Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_19CoP-39-2016.pdf
PDF · 103.68 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/39/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - T., M. A. XXX/X, prechodne bytom A. E., M. R. Z. XXX/XX, zastúpeného JUDr. O. A., advokátom, so sídlom E., K. XX, proti J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. E., F. XXX/XX, zastúpenej Mgr. B. A., advokátkou so sídlom v G. M. nad Z., G. A., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému Y., zastúpeného X. O. na odvolanie matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 07. marca 2016, č. k. 5P/175/2012-186, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd manželstvo účastníkov - rodičov maloletého Y. rozviedol. Maloletého Y. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Y. sumou 140 eur mesačne s tým, že výživné je povinný poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletým upravil na každú nepárnu sobotu od 10.00 hod do 14.00 hod tak, že otec si maloletého prevezme v určený čas v mieste trvalého bydliska matky a v stanovený čas maloletého matke v mieste jej bydliska odovzdá. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželstvo rodičov maloletého Y. je hlboko a trvale rozvrátené. Je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní žiadnu zo svojich funkcií. Nakoľko rodičia maloletého nemali záujem na zotrvaní v manželstve, súd ich manželstvo rozviedol podľa § 23 zákona o rodine. Na čas po rozvode zveril maloletého Y. do osobnej starostlivosti matky a upravil jeho stretávanie s otcom. Prihliadal na potreby maloletého, ako aj závery znaleckého posudku a záverečnú správu ustanovenej psychoterapeutky. Vyživovaciu povinnosť voči maloletému určil s prihliadnutím na majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov, ako aj potreby maloletého a potreby primerané jeho veku. Sumu 140 eur považoval za dostačujúcu pre zabezpečenie potrieb maloletého, ktoré sú v možnostiach a schopnostiach otca. Z daňového priznania otca za rok 2012 zistil, že dosahoval príjem 493,88 eur. Jeho príjem za obdobie 02/2013-12/2013 bol vo výške 888,75 eur, za obdobie 01/2014-02/2014 vo výške 827,15 eur. Z daňového priznania za rok 2012 bolo zistené, že príjem zo závislej činnosti otca bol v priemere 493,88 eur /po odpočítaní odvodových povinností a dane/, za rok 2012 vykázal navrhovateľ stratu zo živnosti, čím ponížil celkový čistý príjem za rok 2012 na sumu 254,04 eur. Zo správy od zamestnávateľa otca mal za preukázané, že otec za rok 2013 dosiahol zárobok vo výške 888,75 eur a za mesiace 01/2014 a 02/2014 vo výške 827,15 eur. Žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorej prispieva na domácnosť 250 eur. Otec uviedol, že spláca pôžičku 113,50 eur, 201,20 eur splátku na auto a kreditnú kartu 254 eur. Príjem matky za obdobie od 01/2012-11/2012 bol vo výške 386 eur mesačne, za obdobie od 01/2013-02/2013 vo výške 418,90 eur a za obdobie od 03/2013-02/2014 vo výške 470,39 eur, za obdobie od 03/2013-08/2013 vo výške 470,39 eur. Pokiaľ matka špecifikovala výdavky na maloletého: strava v škole 25 eur, družina 9 eur, krúžky 10 eur, lieky 20 eur, plávanie 20 eur a k predloženej písomnej
špecifikácii nákladov na maloletého tieto vo výške 390 eur, súd prvej inštancie tieto vyhodnotil ako neprimerané a nedôvodné, s poukazom na vek maloletého.
2. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého. Nesúhlasila s výrokom, ktorým bolo rozhodnuté o úprave styku a s výrokom o výživnom. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že výživné na maloletého Y. určí vo výške 250 eur a styk otca s maloletým upraví na každú nepárnu sobotu v čase od 09.00 do 13.00 hod v mieste bydliska matky, resp. rozsudok zruší a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila, že i napriek tomu, že u nej došlo k miernemu zvýšeniu príjmu na sumu 563,71 eur, jej príjem je reálne nižší, nakoľko rozvodom manželstva prichádza o výživné na manželku vo výške 100 eur. Poukazovala na cestovné náklady v súvislosti s dochádzkou do práce A. E. - M. vo výške 40 eur, ako aj na zvýšenie nákladov o splácanie úveru vzniknutého počas BSM, ako aj z ďalšej pôžičky, ktoré náklady sa zvýšili minimálne o sumu 143 eur. Uviedla, že platí ostatné poplatky a náklady za bývanie vo výške spolu minimálne 160 eur. Zdôrazňovala, že maloletý Y. od septembra 2015 nastúpil do prvého ročníka základnej škody, s čím vznikli náklady na školské pomôcky, ako aj záujmovú činnosť. Navštevuje futbalový, strelecký ako výtvarný krúžok, pričom mesačne so záujmovou činnosťou vychádzajú náklady na cca 20 až 30 eur. Ďalšie výdavky má v súvislosti so stravou v školskej jedálni 33 eur, 9 eur družina. Maloletý má vyššie náklady na stravu, ošatenie, trpí často respiračnými ochoreniami horných dýchacích ciest a podobne. Zastávala názor, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil reálny príjem otca maloletého, nakoľko tento sa bez vážnych dôvodov vzdal svojho zamestnania v spol. N., s.r.o.. Nemá zrušené živnostenské oprávnenie a predložené daňové priznanie neodzrkadľuje jeho reálne príjmy. Mala za to, že otec na seba zobral nedôvodné pôžičky, pričom nie sú zrejmé jeho ostatné výdavky, o ktoré si znižuje svoj daňový základ. Súdu vytýkala, že pri určovaní výživného neprihliadal na jeho osobné a majetkové pomery v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, ako aj na jeho osobné a zárobkové možnosti. Nakoľko v decembri 2014 došlo medzi rodičmi maloletého k dohode o vyporiadaní BSM, na základe ktorej matka na seba prevzala všetky úvery a platby za byt vo výške minimálne 300 eur, o túto sumu sa znížili reálne výdavky otca oproti poslednej právnej úprave. Pokiaľ sa týka úpravy styku, vyjadrila presvedčenie, že je v súčasnosti v záujme maloletého, aby sa s otcom stretával. Súhlasila s rozsahom 4 hodiny každý druhý týždeň počas víkendu, avšak v mieste jej bydliska s tým, že je možné neskôr tieto stretnutia rozšíriť. Dôvodila, že v čase od 13.00 hod každú sobotu maloletý navštevuje strelecký krúžok. Uviedla, že nie je zrejmé, prečo sa súd prvej inštancie neriadil závermi znaleckého posudku Mgr. C. J., č. XX/XXXX, resp. sa týmto riadil iba čiastočne, keď pre prekonanú traumu maloletého a nízky podiel otca na výchove maloletého navrhol tento 4- hodinové stretnutia každý druhý víkend v mieste bydliska matky a navrhol rozšírenie styku po roku pri pravidelnom záujme otca o dieťa. Následne v roku 2014 a 2015 absolvovali doporučené terapeutické sedenia u PhDr. T. Y., ktoré však nemôžu nahrádzať závery znaleckého posudku. Poukazovala na to, že otec od 15.05.2015 maloletého nevidel, pred tým sa s ním stretával minimálne, z ktorého dôvodu závery PhDr. T. Y. sú nepoužiteľné a nehovoria o súčasnom stave vzťahu maloletého k otcovi. Matka poukazovala na vyjadrenia lekárov a psychológov z roku 2013, v ktorých je zvýraznené, že v danom období títo poukazovali na závažnú psychotraumu maloletého spôsobenú otcom, vylučovali stretávanie otca s maloletým v neprítomnosti matky. Pripustila, že od uvedenej doby uplynuli cca 2 roky, maloletý Y. je väčší, avšak aj v súčasnosti sa u neho prejavujú náznaky prekonanej psychotraumy. Iba vďaka citlivému prístupu matky a jej rodiny, ako aj odbornej pomoci sa maloletý Y. vyvíja v poriadku, jeho psychický stav je dobrý, je veselý, čulý, živý, a to z dôvodov, že nie je vystavovaný zbytočnému stresu z prekonaných negatívnych spomienok. Zdôrazňovala, že maloletý nemôže voči otcovi pociťovať žiadnu istotu, dôveru, nemôže sa na neho spoľahnúť. Otec nemá s maloletým vytvorené citové väzby, ani pozitívny vzťah.
