Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-199-2008.pdf
PDF · 71.84 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/199/2008
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Mesto Michalovce, Nám. Osloboditeľov 30, Michalovce proti povinnému neb. B. Y., naposledy bytom S. H. XX, W., o vymoženie 318,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi priznáva trovy exekúcie vo výške 41,29 eur na ktorých úhradu zaväzuje oprávneného v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladá výkaz nedoplatkov č. XXXXX/XXXX/VN vydaný dňa XX.XX.XXXX. Mestom Michalovce, Mestským úradom - finančným odborom. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 4.4.2016 súdny exekútor požiadal súd o zastavenie exekúcie, nakoľko povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené lebo poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
V danej veci je nespornou skutočnosťou, že povinný dňa 4.8.2013 zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na jeho dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie bolo rozhodnutím Okresného súdu Michalovce sp.zn. 21D/889/2013 zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pretože poručiteľ - povinný nezanechal žiaden majetok. Z uvedeného dôvodu na dedičov neprešla žiadna povinnosť z exekučného titulu v zmysle ust. § 470 Občianskeho zákonníka o zodpovednosti dedičov za poručiteľove dlhy, ktorá skutočnosť je v konečnom dôsledku aj dôvodom na zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu, súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V opačnom prípade by exekúcia pokračovala v neprospech dedičov povinného. Uvedený
záver súdu korešponduje aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.5.2011, sp.zn. 7 M Cdo 5/2011.
Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa ust. § 14 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súdny exekútor žiadal, aby mu súd priznal trovy exekúcie v sume 41,29 eur, ktoré pozostávajúce z paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 vyhlášky vo výške 33,19 eur, náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 1,46 eur, zvýšených o 20 % DPH.
Paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,32 eur/úkon si uplatňoval súdny exekútor vo výške 33,19 eur. Nakoľko súdnemu exekútorovi patrí pri vykonaní exekúcie paušálna odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške najmenej 33,19 eur v prípade, ak počet účelných úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných sumou 3,32 eur nedosial minimálnu výšku odmeny a to aj bez potreby ich podrobnej špecifikácie, súd mu uvedenú odmenu priznal v rozsahu zákonného minima 33,19 eur. Uvedený nárok na odmenu vznikol súdnemu exekútorovi už udeleným poverením na vykonanie tejto exekúcie súdom.
Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 1,46 eur, pozostávajúce z nákladov poštovného.
V danom prípade je súdny exekútor platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 651/2004 Z.z., čo preukázal predloženým Osvedčením o registrácií pre daň z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o 20 % daň z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu 6,64 eur.
Celkovú výšku trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorov vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad výdavkov a straty času s nimi súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 41,29 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.