Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_23Co-18-2020.pdf
PDF · 84.12 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/18/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobcov 1) O. B., L.. XX.XX.XXXX, J. XX J. D.. N., W., 2) O. J., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. L. XX, O. Y., W., žalobcovia v prvom a druhom rade zastúpení I.. O. T., B..C.., L.. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XXX, Y. proti žalovanému B. I.Č., L.. XX.X.XXXX, J. L. H. XXXXX, R. XX D.. J., A., zast. JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom, Námestie slobody 2, Humenné o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 10C/203/2007 - 601 zo dňa 10.12.2019 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok s výnimkou výrokov II. a III. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že v rozsudku špecifikované nehnuteľnosti patria do vlastníctva žalobkyne v 1/ rade a iný spoluvlastnícky podiel tejto nehnuteľnosti patrí do dedičstva po nebohej C. J. zomrelej XX.XX.XXXX. Ďalším výrokom bola zamietnutá žaloba o uloženie povinnosti žalovanému uhradiť žalobkyni v 1/ rade 257 865,- Eur s úrokom z omeškania a zaplatiť žalovanej v 2/ rade ako aj do dedičstva po nebohej C. J. sumu 257 865,- Eur. Tretím výrokom bolo konanie zastavené v časti o vydanie nehnuteľnosti a náhrady za odpredané nehnuteľnosti pôvodne patriace E. I.. Výrokmi IV. V. a VI. súd rozhodol o náhrade trov konania.
2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyne sa podanou žalobou domáhali prikázania pozemkov v žalobe špecifikovaných do ich vlastníctva. Taktiež sa domáhali, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť im sumu 15 765 056,- SK. Žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1/ rade a pôvodná žalobkyňa v 2/ rade sú právne nástupkyne po svojej matke nebohej J. I., rodenej I., zomrelej XX.XX.XXXX a taktiež sú deťmi súrodenca E. I.. Žalovaný je synom nebohého E. I.. Právny predchodca žalovaného nadobudol nehnuteľnosti na území SR postupom podľa zákona č. 229/1991 Zb., pričom žalovaný časť týchto nehnuteľností zdedil a vo zvyšnej časti došlo k úbytku predajom týchto nehnuteľností počas života predchodcu žalovaného. Pozemkový úrad Y. vo svojom rozhodnutí zo dňa 08.06.2007 zastavil konanie z dôvodu, že pozemky právnych predchodcov žalobcov uvedené v tomto rozhodnutí nie je možné vydať, nakoľko nie sú vo vlastníctve SR, ale boli vydané E. I., ktorý týmto získal bezdôvodné obohatenie na úkor samotných žalobcov. Dňa 10.06.2012 pôvodná žalobkyňa v 2/ rade zomrela a na jej miesto vstúpila do konania terajšia žalobkyňa v 2/ rade. Na pojednávaní dňa 29.01.2019 súd pripustil zmenu žalobného petitu o ktorej následne aj rozsudkom rozhodol. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol skutkové závery vyplývajúce z jednotlivých vykonaných dôkazov. Konštatoval aj obsah vyjadrení strán sporu. Uviedol, že bolo nesporným, že nehnuteľnosti, ktorých vydania sa žalobkyne domáhajú, boli vydané žalovanému v rámci reštitučného konania. Taktiež bolo preukázané, že žalobkyne sú právnymi nástupcami po R. I. zomrelej dňa 12.10.1988 a po E. I. L.. XX.XX.XXXX a zomrelom XX.XX.XXXX a že žalovaný je právnym nástupcom po nebohom E. I. narodenom XX.XX.XXXX a zomrelom XX.XX.XXXX. Pôvodné žalobkyne taktiež osvedčili, že sú štátnymi občiankami SR. Taktiež bolo preukázané, že pôvodné žalobkyne udelili
