Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Sd-34-2016.pdf
PDF · 83.69 KB
Case nature
Area
Subarea
21Sd/34/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave sudkyňou JUDr. Boženou Husárovou v právnej veci žalobcu: K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, V. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.02.2016 takto
rozhodol:
Správny súd rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.02.2016 potvrdzuje.
Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.02.2016 žalovaná podľa § 70 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku s poukazom na to, že podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. a posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Dunajská Streda zo dňa 17.12.2015, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a v ktorom sú uvedené rozhodujúce skutočnosti, tvoriace podklad pre vyhotovenie posudkového záveru preukazujú, že žalobca nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, teda nespĺňa podmienky pre priznanie invalidity. .
2. Žalobca napadol správnosť uvedeného rozhodnutia odvolaním, ktoré bolo doručené žalovanej dňa 26.02.2016, v ktorom poukázal na to, že jeho zdravotný stav nie je dobrý ani sa nezlepšuje, vznikajú mu ďalšie zdravotné problémy, čo preukázal i lekárskymi nálezmi, ktoré žalovanej predložil, ale ktoré neboli vzaté do úvahy .
3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že z dôvodu podaného opravného prostriedku opätovne bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Dunajská Streda dňa 31.03.2016 a tiež posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie dňa 28.04.2016. Posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku, vyhotovenom dňa 17.12.2015, záverom ktorého je zistenie, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., pretože miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou u neho bola zistená v rozsahu 25 % z čoho vyplýva, že ani predloženými listinnými dôkazmi, najmä odbornými lekárskymi nálezmi sa mu nepodarilo spochybniť správnosť uvedeného rozhodnutia, ktoré vychádza z objektívne zisteného skutkového stavu, a tak žiadala rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
4. Krajský súd v Trnave nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom vypočul žalobcu a zástupkyňu žalovanej.
5.Žalobca uviedol, že nemá žiadne finančné prostriedky, nakoľko musel dať výpoveď v práci, pretože zamestnávateľ mu nebol schopný poskytnúť taký druh práce, ktorý by jeho zdravotný stav zohľadňoval a z toho dôvodu by mu mal byť invalidný dôchodok priznaný a žalovaná by mu mala tak zabezpečiť primerané prostriedky na živobytie. Vzhľadom na svoj zdravotný stav zdôraznil, že podstupuje rôzne rehabilitácie a liečbu, ktorú si musí i sám hradiť, bol liečený v Rusku, kedy sa mu zdravotný stav zlepšil, ale uvedenú liečbu mu žalovaná nehradila. Pokúša sa i o inú liečbu, ako mu navrhujú lekári, ktorí doporučujú operáciu, ktorá mu podľa neho nemôže zlepšiť zdravotný stav, keď i od iných pacientov, s ktorými sa stretne a ktorí už podstúpili operáciu zistil, že sa necítia lepšie a bolesti im neustupujú. Zároveň spochybnil i správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu posudkovou lekárkou, ktorá podľa jeho názoru nie je v oblasti, ktorá sa jeho zdravotného stavu týka, odborníčkou.
6. Žalovaná sa pridržala vo vyjadrení svojho písomného stanoviska z 09.05.2016 a žiadala, aby súd rozhodnutia ako vecne správne potvrdil s tým, že ak dôjde k zmene zdravotného stavu môže byť žalobcovi invalidný dôchodok i priznaný.
7. Krajský súd preskúmal žalované rozhodnutie aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. s poukazom na ust. § 492 ods.1 Správneho súdneho poriadku (SSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je správne a odvolanie podané žalobcom nie je dôvodné.
8. Podľa § 244 O.s.p.
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 70 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa § 153 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (3) a) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. (5) Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
Podľa § 250q O. s. p.,
(2) O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.
9. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobca si uplatnil žiadosťou zo dňa 17.12.2015 nárok na invalidný dôchodok, ktorý žiada priznať od 18.10.2015..
10. Podmienkou nároku na invalidný dôchodok je podľa ust. § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. skutočnosť, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak sa stal invalidným a získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia ako je uvedené v § 72 cit. zák. a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienku nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 28.04.2016, ktorému predchádzalo posúdenie zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Dunajská Streda zo dňa 31.03.2016, žalobca nie je invalidný a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť(MPSVZČ) je u neho 25% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
11. Na zdôraznenie správnosti postupu žalovanej správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že ak bola príslušným lekárom indikovaná potreba operácie za účelom zlepšenia zdravotného stavu, o ktorom doporučení žalobca vyslovil pochybnosti a pokúša sa o iný spôsob liečby, ktorú si volí sám, nemôže mu byť za týmto účelom poskytovaný invalidný dôchodok. K spochybneniu odbornosti posudkového lekára sociálnej poisťovne poukazuje súd na právnu úpravu uvedenú v ust. § 153 zákona o sociálnom poistení, ktorá jednoznačne určuje, kto vykonáva posudkovú činnosť. Z posudkov posudkových lekárov neboli zistené súdom žiadne rozpory, posúdenie zdravotného stavu žalobcu je komplexné, na odbornej úrovni, o ktorej nemá súd dôvody pochybovať. Zdravotné problémy, na ktoré poukazoval žalobca boli posudkovým lekárom známe, vyplynulo to z ich vyšetrení, a boli podkladom pre prijatie záverov uvedených v posudkoch. Žalobcovi priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 25 % je zodpovedajúca zákonu, v súčasnosti teda bol zdravotný stav žalobcu dostatočne preskúmaný a dôsledne objasnený v lekárskych posudkoch vyhotovených lekármi sociálneho poistenia. Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalovaná pristupovala k zhodnoteniu zdravotného stavu zodpovedne, tento objektívne vyhodnocovala a to i s odkazom na opakované posudzovanie zdravotného stavu, naposledy posudkom zo dňa 28.04.2016. Podľa
posudkov sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu choroby podporného a pohybového aparátu zaradené v kapitole XV oddiel E, položka 3b, prílohy č. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. Z uvedeného posudku tiež vyplýva, že sa posudkový lekár podrobne zaoberal všetkými lekárskymi nálezmi a zdravotnou dokumentáciou žalobcu, ktorú vyhodnotil v posudku na ňu poukázal, napriek tomu dospel k záveru, že žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého jeho zdravotný stav nebol posudkovými lekármi správne posúdený súd vyhodnotil ako nedôvodné, založené iba na subjektívnom presvedčení žalobcu, ktoré ale nemôže byť dôvodom na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov, ku ktorým dospeli posudkoví lekári vo svojich lekárskych posudkoch. Predmetné posudky sú z hľadiska skutkového úplne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako i zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasnosti a vzájomných rozporov, pričom sa i vo svojich záveroch zhodujú, na základe toho dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovanej je správne, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
12. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, pretože bol v konaní neúspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.