Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-65-2016.pdf
PDF · 171.1 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/65/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky K. E. nar. X.X.XXXX bytom F. XXX/X T. R. zastúpenej advokátom JUDr. Andrejom Garom so sídlom Advokátskej kancelárie na Štefánikovej č. 14 Bratislava proti odporcovi Z. E.G. nar. XX.X.XXXX bytom E. Z. XXXX zastúpeného advokátkou JUDr. Slavomírou Huszthyovou so sídlom Advokátskej kancelárie Za amfiteátrom č. 10 Košice v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Z. E.Č. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E., K. H. Č.. X o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 18.11.2015 č.k. 41P 123/2014-317 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok v napadnutých výrokoch o výchove mal. Z. E. nar. XX.X.XXXX, výživnom a úprave styku na čas po rozvode manželstva rodičov a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 18.11.2015 č.k. 41P 123/2014-317 manželstvo navrhovateľky K. E. rod. N. uzavreté s odporcom Z. E. 22.4.2014 zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu E. - T. vo zväzku 25 ročník 2014 na strane 168 pod poradovým číslom 17 rozviedol. Maloletého Z. E. nar. XX.X.XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Zaviazal matku prispievať na výživu mal. Z. E. nar. XX.X.XXXX výživné 30 % zo sumy životného minima ne jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva otcovi dieťaťa vždy do 15. dňa v mesiac dopredu. Upravil styk matky s mal. Z. v párnom týždni od soboty 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a počas týždňa v popoludňajších hodinách v utorok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a v nepárnom týždni vo štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec je povinný dieťa na styk s matkou riadne pripraviť, odovzdať ho s potrebnými vecami matke a matka je povinná v určenom čase otcovi dieťaťa riadne odovzdať v mieste bydliska dieťaťa. Odovzdanie a prevzatie dieťaťa sa bude realizovať v mieste bydliska dieťaťa. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
2. Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Z. na čas po rozvode manželstva vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, šetrením pomerov v rodine rodičov, vypočutím svedkov Q. E. a S.. N. R. S.., oboznámil sa so znaleckým posudkom S.. G. K. vypracovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 41P 123/2014 (úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva), znaleckým posudkom Z.. F. F. č. 51/2015 vypracovaného v trestnom konaní vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby a výsluchom znalkyne S.. G. K.. Upustil od výsluchu svedkov, konkrétne matky a dcéry odporcu, sestry a partnera navrhovateľky na základe toho, že účastníci konania ich vypočutie nežiadali. Nevyhovel návrhu navrhovateľky vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru neurológie za účelom posúdenia zdravotného stavu odporcu, ktorému bola diagnostikovaná svalová distrofia s odôvodnením, že táto
diagnóza nebráni otcovi riadne vychovávať dieťa, nakoľko priebeh choroby v súčasnej dobe nie je blokujúci v tom, že by sa nemohol maloletému synovi venovať naplno, o čom svedčí aj skutočnosť, že odporca napriek tomu, že je na 100 % invalidnom dôchodku, pracuje a rovnako nevyhovel návrhu odporcu vykonať znalecké dokazovanie za účelom posúdenia zdravotného stavu (psychického) navrhovateľky vychádzajúc zo záveru znaleckého posudku S.. G. K. a tiež z jej výsluchu na pojednávaní, ktorá vylúčila, že by dieťaťu hrozilo zo strany matky akékoľvek fyzické a psychické násilie a matka nemá typ osobnosti tyrana alebo agresora. Manželstvo účastníkov konania rozviedol na základe zistenia, že účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti od 3.8.2014 a ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, je iba formálnym zväzkom a obnovenie manželského spolužitia obidvaja účastníci rázne odmietajú. Z výpovede matky zistil, že sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti 3.8.2014 a spolu s maloletým synom odišla bývať do podnájmu do 2-izbového bytu v T.Í. R.. Maloletého Z., o ktorého sa osobne starala do 16.10.2014, žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a považovala za irelevantné riešiť možnosť zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, nakoľko ten na to nemá žiadne predpoklady. Otec vo svojej výpovedi potvrdil, že sa matka trvalo odsťahovala zo spoločnej domácnosti 3.8.2014 pôvodne do 2-izbového bytu, ktorý jej prenajal bývalý manžel, s ktorým majú spolu dve deti, ktoré boli zverené do jeho starostlivosti a následne sa presťahovala k bývalému manželovi a k deťom, aby sa pokúsili o urovnanie ich vzájomného vzťahu. Pokiaľ bol mal. Z. v starostlivosti matky, pravidelne ho navštevoval a bol s ním v telefonickom kontakte. Keď videl, že dieťa má na ľavej nohe stopy po bitke a modriny na tvári, navštívil lekára a detskú psychologičku 17.10.2014, podal trestné oznámenie na matku a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zverením dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Maloletý Z. je od 16.10.2014 v jeho osobnej starostlivosti, počas jeho pracovných povinností sa o dieťa stará opatrovateľka a zamestnávateľ vyjadril ochotu prispôsobiť jeho pracovný čas potrebám dieťaťa. Uznesením Okresného súdu Košice II z 31.10.2014 sp.zn. 23P 114/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 26.1.2015 sp.zn. 7CoP 20/2015 bol mal. Z. dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca a uznesením Okresného súdu Košice II z 19.6.2015 sp.zn. 23P 114/2014-201 bol zamietnutý návrh matky na zrušenie predbežného opatrenia. Z výpovede svedka Q. E., ktorý je bývalým manželom matky dieťaťa zistil, že bývalej manželke (matke dieťaťa) prenajal na jeden rok 2-izbový byt v T. R. od 3.8.2014, následne sa k nemu presťahovala a k ich dvom spoločným deťom do jeho 3- izbového bytu, aby sa pokúsili o urovnanie ich vzťahu. V polovici januára 2015 zistil, že bývalá manželka si našla priateľa a odsťahovala sa späť do podnájmu. Počas trvania ich manželstva spoločné deti (v súčasnosti vo veku 10 a 18 rokov) nechávala samé, pri výchove voči nim používala aj násilie a rovnako postrehol aj na mal. Z. stopy po bitke (odtlačok prstov na tvári a na líci), nechávala ho v spoločnosti ich spoločného staršieho syna, viackrát ju videl opitú a má vedomosti, že strieda partnerov a udržiava internetovú komunikáciu s osobami mužského pohlavia. Z výpovede svedkyne S.. N. R. S.. klinického psychológa a súdnej znalkyne, ktorá vypracovala odborné vyjadrenie č. 14/2015 na žiadosť otca, zistil, že sa začiatkom októbra 2014 stretla s otcom a s mal. Z., ktorý v tom čase javil známky skľúčenosti, túlil sa k otcovi, nevykazoval známky progresu, skôr mala dojem všeobecnej únavy dieťaťa. Dieťaťa sa nepýtala, či mu nikto fyzicky ublížil, ale otcovi odpovedalo „Mamka mi dala facku.