právnemu predchodcovi žalovaného dňa 04.07.1991 všeobecnú plnú moc aj na konania, ktoré sa týkajú nehnuteľností ( č.l. 125). Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalovaného si nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, nechal v rámci reštitučného konania vydať sebe napriek skutočností, že vedel, že oprávnenými osobami v tomto prípade boli žalobkyne a napriek skutočností, že bol oprávnený konať za nich na základe všeobecnej plnej moci. Vo vzťahu k príslušným orgánom bolo vydanie týchto nehnuteľností oprávnenej osobe. Vo vzťahu k žalobkyniam však týmto rozhodnutím nezaniklo právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia. Súd vyhovel žalobe v časti určenia vlastníckeho práva s tým, že došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu a tento je povinný bezdôvodné obohatenie vydať. Žalovaný sa dopustil protiprávneho konania tým, že požiadal o vydanie pozemkov v rámci reštitúcie aj po právnych predchodcov žalobkýň aj keď vedel o ich existenciách a vedel, že ich príbuzenský vzťah je k pôvodným vlastníkom bližšie ako je jeho vzťah. Žalovaný predložil v konaní závety J. I.Č. S. L. I.. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že sporný podpis J. I. je pravdepodobnejšie falzifikátom, rovnako aj podpis L. I.Č.. Tým žalovaný nepreukázal, žeby mu vznikol nárok na predmetné nehnuteľnosti na základe závetov pretože s najväčšou pravdepodobnosťou ide o falzifikáty. Pozemkový úrad pri vydávaní pozemkov titulom reštitúcie postupoval v zmysle zákona a vydal nehnuteľnosti jednej z oprávnených osôb, ktoré o vydanie týchto nehnuteľností požiadala, t.j. právnemu predchodcovi žalovaného. Boli však vydané aj nehnuteľnosti patriace právnym predchodcom žalobcov, pričom právny predchodca žalovaného mal vedomosť o tom, že tieto nehnuteľnosti mu nepatria a že na vydanie týchto nehnuteľností nemal právny nárok. Právny predchodca žalovaného bol len pôvodnými žalobcami splnomocnený, aby požiadal v rámci reštitúcie o vydanie aj týchto pozemkov a tieto mal následne odovzdať žalobcom. Súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu žalobcu, že na strane žalovaného ide o bezdôvodné obohatenie. Žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcov tým, že si nehnuteľnosti, ktoré bol povinný vydať žalobcom, ponechal a časť z nich dokonca odpredal. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobcovia požadujú nehnuteľnosti, ktoré si uplatnili v reštitučnom konaní, ktoré boli vydané právnemu predchodcovi žalovaného, a ktoré žalovaný zdedil v rámci dedičského konania. Preto súd žalobe v časti určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, vyhovel. Žalobcovia sa domáhali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť za nehnuteľnosti pôvodne patriace J. I. sumu 257 865,- Eur obom pôvodným žalobkyniam ( v prípade pôvodnej žalobkyni C. J. mal súd určiť, že táto suma patrí do dedičstva po nej). Ide o náhradu za nehnuteľnosti pôvodne patriace právnym predchodcom žalobcov, ktoré boli žalovaným odpredané. Súd žalobu v tejto časti zamietol, pretože nebolo preukázané kto a kedy predmetné nehnuteľnosti odpredal a za akú cenu. Iba suma, ktorú žalovaný získal predajom nehnuteľností, ktoré mu nepatrili by mohla tvoriť sumu bezdôvodného obohatenia. Táto suma však nebola preukázaná. Súd uviedol, že žalobcovia zobrali žalobu späť v časti o vydanie nehnuteľnosti pôvodne patriacich E. I. a preto v tejto časti bolo konanie zastavené. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP. Vychádzal z úspechu žalobkýň vo výroku I. a úspechu žalovaného vo výroku II..