3. Otec v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku ako aj vo výroku o určení výživného. Uviedol, že pokiaľ matka poukazovala na tú skutočnosť, že v súčasnosti má reálne nižší príjem, nakoľko prichádza o sumu 100 eur titulom výživného na manželku, v čase vydania rozsudku bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. Po uzavretí pracovnej zmluvy dňa 10.10.2012 bol jej príjem vo výške 386,22 eur mesačne a v súčasnosti má príjem 563,71 eur, z čoho vyplýva, že jej príjem sa podstatne zvýšil. Pokiaľ matka poukazuje na bežné náklady na domácnosť, tieto osobne znáša aj otec, keď s matkou nežijú v spoločnej domácnosti a každý svoje náklady na bývanie uhrádza samostatne. Mal za to, že súd prvej inštancie prihliadal pri vyhlásení rozsudku aj na skutočnosť, že maloletý nastúpil do prvého ročníka základnej škody, keď predchádzajúcu vyživovaciu povinnosť na maloletého zo 120 eur zvýšil na 140 eur mesačne. Vysporiadal sa tak aj s takouto zmenou pomerov u maloletého. Po rozvode manželstva si s matkou maloletého vyporiadali BSM dohodou tak, že všetok majetok z manželstva si ponechala matka, otec z
majetku nezískal takmer nič. Matka získala do výlučného vlastníctva spoločný byt v A. ako aj kompletné zariadenie bytu. Otec po rozvode manželstva okrem osobného automobilu, na ktorý si zobral pôžičku a ktorý potrebuje na dopravu do zamestnania, nevlastní žiaden majetok, býva u svojej matky v E. Vyjadril presvedčenie, že aj vzhľadom na túto skutočnosť by mal odvolací súd zvážiť vhodnosť úpravy styku. K rozviazaniu pracovného pomeru so zamestnávateľom v A. uviedol, že zo A. E. odišiel 31.03.2012, keď sa natrvalo odsťahoval do E., do bydliska svojej matky, kde od uvedeného obdobia býva. Považuje preto za zavádzajúce tvrdenie matky, že pracovný pomer ukončil bez uvedenia dôvodu. Uviedol, že pracovný pomer musel ukončiť zo zdravotných dôvodov o čom predložil lekársku správu, ako aj s ohľadom na tú skutočnosť, že pri výdavkoch na cestovné autom z E. do A. E. do zamestnania vynakladal sumu 250 eur mesačne a v neposlednom rade dochádzal do miesta, kde nebýval a pri rôznych súdnych sporoch s odporkyňou sa do tohto miesta nikdy ani nechcel vrátiť. Mal za to, že dochádzanie do A. E. pri rozchode s matkou maloletého nemalo žiadne opodstatnenie. Nakoľko z podnikateľskej činnosti nedosahoval skoro žiaden príjem, od 01.01.2016 sa zamestnal v pracovnom pomere v E. s čistým príjmom vo výške 459,83 eur mesačne. Poukazoval na tú skutočnosť, že jeho výdavky prevyšujú príjmy, keď tieto sú uhrádzané nielen z príjmu, ale aj z úverov ktoré bol nútený čerpať aj vplyvom množstva zbytočných sporov s matkou maloletého.
4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z.), ďalej len CMP v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.
5. V preskúmavanej veci konal súd prvej inštancie o návrhu matky na rozvod manželstva s príslušenstvom. Súd prvej inštancie manželstvo rodičov maloletého Y. rozviedol, rozhodol o úprave pomerov manželov k maloletému Y. na čas po rozvode a o náhrade trov konania. Proti výroku o rozvode odvolanie podané nebolo, odvolanie nesmerovalo ani proti výroku o zverení maloletého do starostlivosti matky, ani proti výroku o trovách konania, preto rozsudok v tejto časti v zmysle § 367 ods. 2, 3 CSP nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu sa tak stali len výroky o úprave styku a o výživnom.
6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky a námietky, ktoré boli v odvolaní matkou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Matka v podanom odvolaní neuviedla žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Za daného stavu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva
7. S konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode (§ 100 CMP).
8. Hmotnoprávna úprava pomerov je obsiahnutá v ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
9. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv.
10. Ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine upravuje, že rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, komu z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a § 26 citovaného zákona sa použijú primerane.
11. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) a plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť.
Výživou dieťaťa, na ktorú obaja rodičia prispievajú, je vyjadrované uspokojovanie všetkých životných potrieb dieťaťa pre všestranný telesný a duševný rozvoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb, ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný rozvoj.
12. Základnými kritériami pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine) s ohľadom na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností jednotlivého prípadu. Závislé sú predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a podobne. Zároveň sú však bezprostredne ovplyvňované reálnymi schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú zásadnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.
13. Schopnosti a možnosti rodičov súd hodnotí podľa všetkých relevantných hľadísk, ktorými sú najmä vek, zdravotný stav, dosiahnutá kvalifikácia, možnosti ich uplatnenia sa na trhu práce a podobne. Vychádza sa zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu a nie iba z faktického stavu. Majetkové pomery rodičov sa zohľadňujú a posudzujú teda nielen podľa vykazovaného príjmu, ale aj podľa toho, aké sú možnosti a schopnosti dosiahnuť taký príjem, aby bolo možné odôvodnené potreby detí uspokojovať. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine).
14. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému Y. posudzoval v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou a jej výkladom. Po zhodnotení pomerov rodičov ako i potrieb maloletého Y. v danej veci dospel aj odvolací súd k záveru, že výživné zo strany otca na maloletého Y. vo výške 140 eur mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám a veku maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam otca, a to s prihliadnutím na jeho mesačný príjem z podnikateľskej činnosti za rok 2015 vo výške 129,32 eur mesačne a z jeho príjmu za obdobie január 2014 459,83 eur, február 2016 552 eur, marec 2016 648 eur. V období mesiacov júl 2015 až január 2016 bol otec nezamestnaný. Matka za obdobie január 2015 až december 2015 dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 563,71 eur. Pokiaľ matka dôvodila tým, že otec sa bezdôvodne vzdal svojho príjmu, ktorý dosahoval u predchádzajúceho zamestnávateľa v A., odvolací súd uvádza, že v prípade preukázania, že osoba povinná z vyživovacej povinnosti sa vzdala príjmu, relevanciu v zmysle následkov potencionality možno jednotlivým prípadom priznať len za podmienky, ak k takémuto konaniu nedošlo zo špekulatívneho, ale závažného dôvodu. Závažným dôvodom môže byť zdravotný stav, potreba miesta výkonu povolania bližšie k bydlisku rodiny, organizačné zmeny, prepúšťanie v dôsledku racionalizácie, potreba vykonávania starostlivosti o člena rodiny. Následkom princípu proporcionality totiž, ak sa nepreukáže relevantne ospravedlniteľný dôvod v zmysle vyššie uvedeného je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu, t. j. príjmu, aký by dosahovala povinná osoba pred rozviazaním pracovného pomeru. V danom prípade aj odvolací súd zastáva názor, že k ukončeniu pracovného pomeru zo strany otca u predchádzajúceho zamestnávateľa, kde dosahoval vyšší príjem ako v súčasnosti, nedošlo zo špekulatívneho dôvodu, ktoré skutočnosti ozrejmil a preukázal v konaní.
15. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že posledná úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletému Y. bola určená rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 03.04.2014, č. k. 4P/130/2012-272, keď vyživovacia povinnosť otca bola k maloletému Y. určená vo výške 80 mesačne s účinnosťou od 29.05.2012 do 31.12.2012 a od 01.01.2013 sumou 120 eur mesačne. Zohľadnená bola skutočnosť, že od 01.01.2013 sa príjem otca zvýšil. Pri určení výšky výživného 120 eur mesačne vychádzal súd z jeho mesačného čistého zárobku za rok 2013 vo výške 888,75 eur mesačne, a za obdobie január, február 2014 z príjmu vo výške 827,15 eur mesačne, teda vychádzal z vyššieho príjmu pri určení nižšej výšky výživného 120 eur mesačne, ako v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie. V predchádzajúcom rozhodnutí súd prvej inštancie zohľadnil aj tú skutočnosť, že maloletý Y. v blízkom období nastúpi do základnej škody, kedy sa jeho náklady na jeho výživu podstatne zvýšia v súvislosti so školskou dochádzkou.
16. Pokiaľ matka maloletého vo svojom odvolaní tvrdila, že príjem otca z podnikateľskej činnosti je vyšší ako deklaruje a ako zistil súd prvej inštancie, takéto tvrdenie nemalo oporu vo vykonanom dokazovaní. Nemal inú možnosť ako vychádzať z daňového priznania, z ktorého nepochybne vyplýva za rok 2015 jeho mesačný príjem 129,32 eur.
17. Zohľadniac osobné, majetkové a zárobkové pomery na strane otca a odôvodnené potreby maloletého Y. sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie o rozsahu vyživovacej povinnosti na čas po rozvode manželstva v sume 140 eur mesačne. Uvedená výška výživného zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca maloletého, ako aj jeho odôvodneným potrebám. Maloletý nemá oproti potrebám ostatných detí v jeho veku žiadne zvýšené výdavky. Odvolací súd má za to, že suma 140 eur mesačne na žiaka 1. triedy základnej školy, vzhľadom na jeho potreby, ale aj preukázané pomery rodičov je primeraná.
