Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoE-261-2016.pdf
PDF · 79.64 KB
Case nature
Subarea
2CoE/261/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a členov senátu JUDr. Petra Tótha a JUDr. Jozefa Janíka v exekučnej veci oprávneného: S. I., nar. XX.XX.XXXX, ( zomrel dňa XX.XX.XXXX), naposledy bytom H. I. XXX, proti povinnému: LOM CEMENTÁREŇ VÁPENKA, WERK 7, spol. s r.o. v konkurze, Čachtická 7, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 31 423 761 ( ex offo výmaz dňa 02.07.2013), o vymoženie 457,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21. januára 2016, č. k. 2Er/386/2008
- 08, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku I. o d m i e t a . Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Dôvodil, že poverením tamojšieho súdu zo dňa 05.04.2001 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie 13.782,- Sk s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Rozsudku č.k. 12C/557/2000-20 vydaného dňa 17.10.2000 Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že povinný bol dňa 02.07.2013 z obchodného registra ex offo vymazaný. V danom prípade bol povinný z obchodného registra vymazaný bez právneho nástupcu dňom 02.07.2013 a týmto dňom zanikla jeho spôsobilosť byť účastníkom konania. V danom prípade bol daný dôvod na zastavenie exekúcie, preto súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami predmetnú exekúciu podľa § 57 ods. 2 EP, § 104 ods. 1 a § 107 ods. 4 O.s.p. zastavil. V danom prípade sa podľa § 36 Exekučného poriadku exekučné konanie začalo dňa 02.03.2001, pričom k výmazu povinného z obchodného registra došlo dňa 02.07.2013. Nebolo možné od oprávneného očakávať, že mohol predvídať zánik povinného, ani predpokladať, že počas tejto doby nebude jeho pohľadávka vymožená. Oprávnený taktiež nezavinil zastavenie predmetnej exekúcie, nakoľko za zavinenie je možné považovať iba zavinenie v procesnom význame zodpovednosti. Pri zastavení exekúcie zavinením oprávneného musí byť splnená aj podmienka, že existuje príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Pod zavinením oprávneného treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobili zastavenie exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 12/2004 zo dňa 22.12.2004). Súd poukazal na skutočnosť, že exekúciu nezastavil pre nemajetnosť povinného, nakoľko podľa Exekučného poriadku účinného v čase začatie exekúcie, exekúciu nebolo možné zastaviť pre nemajetnosť povinného. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie. Podľa Exekučného poriadku v zásade platí, že trovy exekúcie znáša povinný. V danom prípade však povinný zanikol ako subjekt práv a povinností bez právneho nástupcu, preto mu povinnosť zaplatiť trovy exekúcie nemožno uložiť. Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie
trov exekúcie len z dôvodov uvedených v zákonnom ustanovení § 203 Exekučného poriadku. Podľa citovaného ustanovenia v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Ex. poriadku, súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v prípade, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v priebehu konania predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady, že náklady exekúcie uhrádza povinný. Jeho použitie však prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie pri náležitej opatrnosti. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. S poukazom na vyššie uvedené, rozhodol súd o trovách exekúcie spôsobom uvedeným vo výroku II. napadnutého uznesenia.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie súdny exekútor. Zastával názor, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn5 MCdo 21/2011. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
3. Vyjadrenie k odvolaniu súdneho exekútora podané nebolo.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.
5. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
6. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
7. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
8. V zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. V zmysle § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
10. V zmysle § 359 C.s.p. môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
11. Podľa § 386 písm. b/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané neoprávnenou osobou.
12. Podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
13. Citované ustanovenie § 355 ods. 2 C.s.p., stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie je prípustné, pokiaľ je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je.
14.Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
15. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že účastníkmi exekučného konania sú v zásade oprávnený a povinný, tretia osoba len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj súdny exekútor, ktorý bol vykonaním exekúcie poverený súdom. V takomto prípade môže súdny exekútor realizovať procesné práva účastníka konania.
15. Pri riešení otázky, kto je oprávnený podať odvolanie v exekučnom konaní vedenom podľa Exekučného poriadku, je potrebné, vzhľadom na absenciu špeciálneho ustanovenia v Exekučnom poriadku, vychádzať z citovaného ustanovenia § 359 C.s.p. v spojení s ustanovením § 9a ods. 1 Exekučného poriadku. V zmysle uvedených ustanovení môže napadnúť rozhodnutie súdu odvolaním strana konania. Okruh účastníkov exekučného konania je pritom striktne vymedzený v ustanovení § 37 ods. 1 Exekučného poriadku. Podľa odseku 1 citovaného ustanovenia je účastníkom exekučného konania oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor. V takomto prípade môže poverený súdny exekútor realizovať procesné práva účastníka konania.
16. Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade čo do výroku I. napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie súdny exekútor nemá postavenie účastníka exekučného konania. Predmetom rozhodovania súdu prvej inštancie vo výroku I. napadnutého uznesenia nebolo rozhodovanie o trovách exekúcie, keď v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodoval o dôvodnosti zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Keďže v tomto úseku exekučného konania súd nerozhodoval o trovách súdneho exekútora, nemožno súdneho exekútora považovať za účastníka tohto konania, z ktorého dôvodu súdny exekútor nebol oprávnený podať proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie do výroku I. napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie odvolanie. Odvolací súd k tomu ešte uvádza, že poverený súdny exekútor nemal postavenie účastníka konania ani pri podávaní návrhu na zastavenie exekúcie, takýto jeho podaný návrh je však možné považovať za podnet na zastavenie exekúcie, pričom exekúciu je exekučný súd oprávnený zastaviť aj ex offo, teda bez návrhu účastníka konania (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
17. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 386 písm. b/ C.s.p. odvolanie súdneho exekútora proti výroku I. napadnutého uznesenia odmietol, nakoľko odvolanie podala osoba, ktorá na podanie odvolania nebola oprávnená, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
18. Čo sa týka časti odvolania súdneho exekútora smerujúce proti výroku II. napadnutého uznesenia, v predmetnej veci súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a rozhodol o trovách exekúcie podľa ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002. Uvedené rozhodnutie vydal sudca súdu prvej inštancie.
19. Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 výslovne nestanovuje.
20. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená podľa § 57 Exekučného poriadku, výslovne neustanovuje (§ 58 ods. 6 Exekučného poriadku v spojení § 355 ods. 2 C.s.p.), odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné.
21. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolanie súdneho exekútora smeruje proti výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Preto
odvolací súd odvolanie oprávneného v časti proti výroku II. napadnutého uznesenia podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odmietol.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).