťahu k zákonnej sudkyni uviedol, že v konaní urobila veľa vážnych chýb, nechala vypovedať deti pred súdom, s ktorými nebol v tom čase v kontakte 18 mesiacov, matke detí poradila, ako môže prerušiť stretnutie a odvtedy (jún 2013) sa jeho stretnutia s deťmi znemožnili. Stanovila znalca, ktorý nemal oprávnenie na posudzovanie detí, neúmerne dlho viedla súdne konanie, nevykonala dôkazy -
výsluchy svedkov, ktorí mohli svedčiť v prospech otca. Zamietla všetky jeho návrhy, ktoré mali pomôcť k tomu, aby sa stretnutia znova začali, nevymenila kurátorku T.. P., nezaoberala sa podaniami otca, ktorými ju upozorňoval, že matka detí bráni v styku s deťmi, neodročila termín pojednávanie určeného na deň 16.03.2016, hoci v tom čase bezdôvodne nekonala 15 mesiacov.
3. Stará matka v podanom odvolaní uviedla, že súd za 48 mesiacov od podania návrhu na rozšírenie styku neurobil žiadne kroky, aby sa rozšírenie styku dosiahlo. Naopak, bezdôvodnou nečinnosťou a zamietnutím všetkých dielčích návrhov bol otec na svojich právach poškodený. Sudkyňa nikdy nemala a nemá záujem umožniť rozšírenie a normálne stretávanie sa s deťmi. Opomenula § 24 Zákona o rodine a pri nariadení znaleckého dokazovania sa rysoval cieľ dosiahnuť zákaz styku. Uviedla, že konanie začalo v roku 2012, šlo o rozšírenie kontaktu stretávania sa s deťmi, o možnosť navštevovať a poznať rôzne kultúrne a športové zariadenia, umožniť pobyt detí v X., dosiahnuť, aby matka nebola prítomná pri stretnutí otca s deťmi, aby miesto stretnutia bolo mimo dohľadu matky z ich bytu na T. v O.. Stretnutia v roku 2014 a 2015 mali rovnaký scenár, deti stáli vo vnútri chodby v prítomnosti matky a oznámili otcovi, že sa s ním stretnúť nechcú. Uviedla, že je neuveriteľné, že fabulácia, klamstvá, znížený intelekt a kultúrny a spoločenský rozhľad matky detí dokázal vychrliť desiatky strán nepravdivých obvinení a výmyslov. Stará matka v podanom odvolaní podrobne popísala začiatok vzťahu rodičov detí z obdobia pred uzavretím manželstva, popísala okolnosti, za ktorých sa uskutočnila svadba, popísala tehotenstvo matky a prvé „roztržky“, ku ktorými došlo v čase, keď mali deti 9 mesiacov. Po incidente, ktorý vyvrcholil tým, že matka otca do bytu nepustila, sa otec viac do bytu nedostal, matka sa za svoj čin nikdy neospravedlnila, začala šíriť nepravdy a obvinenia, s ktorými bola na súde úspešná, a tak v dôsledku súdneho rozhodnutia matka získala beztrestné právo šíriť nepravdy a obvinenia na súde, kuratele, polícii, aj vo vzťahu k deťom. Uviedla, že styk otca s deťmi v čase, keď navštevovali deti základnú školu, bol pohodový. Keď boli deti v 3. ročníku, matka sa rozhodla, že deti nepustí na stretnutie s otcom, čo sa niekoľkokrát zopakovalo, pri styku asistovala polícia, matka styk otca s deťmi marila. Uviedla, že potom, ako sa dozvedela, že otec - jej syn má problémy pri styku, rozhodla sa pomôcť. Potom, ako v roku 2008 uplatnila svoju požiadavku na styk s vnúčatami ako stará matka, bolo nariadené znalecké dokazovanie. Posudok psychologičky T.. Q. W. bol nekvalifikovaný. Psychologička L.. Y. U. neuveriteľným spôsobom manipulovala s ľuďmi a k tomu bola schopná využiť ľudí so zníženým