Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-81-2004.pdf
PDF · 130.45 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/81/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobcov: 1. F. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. XX, V. F. a 2. D. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom P. XX, V. F., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovaným: 1. D.. P. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom L. 78, P.O.B. A XX, Z., 2. D. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom L. XX, P.O.B. A XX, Z., 3. J. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX Z. a 4. P. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom A. námestie XXA, B., odporcovia v 3. a 4. rade zastúpení: F.. V. Q., advokát so sídlom F. 29, 949 01 Nitra, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I.Súd konanie voči žalovanej v 4.rade zastavuje. II.Súd návrh žalovaného v 1.rade zo dňa 25.07.2016 na prerušenie konania zamieta. III. Žalovaní v 1.až 3.rade sú povinní vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce v k. ú. O. A., evidované v katastri nehnuteľností vedeným Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX ako parcely registra "C" a to parc. č. XXX zastavené plochy a nádvoria o výmere 659 m2 s domom súpisným číslom XX, postaveným na parcele č. XXX, parc. č. XXX záhrady o výmere 1680 m2 a odovzdať ich žalobcom v 1. a 2.rade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Žalobcom sa náhrada trov konania nepriznáva
odôvodnenie:
1. Žalobca v 1. a 2. Rade sa na základe návrhu podaného na súd dňa 17.03.2004, domáhali voči žalovaným v 1. až 4. rade vypratania nehnuteľností p.č. XXX o výmere 659 m2, vedená ako zastavané plochy a nádvoria, p.č. XXX o výmere 1680 m2, vedená ako záhrady a dom s.č. 54, postavený na p.č. 208, všetko v katastrálnom území O. A. (ďalej len "nehnuteľnosť"). Uviedli, že sú vlastníci uvedených nehnuteľností, ktoré odkúpili od správcu konkurznej podstaty úpadkyne D. V. - L. na základe kúpnej zmluvy V 6457/02. Predmetnú nehnuteľnosti mali žalovaní opustiť do dňa 31.03.2003. 2. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný v 1. rade tak, že celá nehnuteľnosť bola predaná podľa zákona č. 328/1991 Zb. (ďalej len ZKV), predbežný správca, resp. správca v konkurze vedenom na majetok jeho manželky (žalovanej v 2. rade) mal vedomosť o existencii právoplatného podielového spoluvlastníctva od 16.07.1999 a konkurz bol vyhlásený dňa 19.12.2001, preto konkurzný správca mal postupovať podľa § 26 ods. 1 a nie § 14 ods. 1 písm. k/ ZKV. Konkurzný správca mal vyporiadať BSM manželov a mal zahrnúť do konkurznej podstaty len ? nehnuteľnosti. Listom zo dňa 07.04.2003 Krasjký súd v Bratislave (pozn. konkurzný súd) listom zo dňa 07.04.2003 vyzval správcu aby vyporiadal BSM. Ako mohla správa katastra povoliť vklad do katastra na základe takej zmluvy. Žalobcovi sa dostali k 4 mil. Sk majetku za 900 000,- Sk. 3. Na pojednávaní žalovaný v 1. rade uviedol, že mali s manželkou rozsudkom zrušené BSM počas trvania manželstva. Pôvodný úver manželky bol vo výške 2,5 mil. Sk, a chýbalo splatiť posledná splátka vo výške 620 000,- Sk. Žalovaní v 3.a 4. rade sú deťmi žalovaných v 1.a 2. rade. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní uviedla, že bola v úpadku. Správca nesprávne zaradil nehnuteľnosti do konkurznej podstaty.
