Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12C-15-2016.pdf
PDF · 89.46 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/15/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudcom JUDr. Danielom Ivankom, PhD., v spore žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému K. W., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt D. - J. X, XXX XX J. J., o zaplatenie 2 555,54 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania od žalobcu v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17. 02. 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2 555,54 eura s príslušenstvom ktorú odôvodnil tým, že so žalovaným ako dlžníkom uzatvoril dňa 12. 07. 2004 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet Č.. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 23,76 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 995,82 eura a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 33,19 eura. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 06. 01. 2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31. 12. 2015 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku, s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2 555,54 eura. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania v zákonom a nariadením stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti, ktorá bola žalobcom stanovená do 15. 01. 2016. Na základe uvedeného sa domáhal zaviazania žalovaného zaplatiť mu sumu 2 555,54 eura soplu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2 555,54 eura od 16. 01. 2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. 2. Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že žiada o pojednávanie. 3. Podaním doručeným súdu dňa 19. 08. 2016 žalobca špecifikoval žalovanú pohľadávku, pričom uviedol, že kreditná karta je formou revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Žalovaný ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať. Z kreditných a debetných transakcií žalovaného vyplýva, že žalovaný vyplnením a podpísaním Žiadosti o vydanie a používaní Pôžičkovej karty QUATRO PREMIUM súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval v súlade s Obchodnými podmienkami. Uviedol, že v priebehu trvania revolvingu nie je na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN, poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2010 zo dňa 27. 01. 2011.
4. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 25. 08. 2016, na ktorom po vykonanom dokazovaní listinami a z prednesov žalovaného zistil nasledovný skutkový stav: žalobca, spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, zastúpená spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., IČO: 36 493 783 uzatvorila so žalovaným dňa 12. 07. 2004 Zmluvu o vydaní a používaní „Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM“, na základe ktorej spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 poskytla žalovanému možnosť čerpania finančných prostriedkov. Žalovaný po dobu trvania zmluvy od 21. 07. 2004 do 06. 09. 2012 čerpal finančné prostriedky v celkovej výške 2 007,59 eura formou výberov hotovosti z bankomatov a prevodom dlžného zostatku a počas trvania zmluvy od 23. 08. 2004 do 31. 10. 2012 zaplatil na účet žalobcu spolu sumu 2 927,25 eura formou úhrad. Podľa žalobcu predstavovala jeho pohľadávka voči žalovanému ku dňu 06. 01. 2016 sumu 2 555,54 eura, ktorú mal žalovaný uhradiť do 15. 01. 2016. Podľa článku 37 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou CFH, a.s., cit.: „Klient berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať ročnú úrokovú mieru nákladov (RPMN) spojenú s Revolvingovým úverom. Cenník obsahuje príkladmý výpočet RPMN na základe určitých predpokladov o čerpaní a splácaní revolvingového úveru Klientom. Skutočnú RPMN je možné vypočítať spätne podľa skutočného čerpania Revolvingového úveru a uskutočnených splátok.“ 5. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. do 30.06.2006 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 6. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. 7. Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov. 8. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 9. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 10. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že zmluva o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro PREMIUM uzatvorená medzi žalovaným a žalobcom, zastúpeným spoločnosťou Slovenské kreditné karty a.s., IČO: 36 493 783 dňa 23. 06. 2004 (ďalej len „zmluva“), je zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnom ku dňu uzavretia zmluvy v spojení s Obchodným a Občianskym zákonníkom. Na základe uvedenej zmluvy boli žalovanému, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom, dočasne poskytnuté peňažné prostriedky v inej právnej forme Všeobecnou úverovou bankou, a.s., IČO: 31 320 155, ktorá vykonáva poskytovanie úverov ako predmet vlastnej podnikateľskej činnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 1 ods. 2 a 3 taxatívne vymenúva zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov, na ktoré sa zákon o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje. Žalobcom poskytnutý úver žalovanému na základe uzatvorenej zmluvy nie je možné podradiť ani pod jeden z typov uvedených v ustanovení § 1 ods. 2 a 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda na zmluvu sa vzťahujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. 11. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 3 uvádza náležitosti ponuky spotrebiteľského úveru. Ustanovenie § 3 upravuje náležitosti ponuky, nie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvádza ustanovenie § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. V ustanovení § 3 ods. 6 zákon o spotrebiteľských úveroch určuje, ktoré údaje musia byť uvedené v ponuke spotrebiteľského úveru v tých prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov. Na záver ustanovenie uvádza, že počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miere nákladov. Aj z uvedeného ustanovenia vyplýva, že v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov pred uzatvorením zmluvy, súčasťou