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a to s výnimkou výrokov II. a III. (o zamietnutí časti žaloby a o zastavení konania). Odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok nemá oporu v zákone resp. súd úmyselne zákon nerešpektoval. Rozsudok je tendenčný a to v prospech žalobkýň a v neprospech žalovaného a je jasné, že pojednávajúca sudkyňa bola doposiaľ nezisteným spôsobom masívne ovplyvňovaná. Rozsudok sa javí aj ako nevykonateľný, pretože v odseku na strane 2 napadnutého rozsudku nie je zrejmé, v ktorom katastrálnom území sa nehnuteľnosti tam uvedené majú nachádzať. Súd zároveň nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva. Namietal, že súd pripustil zmenu petitu na pojednávaní dňa 29.01.2019. V tejto zmene však súd pripustil nielen určenie tam uvedených parciel do dedičstva, ale aj návrh na určenie povinnosti žalovanému zaplatiť náhradu v prospech žalobkýň v 1/ a 2/ rade. hrubé porušenie ustanovenia § 139 resp. 140 CSP spočíva v tom, že právny predchodca žalobkýň na pojednávaní jednoducho podal súdu „brevi manu“ 2 listy papiere označené ako petit žaloby. Aj keď toto nebolo nijakým spôsobom vysvetlené súd bez zaváhania tento neoznačený papier prijal a na základe neho pripustil zmenu žalobného petitu a to napriek tomu, že na tomto dvojliste nie je splnená jediná podmienka, ktorú určuje § 127 o náležitostiach podania. Súd pripustením zmeny žaloby teda hrubo porušil zákon. Potom ako súd pripustil zmenu žaloby mal vyrubiť súdny poplatok čo však namiesto toho však pokračoval ďalej v porušovaní zákona a tvrdil, že v prevyšujúcej časti zobral žalobca svoju žalobu späť. Súd vo výroku II. uviedol, že žalobu v tejto časti zamietol. V odôvodnení však uvádza, že žalobcovia zobrali v tejto časti žalobu späť. Súd nekriticky prijal tvrdenia žalobkýň, že spĺňajú všetky podmienky ustanovené v § 2 ods. 2 zákona 503/2003 Z.z. a ďalej, že otázku trvalého pobytu žalobkýň vyriešil príslušný úrad špecializovanej správy a súd je takým rozhodnutím viazaný. Spochybňoval, že
žalobkyne spĺňajú podmienky uvedené v § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. a poukazoval na to, že právny predchodca žalovaného pri uplatňovaní svojich nárokov postupoval legálne a príslušnej inštitúcie jeho nárokom vyhoveli. Potom neobstoja poznámky súdu o tom, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania tým, že požiadal o vydanie pozemkov v rámci reštitúcie aj po právnych predchodcov žalobkýň aj keď vedel o ich existencii a vedel, že ich príbuzenský vzťah k pôvodným vlastníkom je bližší ako jeho vzťah. Súd nerozoznáva osobu v tomto konaní, pretože žalovaný je B. I. a reštitučné nároky si uplatňoval jeho otec E. I., ktorý je už dokonca aj nebohý takže ťažko voči nemu môže súd vyvodzovať akékoľvek závery. Poukazoval na to, že žalobkyne nespĺňali podmienky zákona 503/2003 Z.z a dôvodom zastavenia konania o reštitúcii bolo nesplnenie podmienok v zmysle § 2 citovaného zákona. Uviedol, že nie je doposiaľ vyriešená otázka, či po pôvodných vlastníkoch žalobkyne dedili a či vôbec tento konkrétny majetok bol spomenutý v závete alebo v dedičskom rozhodnutí. V pozitívnom prípade mali predložiť buď jedno alebo druhé pozemkovému úradu v Y.. Vlastníctvo podľa zákona môže byť nadobudnuté aj rozhodnutím štátneho orgánu alebo súdu vzhľadom na deň nadobudnutia kedy sporné vlastníctvo nadobudol on je teda právo žalobkýň aj premlčané. Poukázal na to, že súd vyhlásil rozsudok na pojednávaní dňa 10.12.2019, na toto pojednávanie riadne a včas zaslal súdu jeho právny zástupca žiadosť o ospravedlnenie a odročenie pojednávania. Napriek tomu prvostupňový súd toto nerešpektoval, pojednávanie uskutočnil a vyhlásil aj napadnutý rozsudok. Návrh, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu žalobkyni zamietol a zaviazol tieto na náhradu trov konania, alebo aby ho zrušil. Zároveň uviedol, že podáva námietku zaujatosti proti sudkyni OS Humenné JUDr. Gildainovej pretože z celého jej konania i rozhodovania je zrejmé, že pri rozhodovaní tejto veci absolútne nerešpektovala zákon.