Žalovaní v 3.a 4. rade na pojednávaní žiadali ustanoviť bezplatného advokáta, pričom žalovaná v 4. rade uviedla, že spolu so žalovaným v 3. rade bývajú v predmetnej nehnuteľnosti. 4. Súd uznesením č.k. 14C/81/2004-79 zo dňa 21.07.2005 prerušil konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Nitra sp.zn. 9C/67/2005 a uznesením č.k. 14C/81/2004-100 zo dňa 26.09.2005 prerušil konanie do právoplatného skončenia veci sp.zn. 13Sp/27/2004 vedenej na Krajskom súde v Nitre. V konaní sp.zn. 9C/67/2005 bol návrh, ktorým sa (tu) žalovaný v 1. rade domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 14.10.2002, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 8Co/11/2010-236 zo dňa 30.06.2010 právoplatne zamietnutý. V konaní sp. zn. 13Sp/27/2004.... 5. Súd uznesením č.k. 14C/81/2004-160 zo dňa 16.11.2010 prerušil konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Nitra sp.zn. 25C/256/2010, v ktorom sa na podklade návrhu (tu) žalovaný v 1. rade domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. V konaní 25C/256/2010-133 zo dňa 11.01.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 9Co/51/2011-267 bol návrh žalovaného v 1. rade právoplatne zamietnutý. Nálezom Ústavného súd SR II. ÚS 531/2012-34 zo dňa 12.02.2013 bolo konštatované porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a vyššie uvedený rozsudok 9Co/51/2011-267 bol zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. 6. Súd uznesením č.k. 14C/81/2004-262 zo dňa 19.04.2013 prerušil konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Nitra sp.zn. 25C/256/2010, ktorá vec bola prevedená (zapísaná) ako sp. zn. 25C/293/2013. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 25C/293/2013-348 zo dňa 12.06.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 9Co/704/2014-374 zo dňa 19.03.2015 bol návrh (tu) žalovaného v 1. rade, ktorým sa domáhal určenia vlastníckeho práva (k predmetným nehnuteľnostiam), právoplatne zamietnutý. 7. Napokon dňa 25.07.2016 podal žalovaný v 1. rade návrh na prerušenie konania z obsahu ktorého podania vyplýva, že navrhuje prerušiť konanie z dôvodu podaného návrhu na obnovu konania sp. zn. 10C/578/2015 v ktorom sa domáhal obnovy konania vo veci 25C/293/2013. Okresný súd Nitra uznesením č.k. 10C/578/2015-110 dňa 27.07.2016 rozhodol, že návrh na povolenie obnovy konania vo veci 25C/293/2013 zamietol. Uvedené uznesenie nie je právoplatné. 8. Súd návrh žalovaného v 1. rade zo dňa 25.07.2016 na prerušenie konania zamietol z dôvodu, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku- návrhu na obnovu konania vo vyššie uvedenej veci nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na prerušenie konania, keďže týmto opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutia súdu sú právoplatné a záväzné a v podmienkach právneho štátu vytvárajú v zásade nezmeniteľný stav, od ktorého odvodzujú svoje oprávnené záujmy mať vec prejednanú v primeranej lehote žalobcovia. Navyše, súd sa v tomto konaní musí vysporiadať s podstatou sporu (platnosť kúpnej zmluvy), pretože doposiaľ neexistuje rozhodnutie všeobecného súdu, napriek početným konaniam vrátane konania vo veci sp.zn. 25C/293/2013 na ktoré by v rámci výrokovej záväznosti mohol podľa § 194 ods. 2 CSP prihliadať k otázke pozitívneho určenia vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade.. 9. Žalobca v 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu za účasti a s konkludentným súhlasom žalobkyne v 1. rade na pojednávaní zobrali žalobu voči žalovanej v 4. rade späť. Súhlas so späťvzatím vyjadrila žalovaná v 4. rade prostredníctvom právneho zástupcu. 10. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 11.Súd konanie vedené proti žalovanej v 4. rade podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil. 12. Súd pripustil zmenu v časti žalobnej žiadosti, aj keď sa týkala len zmeny označenia a orgánu správy katastra, podľa § 142 CSP. 13. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, prečítaním listinných dôkazov v spise a pripojených spisov a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav: 14. Žalovaní v 1. a 2. rade boli pôvodne bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX. ( pôvodne č. 488) parc.č. XXX o výmere 659 m2, parc.č. XXX o výmere 1680 m2, dom súp.č. XX na parc.č. XXX kat. úz. O. A. (č.l.XX K spisu). 15. Dňa 12.06.1995 uzavrela žalovaná v 2. rade so spoločnosťou Ekoagrobanka a.s. úverovú zmluvu v znení dodatku č. 1 zo dňa 25.04.1997 vo výške 2 500 000,-Sk, s určenou splatnosťou v štyroch splátkach po 625 000,- Sk, poslednou dňa 20.06.1996 (č.l.8 k spisu), ktorá pohľadávka zo zostatku nesplateného úveru prešla postupne (cez J&T Securities a.s., Gruenberg Investment B.V.) na spoločnosť NOREA a.s. 16. Pre zabezpečenie vyššie uvedeného úveru bola založená celá nehnuteľnosť v prospech Ekoagrobanka a.s. (prešlo na NOREA a.s.), ktorá bola v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1.a 2. rade zmluvou o zriadení záložného práva č. 6595701100/A zo dňa 12.06.1995, s povolením vkladu záložného práva do katastru dňa 26.06.1995 (č.l.222 K spisu). Žalovaní v 1. a 2. rade boli záložcami. 17. V roku 1996 nebola dlžníkom splatená posledná zo štyroch splátok úveru vo výške 625 000,- eur. Žalovaná v 2. rade bola v tom čase vo finančných problémoch.