intelektom. Matku detí poverila, aby vyprovokovala otca detí nejakým krivým obvinením. Dva týždne po skončení súdneho pojednávania bola znalkyňa U. vyškrtnutá zo zoznamu znalcov detskej psychológie. Na doporučenie súdu sa realizovala psychologická podpora na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny O., čo znamenalo 3-mesačný výcvik, ktorý sa predĺžil až na 6 mesiacov. Po ukončení 6-mesačného stretávania sa s deťmi psychologička urobila záznam, že deti sú ochotné sa stretávať s otcom, s čím matka nepočítala a začala zúriť. Nebola nadšená, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny O. pomohol k tomu, aby sa otec opäť mohol stretávať so svojimi deťmi v rozsahu 2 x 5 hodín v mesiaci. V podanom odvolaní odvolateľka uviedla, že matka je dominantná, spoločensky a kultúrne nerozhľadená žena, „dobrá herečka“, ktorá zväzuje a riadi život svojich detí. Navonok sa hlási ku kresťanským hodnotám. Pri mediácii, ktorú vykonávala Y.. X. s oprávnením pre výkon mediácie, matka mediátorke vytkla, že si dovoľuje pýtať sa detí na to, aký by mal byť otec, keďže už deti dávno povedali, že sa s ním stretávať nechcú. V odvolaní vytýkala vypracovanie znaleckého posudku psychológom L.. T., ktorý v dobe vypracovania znaleckého posudku nemal relevantné kompetencie. Znalec úmyselne poškodil osobnosť otca detí a naopak, vyzdvihol osobnosť matky. Namietala, že dňa 16.03.2016 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, z neúčasti ktorého sa otec zo zdravotných dôvodov ospravedlnil, čo súd nerešpektoval, pojednávanie nepreložil z dôvodu, že ospravedlnenie nespĺňalo náležitosti žiadosti o odročenie pojednávania podľa § 119 O.s.p. Vyslovila námietky voči záveru súdu, podľa ktorého otec by mal konečne prehodnotiť svoje správanie a postoj k svojim deťom, resp. po prípadnom absolvovaní psychoterapeutickej liečby, zameranej na lepšie chápanie správania a postojov svojich detí, začať budovať svoj vzťah k deťom od začiatku, založený na pochopení, rešpekte k deťom, prispôsobení sa ich potrebám a bez neustáleho osočovania ich matky, s ktorou nadviazal otec detí vzťah dobrovoľne a dobrovoľne si ju tiež zvolil za matku svojich detí. Konštatovala, že psychoterapeutickú liečbu potrebuje celá rodina, matka prevracia každú udalosť, tak aby otec bol zlý a ona anjel. Napriek chválospevu psychológa L.. T. na matku detí je presvedčená, že potrebuje psychiatrickú liečbu. Bez terapeutickej liečby nemôže dôjsť k ozdraveniu vzťahov všetkých navzájom.
4. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu starej matky uviedol, že jeho posledné stretnutie s deťmi sa bezproblémovo vykonalo 22.06.2013. Od okamžiku, keď sudkyňa naviedla deti, že stačí povedať, že nechcú byť na stretnutí s otcom, sa styk s deťmi prerušil. Žiadal, aby sa odvolací súd konečne zamyslel
nad tým, čo je v odvolaní napísané a zdokumentované. Nie sú obsiahnuté jeho výpovede z konaní. Výpovede boli nahradené klamstvami a fabuláciami matky, zmanipulovaných detí a uplateného znalca, ktorý nemal právo vykonávať šetrenie. Pokiaľ krajský súd opäť odmietne odvolanie, zakryje tým páchanú trestnú činnosť matky detí a dopustí sa zločinu, ktorý nemá na Slovensku obdobu.