“. Zo znaleckého posudku znalkyne Z.. F. F. klinického psychológa detí a klinického psychológa dospelých z 27.7.2015, zadávateľom ktorého bolo Okresné riaditeľstvo PZ, odbor kriminálnej polície č. spisu ORP: 1154/2-VYS- KE-2015, úlohou ktorej bolo vykonať psychologické vyšetrenie mal. Z. a vyjadriť sa, či je u neho prítomný syndróm týranej osoby, zistil, že rozumové a pamäťové schopnosti dieťaťa sú nadpriemerné, rovnako aj jeho vyjadrovacie schopnosti, ako aj schopnosť popísať prežité situácie, osobnosť dieťaťa je vo vývine, je otvorená, dynamická, spoločenská, extravertovaná, prirodzene naivná, výrazne sugestibilná a citovo aktuálne ukotvená v domácnosti otca. Má vytvorené vzťahy k obom rodičom, tieto vzťahy sa javia odlišne štruktúrované, k osobe matky sa vyjadruje negatívnejšie. Žiadne negatívne vyjadrenia alebo signály v rámci vyšetrenia, ktoré by vypovedali o možnom konfliktnom, úzkostnom vzťahu s otcom alebo S.. O. nezistila, práve naopak, sú to jeho najbližšie citové vzťahové väzby. K prítomnosti syndrómu týranej osoby u maloletého vyšetrením nezistila žiadne príznaky týraného dieťaťa, naopak, ide o dieťa kvalitne výchovne stimulované, nadpriemerne šikovné, kultivované, otvorené a smelé, t.j. emočne a kognitívne zdravé dieťa. Zo znaleckého posudku S.. G. K. č. 11/2015 z 10.2.2015 zistil, že dieťa počas vyšetrenia nemalo zábrany voľne a prirodzene komunikovať s otcom pred matkou, ako aj naopak, správalo sa k obom rodičom rovnako, prejavovalo obom rodičom svoje priaznivé emočné nastavenie a pozitívne citové väzby, počúvalo ich pokyny, reagovalo na nich pokojne, spontánne, prirodzene a rovnako rešpektovalo autoritu oboch. Voči obom rodičom má vyrovnaný emočný vzťah a nemá emočnú preferenciu ani jedného z nich. Dieťa je slušne vychované, neplače, podriaďuje sa a neboli u neho zistené žiadne prejavy zlosti, agresie alebo neposlušnosti. Otca vníma ako chápajúcu osobu, s ktorou má blízke citové väzby, silne emočne saturované, cíti od neho podporu a pochopenie. Vo vzťahu k osobnostným predpokladom
matky na starostlivosť o maloletého matka nemá v preferencii hodnôt svoje deti, ale vlastné partnerské vzťahy, deti sú až druhé v poradí. Voči maloletému sa správala počas vyšetrenia neosobne, s menším prejavom emotivity a láskavosti, než to býva u detí jeho veku a nepreukázala presvedčivé správanie sa voči nemu, ktoré slovne deklarovala, čo je nesúlad medzi jej činmi a tvrdením. Prejavuje sa ako emočne nevyrovnaná matka, chýba spontánnosť v jej vzťahu k synovi, obetavosť a bezpodmienkové prijatie dieťaťa. Svoju rolu rodiča zastáva priemerne, ale nie je nespôsobilá sa o dieťa postarať, ale nemá s vysokou pravdepodobnosťou skutočný záujem o dieťa a nie je vylúčené, že u matky ide o účelové tvrdenia, aby niečo osobne získala alebo ide o boj s otcom dieťaťa cez dieťa. Otec sa správa k dieťaťu trpezlivo a s pochopením, so schopnosťou vcítiť sa do jeho situácie, podporuje ho, volí voľnejší prístup, ktorý dieťa rozvíja a stimuluje a dieťa je pri ňom pokojné a kooperujúce, prijíma ho. Chce zvládnuť novú situáciu vo vybudovaní si rodičovskej role s prehľadom a obratne. Nepripustí, aby ho niekto obmedzoval alebo mu bránil v jeho zameraní sa na syna, ale nejde o deklarované správanie, teda nesúlad myslenia a konania. V jeho podmienkach by išlo o kontinuity prostredia pre dieťa, nedošlo by ani k obmedzeniu predošlých vzťahov s blízkymi osobami zo strany otca a s prostredím, na ktoré si dieťa zvyklo. Podporujúci výchovný štýl, ktorý ako rodič preferuje a používa, je zameraný na presadzovanie požiadaviek a potrieb dieťaťa, je citlivý k nemu, empaticky sa správa k jeho prejavom. Dieťaťu preukazuje trpezlivosť, pochopenie, dieťa ho počúva, rozvíja spolu s ním svoju hru tvorivejšie než s matkou. Ako rodič uplatňuje svoju formálnu autoritu, ale s akceptovaním dieťaťa ako subjektu, jeho prístup je plný aj pozitívnej citovej energie. Vie ho odmeniť slovne, prejaviť lásku a korigovať v prejavoch. Ako rodič je spôsobilý vychovávať, v súčasnej dobe sa nevzdal svojej role, chce byť aktívnejší v jeho výchove, riešil aj svoju pracovnú vyťaženosť a vzal si k dieťaťu pestúnku, v budúcnosti plánuje dať syna aj do kolektívu, čo by bolo vhodné riešenie pre dieťa. Z psychologického hľadiska je otec spôsobilý vychovávať syna, má k tomu osobnostné predpoklady a aj rodičovské kompetencie a nie sú žiadne nedostatky, ktoré by bránili, aby si svoju rolu otca naplnil. Otcov vzťah k matke dieťaťa je kritický, odmietavý, nedokáže sa zmieriť s jej správaním sa k nemu ako k mužovi, vníma osobnú prehru v partnerskom vzťahu veľmi osobne a v tomto smere je nevyrovnaný. Matka otca dieťaťa vníma a hodnotí hyperkriticky, udáva na neho samé negatíva a nevníma pozitíva, z jej strany ide o odmietavý vzťah nielen k otcovi syna, ale aj k celej jeho rodine, nemá záujem na obnovení vzťahu, začala sa inde angažovať, kritizuje všetko v jeho sociálnom prostredí, chýba jej objektívny pohľad na celú situáciu, ktorá sa vytvorila. Vzájomný vzťah medzi rodičmi dieťaťa je narušený. Maloletý vzhľadom na svoj vek je príliš malý a nezrelý, aby vedel formulovať svoj názor, nemá k tomu ani dostatok verbálnych prostriedkov, jeho reč a slovná zásoba je vo vývine, nevie ani predvídať dopady svojho vyjadrenia, dieťa to ani neformuluje, nie je spôsobilé ani správne pochopiť položenú otázku, reaguje len detsky, že má rád mamu aj otca. Ide o dieťa, ktoré by mohlo byť vo svojom názore aj ovplyvniteľné osobou, s ktorou je práve v kontakte a môže formulovať počutý názor. Z výpovede znalkyne na pojednávaní 18.11.2015 zistil, že v čase vypracovania znaleckého posudku nemala k dispozícii ostatné znalecké posudky, ktoré jej boli doručené až pred pojednávaním. Nezistila na strane matky, ani na strane otca žiadne také negatíva alebo nedostatky, ktoré by bránili matke a otcovi v tom, aby sa podieľali na výchove dieťaťa. Citové vzťahy oboch rodičov k dieťaťu sú pozitívne s tým, že u matky je preferencia partnerského vzťahu a potom dieťa, ale to nebráni tomu, aby mohla vychovávať zodpovedne svoje dieťa. V čase vyšetrenia mala výhrady