Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/62/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. augusta 2016 v Trenčíne v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Michala Antalu a prísediacich Jaroslava Pučeka a Mariána Čáka takto

rozhodol:

Obžalovaný M. Z., nar. XX.XX.XXXX v T., okres T., trvale bytom T., okres T., prechodne bytom V. nad Z., R. II. XX/XX, okres T., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava,

j e v i n n ý, ž e

dňa 23.03.2016 v čase zhruba o 16:00 hod. v bytovom dome na ulici R. II. XX/XX v V. nad Z. v byte č. XX sa pokúsil násilím donútiť poškodenú J. A. nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom K. XXX V. nad Z., s ktorou intímne žije zhruba 3 roky, proti jej vôli súložil a to takým spôsobom, že ju chytil za ruky, hodil ju na posteľ, priľahol ju, strhol jej rifle a nohavičky a hovoril jej, viem, že to máš rada iba preto si sem prišla, so mnou ti to chutí najlepšie, pričom poškodená mu povedala, že to nechce a aktívne sa bránila, kopala ho, na základe čoho upustil od dokonania súlože, avšak naďalej zostala poškodená páchateľom priľahnutá na posteli a počas toho sa jej vyhrážal, že živá odtiaľto neodíde, začal ju dusiť pod krkom a hovoril jej, že nikam nepôjde, povedala mu, že chce ísť na WC s čím súhlasil, keď sa vracala tak si chcela obliecť rifle, pristúpil ku nej, dal jej facku do pravej časti tváre, načo spadla na zem, priložil jej plastovú pištoľ k hlave a povedal, aby sa zdvihla, opäť ju hodil na posteľ' a povedal jej, že tu zostane až do rána, na čo poškodená povedala, že tu ostať nechce, na čo ju privalil na posteli a povedal, že nikam nepôjde, po chvíli odišiel do kuchyne a poškodená sa postavila z postele na čo jej znova dal facku do pravej časti tváre, v dôsledku čoho spadla na zem, podišiel k nej a povedal vstávaj, vyhodím ťa von oknom, začal ju ťahať znova do postele, kde ju opätovne priľahol a povedal, že tu ostane až do rána, z dôvodu strachu sa poškodená pomočila do postele,

t e d a

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle násilím donútiť ženu k súloži, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania

- násilím,

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

č í m s p á c h a l

- pokus trestného činu zločinu znásilnenia podľa § 14 odsek 1 Tr. zákona k § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Tr. zákona s poukazom na§ 139 odsek 1 písmeno c) Tr. zákona,

- trestný čin zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písmeno d) Tr. zákona,

- trestný čin prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 199 odsek 2 Tr. zákona s prihliadnutím na §§ 36 písmeno l), písmeno n) Tr. zákona, 37 písmeno h), písmeno m) Tr. zákona a za použitia § 38 odsek 2 Tr. zákona, § 41 odsek 1 Tr. zákona a § 39 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Tr. zákona s prihliadnutím na § 39 odsek 3 písmeno d) Tr. zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 4 /štyri/ roky nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Tr. zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Tr. zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to: 1ks čierna plastová pištoľ so zásobníkom, ktorej vlastníkom sa v zmysle § 60 odsek 6 Tr. zákona stáva štát.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno c) Tr. zákona sa obžalovanému u k l a d á ochranné ambulantné protialkoholické liečenie.

odôvodnenie:

Dňa 04. júla 2016 bola na Okresný súd Trenčín doručená obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín č. k. 2Pv/228/16/3309-66 zo dňa 04. júla 2016 na obžalovaného M. Z., nar. XX.XX.XXXX, pre skutok právne kvalifikovaný ako pokus trestného činu zločinu znásilnenia podľa § 14 odsek 1 Tr. zákona k § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Tr. zákona, ďalej aj ako trestného činu zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písmeno d) Tr. zákona a napokon aj ako trestného činu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Tr. zákona, a to na skutkovom základe uvedenom v citovanej obžalobe a ako je aj uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Predseda senátu preskúmal podanú obžalobu v zmysle § 243 Tr. poriadku ako relevantnú časť trestného spisu a dospel k záveru, že je možné nariadiť hlavné pojednávanie, ktoré aj nariadil na termín 25. augusta 2016, keď predtým senát okresného súdu musel obligatórne ešte konať na neverejnom zasadnutí dňa 14. júla 2016 vo vzťahu k otázke väzby obžalovaného po podaní obžaloby, v konaní pred súdom.