18. Rozsudkom Okresného súdu v Nitre sp.zn. 10C/162/1999 bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (tu) žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade -Ivety V.. Návrh bol podaný dňa 13.04.1999. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.07.1999. 19. Na majetok D. V. manželky žalovaného v 1. rade bol uznesením zo dňa 19.12.2001 vyhlásený konkurz vedený pod sp.zn. 8K 275/00 na Krajskom súde v Bratislave. Veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu podala spoločnosť NOREA, a.s. 20. K vyporiadaniu BSM manželov V. rozhodnutím súdu neprišlo, na základe čoho sa stali podieloví spoluvlastníci k nehnuteľnosti, každý v ? uplynutím dňa 16.07.2002. 21. Podľa zistení na prieskumnom pojednávaní v konkurznom konaní konanom dňa 07.03.2002 bolo v evidencii 17 veriteľov s pohľadávkami vo výške 10 612 535,90 Sk, z toho vo výške 3 825 076,50 Sk pre oddelené uspokojovanie. 22.V čase od začatia konkurzného konania do speňaženia nehnuteľnosti v celku nebolo v rámci konkurzného konania zapísanie súpisovej zložky majetku v podobe podielu žalovaného v 1. rade v zmysle § 19 ods. 1 ZKV sporné. 23. V rámci konkurzu správca navrhol plánom speňaženia konkurznej podstaty zo dňa 07.03.2002 predaj jediného majetku -celej predmetnej nehnuteľnosti, predajom mimo dražby so znaleckým ocenením nehnuteľnosti vo výške 2 861 000,-Sk v postupných kolách s degresívnou výškou ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom s tým, že v 4. kole možno predať majetok za najvyššiu ponúknutú cenu (č.l. K 97). 24. Konkurzný súd vydal dňa 07.03.2002 opatrenie, ktorým udelil súhlas s predajom celej nehnuteľnosti podľa podmienok návrhu speňažovania. 25. Správca v rámci speňažovania dňa 16.09.2002 predložil súdu vyhodnotenie cenovej ponuky a návrh na vydanie opatrenia, ktoré bolo konkurzným súdom vydané dňa 25.09.2002 Krajským súdom v Bratislave na základe čoho sa mal správca uvedené nehnuteľnosti predať priamemu záujemcovi žalobcom v 1. a v 2. rade (č.l.160 K spis). Z opatrenia ako aj z uvedenej hodnoty nehnuteľnosti v tom čase vyplývalo, že išlo o celú nehnuteľnosť. 26. V čase od uplynutia dňa 16.07.2002 do času pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 14.10.2002 (ďalej len kúpna zmluva) a vkladom do katastra bol žalovaný v 1. rade faktickým podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele ? tým, že od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení BSM uplynula doba 3 rokov dňom 16.07.2002. 27. Na základe uvedeného opatrenia súdu správca konkurznej podstaty úpadkyne (žalovanej v 2. rade) uzavrel so žalobcami v 1. a v 2. rade kúpnu zmluvu dňa 14.10.2002, na základe ktorej prišlo k prevodu vlastníctva celej nehnuteľnosti na žalobcov v1. a 2. rade za cenu 900 000,- Sk. 28. Správa katastra kúpnu zmluvu zavkladovala dňa 19.11.2002. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa stali v katastri zapísanými bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnsti. Stali sa aj faktickými vlastníkmi. 29. Následne žalovaná v 2. rade dňa 17.03.2003 namietala pred konkurzným súdom, že nebolo vyporiadané BSM jeho a úpadkyne- jeho manželky v konkurze a bola predaná aj nehnuteľnosť, ktorá bola aj v jeho spoluvlastníctve. 30. V rámci konkurzného konania bol správca konkurznej podstaty súdom vyzvaný na vyporiadanie BSM, čo však neurobil, pretože podľa jeho názoru nie je čo vyporiadavať, pretože dom ktorý mali manželia- žalovaní v 1. a 2. rade vo vlastníctve bol založený. 31. V rámci konkurzného konania bol žalovaný v 1. rade vyzvaný prípisom zo dňa 13.05.2002 na podanie žaloby o vylúčenie veci z konkurzného podstaty, keď tak neurobil súd konanie z dôvodu nejasného podania zastavil uznesením z 01.04.2003 pod č. 12Cbi 24/03-18. 32. V rámci správneho konania sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia o vklade vlastníctva odporcov do katastra nehnuteľností. Konanie bolo vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp.zn. 28S/4/2007. Toto konanie bolo právoplatne zastavené z dôvodu, že žalovaný v 1. rade nebol aktívne legitimovaný na podanie návrhu, keďže nebol účastníkom katastrálneho konania. 33. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade doposiaľ nehnuteľnosť užívajú, a žalobcom neumožňujú vstup do nehnuteľnosti, pričom nemajú právo oprávňujúce ich k užívaniu nehnuteľnosti. Žalobcovi sú vlastníci. 34. Podľa § 123 zák. č. 40/1964 Zb. (Občianskeho zákonníku, OZ), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 35. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. 36. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