5. Stará matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala, aby súd okamžite nariadil výchovné opatrenie pre deti, ktoré sa budú stretávať s otcom a ich starou matkou na neutrálnej pôde pod dohľadom výchovného poradcu, aby ich poškodený vzťah sa mohol znovu obnoviť. Namiesto pomoci sa otec zo strany súdu dočkal len podvodov a zákerností voči jeho osobe. Je zrejmé, že trvalé 15-ročné odmietanie práv otca je dôsledkom rozsiahleho dlhodobého korupčného škandálu s niekoľkými ďalšími zainteresovanými sudcami v tejto súvislosti.
6. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z.), ďalej len CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
7. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o zamietnutí návrhov otca na zmenu úpravy styku a na uloženie výchovného opatrenia, zamietol návrh matky na zmenu úpravy styku otca s mal. deťmi a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Nakoľko odvolanie nesmerovalo proti výroku, ktorým bol návrh matky na zmenu úpravy styku otca s mal. deťmi zamietnutý, tento výrok nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
8. V posudzovanej veci otec podaním zo dňa 28.05.2012 žiadal rozšíriť styk otca s deťmi. Na pojednávaní dňa 03.12.2014 žiadal, aby bol styk s mal. G. a H. upravený tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi prvý nepárny víkend v mesiaci od piatka od 16:00 hod. do nedele do 20:00 hod., druhú nepárnu sobotu v mesiaci od 12:30 hod. do 17:30 hod., počas letných prázdnin od 14.07. do 31.07. a v auguste od 14.08. do 21.08. a každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 22.12. do 29.12. Zároveň žiadal, aby súd uložil maloletým deťom a ich rodičom, vzhľadom na problémy, ktoré sa vyskytujú pri preberaní maloletých detí, výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ktorým by bola deťom, ako aj ich rodičom, uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu vo vybranom špecializovanom zariadení.
9. Ustanovenie § 36 ods. 1 Zákona o rodine upravuje, že rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 11. Súd prvej inštancie návrh otca na rozšírenie styku s maloletými deťmi zamietol s odôvodnením, že od predchádzajúceho rozhodnutia nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala rozšírenie úpravy styku otca s maloletými deťmi. Akcentoval, že styk otca s deťmi sa „prakticky dlhodobo nerealizuje“. Deti sa s otcom stretávať nechcú, majú k nemu vytvorený silný negatívny vzťah. Podľa vyjadrení maloletých detí, počas ich stretnutí s otcom otec neustále nadával na matku. Deti preto v čase styku prídu za otcom pred bytovku a oznámia mu, že s ním na stretnutia ísť nechcú. Súd prvej inštancie vyslovil, že tento negatívny vzťah detí k ich otcovi je dôsledkom jeho nevhodného celkového správania sa, najmä správania sa k nim a k ich matke. Týmto otec deťom ubližuje. Otec bol na nevhodný prístup k deťom viackrát upozornený. Podľa záverov znaleckého dokazovania - znalcom L.. L. T. nebolo zistené zlyhanie matky pri výchove detí, deti sú slušne vychované a napriek nevhodnému správaniu otca sa k nemu správajú úctivo. Násilné nútenie maloletých detí do stretnutí s otcom nie je vhodné, nakoľko vyvoláva u nich stresové situácie a prispieva k ešte väčšej odcudzenosti. Zohľadniac názor maloletých detí, ktorých vek sa blíži veku dospelosti, súd prvej inštancie návrhy otca na rozšírenie styku s nimi zamietol ako nedôvodné. Mal za to, že korekcia názoru maloletých detí súdom na stretávanie so svojím otcom nie je v danom prípade v ich záujme.
12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní otcom, ako aj starou matkou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvého stupňa. Odvolacie námietky odvolateľov vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré boli uplatnené pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.
13. V zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, a tak matka a otec sú pri ich výkone zásadne rovnocenní. Jedným z rodičovských oprávnení, prostredníctvom ktorých má rodič právo podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, ktoré mu nie je zverené do osobnej starostlivosti, je právo styku s maloletým dieťaťom.
14. Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov, rešpektuje súd právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi (§ 24 ods. 4 Zákona o rodine).
15. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Záujem dieťaťa musí byť podľa článku 1 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. V súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, s poukazom na najlepší záujem maloletých detí, je v súčasnom období aj podľa názoru odvolacieho súdu najvhodnejšie, aby sa úprava styku otca s maloletými deťmi v porovnaní s doterajšou úpravou, ktorá bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 31P/2013/2008-490 zo dňa 28.06.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 4CoP/71/2011-329 zo dňa 22.09.2011, nerozširovala. Podľa tejto právnej úpravy má otec právo stýkať sa s maloletými deťmi H. a G. každú nepárnu sobotu v mesiaci v čase od 12:30 hod. do 17:30 hod. za prítomnosti starej matky N.. Y. T.. Otec tak má právo uplatňovať svoje rodičovské práva vo vzťahu k maloletým deťom. Zamietnutím návrhu otca na rozšírenie styku nie je upierané rodičovské právo otca maloletého dieťaťa, ani právo na jeho rodinný život. Stretávanie sa otca s maloletými deťmi musí byť realizované dobrovoľne, bez nátlaku, čo je jediný prípad, kedy úprava styku môže pozitívne vplývať na zdravý psychický vývin maloletého dieťaťa. Pozitívny citový vzťah nie je možné vynútiť a nie je vinou súdu, že sa styk dobrovoľne nerealizuje, ani úlohou súdu analyzovať, z akých dôvodov maloleté deti v súčasnosti otca odmietajú; povinnosťou súdu, ktorý rozhoduje o navrhovanej úprave styku, je umožniť - vytvorením časového priestoru - aby bolo zachované právo na rodinný život (v zmysle článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). V posudzovanom prípade nebolo úlohou súdu zaoberať sa tým, či otec má právo stýkať sa s maloletými deťmi, ani či sa styk otca s maloletými deťmi realizuje. Predmetom konania bolo posúdenie, či je daný dôvod na zmenu doterajšej úpravy styku, či je daný dôvod na rozšírenie úpravy styku v zmysle návrhu otca, resp. starej matky. A keďže v danom prípade súd prvej inštancie návrh(y) zamietol, predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, t. j. či súd prvej inštancie dôvodne rozhodol o zamietnutí návrhu na rozšírenie úpravy styku v zmysle návrhu otca, resp. starej matky.
16. Súd prvej inštancie maloleté deti G. a H. na pojednávaní vypočul. Zhodne sa vyjadrili, že sa s otcom stretávať nechcú. Zo súdnych konaní, z psychologických posudzovaní a z tlaku otca na realizáciu styku sú znechutené, unavené, unudené. Dohovor o právach dieťaťa v článku 12 ods. 1 zaväzuje súd, aby názorom dieťaťa venoval patričnú pozornosť, zodpovedajúcu jeho veku a úrovni. Aj keď to otec v celom konaní tvrdí, nebolo v konaní preukázané, že by styku otca s maloletými deťmi bolo matkou maloletých detí bránené. S prihliadnutím na vek maloletých detí (vek blízky dospelosti) je logické a v záujme detí, ako aj na prospech veci a zachovania rodinných väzieb, aby sami posúdili a vyhodnotili svoj postoj k otcovi a dobrovoľne realizovali právo otca na styk. Otcovi je doterajšou právnou úpravou právo na styk s maloletými deťmi zachované, závisí len na vzájomných vzťahoch jeho realizácia.