k určitým podmienkam na strane matky, ktorá končila školu, nemala prácu, bývanie mala otázne a bol tam nový partner, bolo tam teda viac rizikových možností, do akého prostredia by dieťa prišlo, ale medzitým sa niektoré veci riešili. Zo strany otca nemala žiadne výhrady voči tomu, ako vychováva a vedie dieťa. Dieťa malo pozitívny citový vzťah k obidvom rodičom, neodmietalo ani jedného z rodičov, ani k jednému nemalo odmietavý, negatívny či zhadzujúci alebo neslušný spôsob správania, naopak, dieťa je veľmi slušne vychované. Obaja rodičia sa síce líšili vo výchovnom prístupe k synovi, ale ide o prístupy, ktoré sú na úrovni a dieťa rozvíjajú, čomu zodpovedá aj úroveň vývoja dieťaťa v danom veku. V čase vypracovania posudku nevidela žiadne riziko, aby obidvaja rodičia sa mohli podieľať na výchove dieťaťa a emočné vzťahy dieťaťa smerom k rodičom boli vyrovnané v tom čase. V posudku sa zameriavala aj na agresivitu matky vo vzťahu k dieťaťu a takú agresivitu, ktorá by bránila výkonu rodičovských práv a povinností nezistila. Situačnú agresivitu má každý, tú nemožno vylúčiť ani u matky ani u otca, ale dieťa nemalo žiadne úľakové reakcie vo vzťahu k matke, čo v prípade agresivity by malo. Vylúčila, že by dieťaťu hrozilo zo strany matky akékoľvek fyzické a psychické násilie. Vyjadrila názor, že matka nemôže byť vylúčená len na víkendového rodiča, pretože dieťa vo veku troch rokov matku potrebuje a to, že dieťa si našlo pestúnku ako náhradu za matku, to je len bonus pre dieťa, ale matku to nenahradí, ktorá by mala určite participovať na výchove dieťaťa, pokiaľ má splnené podmienky, teda stabilitu rodinného prostredia, má prácu a vie sa o dieťa postarať. V čase vypracovania znaleckého posudku bol to otec, ktorý mal všetko, ale od toho času uplynula určitý doba a mohli sa veci na strane matky zmeniť, ale predpokladá, že
psychologické kompetencie sa u matky nezmenili. Maloletý je adaptabilné dieťa a zmenu prostredia by zvládlo. Styk matky s dieťaťom v rozsahu 2,5 hodiny každé dva týždne je málo k tomu, aby sa posilňovala pozícia matky k výchove dieťaťa. Formu striedavej osobnej starostlivosti rodičov v danom prípade posúdila ako vhodnú. Konajúci súd tiež zistil, že rozhodnutím Okresného úradu Z., odboru všeobecnej vnútornej správy z 8.6.2015 č. OÚ-MI-OVVS-2015/006534 bolo konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť matka dieťaťa na tom skutkovom základe, že od 12.10.2014 do 16.10.2014 v T. R. fyzicky napadla svojho maloletého syna Z.Á. tak, že ho vyfackala, kopla do nôžky a tým mu spôsobila hematómy na čele, na líci vpravo a nad ľavým vnútorným členkom, bolo zastavené, lebo spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenej (matke dieťaťa) z priestupku preukázané. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka zistil, že doporučuje zveriť dieťa do osobnej starostlivosti otca opierajúc sa o závery znaleckého posudku, predmetom ktorého nebolo posúdenie vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa, takéto rozhodnutie si vyžaduje nový znalecký posudok, pričom takáto forma výchovy dieťaťa si vyžaduje rodičovskú komunikáciu, ktorá je u rodičov problematická a narušená. Zistený skutkový stav vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností posúdil a rozhodol podľa § 24 ods. 4, 5, § 25 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zverení dieťaťa so osobnej starostlivosti otca vychádzal zo záverov znaleckého posudku a zdôraznil, že osobnostné predpoklady otca na zabezpečenie starostlivosti o mal. Z. sú lepšie ako u matky, prihliadol na názor kolízneho opatrovníka, ktorý poukázal predovšetkým na stabilitu výchovného prostredia, ktorý sa o dieťa osobne stará nepretržite od 16.10.2014, jeho stabilné zamestnanie a trvalo zabezpečené bývanie, je vlastníkom domu, kým matka nemá trvalý pobyt, pracuje v ďalšom zamestnaní od 1.10.2015 a žiadne zo svojich detí nemá zverené do svojej osobnej starostlivosti, na základe čoho dospel k záveru, že u otca sú v súčasnosti vytvorené lepšie socio-ekonomické podmienky, dokáže dieťaťu lepšie zabezpečiť životné podmienky (zdravý životný štýl, lepšie bývanie, podmienky na psychický rozvoj) a stabilitu výchovného prostredia. Konštatoval, že matka si našla zamestnanie a od 1.10.2015 má uzavretú zmluvu na dobu neurčitú v očnej optike, má nového priateľa, s ktorým chce žiť a v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti v C., zisťovala možnosti umiestnenia dieťaťa v predškolskom zariadení v mieste svojho terajšieho pobytu, resp. v blízkom okolí, ale ani preukázanie týchto nových okolností neznamená automaticky stabilitu výchovného prostredia u matky, ktorú musí matka plynutím času preukázať. Vo vzťahu k striedavej osobnej starostlivosti dospel k záveru, že táto forma výchovy si vyžaduje komunikáciu medzi rodičmi, ktorá v tomto prípade je podstatne narušená a vzhľadom na stabilitu výchovného prostredia, ktorá je vytvorená v otcovej rodine pre dieťa, by nebola v najlepšom záujme dieťaťa. Pri rozhodovaní o výživnom vychádzal zo zistenia, že otec dieťaťa je zamestnaný v V..K..K. K..Q..X.. E. s čistým mesačným príjmom 1.143,61 € a matka dieťaťa bola do troch rokov veku dieťaťa na materskej dovolenke, od 9.6.2015 pracovala v spoločnosti S. K. K..Q..X.. C. s mesačným príjmom 460 € brutto a od 1.10.2015 pracuje v spoločnosti G. X. B..K.. C. s čistým mesačným príjmom 465 €. Rovnako zohľadnil rozsah odôvodnených potrieb mal. Z., ktorý od 2.9.2015 navštevuje materskú školu. Upravil styk matky s mal. Z., aj keď matka konkrétny návrh nepredložila zjavne preto, že trvala na zverení dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, resp. striedavej osobnej starostlivosti, ale rodičia nedokážu spolu komunikovať a zjavne sa dohodnúť ani o úprave styku, preto v záujme dieťaťa styk matky s mal. Z. upravil. V súlade s návrhom kolízneho opatrovníka a odporúčaním znalkyne S.. G. K. upravil styk bez prítomnosti otca po zohľadnení, že matka býva a pracuje v inom meste ako dieťa, prípadne môže dohodnúť s otcom náhradný termín v súlade so svojimi pracovnými povinnosťami. Návrhu otca, aby styk bol upravený za jeho prítomnosti nevyhovel s odôvodnením, že dieťaťu zo strany matky nehrozí žiadne fyzické a psychické násilie, matka nemá typ štruktúry osobnosti tyrana alebo agresora, preto nemôže byť určená len na víkendového rodiča, keďže dieťa matku potrebuje, matku pozná a má ju rád, ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku. O trovách konania rozhodol podľa § 144 vety prvej O.s.p..