4. Žalobkyne sa k odvolaniu nevyjadrili.
5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je potrebné zrušiť.
6. Obsahom odvolania je aj námietka zaujatosti voči konajúcej sudkyne. Táto námietka nemá náležitosti uvedené v § 52 ods. 2 CSP napr. nie je uvedené kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela. Následkom neuvedenia náležitostí je, že súd na takú námietku neprihliada. Nepoužijú sa ani ustanovenia o odstraňovaní vád podania. Rovnako podľa § 53 ods. 3 CSP ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu, alebo jeho rozhodovacej činnosti súd na takúto námietku neprihliada. Z uvedených dôvodov, že námietka jednak neobsahovala náležitosti a jednak sa týkala okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti, odvolací súd na túto námietku neprihliadal.
7. Predmetom odvolacieho konania je meritórny výrok I. a výroky o trovách konania. Výrokom I. bolo určené, že špecifikované nehnuteľnosti patria jednak do vlastníctva žalobkyne v určitom spoluvlastníckom podiely a v inom spoluvlastníckom podiely patria do dedičstva po nebohej bývalej žalobkyni v 2/ rade. Súd vyhovenie žaloby v tejto časti odôvodnil tým, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu pretože právny predchodca si nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania nechal v rámci reštitučného konania vydať sebe, napriek tej skutočnosti, že vedel že oprávnenými osobami sú žalobkyne.
8. Súd prijal vyššie uvedený záver, ale skutkovo a právne nevyhodnotil viaceré okolnosti podstatné pre rozhodnutie tejto veci. Takýto postup znemožňuje žalovanému účinne sa brániť a uskutočňovať jemu patriace procesné práva.
9. V rozhodnutí bolo potrebné rozlišovať medzi konaním žalovaného a konaním jeho právneho predchodcu. Žalovaný sa stal vlastníkom nehnuteľností na základe dedenia, jeho právnemu predchodcovi boli vydané podľa zákona 229/1991 Zb. Pokiaľ teda má byť rozhodnutie založené na protiprávnom konaní pri reštitúcii, musí súd vyhodnotiť ako sa následky prípadných protiprávnych úkonov právneho predchodcu žalovaného prejavujú v sfére práv žalovaného.
10. V rozhodnutí bolo potrebné právne posúdiť skutočnosť, že právny predchodca žalovaného sa stal vlastníkom žalovaných spoluvlastníckych podielov na základe rozhodnutia štátneho orgánu. Pokiaľ je súd nemieni z tohto rozhodnutia vychádzať, je potrebné to odôvodniť - či už spochybnením právoplatnosti rozhodnutia alebo odôvodnením jeho nulity. Pri prípadnom posudzovaní nulity je potrebné vychádzať z toho, že právnemu predchodcovi žalovaného nemohli byť podľa § 21 zákona 229/1991 Zb. vydané
podiely nepatriace jemu alebo jeho právnym predchodcom (Uznesenie ÚS ČR IV. ÚS 367/96 zo dňa 30.10.1997).
11. Tiež je potrebné zaoberať sa tým, aké následky má skutočnosť, že pôvodné žalobkyne sa (zrejme) nedomáhali vydania nehnuteľností podľa zákona 229/1991 Zb., čo by malo podľa § 13 ods. 3 uvedeného zákona za následok zánik ich práva.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie právne vyhodnotí okolnosti uvedené vyššie a vo veci rozhodne.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.