Obžalovaný M. Z. sa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. augusta 2016 po komplexnom zákonnom poučení o svojich právach v trestnom konaní (§ 34, § 121 Tr. poriadku) a následne aj podľa § 257 Tr. poriadku, sa k spáchaniu žalovaného skutku priznal a urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Tr. poriadku, že je z jeho spáchania vinný.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný uznal vinu zo spáchania žalovaného skutku, senát okresného súdu (jeho predsedom) postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto ustanovenia obžalovaný odpovedal „áno“. V zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku senát okresného

súdu následne vzhľadom k vyhláseniu obžalovaného a jeho kladným odpovediam na položené otázky zisťoval stanovisko prítomnej procesnej protistrany - prokurátora.

Prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného vzhľadom na splnené podmienky a taktiež navrhol vykonať dokazovanie len čo do výroku o trestnoprávnych sankciách.

Po takomto zistení senát okresného súdu vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania žalovaného skutku uznesením podľa § 257 odsek 7, odsek 8 Trestného poriadku prijal s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná iba vo vzťahu k výrokom o trestnoprávnych sankciách, keď takýto procesný postup bol možný aj s poukazom na to, že v prípravnom konaní zabezpečené a vykonané dôkazy a všetky relevantné listinné dôkazy, o ktorých vierohodnosti neboli žiadne pochybnosti, preukazovali, že sa žalovaný skutok sa stal, a že sa ho dopustil v celom rozsahu práve obžalovaný.

Obžalovaný z hľadiska veku spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti v zmysle § 22 odsek 1 Trestného zákona a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho nepríčetnosť v zmysle § 23 Trestného zákona, či zníženie príčetnosti, čo by malo vplyv na trestnú zodpovednosť alebo vplyv pri ukladaní trestnoprávnych sankcií. Obžalovaný v žalovanom prípade konal jednoznačne vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, t. j. chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Objektom je ochrana fyzickej osoby (poškodenej; ochrana jej života, zdravia a slobodného rozhodovania o svojom intímnom živote), ktorá bolo konaním obžalovaného porušená, nakoľko obžalovaný naplnil aj objektívnu stránku stíhaných trestných činov, teda pokusu trestného činu zločinu znásilnenia podľa § 14 odsek 1 Tr. zákona k § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Tr. zákona, keďže obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle násilím donútiť poškodenú k súloži, pričom k dokonaniu trestného činu napokon nedošlo a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, trestný čin zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písmeno d) Tr. zákona, keďže obžalovaný poškodenej následne bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a trestný čin prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Tr. zákona, keďže obžalovaný sa popritom vyhrážal poškodenej smrťou takým spôsobom, že to mohlo, a aj vzbudilo dôvodnú obavu, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou. Pokiaľ ide o zaistenú repliku strelnej zbrane, táto je v zmysle trestného zákona považovaná za (strelnú) zbraň.

Na hlavnom pojednávaní potom preto pred senátom okresného súdu bolo vykonané dokazovanie (vo vzťahu k osobe obžalovaného) iba k výroku o trestno-právnych sankciách, a to oboznámením znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) č. 93/2016 vypracovaný znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia, s.r.o., dňa 08. júna 2016, správou o povesti, odpisu registra trestov, výpisu z ústrednej evidenciu priestupkov a správou z výkonu väzby.

Z oboznámeného aktuálneho odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdom riešený v trestných veciach, a to v trestnej veci Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 1T/20/1996 pre trestný čin podľa § 158 odsek 1 písmeno a) Tr. zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest, ktoré odsúdenie je však už zahladené a v trestnej veci Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 2T/109/98 pre trestný čin podľa § 158 odsek 1 písmeno a) Tr. zákona, § 8 odsek 1 Tr. zákona k § 222 odsek 1 Tr. zákona, § 257 odsek 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dva roky, keď po podmienečnom prepustení sa obžalovaný v určenej skúšobnej dobe osvedčil dňa 12. augusta 2006. Toto odsúdenie však doposiaľ zahladené nemá.