17. Princíp ochrany záujmov maloletého je základom úpravy rodinno-právnych vzťahov, a teda východiskovým princípom aj pri výklade a aplikácii jednotlivých ustanovení Zákona o rodine v konaní o úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. V súlade s článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa a § 43 ods. 1 Zákona o rodine boli pred prvostupňovým
súdom vypočuté maloleté deti, bol zisťovaný ich názor a predstava v otázke úpravy styku s otcom, ako aj dôvody, pre ktoré sa doterajšia úprava styku nerealizuje. Výsluchom boli zisťované dôvody, pre ktoré deti odmietajú styk v doterajšom rozsahu, výsluch bol zameraný na zistenie konkrétnych príčin tohto stavu. Maloletý G. a maloletá H. pred súdom prvého stupňa dňa 03.12.2014 zhodne uviedli, že majú želanie, aby sa s otcom nemuseli stretávať. Popisovali priebeh stretnutí z minulého obdobia, keď napríklad sedeli v čajovni, v ktorej 5 hodín sedeli a počúvali „tatka a jeho mamu“. Počas týchto stretnutí nadávajú na mamu. V čajovni sedia 5 hodín pri jednom čaji, nič nehovoria, len 5 hodín počúvajú. Keď boli malí, mali z otca strach, teraz nie, lebo sú starší. Pred každým stretnutím ich bolí brucho. Tatko im robí hanbu, rozpráva susedom, koľko platí výživné. Maloletý G. výslovne uviedol „s otcom sa nechcem vôbec stretávať, ani keby sa zmenil“. Maloletá H. výslovne uviedla „s tatkom sa nechcem stretávať, pretože stretnutia s ním sú hrozné, vždy sa teším, keď bude koniec“.
18. Odvolací súd, viazaný zisťovaním najlepšieho záujmu maloletých detí, zohľadnil popri vyslovených vlastných názoroch maloletých detí, aj znalecké dokazovanie znalca L.. L. T. tak, aby rozhodnutie súdu podporovalo zachovanie funkčných rodinných väzieb a všestranne pozitívneho vzťahu rodiča a dieťaťa. Takto zo znaleckého posudku z hľadiska znaleckého posúdenia zistil, či znalec odporúča ponechať súčasnú úpravu styku otca s maloletými deťmi, či odporúča rozšíriť styk otca v takom rozsahu, ako otec navrhuje. Znalec uviedol, že by bolo žiaduce, aby otec maloletých detí prehodnotil svoje správanie a postoj k maloletým deťom, prípadne absolvoval cielenú psychoterapeutickú liečbu, zameranú na lepšie chápanie správania a postojov svojich detí. Úlohou rodiča je učiť sa prispôsobovať potrebám dieťaťa, nie je úlohou dieťaťa sa prispôsobovať potrebám rodičov, keďže na to nemá potrebnú výbavu a zostáva v závislej pozícii. Násilné nútenie maloletých detí do stretnutí s otcom nepovažuje za vhodné, nakoľko vyvoláva u nich stresové situácie a prispieva k ešte väčšej odcudzenosti. Nemá námietky, aby sa otec s maloletými deťmi stretával, avšak je potrebné zmeniť správanie, prispôsobiť sa potrebám a záujmom maloletých detí tak, aby aj oni mali záujem na stretávaní sa s otcom.
19. Pokiaľ ide o ďalšie námietky v podanom odvolaní, ani tieto neboli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolatelia nedôvodne namietajú, že prvostupňový súd nesprávne posúdil žiadosť otca na odročenie pojednávania v termíne dňa 16.03.2016, ktorú súd neakceptoval a vec prejednal v neprítomnosti otca a starej matky detí.
20. Ustanovenie § 119 ods. 1 O.s.p. (platné v čase rozhodovania súdu prvého stupňa) upravuje, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Odsek 3 citovaného zákonného ustanovenia upravuje, že v prípade, ak dôvodom na odročenie pojednávania má byť zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav tohto účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za zdravotný stav, neumožňujúci účasť na pojednávaní, sa považuje stav, keď účastník konania alebo jeho zástupca nie sú schopní bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
21. V posudzovanom prípade otec požiadal o odročenie pojednávania na termín stanovený na 16.03.2016 s ohľadom na svoj zdravotný stav, avšak z lekárskej správy z traumatologickej ambulancie nevyplýva, že zdravotný stav otca neumožňuje jeho účasť na pojednávaní, preto sa súd prvej inštancie nedopustil procesného pochybenia, pokiaľ viedol súdne pojednávanie bez účasti otca.