3. Proti tomuto rozsudku okrem výroku o rozvode manželstva podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa s odôvodnením, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p., neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p., rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p. a zároveň odňal jej možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p.. Vyjadrila nesúhlas s výrokom II rozsudku súdu prvej inštancie (výchova) a s argumentáciou súdu, ktorou tento výrok podložil a napadla aj výroky III a IV, ktoré sú závislé na existencii výroku II. Konštatovala, že konajúci súd rozhodol
predovšetkým na podklade znaleckého posudku S. z 10.2.2015, výpovede znalkyne a názoru kolízneho opatrovníka. Poukázala na znalecký posudok, podľa ktorého ani na strane matky ani na strane otca znalkyňa nezistila žiadne také negatíva alebo nedostatky, ktoré by bránili rodičom v tom, aby sa podieľali na výchove dieťaťa. Dieťa v čase šetrenia znalkyne vykazovalo pozitívny citový vzťah k obom rodičom a aj keď sa rodičia líšili vo výchovnom prístupe k synovi, boli to prístupy, ktoré považuje na úrovni, ktoré dieťa rozvíjajú, čomu zodpovedá aj úroveň vývoja dieťaťa v danom veku. Výhrady znalkyne k jej osobe sa týkali predovšetkým materiálnej stránky, ktorá v čase vypracovania posudku bola slabšia, ako tomu bolo už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Zdôraznila, že podľa znalkyne „matka nemôže byť vylúčená len na víkendového rodiča, dieťa je vo veku troch rokov a potrebuje mamičku. Aj keby malo štyri roky, matka a otec sú veľmi významné osobnosti a to, že si dieťa našlo pestúnku ako náhradu za matku, je len bonus pre dieťa, ale matku mu to nenahradí. Matka má určite participovať na výchove dieťaťa, pokiaľ má splnené podmienky, stabilitu rodinného prostredia pre výchovu sa o dieťa postarať“. Výhrady k materiálnej stránke v čase rozhodovania už neboli namieste, keďže mala stabilnú prácu od 1.10.2015 s čistým mesačným príjmom 465 €. Žije v rodinnom dome v C. v usporiadanom vzťahu s partnerom Z. D., dieťa má vytvorené priaznivé prostredie, pripravenú detskú izbu a bytové zázemie u nej je vhodnejšie pre psychický a sociálny vývoj dieťaťa, kde má lepšie možnosti zapadnúť do jeho prirodzeného prostredia a stretávať sa s rovesníkmi aj mimo predškolského zariadenia. Kolízna opatrovníčka vo svojej správe o šetrení pomerov zo 14.9.2015 pozitívne zhodnotila jej domácnosť a konštatovala, že maloletý má u nej vytvorené vhodné podmienky pre zdravý fyzický a duševný vývin a je schopná zabezpečiť dieťaťu kompletnú starostlivosť. Uviedla, že kolízna opatrovníčka navrhla zverenie mal. Z. do osobnej starostlivosti otca, pričom nevzala do úvahy vysvetlenie znaleckého posudku samotnou znalkyňou na pojednávaní, inak by navrhol zverenie dieťaťa do jej starostlivosti. Namietala nedostatočné vysporiadanie sa súdu s otcovou invaliditou v spojení s jeho spôsobilosťou sa o maloletého riadne postarať a súd napriek tomu odmietol vykonanie ňou navrhovaného znaleckého dokazovania znalcom z odboru neurológie, svoj záver v tomto smere ničím nepodložil a nevysvetlil a doposiaľ súdu nie je známy zdravotný stav otca. Okrem nevyhovujúceho zdravotného stavu otca je u neho prítomná aj nevôľa a neochota umožňovať jej vôbec styk s dieťaťom, pričom touto skutočnosťou sa súd nevysporiadal vôbec napriek tomu, že otec sa jednoznačne vyjadril na pojednávaniach o svojej neochote umožňovať styk. Je vysoko pravdepodobné, že ak bude maloletý v osobnej starostlivosti otca, otec sa bude aj naďalej vyhýbať svojim povinnostiam umožniť jej styk na základe súdneho rozhodnutia a takáto situácia je neprijateľná. Súd pri svojom rozhodovaní na tieto skutočnosti neprihliadol, nakoľko aj napriek riziku marenia jej styku s maloletým rozhodol o osobnej starostlivosti otca. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, z čoho súd vychádzal, keď uzavrel, že u otca sú v súčasnej dobe vytvorené lepšie socio-ekonomické podmienky a otec dokáže dieťaťu lepšie zabezpečiť životné podmienky. Zdôraznila, že otec momentálne, aj v čase rozhodovania, v zmysle objektívnych skutočností aj v zmysle správy kolíznej opatrovníčky nedisponuje lepšími socio-ekonomickými podmienkami a ak áno, len v zanedbateľnej miere. Zabezpečenie životných podmienok je otázne, nakoľko je tu riziko zanedbania starostlivosti predovšetkým zo zdravotných dôvodov, ale aj riziko marenia práva maloletého na styk s druhým rodičom. Aj v prípade, ak by sa potvrdil lepší socio-ekonomický status otca, ak by bol otec zdravotne spôsobilý na osobnú starostlivosť o maloletého, sú tieto skutočnosti zanedbateľné v porovnaní so skutočnosťou, že tak malé dieťa matku nevyhnutne potrebuje. Matku ani sčasti nemôže nahradiť pestúnka. Práve túto skutočnosť zdôraznila znalkyňa na pojednávaní 18.11.2015, pričom súd sa podľa odôvodnenia pridŕžal záverov jej znaleckého posudku a tak jednoznačne na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd v prípade overenia zdravotnej spôsobilosti otca osobne sa starať o maloletého nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko nevykonal dôkaz ňou navrhovaný. Súd nielenže nesprávne rozhodol, keď na základe vykonaných dôkazov zveril mal. Z. do osobnej starostlivosti otca, ale aj vec nesprávne právne posúdil, keď zastupovať a spravovať majetok maloletého zveril výlučne do otcovej moci. Súd svojím rozhodnutím hrubo zasiahol do jej rodičovských práv a svojvoľne bez akéhokoľvek zdôvodnenia pozbavil ju jej rodičovského práva, ktoré jej ust. § 28 Zákona o rodine priznáva. Napádané rozhodnutie považuje pre vyššie uvedené za zmätočné a nepreskúmateľné, nakoľko nie je riadne odôvodnené a nie je z neho možné zistiť, akou úvahou sa súd riadil pri rozhodovaní o uvedenej veci, čo zakladá vadu konania a súd svojím rozhodnutím odňal jej možnosť konať pred súdom. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku č. II, III a IV tak, že mal. Z.Á. zverí na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti, obidvaja rodičia budú oprávnení zastupovať a spravovať majetok dieťaťa, otec bude povinný prispievať na výživu maloletého 200 € mesačne a bude oprávnený stýkať sa s maloletým v párnom týždni od soboty 9.00 hod. do nedele 17.00 hod. a počas týždňa v popoludňajších hodinách v utorok od 16.00 hod. do 19.00 hod., v nepárnom týždni vo štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že odovzdanie
a prevzatie dieťaťa sa bude realizovať v mieste bydliska dieťaťa, alternatívne navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Matka doplnila odvolanie písomným podaním 3.3.2016, v ktorom uviedla, že otec protizákonným konaním vedome jej bráni v styku s maloletým, pričom na to nemá žiadny reálny dôvod. Na výchovu maloletého syna si musí nepretržite najímať opatrovateľku, pretože svoj voľný čas zjavne trávi v práci, pričom na súde vypovedal, že mu zamestnávateľ vychádza v ústrety, čo svedčí o absolútnom nezáujme otca o mal. Z., ktorý celý ten čas, ktorý trávi s opatrovateľkou, by mohol tráviť so svojou biologickou matkou. Nevie, či daný nezáujem otca o syna plynie z jeho zhoršujúceho sa zdravotného stavu alebo z apatie k synovi, prípadne z kombinácie oboch faktorov. Otec jej neposkytuje žiadne informácie o chorobe syna, kto sa o neho počas choroby stará a v akej kvalite je mu poskytovaná starostlivosť, keďže býva až pričasto chorľavý a rovnako nemá žiadnu vedomosť o jeho dochádzke do predškolského zariadenia. Zároveň poukázala na priebeh stretnutí s maloletým synom 27.1.2016, 9., 18. 23. a 27.2.2016 s poukazom na to, že otec odmietol jej dať maloletého na styk s odôvodnením, že je nemocný, ale žiadnu správu o zdravotnom stave jej nepredložil, nikto jej neotváral na adrese otca napriek tomu, že v dome videla pohyb osoby, resp. maloletého jej ukázala cez okno iba otcom určená opatrovateľka na dve minúty, v jednom prípade jej odmietol styk s tým, že nebýva v C., čo považuje za absurdný dôvod, keďže aj správa kolíznej opatrovníčky potvrdzuje, že stále býva so svojím partnerom v spoločnej domácnosti v C.. Väčšinou jej odovzdáva dieťa opatrovateľka, hoci táto povinnosť otcovi vyplýva z rozhodnutia súdu a na jej dotaz, prečo bolo dieťa v januári 2016 doškriabané a v ústach malo afty, o čom odporca až do momentu jej upozornenia nevedel, odpovedal, že maloletého v škôlke bijú a chodia tam choré deti, preto býva aj on často chorý. Žiadala, aby odvolací súd rozhodol v súlade s odvolacím návrhom zo 7.1.2016.