37. Podľa § 147 OZ, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 38. Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. 39. Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. (ZKV), účinného v čase prevodu nehnuteľnosti, správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd. 40. Podľa § 6 ods. 1 a 2 ZKV účinného v čase prevodu nehnuteľnosti, majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu (ďalej len "podstata"). Podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty (ďalej len "majetok"), ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. 41. V zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV, vyhlásením konkurzu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. 42. Podľa § 18 ZKV, súpis podstaty (ďalej len "súpis") vykoná správca podľa pokynov súdu s použitím zoznamu predloženého úpadcom. Ak úpadca nesplnil povinnosti podľa § 17 ods. 1 a 2, uloží mu súd, aby sa dostavil na spísanie zápisnice o zozname majetku a aby vydal potrebné listiny správcovi. 43. Podľa § 19 ods. 1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. 44. Podľa § 19 ods. 2 ZKV, súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. 45. Podľa § 26 ods. 1 ZKV, ak došlo vyhlásením konkurzu k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ak sa pri vyhlásení konkurzu už predtým zaniknuté úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevyporiadalo, treba vykonať jeho vyporiadanie. 46. Podľa § 26 ods. 3 písm. c/ ZKV, Ak k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo pred vyhlásením konkurzu, ak sa ešte nezačalo konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je správca povinný bez meškania podať návrh na toto vyporiadanie namiesto úpadcu. 47. Súd z vykonaného dokazovania z LV č. 488 (č.l.89 K spisu 8K/279/00) zistil, že žalovaní v 1. a 2. rade (ďalej len manželia) boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX ( pôvodne č. 488) parc.č. 208 o výmere 659 m2, parc.č. 210 o výmere 1680 m2, dom súp.č. XX na parc.č. 208 kat. úz. Horné Krškany. Nehnuteľnosti sa nachádzajú na adrese Novozámoská 56, Nitra, pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. 48. Z výpovede žalovaného v 1. rade zistil, že žalovaná v 2. rade sa dostala do platobných problémov v roku 1996, kedy nesplatila poslednú splátku úveru vo výške 625 000,- Sk spoločnosti Ekoagrobanka a.s. z roku 1995 od ktorej čerpala úver. Predmetná nehnuteľnosť v celku nachádzajúca sa na adrese Z.6, Z. bola zálohom (č.l. 8 spisu 8K/279/00). Žalovaná v 2. rade bola podnikateľkou zapísanou v živnostenskom registri ako Iveta V. - V. V. s miestom podnikania Z. XX, Z.. 49. V roku 1999 bolo súdom právoplatne zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov Šmigurových (žalovaní v 1. a 2. rade) a keďže neprišlo k vyporiadaniu BSM inak, nastal zákonný následok podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníku s tým, že predmetná nehnuteľnosť sa uplynutím dňa 16.07.2002 stala nehnuteľnosťou v podielovom spoluvlastníctve manželov. V čase vyhlásenia konkurzu uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.12.2001 boli nehnuteľnosti v BSM. Zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 12.06.1995 a LV č. 488 (č.l. 89 konkurzného spisu) mal súd za preukázané existenciu záložného práva v prospech Ekoagrobanky a.s. (neskôr NOREA a.s.), keď založená bola celá nehnuteľnosť. 50. V konaní pre súd podstatnou a predbežnou otázkou, vzhľadom na rozporovanie vlastníctva žalobcov žalovaným v 1. a 2. rade, bola otázka platnosti nadobúdacieho titulu, kúpnej zmluvy zo dňa 14.10.2002 uzavretú medzi správcom úpadcu (žalovanej v 2. rade) a žalobcami v 1. a 2. rade. Do začatia konania o vypratanie nehnuteľnosti a do vyhlásenia rozsudku v tejto veci sa viedlo viacero konaní, ktoré sa týkali otázok rozhodných pre toto konanie s výsledkom, že pre tento súd priamo pozitívne určené