18. Právo styku s mal. deťmi je jedným z rodičovských oprávnení, prostredníctvom ktorých má druhý rodič právo podieľať sa na výchove mal. dieťaťa, ktoré mu nie je zverené do osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní o úprave styku s mal. dieťaťom vždy treba brať do úvahy vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, ako aj treba vychádzať z toho, že účelom styku je zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa, pokiaľ možno v minimálnej miere, pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. Krajský súd má za to, že obidvaja rodičia by mali prispievať k vytvoreniu priaznivých podmienok nevyhnutných na zdravý fyzický a psychický vývoj mal. detí, a to bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi. Vzhľadom k uvedenému dospel k záveru, že je vhodné, aby sa maloletý Y. stretával s otcom v rozsahu, ako tento upravil súd prvej inštancie. Otec má nielen povinnosti voči maloletému, ale má aj práva, medzi ktoré patrí práve styk s maloletým, prostredníctvom ktorého sa môže aktívne podieľať na výchove dieťaťa. Nie je sporné a vyplýva to i z obsahu súdneho spisu, že pri realizácii styku otca s maloletým dochádzalo k problémom. Matka sama uvádza v podanom odvolaní, že súhlasí s rozsahom styku 4 hodiny každý druhý týždeň počas víkendu, avšak v mieste jej bydliska s tým, že ak bude otec prejavovať záujem a maloletý sa bude s ním cítiť bezpečne a v pohodlí, je možné tieto stretnutia rozšíriť. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletým Y. a z jeho odôvodnenia vyplýva, že súd vychádzal zo zákonných kritérií pre určenie styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti dieťaťa, keď zistil, že otcovi je potrebné poskytnúť priestor na upevňovanie citovej väzby s dieťaťom a tiež priestor na vytvorenie väzieb medzi dieťaťom a členmi rodiny zo strany otca. Z tohto dôvodu upravil frekvenciu styku otca s dieťaťom 1x do mesiaca, a to každú nepárnu sobotu od 10.00 hod do 14.00 hod.
19. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie o potrebe poskytnúť otcovi priestor na upevnenie citovej väzby s dieťaťom. Stotožňuje sa aj s rozsahom upraveného styku.
20. Odvolací súd zastáva názor, že s prihliadnutím na vek maloletého úprava styku na každú nepárnu sobotu od 10.00 hod do 14.00 hod, t. j. na 4 hodiny každé dva týždne je primeraná, dostatočne citlivá a zároveň je v záujme oboch rodičov, ale predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. Takto upravený styk, stabilitu výchovného prostredia maloletého nenaruší, korešponduje s bežnou praxou súdov. Pri posudzovaní úpravy styku súd je povinný prihliadať na záujmy maloletého dieťaťa a je povinný rovnako zabezpečiť, aby aj druhý rodič, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti nebol vylúčený z možnosti výkonu rodičovských práv, vplyvu na jeho výchovu. Otcovi je potrebné poskytnúť priestor na upevňovanie citovej väzby s maloletým Y.. Pokiaľ matka trvala na svojej prítomnosti pri styku otca s maloletým Y., odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa nepovažoval za potrebné a vhodné, aby matka pri styku otca s maloletým asistovala. Vychádzal pri svojom rozhodnutí predovšetkým z tej skutočnosti, že vzťahy medzi rodičmi sú narušené a títo nedokážu spolu náležite komunikovať. Vychádzajúc zo správy PhDr. T. Y. zo dňa 26.03.2015 vyplýva, že počas terapeutických stretnutí bol maloletý Y. v prítomnosti rodičov viac napätý, neverbálne sledoval rodičov bez spontánnosti. Počas komunikácie s terapeutom bol uvoľnený, na otázky odpovedal spontánne. Stretávania s otcom popisoval ako veľmi dobré, chcel byť s otcom častejšie a dlhšie. Vyjadril aj aktivity, ktoré by chcel s otcom robiť (hrať futbal, stavať kocky). Je v záujme maloletého, ale aj nevyhnutné pre nadviazanie vzťahu otca s dieťaťom, aby styk prebiehal v pokojnej, nekonfliktnej atmosfére. Z obsahu predmetnej správy vyplýva, že opakované vzájomné obviňovania rodičov voči sebe ovplyvňovali priebeh terapií. Vyjadrenia lekárov a psychológov z roku 2013, na ktoré poukazovala matka v podanom odvolaní už vzhľadom na značný časový odstup považoval odvolací súd za neaktuálne. Pokiaľ matka dôvodila tým, že otec nemá s
maloletým vytvorené citové väzby, ani pozitívny vzťah, je potrebné zdôrazniť, že práve predmetnou úpravou styku má byť poskytnutý otcovi priestor na upevnenie jeho citovej väzby s maloletým.
21. Odvolací súd tak dospel k záveru, že pokiaľ ide o styk otca s maloletým Y. je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne a jeho úprava je v záujme dieťaťa, na ktorý záujem odvolací súd prihliadol ako na prvoradý.
22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
23. Pokiaľ otec v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal náhradu trov konania, odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP uvádza, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré za splnenia zákonných predpokladov mohlo začať aj bez návrhu.
24. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.