4. Otec dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu matky žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil. Uviedol, že matka v zásade iba opakuje dôvody uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd v napadnutom rozsudku správne a dostatočne vysporiadal. Matka ignoruje zásadné skutočnosti riadne zistené a preukázané v konaní, prispôsobuje svojím potrebám vyjadrenia súdnej znalkyne S.. G. K. neberúc do úvahy jej zistenia konštatované v znaleckom posudku. K domu, v ktorom matka v súčasnosti býva, nemá vlastnícke právo, ani zmluvne zaistené právo užívania, naďalej ostáva v závislosti na inej osobe a spolieha sa, že jej táto zabezpečí základné potreby, ako to osobne posúdila aj súdna znalkyňa. Naproti tomu maloleté dieťa býva s ním od narodenia v jeho dome a zverenie do jeho osobnej starostlivosti predstavuje úplne prirodzenú kontinuitu prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. V konaní nebola preukázaná dôvodnosť skúmania jeho zdravotného stavu, keďže po dobu viac ako jedného roka zabezpečuje starostlivosť o dieťa bez pomoci matky a v jeho starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. V uvedenom období bolo dieťa podrobené vyšetrovaniu troch znalcov z odvetvia klinickej psychológie dieťaťa, opakovane navštívené kolíznym opatrovníkom a on bol na podnet matky preverovaný políciou. Nezakladá sa na pravde tvrdenie matky, že ju obmedzuje v styku s dieťaťom, naopak, matka o stretnutia so synom nemá záujem, syna navštevuje zriedka a aj pri takých návštevách sa dieťaťu venuje veľmi málo. Uviedol, že matka mala možnosť realizovať styk s dieťaťom 31.12.2015, 7.1., 12.1., 16. až 17.1., 21.1., 26.1. a 30. až 31.1.2016, kedy sa na miesto prevzatia dieťaťa určené súdom nedostavila. Maloletého neprítomnosť matky netrápila, bol skôr nazlostený, že musel márne čakať na matku doma a nemohol sa venovať svojim záľubám. Matka navštívila maloletého na základe jej požiadavky (SMS správa) 27.12.2015, 13.1. a 27.1.2016, ktoré stretnutia prebiehali v Obchodnom centre Optima za prítomnosti jej mladšieho syna F. a priateľa. Deti nechala hrať v detskom kútiku, potom sa pokúšala zistiť nedostatky v škôlke a v jeho domácnosti a následne stretnutie ukončila. Je zrejmé, že styk matke v súdom určených intervaloch nevyhovuje a narúša režim dieťaťa, preto navrhol, aby súd upravil styk matky v párnom týždni v popoludňajších hodinách v pondelok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nepárnom týždni v popoludňajších hodinách v stretu od 15.00 hod. do 18.00 hod. za jeho prítomnosti. Nesúhlasil s návrhom matky na zastupovanie dieťaťa a správu jeho majetku oboma rodičmi, pretože nie sú schopní spoločne sa dohodnúť ani v jednoduchších veciach, a preto spoločné zastupovanie dieťaťa a správa jeho majetku by bolo kontraproduktívne, vytvorilo by matke nežiaducu možnosť na manipuláciu a šikanovanie dieťaťa, ako aj jeho, čo nie je v záujme maloletého.
5. Otec dieťaťa podal odvolanie proti výroku súdu prvej inštancie o úprave styku matky s mal. Z. a navrhol, aby styk bol upravený za jeho prítomnosti v párnom týždni v popoludňajších hodinách v pondelok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nepárnom týždni v popoludňajších hodinách v stredu od 15.00 hod. do do 18.00 hod.. Vyjadril názor, že vo vzťahu k úprave styku matky s maloletým súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznil absenciu skutočného záujmu matky o dieťa konštatovanú už súdnou znalkyňou S..
G. K., ktorá nevylúčila účelové tvrdenia matky, aby niečo osobne získala a pripustila možnosť boja s otcom dieťaťa cez dieťa. Umožňuje matke styk s dieťaťom zakaždým, keď o to matka požiada a pokiaľ sa styk realizuje v rozsahu približne raz za tri týždne, je to zapríčinené nedostatočným záujmom matky o dieťa, ktorá má v preferencii hodnôt vlastné partnerské vzťahy, ako to zhodnotila aj súdna znalkyňa a jej nezáujem o dieťa sa prejavuje v rovine emočnej (nedostatok nehy a prejavov lásky), zážitkovej (počas spoločných stretnutí odloží dieťa do detského kútika a venuje sa v kaviarni svojmu súčasnému priateľovi), ekonomickej (na dieťa dlhodobo neprispievala výživným ani v minimálnej miere a počas vianočných sviatkov dieťaťu nepriniesla žiadny darček) a budovania dôvery (dieťaťu rozpráva, že v rozvodovom konaní bolo zverené do jej starostlivosti a čoskoro si ho vezme). Matka sa rovnako správa aj k svojim deťom z predchádzajúceho manželstva, s ktorými sa stretáva sporadicky, nie viac ako raz za dva až tri týždne a jej maloletý syn F.Á. je vedený v psychologickej poradni z dôvody hyperaktivity a tiež preto, „že dieťa nevie, čo si má myslieť o tom, že raz je matka tu, raz ide preč, raz chce byť s deťmi, potom si nájde milenca a chodí kade-tade a nevie sa rozhodnúť“, ako to vyplynulo z vyjadrenia jej rozvedeného manžela Q. E.. Matka svoj záujem o maloletého iba predstiera a podávanie procesných návrhov v súdnych konaniach a trestných oznámení využíva iba ako prostriedok na jeho atakovanie. Rovnako zdôraznil, že dieťa bude vystavené zbytočným stresovým situáciám, keď ho pripraví na styk v časových intervaloch podľa napadnutého výroku rozsudku a matka sa na styk nedostaví, pretože nemá reálny záujem o rozšírený styk s dieťaťom, menšia frekvencia spoločných stretnutí matke vyhovuje viac a bolo by vhodnejšie a šetrnejšie aj voči citom dieťaťa a jeho režimu. Z pohľadu režimu dieťaťa považuje za nevhodný aj súdom určený čas ukončenia stretnutí matky s dieťaťom v pracovnom týždni o 19.00 hod., keďže maloletý navštevuje materskú školu, kde je nutné priviesť dieťa najneskôr do 8.00 hod., preto vstáva o 6.30 hod. a večer zaspáva približne okolo 20.00 hod.. Najmenej dve hodiny pred nočným spánkom potrebuje maloletý kľudový režim v domácom prostredí a jeho pobyt mimo domova v pracovnom týždni po 18.00 hod. nie je pre jeho súčasný vývoj vyhovujúci. Z obavy ďalších možných fyzických útokov matky na dieťa chce byť prítomný pri realizácii styku matky s dieťaťom a to do času, kým mu bude poskytnutá dostatočná záruka, že matka dieťaťu neublíži, resp. do času, kým bude dieťa schopné samo sa brániť. Vyjadrenie súdnej znalkyne S.. G. K. na pojednávaní 18.11.2014 o tom, že môže jednoznačne vylúčiť, že by dieťaťu hrozilo zo strany matky akékoľvek fyzické alebo psychické násilie, nepovažuje za dostatočné vzhľadom na rozpory v jej znaleckom posudku oproti jej vyjadreniam pri výsluchu pred súdom i s ohľadom na zistenia znalkyne Z.. F. F., že matka dala 2,5 ročnému dieťaťu facku, bila ho a zistenia detskej psychologičky S.. N. R. S.., pred ktorou dieťa názorne ukázalo, ako mu matka spôsobila modriny. Je zrejmé, že súdna znalkyňa S.. G. K. dostatočne neskúmala agresivitu matky voči dieťaťu napriek indíciám vyplývajúcim zo súdneho spisu, keď na rozdiel od dvoch iných detských psychológov, ktorí vyšetrovali dieťa približne v rovnakom čase, nezistila fyzické útoky matky namierené proti dieťaťu. V súčasnosti má dieťa hrôzu z toho, že by malo ísť k matke a jej priateľovi na noc, preto nemôže súhlasiť s pobytom dieťaťa u matky počas víkendov bez jeho dohľadu, prípadne dohľadu inej dôveryhodnej osoby. Poukázal na zanedbávanie základných rodičovských povinností matky v čase jej starostlivosti o mal. Z. preukázané svedeckou výpoveďou jej rozvedeného manžela Q. E. 11.2.2015, ktorý uviedol, že matka nechávala aj po dobu troch hodín 2,5-ročného Z. samého alebo v spoločnosti jej
- v tom čase 8-ročného syna F., kým bola ona u kamarátky v inom bytovom dome, postrehol u maloletého stopy po bitke a tiež čestným vyhlásením B. T. z 25.7.2015, podľa ktorej matka často požívala alkohol, pod vplyvom ktorého si nevšímala nebezpečné aktivity jej detí a svoje deti fyzicky trestala. S poukazom na uvedené má za to, že ním navrhovaná úprava styku matky s mal. Z. je v záujme dieťaťa.
6. Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca nesúhlasila s dôvodmi uvedenými v jeho odvolaní ani s navrhnutou zmenou rozhodnutia s tým, že prostredníctvom odvolania navrhuje zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a odkázala na dôvody opísané a vysvetlené vo svojom odvolaní (č.l. 349
- 350 a č.l. 381 - 383 spisu). Odvolanie otca považuje za zmes účelových a nepravdivých tvrdení, prekrútených skutočností a predovšetkým informácií „vytrhnutých“ z kontextu dôkazov predložených v tomto alebo v súvisiacich konaniach. V tejto súvislosti poukázala na znalecký posudok S.. G. K. v spojení s jej výpoveďou na pojednávaní 18.11.2015 s tým, že otec o tento znalecký posudok opiera tvrdenie o jej absencii skutočného záujmu o dieťa. Uvedené argumenty sú vytrhnuté z kontextu znaleckého posudku ako celku, pretože znalkyňa zdôraznila naliehavú potrebu matky v živote maloletého, a to nielen ako víkendového rodiča a spôsob, akým prebiehal styk maloletého s ňou označila za nedostatočný, neposilňujúci pozíciu matky vo výchove dieťaťa. Jej záujem o maloletého nie je predstieraný, naopak, otec používa maloletého ako nástroj pomsty voči nej. O maloletého sa osobne stará minimálne, väčšinu času pri ňom trávi opatrovateľka, ktorá je okrem iného podľa jej vedomostí aj jeho milenkou. Otec jej
umožňuje styk iba na základe svojej vlastnej ľubovôle a výlučne v jeho prítomnosti, počas styku je nepretržite prítomná aj opatrovateľka, teda nemá možnosť byť žiadnym spôsobom s maloletým sama a vychutnávať si jeho prítomnosť. Otec neustále účelovo kladie dôraz na vymyslené fyzické útoky z jej strany na maloletého, ku ktorým si zadovážil nedôveryhodné listinné dôkazy, keďže z rozhodnutia priestupkového konania vedeného pred Okresným úradom Z., odbor všeobecnej vnútornej správy č. X.-Z.-X.-XXXX/XXXXXX z 8.6.2015 je zrejmé, že fyzické ublíženie maloletému, ktorého sa mala podľa názoru otca a v zmysle listinných dôkazov ním predložených pre nariadenie predbežného opatrenia dopustiť, nebolo jej preukázané a maloletý v tom čase ešte nemohol vyjadriť svoj názor, ako to opisuje vo svojej správe psychologička R. s tým, že psychologický profil dieťaťa je v poriadku. Správu S.. R. považuje za nedôveryhodnú, vypracovanú na objednávku otca, presne podľa jeho pokynov a posudok Z.. F. za nedostatočný s ohľadom na absenciu jej vyšetrenia. Odbornosť posudkov S.. R. a Z.. F. považuje za pochybnú a nie je jej zrejmé, ako sa tieto dve psychologičky mohli podľa vyjadrenia otca zamerať na jej agresivitu lepšie ako S.. K., keďže ani jedna z menovaných psychologičiek ju nevyšetrila. Nie je dôvod preto spochybňovať posudok S.. K. a jeho vyčerpávajúce zdôvodnenie, keďže bola jediná z troch uvedených psychológov ustanovená súdom ako súdna znalkyňa a ako jediná mala k dispozícii vyšetrenie všetkých účastníkov konania a jej nezaujatosť je pre konanie overená. Vyjadrila názor, že súd by mal rozhodnúť v súlade s jej odvolaním, a to s ohľadom na záver psychologičky S.. K., ktorá zdôraznila potrebu čo najčastejšej matkinej prítomnosti v živote maloletého, otcom tvrdené argumenty o jej agresivite či neschopnosti o dieťa sa postarať, neboli ničím podložené, sú len jeho vymyslenými tvrdeniami, resp. tvrdeniami opretými o čiastkové informácie vytrhnuté z kontextu vykonaných dôkazov alebo opretými o vykonštruované a nedôveryhodné dôkazy. Konanie otca spočívajúce v odopieraní a zamedzení styku je účelové, a to aj s ohľadom na jeho vyjadrenia na pojednávaní 18.11.2015, na ktorom niekoľkokrát zdôraznil, že dieťa jej nikdy nedá. Matka sa vyjadrila ku skutočnostiam uvedeným vo vyjadrení otca k jej odvolaniu, v ktorom opäť poukazuje na dôvody svojho odvolania a zdôrazňuje, že konajúci súd fakticky neodkladným opatrením z 31.10.2014, ako aj napadnutým rozsudkom nezveril mal. Z. do osobnej starostlivosti otca, ale do starostlivosti cudzích tretích osôb, ktoré otec nepretržite potrebuje k výchove dieťaťa. Rovnako zdôraznila, že od 17.4.2015 má trvalý pobyt u svojho dlhodobého partnera Z. D. v obci C., majú vytvorený harmonický zväzok a obaja plánujú spoločnú budúcnosť aj spolu s mal. Z.. Reálne sa jej umožňuje nariadený styk od februára 2016 a v krátkom čase sa podarilo znova obnoviť otcom narúšaný vzťah s mal. Z., ktorý sa počas jednotýždňového pobytu u nej veľmi tešil, že môže byť s ňou dlhšie, ako im je umožnené počas nariadeného styku a ako sa sám vyjadril, chce zostať v trvalej osobnej starostlivosti svojej matky v jej domácnosti v C.. V tejto súvislosti poukázala na vyjadrenie znalkyne S.. G. K., že maloletý je adaptabilné dieťa a znalkyňa predpokladá, že by zmenu pomerov, t.j. zverenie do osobnej starostlivosti matky zvládlo. Pre nevhodné praktiky zo strany otcom najatej opatrovateľky vo vzťahu k dieťaťu podala 20.4.2016 na Okresnú prokuratúru Košice II oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu sexuálneho zneužívania. Maloletý Z. má rád a plne akceptuje jej partnera Z. D. na rozdiel od otcových pravidelne sa meniacich známostí. Maloletý v jej domácnosti trávi čas osobami, ktoré má rád a teší sa z ich prítomnosti, kým v domácnosti otca trávi väčšinu času s otcom najatou opatrovateľkou, alebo ho otec necháva už čoraz častejšie vodiť aj na niekoľko dní do domácnosti opatrovateľky. Otec aj napriek jej upozorneniam, aby opatrovateľka lepšie pripravovala maloletého na styk s ňou, doteraz nezjednal žiadnu nápravu. Zverením maloletého do jej osobnej starostlivosti je najlepší záujem dieťaťa, keďže bude s osobou, s ktorou si podľa jeho slobodného názoru želá byť a bude mu tiež zabezpečený pravidelný a ničím nerušený styk s oboma rodičmi, keďže nemá v úmysle a ani by nechcela brániť maloletému v styku s jeho otcom. Otec dieťaťa ku skutočnostiam uvedeným matkou vo vyjadrení doručeným odvolaciemu súdu 5.8.2016 zdôraznil, že maloletému synovi venuje všetok svoj voľný čas, ale popri starostlivosti o dieťa musí zabezpečovať aj jeho výživu, nakoľko matka sa na výžive podieľa len v minimálnej miere a bez jeho príjmu z pracovnej činnosti by nebolo možné uspokojiť potreby dieťaťa. Opäť zdôraznil, že maloletý sa podrobil psychologickým vyšetreniam troch znalcov v odvetví klinická psychológia detí odkedy zabezpečuje jeho osobnú starostlivosť a neboli zistené žiadne nedostatky v jeho výchove, naopak, prostredie, ktoré vytvára dieťaťu, zhodnotili ako podnetné, trpezlivé a láskyplné s tým, že dieťa má k nemu vytvorený silný primárny citový vzťah. Z vyjadrenia dieťaťa sa dozvedel, že matka ho nadmerne obťažuje vypočúvaním o tom, čo sa deje v jeho domácnosti a dokumentuje to fotografovaním, filmovaním a audionahrávaním. Odpovede matka dieťaťu zrejme podsúva alebo je dieťa z výsluchov matky natoľko vyčerpané, že jej odpovedá to, čo chce matka počuť. Matka pod vplyvom takých odpovedí potom podáva v tomto i ďalších konaniach účelové a šikanózne návrhy a podnety. Do času, kým sa styk matky s dieťaťom realizoval výlučne za jeho prítomnosti, nemalo dieťa zranenia v takom značnom rozsahu, ale odkedy navštevuje domácnosť matky bez jeho ochrany, dieťa je častejšie choré, má problémy s vyprázdňovaním a má na tele početnejšie