(podielové) spoluvlastníctvo žalovaného v 1. rade určené nebolo, keď v konaní Okresného súdu Nitra sp.zn. 9C/67/2005 na podklade časti tých istých skutočností nebola vyslovená neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy (z iných ako vecných dôvodov). V konaní Okresného súdu Nitra sp.zn. 25C/256/2010 (9Co/51/2011 v rámci odvolania), resp. po zrušení meritórnych rozhodnutí Nálezom Ústavného súdu SR a vrátení veci súdu v konaní sp. zn. 25C/293/2013 bola na základe žaloby žalovaného v 1. rade domáhajúceho sa určenia (spolu)vlastníckeho práva vec meritórne, vecne prejednal s výsledkom zamietnutia žaloby medzi tými istými stranami sporu na podklade časti tých istých skutkových okolností, rezultujúcich v predbežnej otázke v tomto konaní, čiastočne s iným právnym záverom, bez možnosti na uvedené rozhodnutie prihliadať podľa §194 CSP. 51. Predmetná nehnuteľnosť bola scudzovaná v rámci konkurzného konania. Literatúra a historické súvislosti považujú konkurzné konanie za univerzálnu (generálnu) exekúciu, ktorej cieľom je dosiahnutie majetkového usporiadania, pričom na rozdiel od jednoduchej exekúcie je v konkurze podstatným rysom mnohosť účastníkov (veriteľov) a tiež zásadná rovnosť účastníkov konkurzného konania, na rozdiel od uplatňovania zásady prednosti v exekučnom konaní vo vzťahu k uspokojovaniu z majetku úpadcu podliehajúcemu konkurzu. Legálne definovaným cieľom konkurzu podľa zákona č. 328/1991 Zb. bolo dosiahnutie pomerného uspokojenia veriteľov z dlžníkovho majetku. Na takýto cieľ v rámci konania (procesu) bez pochýb nadväzujú zákonné a ústavné ciele primeranej rýchlosti (súdneho) konania a proporcionality a ústavnosti podústavných právnych noriem. 52. Konkurznú podstatu tvoril majetok podliehajúci konkurzu. Podstata nemá právnu subjektivitu a veciam do nej zahrnutých sa subjekt vlastníctva nemení. Zisťovanie podstaty je potrebné chápať ako určitú fázu konkurzného konania, ktorej cieľom je stanoviť rozsah konkurznej podstaty. Konkrétne pôjde o zostavenie súpisu vecí, ktoré môžu byť speňažené. Do fázy vyhlásenia konkurzu prebieha (v rámci predbežného zisťovania) ako podmienka pre vyhlásenie konkurzu so zameraním, či existuje aspoň kvalifikovaná hodnota majetku, ktorá bude pokrývať náklady konkurzu, pričom vo fáze po vyhlásení konkurzu ide o absolútne, vyčerpávajúce zisťovanie majetku, ktorý podlieha konkurzu. Majetok podliehajúci konkurzu je v zásade majetok patriaci úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu a majetok nadobudnutý po vyhlásení konkurzu. Pre potreby majetkového usporiadania nárokov veriteľov a dlžôb dlžníkov sa k uvedenému majetku úpadcu v rámci legislatívnej činnosti "do podstaty" dostal aj majetok tretích osôb. Tak ako je v zásade upravené v aktuálnom zákone upravujúcom konkurz (z.č. 7/2005 Z.z.), tak zákonodarca novelou zák. č. 328/1991 Zb. (zákonom č. 238/2000 Z.z.) upravil v § 6 ods. 2, že podstatu tvorí aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. V rozhodnom čase uvedené ustanovenie § 6 ods. 2 platilo a bolo účinnou zákonnou právnou normou. 53. Pri zisťovaní podstaty správca vychádzal najmä z úpadcom predloženého zoznamu aktív a pasív, či už v rámci podaného návrhu, pri dlžníckom návrhu, alebo dodatočne dlžníkom predloženého zoznamu (§ 17 ZKV). Taktiež správca vychádzal z vlastných zisťovaní a zisťovaní na podklade žiadosti konkurzného súdu. 54. Správca vykonával svoju činnosť ako subjekt konkurzného konania s právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona, resp. z predpisov. Správcovi ako každému inému subjekt konkurzného konania, zákon stanovil sumár povinností, ktoré je povinný v rámci konkurzu vykonať. Správcovi špeciálne stanovoval povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou so zodpovednosťou za vzniknutú škodu porušením povinnosti, ktoré ukladal zákon alebo uložil súd (§ 8 ods. 2 ZKV). 55. Súpisom podstaty je správcom kreovaný zoznam majetku určený pre speňaženie. Súpis musí zachytiť celý rozsah konkurznej podstaty. Podkladom pre správcu bol najmä zoznam predložený dlžníkom (úpadcom). Pri zostavovaní súpisu správca využíva svoje poznatky a informácie, ktoré získal. Pokyny súdu k zostaveniu súpisu podstaty mali povahu opatrení podľa § 12 ZKV, pričom sa mohli týkať lehôt na zostavenie súpisu, spôsob jeho kreácie, doplnenie súpisu, riešenia sporov medzi správcom a veriteľským výborom. Zákon nepredpisoval, aby súd vykonaný súpis schvaľoval. Zmeny, rozširovanie, zužovanie súpisu mohlo byť vykonávané až do schválenia záverečnej správy správcu. Tak ako bolo spomenuté vyššie do súpisu majetku (bolo) možno zapísať aj majetok vo vlastníctve tretej osoby. Súpis majetku bol takým záznamom, ktorý oprávňoval správcu úpadcu postupom podľa zákona speňažiť majetok tam zapísaný. Nemohol speňažovať majetok nezapísaný do súpisu, alebo majetok pôvodne zapísaný a neskôr v dôsledku prehodnotenia oprávnenosti vylúčený. 56. Súd je toho názoru že za situácie, že podiel ? spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1. rade bol majetkom, ktorý podliehal konkurzu (§ 6 ods. 2 ZKV) teda išlo o majetok tretej osoby, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok a bol súčasťou konkurznej podstaty, bol do súpisu zahrnutý správne a aj tento podiel (okrem podielu úpadkyne) podliehal konkurzu. 57. Zákon o konkurze a vyrovnaní počítal s možnosťou a takým postupom, podľa ktorého bol správcom do súpisu spísaný taký majetok úpadcu, alebo tretej osoby, ktorý konkurzu nepodliehal. Mohlo ísť