Z oboznámeného výpisu z ústrednej evidencii priestupkov vyplynulo, že obžalovaný nebol od 01. januára 2010 priestupkovo riešený.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) č. 93/2016 vypracovaného znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia, s.r.o., vyplynulo, že znalec nepovažuje pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť za nebezpečný, pokiaľ je triezvy. Ďalej uviedol, že zo všeobecného hľadiska recidívu

protiprávneho konania nie je možné vylúčiť, zo psychiatrického hľadiska nezistil prítomnosť takej chorobnej psychopatológie, ktorá by mohla primárne podmieniť recidívu podobného konania. Riziko recidívy protiprávneho konania čiastočne podmieňuje jeho závislosť od alkoholu, pokiaľ nebude abstinovať. Vzhľadom na závislosť od alkoholu odporučil obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Ambulantnú formu znalec považoval za dostatočnú aj vzhľadom k tomu, že napr. počas výkonu trestu odňatia slobody nie je medicínsko-liečebný rozdiel medzi ústavnou a ambulantnou a tiež preto, že obvinený má o ambulantnú liečbu sám záujem

Z oboznámenej správy mesta Ilava o povesti vyplynulo, že obžalovaný je rozvedený a bezdetný. Mal by sa zdržiavať v meste Dubnica nad Váhom, v meste T. sa dlhší čas nezdržiava, poštu si nepreberá. Bol viackrát liečený na protialkoholických liečeniach a s touto chorobou má stále problémy. Mesto T. s odsúdeným žiaden priestupok neriešilo.

Z oboznámenej správy z výkonu väzby vyplynulo, že správanie a vystupovanie obžalovaného počas jeho pobytu vo výkone väzby je na požadovanej úrovni. Príkazy, nariadenia príslušníkov a zamestnancov Zboru väzenskej a justičnej stráže rešpektuje, k osobám, s ktorými prichádza do styku zachováva zásady slušného správania. Vo vzťahu k obvineným, s ktorými bol ubytovaný, neboli zatiaľ zaznamenané žiadne konfliktné situácie. Vo svojich osobných veciach si udržiava poriadok a čistotu, hygienické návyky má osvojené. Nedovolenej činnosti sa doposiaľ nedopustil, disciplinárne riešený nebol, nebola mu udelená disciplinárna odmena. Záverom bolo uvedené, že ide o obžalovaného, ktorý si vo výkone väzby základné povinnosti vyplývajúce zo Zákona o výkone väzby plní a priebeh výkonu jeho väzby je v súčasnej dobe bezproblémový.

Senát okresného súdu pri ukladaní trestu obžalovanému zvážil všetky rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmery trestu (§ 34 Tr. zákona). Pri rozhodovaní senát okresného súdu prihliadol na spôsob spáchania všetkých troch žalovaných činov v rámci žalovaného skutku činu a ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu senát okresného súdu považoval za nevyhnutné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody obligatórne spojený iba s jeho výkonom. Trest odňatia slobody spojený iba s výstrahou jeho výkonu, hoci by v danom prípade prichádzal teoreticky do úvahy však nepovažoval za dostatočný, resp. neadekvátnym. U obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písmeno l) Tr. zákona a podľa § 36 písmeno n) Tr. zákona spočívajúce v tom, že sa priznal k spáchaniu žalovanej trestnej činnosti bez výhrad, spáchanú svoju trestnú činnosť úprimne oľutoval a napomohol pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, resp. súdu vzhľadom na jeho záverečný postoj, keď na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o uznaní viny, čím významne prispel aj k hospodárnosti konania. Na druhej strane však senát okresného súdu nemohol opomenúť existenciu dvoch priťažujúcich okolností, a to podľa § 37 písmeno h) Tr. zákona a podľa § 37 písmeno m) Tr. zákona spočívajúcu v tom, že spáchal viac (v danom prípade tri) trestných činov a tiež, že už bol za trestný čin odsúdený a aj potrestaný. Preto s prihliadnutím na § 38 odsek 2 Tr. zákona (vyváženosť priťažujúcich a poľahčujúcich okolností) a § 41 odsek 1 Tr. zákona senát okresného súdu obžalovanému mal takýto úhrnný trest v zákonnej sadzbe od 7 rokov do 15 rokov podľa najprísnejšie zbiehajúceho trestného činu zločinu znásilnenia ukladať.