22. L.
23. Pokiaľ odvolanie odvolateľov smerovalo proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh otca na uloženie výchovného opatrenia, odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že podaný návrh nemožno považovať za dôvodný. Odborné poradenstvo, podrobenie ktorého otec navrhuje, je spôsobom výchovného opatrenia, ktoré upravuje ust. § 37 Zákona o rodine. Sleduje predovšetkým záujem dieťaťa. Úspešnosť aplikácie tohto výchovného opatrenia je ovplyvnená vekom a rozumovou vyspelosťou dieťaťa, ale aj nedostatkami na strane rodiča, ktorý sa má podrobiť takémuto výchovnému opatreniu. V danom prípade, napriek tvrdeniu otca a starej matky, nebolo preukázané, že matka odmieta prípravu maloletých detí na styk, že svojím správaním upiera rodičovské práva otca na styk s maloletými deťmi, práve naopak, zo znaleckého posudku boli zistené nedostatky v správaní na strane otca, ktorému znalec doporučil absolvovať psychoterapeutickú liečbu zameranú na lepšie chápanie správania a postojov svojich detí. Pokiaľ ide o poradenstvo vo vzťahu k otcovi (súd poradenstvo ako výchovné opatrenie vo vzťahu k jednému rodičovi nevylučuje), súd takéto výchovné
opatrenie nepovažoval v danej veci za opodstatnené, nakoľko odborné poradenstvo je v posudzovanej veci podľa záverov znalca L.. L. T. nepostačujúce.
24. V odvolaní odvolatelia spochybňujú aj závery znaleckého dokazovania. Namietajú, že znalec v čase vypracovania znaleckého posudku nebol zapísaný v zozname znalcov pre odvetvie klinická psychológia detí. V posudzovanej veci znalec L.. L. T. vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX s dátumom 11.06.2014. V tom čase bol zapísaný do zoznamu znalcov, tlmočníkov a predkladateľov, vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia. Do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, bol zapísaný dňa 21.04.2015. V čase vypracovania znaleckého posudku bol znalec zapísaný v zozname pre odvetvie poradenská psychológia, ktoré odvetvie sa podľa inštrukcie MS SR č. 7/2009 zo dňa 25.03.2009 o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti vymedzuje tak, že ide o odvetvie, ktoré bolo vytvorené pre znalecké posudzovanie v občiansko-právnych konaniach, najmä vo vzťahu k rozvodovým konaniam úpravy styku dieťaťa s rodičmi a k problémom ohľadne prisúdenia dieťaťa do výchovnej starostlivosti jedného z rodičov, tiež sa venuje posudzovania osobnostných predpokladov rodičov pre výchovu dieťaťa. Vzhľadom na to, že odvetvie, pre ktoré bol znalec L.. L. T. zapísaný v zozname znalcov pre odvetvie poradenská psychológia, zahŕňa znalecké posudzovanie vzťahu dieťaťa s rodičmi v rámci úpravy styku, je aj táto námietka neopodstatnená.
25. Pokiaľ ide o ostatné odvolacie námietky, odvolací súd poukazuje, že súdnou praxou bolo ustálené, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí obsahovať odpoveď na podstatné skutočnosti, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.
26. Aj keď odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti za vecne správne, a preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, považuje za potrebné uviesť, že za predpokladu, že dôjde k zmene vzájomných vzťahov maloletých detí a otca, resp. k zmene prístupu otca k maloletým deťom, je aj v prípade, že deti dosiahnu plnoletosť (XX.XX.XXXX), možné ich vzájomné vzťahy v budúcnosti reparovať.
27. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).