o majetok vo vlastníctve úpadcu, ktorý konkurzu nepodliehal (napr. ten, ktorý nepodliehal výkonu rozhodnutia) alebo vo vlastníctve tretej osoby, ktorý nemal (in concreto pre podmienky ZKV) charakter majetku, ktorým úpadca zabezpečil svoj záväzok. V takom prípade zákon od správcu vyžadoval aby z vlastného zistenia alebo na podnet iného subjektu konkurzného konania s odbornou starostlivosťou vyhodnotil a spísal súpis s poznámkou o nárokoch iných osôb, alebo o iných dôvodoch spochybňujúcich zaradenie veci do súpisu podľa § 19 ods. 1 ZKV. Ak takejto poznámky pre tú ktorú zložku (položku) súpisu nebolo, pozeralo sa (podľa názoru súdu) na tú ktorú položku súpisu ako na vec, právo, majetkovú hodnotu (ďalej len vec), o ktorej nebolo pochybnosti v otázke, či podlieha konkurzu. Takú vec bolo možné postupom podľa zákona speňažiť. Iná situácia nastala v prípade, ak správca alebo prostredníctvom správcu orgán dohľadu pri kreácii, doplňovaní a precizovaní obsahu súpisu podstaty vykonal reálny krok, ktorý sa mohol javiť a bol úkonom, ktorý spochybňoval zaradenie určitej zložky súpisu, a zároveň správca realizoval postup podľa § 19 ods. 1 ZKV. V takom prípade zákon ustanovoval postup podľa § 19 ods. 2 ZKV, kedy súd mal povinnosť uznesením vyzvať osobu, aby v stanovenej lehote podal žalobu proti správcovi s dôsledkom nepodanej žaloby včas spočívajúcim v tom, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. Súd súhlasí s tým, že pokiaľ išlo spochybnený zápis veci do súpisu a tento bol aj náležite vyjadrený poznámkou, speňaženie (predaj) takejto veci nebol zákonom aprobovaný a nemohol vyvolať scudzovacie účinky. Postup konkurzného súdu ktorým nabádal správcu na vyporiadanie BSM, bol v tomto prípade realizovaný až po tom, čo bola nehnuteľnosť predaná a scudzenie zavkladované. Taký postup, podľa názoru súdu nezakladal ani domnienku spornosti, či nespornosti podľa § 19 ods. 2 ZKV a neplatnosti prevodu podľa § 39 OZ, ani nezakladal pochybnosť o správnosti zapísania podielu žalovaného v 1. rade do súpisu. Uvedené konanie súdu malo za cieľ zákonným postupom reagovať na situáciu nevyporiadanej BSM podľa § 26 ZKV. Nič na tom, že v tom čase bolo BSM vyporiadané uplynutím času. 58. Z obsahu pripojeného konkurzného spisu podľa názoru súdu nevyplynulo, že zapísanie podielu žalovaného v 1. rade je sporným možno až do momentu, kedy žalovaná v 2. rade namietala podaním zo dňa 16.03.2003 (č.l.195 konkurzného spisu; po predaji a zavkladovaní scudzenia), kedy súd inicioval vo vzťahu k správcovi opatrenia a pokyny smerujúce k potrebe vyporiadať BSM. Od toho momentu, podľa názoru súdu existovala "úradná" pochybnosť o správnosti postupu správcu, ktorý mal, ale BSM "nevyporiadal". Uvedené však už nebolo možné napraviť. Podľa názoru súdu však nešlo o nápravu nesprávne zapísanej časti celej nehnuteľnosti, teda aj časti vo podielovom spoluvlastníctve žalovaného v 1. rade, pretože táto časť bola zapísaná do súpisu správne ako vec podliehajúca konkurzu (vysvetlené vyššie), ale išlo o zrejme neúčinnú nápravu nesprávneho postupu správcu, ktorý mal v podať návrh na vyporiadanie BSM. Skutočnosť týkajúca sa existencie vlastníckeho vzťahu žalovaného v 1. rade v čase pred predajom nehnuteľnosti, podľa názoru nemohla signalizovať pre súd alebo správcu nič iné len to, že do majetkovej podstaty bola spísaná správne vec tretej osoby (manžela úpadcu), ktorá zabezpečovala záväzok veriteľa NOREA a.s., ktorý bol navrhovateľom vo veci vyhlásenia konkurzu na žalovanú v 2. rade. 59. Podľa názoru súdu vyššie uvedené úvahy nie sú v rozpore s Nálezom Ústavného súdu SR III. ÚS 531/2012-34 zo dňa 12.02.2013, ktorý sám poukazuje síce na dôsledky spornosti a nespornosti zápisu zložky do súpisu, avšak pre taký záver zdôrazňoval potrebu existencie sporných okolností. Tieto okolnosti, len pre obyčajné zapísanie veci vo vlastníctve tretej osoby so súpisu, existovať nemohli. 