ponuky na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere musia byť tam uvedené údaje, pričom zmluva o spotrebiteľskom úvere už údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov obsahovať má, čo vyplýva aj z tej skutočnosti, že podľa zákona počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov. 12. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“). Pokiaľ tento údaj nie je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený, spotrebiteľský úver sa považuje sa bezúročný a bez poplatkov. 13. Žalobca nepreukázal, že by v zmluve bol uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Vo svojom vyjadrení uviedol, že pri uvedenom type úveru nie je možné výšku ročnej percentuálnej miery nákladov určiť, a že v obchodných podmienkach sa nachádza indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca. Žalobca zrejme mienil poukázať na článok 37 všeobecných obchodných podmienok, ktorý sa ani neunúval označiť s tým, že obchodné podmienky sú súčasťou súdu zaslanej zmluvnej dokumentácie. S uvedenou argumentáciou žalobcu sa súd nestotožnil, nakoľko aj keď právne predpisy ako napríklad Obchodný zákonník v ustanovení § 273 ods. 1 umožňujú časť zmluvy určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, podľa názoru súdu nie je možné podstatné náležitosti zmlúv uvádzať iba odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Pokiaľ pre jednotlivé typy zmlúv právne predpisy upravujú ich podstatné náležitosti, potom je obchádzaním zákona, ak sa podstatné náležitosti zmlúv uvedú nie priamo v zmluve, ale iba odkazom na ďalšie súčasti, prílohy k zmluve, ako napríklad na všeobecné obchodné podmienky. Preto pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 uvádza demonštratívne podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorých neuvedenie niektorých aj sankcionuje, potom nie je správny taký postup dodávateľov, ktorí tieto podstatné náležitosti neuvádzajú v zmluve, ale iba v ďalších súčastiach zmlúv, na ktoré v zmluve odkazujú. Úmysel zákonodarcu pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv, v danom prípade zmlúv o spotrebiteľských úveroch, je v dosiahnutí cieľa, aby spotrebiteľ pred vstupom do úverového vzťahu mal možnosť porovnať si jednotlivé podmienky poskytovaných úveroch na trhu a z týchto vybrať pre seba najvhodnejšiu alternatívu. Za týmto účelom zákonodarca v zákone o spotrebiteľských úveroch vymedzil, ktoré náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch majú obsahovať, nakoľko spotrebiteľ spravidla nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah. Jeden zo základných údajov je aj údaj o RPMN, ktorý slúži na porovnanie viacerých ponúknutých úverových produktov od rôznych dodávateľov. Preto ak zákonodarca za podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere považuje údaj o RPMN, potom nemožno uvedené ustanovenie obchádzať tým spôsobom, že tento údaj nebude uvedený priamo v zmluve, ale iba vo všeobecných obchodných podmienkach. V danom prípade však o tento prípad ani nejde, nakoľko ani v obchodných podmienkach nebola výška RPMN uvedená, keď podľa článku 37 všeobecných obchodných podmienok žalobcu, cit.: „Klient berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať ročnú úrokovú mieru nákladov (RPMN) spojenú s Revolvingovým úverom.“ 14. S tvrdením o nemožnosti určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov sa súd nestotožnil, nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2 písm. g) uvádza ako jednu z podstatných náležitostí uvedenie údaju o RPMN. Zároveň zákon o spotrebiteľských úveroch uvádza, ktoré úvery sa za spotrebiteľské úvery nepovažujú a všetky ostatné, ktoré sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere musia obsahovať všetky údaje uvedené v § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom úvere. Presné číselné vyjadrenie RPMN žalobca súdu nepreukázal. Zákon o spotrebiteľských úveroch uvádza, ktoré zmluvy sa považujú za zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tiež, ktoré konkrétne náležitosti musia zmluvy o spotrebiteľských úveroch obsahovať. Zákon o spotrebiteľských úveroch neuvádza typy úverov, pri ktorých nie je možné RPMN určiť. Uvádza iba v ustanovení § 3 ods. 6 písomné podmienky ponuky spotrebiteľského úveru, ale pri písomných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžaduje náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Na tomto mieste súd poukazuje, napríklad na odôvodnenie rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 17Co/215/2012 zo dňa 10. 10. 2012, sp. zn. 13Co/324/2012 zo dňa 16. 05. 2013 a sp. zn. 14Co/407/2012 zo dňa 15. 10. 2013. 15. Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, keď absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko žalobcom poskytnutý úver žalovanému sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 2 007,59 eura bol povinný žalobcovi v uvedenej výške vrátiť. Žalovaný uhradil žalobcovi spolu 2 927,25 eura, teda viac ako bol povinný plniť. 16. Z dôvodov uvedených v bode 11. až 15. odôvodnenia súd žalobu žalobcu voči žalovanému v celom rozsahu zamietol, nakoľko žalovaný plnil žalobcovi viac ako bol povinný plniť a dlh voči žalobcovi zo zmluvy o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro PREMIUM zo dňa 12. 07. 2004 nejestvuje,
keď uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov (bod 15. odôvodnenia). 17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v spore v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči v spore neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.