Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Er-1324-2014.pdf
PDF · 71.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-38Er/1324/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35807598 zastúpený Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému: M. K., G.. X.X.XXXX, K. Z. C., K. XXX/XX, zastúpený Advokátskou kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, o vymoženie 789,13 € s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Dňa 24.4.2014 vydal Okresný súd Košice II č.k. 38Er1324/2014 poverenie č. 5803 180716 pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, číslo konania SR 11472/11 zo dňa 3.4.2012 (ďalej len “rozsudok“). Podaním zo dňa 4.7.2014 povinný, prostredníctvom právneho zástupcu navrhol exekúciu zastaviť z dôvodov porušenia tzv. spotrebiteľských práv povinného v konaní predchádzajúcom exekučné konanie a podaním zo dňa 2.7.2014 povinný navrhol odklad exekúcie. Oprávnený dňa 21.1.2016 doručil súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f z. č. 233/1995 Z. z. (ďalej len EP), v ktorom uviedol, že dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa ust. 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané. Oprávnený navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie. Podľa § 243f ods. 1 EP, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Podľa § 243f ods. 2 EP, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. Podľa § 243f ods. 3 EP,, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. Podľa § 243f ods. 4 EP, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Podľa § 243f ods. 6 EP, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. Podľa § 39 ods. 4 EP, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
Podľa § 57 ods. 1, písm. m) EP, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. V zmysle ust. § 243f ods. 3 Exekučného poriadku je ex lege s účinnosťou od 1.1.2016 exekúcia odložená. Zmenka na základe ktorej bol vydaný exekučný titul je zabezpečovacou zmenkou k zmluve o úvere č. 901300434. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva že, veriteľ (oprávnený) s povinným uzavrel zmluvu o úvere a veriteľ zabezpečil svoj záväzkový vzťah neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 6.12.2010, a tá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní. Veriteľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému), ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver v dohodnutej výške. Daný právny vzťah je teda potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Aj napriek tomu, že v bode 16. Všeobecných podmienok poskytnutého úveru je uvedené, že obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z OR, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. V predloženej zmluve o úvere č. 901300434 zo dňa 16.12.2010 a k nej pripojeným všeobecným podmienkam poskytnutého úveru nie je obsiahnutá rozhodcovská dohoda. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa ust. § 4 ods. 2, veta prvá zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Za daných podmienok je teda otázne či, a na základe akej rozhodcovskej dohody bola založená právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať v danej veci a teda, či ním vydaný rozsudkom je vôbec rozhodnutím, ktorým by bol spôsobilý vyvolať určité právne následky, okrem iného aj rozhodnutím na základe, ktorého má byť naďalej vedená exekúcie. Súd je toho názoru, že predmetný rozsudok, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno č. 8, Bratislava sp. zn. SR 11472/11 zo dňa 3.4.2012, z uvedených dôvodov, nemôže byť exekučným titulom. Po preskúmaní úverovej zmluvy v spojení so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru súd zistil, že uvedená zmluva je v rozpore s dobrými mravmi ako aj so zákonom pre absenciu rozhodcovskej zmluvy a dospel tak k záveru, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia potom, čo súdny exekútor predloží súdu vyčíslenie a špecifikáciu prípadne uplatnených trov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.