Senát okresného súdu však vzhľadom na všetky okolnosti prípadu (neopomínajúc aj tie skutočnosti, že aj poškodená v inkriminovanom čase bola pod vplyvom alkoholu, na ktorom bola už z minulosti závislá, keď obžalovaného spoznala počas odvykacieho pobytu a sama išla dobrovoľne s obžalovaným potom, čo s ním strávila istý čas v jeho spoločnosti v reštauračnom zariadení do jeho miesta trvalého pobytu, odkiaľ sa predtým odsťahovala s úmyslom, že sa tam nevráti, a napokon aj pre pomery obžalovaného, tiež významnú skutočnosť, a to že, obžalovaný sám z vlastnej vôle napokon upustil od násilnej súlože s poškodenou, hoci preukázateľne nič nebránilo, aby s poškodenou pohlavný styk dokonal, pretože poškodenú mal v dosahu svojej moci považoval uvedenú trestnú sadzbu za neprimerane prísnu, a preto aplikoval ustanovenie § 39 odsek 1 Tr. zákona, a tiež aj ustanovenie odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu s prihliadnutím na obmedzenia (dolné hranice) podľa § 39 odsek 3 písmeno d) Tr. zákona. Nesporne dôležitým je aj znalcom psychiatrom konštatovaný fakt, že významným prvkom, ktorý spúšťa protiprávne konanie u obžalovaného je bezprostredný stav po požití

alkoholických nápojov, keď inak za triezva, obžalovaný svoje správanie má v medziach spoločenských a aj právnych noriem. Je však aj pravdou, že obžalovaný má dostatočné vedomosti o tom, aké má svoje správanie v stave po požití alkoholických nápojov a musí sám a aktívne participovať na svojej abstinencii a liečbe. Použitie ustanovenia § 39 odsek 1 Tr. zákona je podľa súdu obdobné k ustanoveniu § 39 odsek 2 písmeno d) Tr. zákona, podľa ktorého môže súd znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu je samozrejmosťou plné uznanie viny zo spáchania stíhaného skutku obžalovaným. V predmetnom trestnom konaní urobil obžalovaný vyhlásenie o priznaní viny zo spáchania žalovaného skutku v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Tr. poriadku, a preto je vzhľadom na vyššie uvedené potrebné túto skutočnosť posudzovať ako okolnosť prípadu odôvodňujúcu aplikáciu ustanovenia § 39 odsek 1 Tr. zákona, ku ktorej sa podporne pridávajú aj ďalšie skutočnosti, na ktoré už bolo vyššie poukázané, v rámci toho aj to, že obžalovaný nebol doposiaľ priestupkovo riešený a aj z výkonu väzby je kladne hodnotený. To, že obžalovaný bol už v minulosti právoplatne odsúdený aj potrestanú za závažnejšiu trestnú činnosť opomenúť nemožno, avšak do úvahy popritom je nutné vziať aj väčší časový odstup od vykonania trestu za túto trestnú činnosť a dobu, po ktorú obžalovaný viedol riadny život občana. Na vyhlásenie obžalovaného o vine, uskutočnené na hlavnom pojednávaní, je potrebné tak pri ukladaní výšky trestu výraznejšie zohľadniť, a to v prospech obžalovaného, nakoľko nejde o bežne sa vyskytujúcu okolnosť, pričom ide o výrazný postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, pričom aj zo samotného prejavu obžalovaného na hlavnom pojednávaní možno mať za to, že si v dostatočnej miere uvedomil nesprávnosť svojho konania v inkriminovanej dobe, a že motívom jeho konania nebolo iba nutkanie po sexe, ale takýmto amorálnym aj nezákonným spôsobom zrejme riešil svoju snahu pokračovať v spolužití s poškodenou. Senát okresného súdu tak po aplikácii ustanovenia § 39 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Tr. zákona, viazaný ustanovením § 39 odsek 3 písmeno d) Tr. zákona, uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky nepodmienečne, pričom má za to, že takýto trest naplní svoj účel v zmysle § 34 Trestného zákona.

Na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovaného podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Svoj doposiaľ jediný trest odňatia slobody podľa trestného zákona vykonal dňom 12. augusta 2003, keďže sa osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu.

Súčasne súd rozhodol o uložení trestu prepadnutia veci, a to: 1 ks čierna plastová pištoľ so zásobníkom, ktoré bola použitá na spáchanie trestnej činnosti obžalovaným

Vzhľadom na okolnosti spáchania stíhaného skutku a závery oboznámeného znaleckého posudku uložil súd obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje senát okresného súdu uložené tresty a ochranné opatrenie za účelom ochrany spoločnosti, nápravy obžalovaného a generálnej prevencie za primerané, spravodlivé a dostatočné.

Adhézne konanie, t. j. konanie o náhrade škody s predmetným trestným konaním spojené bolo, avšak poškodené subjekty (samotná poškodená ešte za svojho života počas prípravného konania, ako aj jej oprávnený dedič - syn, materiálny nárok na náhradu škody neuplatňovali, preto ani výroková časť tohto rozsudku výrok o náhrade škody neobsahuje.

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle násilím donútiť ženu k súloži, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia (vyhlásenia) odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.