60. Spornou okolnosťou mohla byť napr. námietka žalovaného v 1. rade v rámci konkurzného konania, ktorý by trval na vyporiadaní BSM z dôvodu, že cena (hodnota) jeho podielu pri vyporiadaní BSM inak správne do súpisu zapísanej časti nehnuteľnosti, by bola vyššia ako suma pohľadávok zabezpečených veriteľov uspokojujúcich sa oddelene v rámci konkurzu. Uvedené však signalizované a rozporované žalovaným v 1. rade do času scudzovania nehnuteľnosti realizované nebolo. Podľa názoru súdu, práve pre neexistenciu spornosti v rámci konkurzného konania nie je možné prihliadať na zápis časti nehnuteľnosti žalovaného v 2. rade ako nesprávny (a už vôbec nie sporný podľa § 19 ZKV), s dôsledkom absolútnej neplatnosti podľa § 39 OZ, pri prevode (speňažovaní) zložky súpisu. 61. Ďalšou otázkou, pri ktorej je potrebné sa pristaviť je zrušenie, resp. vyporiadanie BSM manželov. 62. Otázkou spornosti (najmä pre dotknutý subjekt a jeho procesnú aktivitu kauzálne motivujúcu) v prípade zahrnutia podielu nehnuteľnosti žalovaného v 1. rade mohla súvisieť s hodnotou jeho podielu na nehnuteľnosti, ktorý bol do súpisu zahrnutý a v rámci konkurzu speňažený. Za situácie, že hodnota jeho podielu, podľa zistení žalovaného, alebo podľa zistení iného subjektu konkurzného konania presahovala hodnotu nároku oddeleného uspokojovania bolo by potrebné pred speňažovaním vykonať vyporiadanie BSM. Iste, podľa gramatickej dikcie zákona takúto povinnosť podľa § 26 ZKV mal správca aj za situácie ako v tomto prípade, teda že BSM manželov bolo zrušene pred vyhlásením konkurzu, bolo potrebné správcom bezodkladne podať návrh na jeho vyporiadanie, bez ohľadu na hodnotu správne zapísaného
podielu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Podľa názoru súdu správca bol v tomto prípade povinný bezodkladne podať návrh podľa § 26 ods. 3 písm. c/ ZKV, pretože po vyhlásení konkurzu existoval stav plynúcej, ale neuplynutej 3 ročnej doby zákonného vyporiadania podľa § 149 ods. 4 OZ, teda stav nevyporiadania BSM medzi manželmi. Keď tak neurobil, mohol porušiť povinnosti vyplývajúce zo zákona, pričom uvedené mohlo zakladať jeho zodpovednosť podľa § 8 ZKV, resp. všeobecnú zodpovednosť vo vzťahu k skutočnosti, že porušením povinnosti vyporiadať BSM vznikla žalovanému škoda, ktorá je vyčísliteľná ako výsledok hodnoty vyporiadania BSM náležiacej jemu, počas konkurzu. V čase predaja celej nehnuteľnosti (už uplynuli 3 roky od právoplatnosti zrušenia BSM) bol vlastnícky stav k nehnuteľnosti tak ako stanovujú pravidlá vyporiadania podľa OZ (podielové spoluvlastníctvo v podiele ?). Zahrnutie, či "bezpodielu" (v čase nevyporiadanej BSM), alebo neskôr transformovaného do podielu spoluvlastníctva žalovaného v 1. rade (od 17.07.2002), podliehalo konkurzu a správne tvorilo zložku súpisu majetku. Inak by to bolo v prípade, ak by majetok patriaci žalovanému v 1. rade nezabezpečoval záväzok úpadcu. 63. Okrem zabezpečenia v podobe záložného práva (naposledy) v prospech subjektu NOREA a.s., existovali viaceré exekučné záložné práva vyplývajúce z LV predmetných nehnuteľností v rozhodonom čase hodnotou presahujúce stanovenú hodnotu podielu nahnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, preto možno mať, aj v rovine (mimozákonnej) spravodlivosti za to, že ani v prípade včasného vyporiadania BSM v rámci konkurzného konania, by majetková hodnota prameniaca z vyporiadania pre žalovaného v 1. rade nedosahovala v konečnom dôsledku kladný majetkový vyporiadací výťažok a ak by aj áno, pre neúplné uspokojenie v rámci konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu -žalovanej v 2. rade by tento mohol byť (založením nových exekučných konaní) dotknutý núteným výkonom, resp. exekúciou aj tento zostatok (či časť majetku), ako majetok nadobudnutý počas trvania BSM. Uvedené súd neuvádza pre argumentáciu o platnosti prevodu nehnuteľnosti, ale o faktických dôsledkoch vyššie uvedeného. Navyše, súd v tejto súvislosti poukazuje (ako v obdobnom prípade) aj na názor NSČR (rozsudok 22Cdo 2545/2003 zo dňa 24.02.2005), ktorý prihliadajúc na podnikanie jedného z manželov, výnosy z podnikania, znášanie strát v rámci BSM konštatoval, že nemožno akceptovať aby v rámci vyporiadania BSM mal nepodnikajúci manžel prospech len z aktív podnikania. Uvedený názor, pravda nerieši v dôsledku problém tohto konania, avšak týka sa obdobnej situácie kedy jeden z manželov, ktorý podnikal, ako podnikateľ zobral majetkové hodnoty, ktorým financoval alebo zabezpečoval svoje podnikanie, z ktorého príjmov ťažil aj druhý z manželov. 