zranenia spôsobené s matkiným synom F. pochádzajúcim z jej predchádzajúceho manželstva. Ako príklad uviedol zranenia streľbou z detskej zbrane, údajnými pádmi, cielenými pádmi na zem v rámci hry matky s dieťaťom, poškriabanie psom a tiež modriny nezisteného pôvodu, na preukázanie ktorých predložil lekárske správy z 11.4.2016 a oznam materskej školy zo 17.3.2016. Zdôraznil, že od 23.2.2016 sa styk matky s mal. Z. realizuje podľa nariadeného predbežného opatrenia a pred uvedeným dňom sa matka namiesto odovzdania dieťaťa v súdom určenom čase nedostavila, prípadne bolo dieťa choré, o čom ju vopred informoval. Týmito skutočnosťami sa dostatočne a správne vysporiadal súd v konaní o výkon rozhodnutia uznesením zo 7.4.2016 sp.zn. 23Em 4/2016-65, ktorým návrh matky na výkon rozhodnutia zamietol. Víkendy trávi maloletý s matkou podľa predbežného opatrenia súdu, a to práve tie víkendy, na ktoré pripadá jeho zmena, keďže pracuje v smennej prevádzke (dlhý a krátky týždeň). Pokiaľ ide o návrh matky na výsluch dieťaťa odvolacím súdom, požiadal, aby tento návrh súd dôkladne zvážil a zohľadnil, že dieťa už bolo podrobené vyšetreniam troch detských psychológov a absolvovalo tiež rozhovor s kolíznym opatrovníkom, pričom na otázky ohľadne styku s matkou pred kolíznym opatrovníkom nechcel odpovedať a vzhľadom k jeho nízkemu veku a stupňu jeho celkového vývinu sa nedokáže konkrétne vyjadriť a formulovať svoju predstavu o trávení prázdnin. Tiež uviedol, že matka podala voči nemu a opatrovateľke najmenej šesť nezmyselných trestných oznámení, na základe ktorých bol opakovane predvolávaný na políciu a v žiadnej z vecí nebolo vznesené obvinenie. Nakoľko matka v konaní opakovane doručila súdu nepravdivé tvrdenia, ku ktorým bolo nutné zaujať stanovisko, čo pre neho znamená zvýšené náklady, považuje za spravodlivé, aby súd zaviazal matku na náhradu jeho trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Zároveň požiadal o vyhotovenie kópie nahrávky a jej doručenie, a to na trovy matky s poukazom na § 125 ods. 3 CSP. V písomnom podaní označenom ako oznámenie nových skutočností (z 24.3.2016) uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré sa nerealizoval styk matky s maloletým dieťaťom s poukazom na to, že matku o chorobe dieťaťa informoval. Zo správania dieťaťa je zjavné, že má z matky strach, ktorá sa pred ním negatívne vyjadruje o starej matke (otcovej matke) a o opatrovateľke N. O., ktorá mu vypomáha v starostlivosti o dieťa, keď je v zamestnaní a presviedča dieťa o tom, že bude bývať s ňou v C. a bude tam chodiť do materskej školy. Odkedy sa realizuje styk podľa predbežného opatrenia bez jeho prítomnosti, dieťa má problém aj s vyprázdňovaním, začalo sa pomočovať a v materskej škole v priebehu týždňa dvakrát neudržalo stolicu, hoci sa mu to predtým nestávalo. K týmto tvrdeniam predložil potvrdenie materskej školy. Tvrdenie matky o uhryznutí maloletého psom označil za nepravdivé, pretože po celej dĺžke pozemkov starej matky dieťaťa a jeho pozemkom je plechový plot s betónovými základmi vysoký 2,5 m, preto pes zo susediaceho pozemku nikdy neprebieha na jeho pozemok a to aj z dôvodu, že vlastní psa, ktorý bráni iným psom vo vstupe. Maloletý pozná obidva psy od mala, vyrastal s nimi, nikdy mu neublížili a nemajú dôvod útočiť naň. Ak by sa to aj stalo a to aj pri drobnom zranení, okamžite by dali psy utratiť. S poukazom na tieto skutočnosti žiadal, aby súd vyhovel jeho odvolaniu a styk matky s dieťaťom umožnil len za jeho prítomnosti v rozsahu uvedenom v odvolaní a vzhľadom na jeho pracovnú zmennosť mu umožnil odovzdávanie dieťaťa matke aj ním poverenou osobou.
7. Matka dieťaťa písomným podaním adresovaným odvolaciemu súdu označeným ako oznámenie nových skutočností z 10.8.2016 a 17.8.2016 uviedla, že maloletý na základe rozhodnutia súdu mal u nej stráviť letné prázdniny od 13.8.2016 do 19.8.2016, pričom dieťa prevzala v horšom zdravotnom stave ako pri ostatnej návšteve, preto s ním navštívila pohotovosť v Z. 14.8.2016 a bola mu nariadená antibiotická liečba. Ošetrujúci lekár vzhľadom na to, že otec jej neodovzdal lekársku správu o zdravotnom stave dieťaťa, nevedel posúdiť, prečo má mať maloletý obmedzenú stravu podľa pokynov otca a nevedel pochopiť, prečo nebola dieťaťu nasadená hneď antibiotická liečba. Na druhý deň počas letných prázdnin (14.8.2016) maloletý odmietol hovoriť s otcom, ktorému povedal, „že končí a nebude mu dvíhať telefón, lebo je zvedavý ako stará baba“. Maloletý opakovane hovorí, že chce zostať u nej v C., vyjadruje sa, že otec je zlý a kričí naňho, musel byť celý deň (12.8.2016) u otcovej matky, pretože opatrovateľka mala dovolenku, pričom k starej matke nerád chodí a navyše sa bojí psa, ktorý ho naposledy pohryzol do tváre. Poukázala aj na to, že opakovane žiadala, aby konajúci súd nariadil kolíznemu opatrovníkovi prítomnosť pri nariadení pri styku, pretože je zo strany otca opakovane slovne napádaná a to pred maloletým Z., preto sa snaží vždy na styk prizvať tretiu osobu, ktorej prítomnosť doteraz pomáhala zmierňovať útoky voči jej osobe, tak ako to bolo aj počas posledného styku 13.8.2016, keď ju otec slovne napadol, buchol rukou po aute a otváral dvere na idúcom aute, tak ho jej sestra C. E. upozornila, aby kontroloval svoje emócie a správanie aspoň pred maloletým Z..
8. Kolízny opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu rodičov nevyjadril.
9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
10. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
11. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
12. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
13. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
15 Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ust. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
17. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
18. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a v rozsahu podľa § 65 CMP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 389 písm. b/ a písm. c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
19. Podľa vyššie cit. zák. ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 191 ods. 1 CSP vyplýva, že súd je povinný hodnotiť vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, teda navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť aj zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkazmi a návrhmi dôkazov odmietol zaoberať. Súd je povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci,
najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti je potrebné premietnuť do záverov o skutočnom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutočný stav vecí (§ 35 CMP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutočného stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Takéto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktoré je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích dôvodov.
20. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku síce uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal pri rozhodnutí, avšak dôsledne neuviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti riadil, keď len opísal tvrdenia matky v návrhu, vo vyjadrení otca a vo výpovedi rodičov na pojednávaní, ktoré sú protichodné, odlišne hodnotiace tie isté situácie, bez toho, aby jasne a zrozumiteľne uviedol, ktoré tvrdenia rodičov považoval za preukázané a nezdôvodnil, ktoré z nich pokladal za nevierohodné a odmietol ich vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, nota bene nevysporiadal sa s diametrálne odlišnými tvrdeniami rodičov, ktoré uviedli v priebehu konania na súde prvej inštancie, v dôsledku čoho rodičia v odvolacom konaní rozsiahlymi podaniami naďalej argumentujú týmito skutočnosťami, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie na nich nedostali odpoveď. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zverení mal. Z. do osobnej starostlivosti otca sa opieral o znalecký posudok S.. G. K. č. 11/2015 z 10.2.2015, ktorý priorizoval napriek tomu, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov (§ 187 CSP), ktorý má rovnakú silu ako ostatné dôkazy a je treba ho hodnotiť ako každý dôkaz (§ 191 ods. 1 CSP) jednotlivo a tiež v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického myslenia a jeho súladu s ostatnými vykonanými dôkazmi. Práve presvedčivosť znaleckého posudku môže byť spochybnená tým, že znalkyňa v čase vypracovania znaleckého posudku nemala k dispozícii znalecký posudok Z.. F. F. č. 51/2015 z 27.7.2015 vypracovaný v trestnej veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby a znalecký posudok S.. N. R. č. 14/2015, ktorými sa oboznámil až na pojednávaní 18.11.2015, na ktorom bola vypočutá. A to vyplynulo z jej výpovede, v čase vyšetrenia účastníkov konania a vypracovania znaleckého posudku mala výhrady voči podmienkam na strane matky (končila školu, mala nového partnera, neisté možnosti bývania a nemala zamestnanie), ktoré posúdila ako rizikové vo vzťahu k prostrediu, do ktorého by dieťa prišlo u matky ale pripustila, že v čase pojednávania (18.11.2015) sa niektoré okolnosti na strane matky zmenili. Neúplnosť znaleckého posudku vidí odvolací súd aj v tom, že neposudzoval vzťah maloletého Z. k osobám žijúcim v spoločnej domácnosti s rodičmi resp. opatrovateľke napriek tomu, že a zistenie ich osobnostných predpokladov pre výchovu dieťaťa môže mať podstatný význam pre rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie nevyžiadal cielenú správu od materskej školy, ktorú dieťa navštevuje, správu od ošetrujúcej pediatricky a tiež lekársku správu so zameraním na aktuálny zdravotný stav otca, aby sa potvrdili, resp. vylúčili obavy matky z nedostatočnej starostlivosti otca o dieťa, resp. jeho eventuálne obmedzené možnosti pre výkon osobnej starostlivosti o dieťa. Z týchto dôvodov sa javí byť potrebné nariadiť tzv. kontrolné znalecké dokazovanie z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, aby znalec prostredníctvom svojich odborných znalostí a praktických skúseností posúdil skutočnosti určené súdom a výsledok tohto posúdenia vyjadril v znaleckom posudku. Bude potrebné, aby znalec posúdil aj obsah audio nahrávok predložených matkou v priebehu odvolacieho konania, keďže matka svoju obranu v podstatnej miere postavila na vôli dieťaťa žiť s ňou v C.. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že posúdenie, čo je alebo nie je v záujme dieťaťa, nie je otázkou skutkovou, ale právnym posúdením veci. Znalecké dokazovanie z odboru psychológie môže byť teda zamerané len na zistenie osobnostnej štruktúry rodičov a ich schopnosti zabezpečovať starostlivosť o dieťa z psychologického hľadiska, zistenie vzťahov
eventuálnej averzie dieťaťa k rodičom a iným osobám žijúcim v spoločnej domácnosti, či dieťa je vo vzťahu k niektorému z rodičov niekým alebo niečím ovplyvňované, ako dieťa vníma dlhodobejšie odlúčenie od jedného z rodičov, prípadne aký maximálny čas odlúčenia je dieťa schopné akceptovať bez nepriaznivého vplyvu na jeho psychiku a pod. Nemôže byť úlohou znalca posúdiť, či návrhy rodičov na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti resp. na konkrétnu úpravu styku s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu sú v záujme dieťaťa, prípadne v akom rozsahu a za akých podmienok sa majú styku rodiča s dieťaťom realizovať v súlade so záujmami dieťaťa. Záver v uvedených skutočnostiach je práve úlohou súdu a to právne posúdiť vec na základe podstatných skutočností zistených dokazovaním. Odvolací súd poznamenáva, že zásadne treba pri úprave styku vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času, t. znamená počas pracovných dní školského roka ako aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných v ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujme dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené, alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Obmedzenie styku znamená, že súd autoritatívnym rozhodnutím buď obmedzí rodičovi jeho stretávanie s dieťaťom pod hranicu štandardnej úpravy alebo obmedzí stretávanie s rodičom iným spôsobom napr. obmedzením na konkrétne miesto alebo obmedzenie spočívajúce v prítomnosti tretej osoby pri stretávaní. Ak je však oprávnený rodič schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný. Ak súd nezistí také okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže byť odmietanie dieťaťa samé o sebe dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku. Práve naopak, v takomto prípade musí súd zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil. Odvolací súd rovnako poznamenáva, že zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než v bežných veciach (ktoré zákon v ust. § 35 Zákona o rodine nazýva podstatné veci) sú rodičia povinní sa dohodnúť. Pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto právo patrí obom rodičom, pokiaľ sú známi, žijú a nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony, ani do výkonu rodičovských práv a povinností. Obidvaja rodičia sú nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok. Zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvod uvedených v ust. § 38 Zákona o rodine a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu, alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností, preto možno v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom zachované aj na čas po rozvode. realizovať ho budú v bežných veciach, každý samostatne na základe svojho rozhodnutia, v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne. Rovnako bude povinnosťou konajúceho súdu konštruktívnym a cieleným výsluchom rodičov, ich partnerov resp. ošetrovateľky dieťaťa so zameraním na všetky relevantné námietky rodičov uvedené v odvolaní, ako aj v ich vyjadreniach, vyžiadať cielenú správu z príslušnej materskej školy dieťaťa, lekárske správy (vyššie označené), opäť prešetriť pomery v mieste bydliska rodičov v širšom rozsahu (občianska vybavenosť, možnosti pre aktivity dieťaťa a zaradenie do kolektívu rovesníkov), vyžiadať charakteristiky rodičov od zamestnávateľa (u otca so zameraním na jeho pracovnú vyťaženosť a možnosť zaradenia do jednosmennej prevádzky), úplný odpis mzdových listov rodičov a dôsledne zistiť okruh vyživovacích povinností rodičov (aj výšku výživného). Bude povinnosťou súdu prvej inštancie postupovať v súlade s pokynmi odvolacieho súdu a eventuálne vykonať aj ďalšie dokazovanie, ak sa ukáže potrebným, dôsledne sa vysporiadať so všetkými odvolacími námietkami rodičov a námietkami uvedenými v ich vyjadreniach a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali so zisteného skutočného stavu a úvahy, ktorým sa riadil pri rozhodnutí, a boli spätne preskúmateľné a logicky správne. Súd prvej inštancie sa vysporiada s návrhom otca na vyhotovenie kópie audio nahrávok predložených matkou dieťaťa a tiež s návrhom na priznanie trov odvolacieho
konania. Rovnako doručí účastníkom všetky vyjadrenia účastníkov, ktoré im doteraz neboli doručené súdom.
21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).