64. Súd taktiež poukazuje na aktuálne znenie § 274 insolvenčného zákona (č. 182/2006 Sb.) platného v Českej republike, podľa ktorého "Nelze-li provést vypořádání společného jmění manželů proto, že závazky dlužníka, které z něj mohou být uspokojeny, jsou vyšší než majetek, který náleží do společného jmění manželů, zahrne se celý majetek náležející do společného jmění manželů do majetkové podstaty.". Uvedené ustanovenie samozrejme nie je právom, o ktoré súd opiera priamo argumentáciu o platnosti scudzenia nehnuteľnosti v tomto prípade. Súd ale poukazuje na rozumného zákonodarcu, ktorý precizoval v neskoršom období a v právne príbuznej krajine to, čo je možné v nastolenom prípade preklenúť len výkladom. Totiž, že je nanajvýš rozumné pristupovať k BSM a jeho vypriadaniu v svetle jednotnosti výhod a rizík spojených s podnikaním a majetkovým spoločenstvom manželov. Súd poukazuje aj na to, že uvedené ustanovenie zahrnulo celý majetok SJM do podstaty za uvedených podmienok, pritom nemusel byť ani zálohom (zabezpečujúc záväzok), tak ako v prejednávanom prípade. 65. Aj keď mohla byť porušená povinnosť správcu bezodkladne iniciovať konanie o vyporiadanie zrušenej BSM, uvedené porušenie nemá vplyv na správnosť zapísania časti nehnuteľnosti žalovaného v 1. rade do súpisu, a tento súpis oprávňoval bez objektívnej existencie spornosti (§ 19 ods. 1 ZKV) speňažiť celú nehnuteľnosť, pričom podľa názoru súdu, uvedené porušenie povinnosti správcu mohlo založiť jeho zodpovednosť za spôsobenú škodu. 66. Zákon správcu legitimoval nakladať s majetkom podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/ ZKV). Majetkom podstaty boli všetky zložky majetku správne spísané v súpise a tvorili majetkovú podstatu konkurznej podstaty, bez ohľadu na skutočnosť, či majetková zložka bola vo vlastníctve úpadcu, alebo vo vlastníctve tretej osoby. Tak potom správca v rámci konkurzu speňažil predajom nehnuteľnosti, čiastočne vo vlastníctve úpadcu a čiastočne jeho manžela, pričom uvedené scudzenie bolo realizované kúpnou zmluvou zo dňa 14.10.2002 (č.l. 5) s obsahom, náležitosťami, spôsobom a subjektom (§ 14 ods. 1 písm. a/ ZKV), ktorý bol zákonom aprobovaný, vyvolávajúc účinky prevodu celej nehnuteľnosti na žalobcov v 1. a 2. rade. 67. Z aktuálneho vypisu LV č. 7675 vyplýva , že nehnuteľnosti parcely registra "C" a to parc. č. 208 zastavené plochy a nádvoria o výmere 659 m2 s domom súpisným číslom 54, postaveným na parcele č. 208, parc. č. 210 záhrady o výmere 1680 m2 sú v BSM žalobcov.
68. Z vykonaného dokazovania z výsluchu žalovaných v 1., 2. a 3. rade vyplynulo, že títo užívajú predmetné nehnuteľnosti (žalovaný v 4. rade v čase podania užíval tiež), pričom súdu nepreukazovali a nepreukázali, že majú oprávnenie užívať predmetné nehnuteľnosti na základe iného ako vlastníckeho oprávnenia, preto súd vyhovel žalobcom a rozhodol o povinnosti žalovaných vypratať nehnuteľnosť. 69. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 70. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
71. Podľa § 257 CSP, Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 72. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
73. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
74. O trovách súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP tak, že úspešnej strane sporu, ktorá inak má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu jej ich nepriznal. Dôvodom je skutočnosť, že uvedený prípad nebol príkladom celkom zjavne bezúspešného bránenia práva zo strany žalovaných, ktorým išlo o ochranu obydlia, ich pôvodne jediného majetku v rámci konkurzu, v nie jednoznačne prehľadnej právnej situácii, pričom v tomto prípade išlo de facto o spor o vlastníctvo medzi žalobcami a žalovanými v 1. rade, pričom ďalší žalovaní odvodzovali "oprávnenie" užívať predmetnú nehnuteľnosť od žalovaného v 1. rade. Dôležitejším dôvodom hodným osobitného zreteľa súd považuje skutočnosť, že žalobcovia nadobudli v konkurze legálne nehnuteľnosť, ktorá mala podľa znaleckého posudku hodnotu vyše 2 600 000,- Sk, za cenu 900 000,- Sk (pre podiel žalovaného 1 800 000,- Sk a 450 000,- SK), pričom aj vzhľadom na takýto výrazný nepomer súd vyhodnotil nepriznanie náhrady trov žalobcom ako majetkovo a ľudsky proporcionálny. Uvedené skutočnosti súd zistil z kúpnej zmluvy a so schváleného plánu speňažovania, resp. znaleckého posudku, ktorý bol súčasťou pripojeného konkurzného spisu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne je možné podať návrh na exekúciu.