Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/165/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v spore žalobcu H. U. (C.) P., so sídlom K. I., Z. Z., L. S. XX, C. XM XBD P., konajúca prostredníctvom H. U. (C.) P., Z. Z. Y. U. Č. Š., so sídlom D., Š. XX, IČO: 36 855 472, proti žalovaným 1/ Ľ. S., nar. XX.X.XXXX, bytom D., A. XX a 2/ R. Z., a.s., so sídlom I., D. XX, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 220,48 € s prísl., o odvolaní žalovanej 2/ proti rozsudku 36 C 239/2011-130 z 2.12.2014 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zastavení konania proti žalovanému 1/.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú 2/ zaplatiť žalobcovi 220,48 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 12.5.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť mu trovy konania v sume 16,50 € v tej istej lehote a konanie proti žalovanému 1/ zastavil.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných k povinnosti zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 220,48 € s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od podania návrhu do zaplatenia a k náhrade trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku.

3. Žalobca sa plnenia domáhal na tom skutkovom základe, že dňa 11.11.2010 došlo u jeho poistenca, spoločnosti F., k poistnej udalosti - poškodeniu čelného skla motorového vozidla značky Škoda Octavia, ev. č. D. XXX M., na základe ktorej uhradil poistenému z havarijného poistenia poistné plnenie vo výške 220,48 €. Za vzniknutú škodu je zodpovedný žalovaný 1/, majiteľ motorového vozidla Škoda Octavia, ev. č. D. XXX C., ktorý mal v čase poistnej udalosti uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ( povinné zmluvné poistenie ) u žalovanej 2/. Ku škode - k rozbitiu čelného skla, došlo vymrštením (odskočením) kameňa spod kolies vozidla žalovaného 1/.

4. Žalovaný 1/ namietal, že nie je pasívne legitimovaný v spore, preto škodu si má žalobca nárokovať od žalovanej 2/.

5. Žalovaná 2/ so žalobou nesúhlasila. Namietala, že jej poistenec neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi predpismi, a teda neexistuje ani základný predpoklad nároku žalobcu na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Žalobca v návrhu ani neuvádza z akého porušenia povinnosti mala škoda vzniknúť, neuvádza žiadne dôkazy, iba tvrdenia o tom, ako k poškodeniu skla došlo. Je pritom na poškodenom, aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou

motorového vozidla poisteného a škodou, vzniknutou na jeho motorovom vozidle. V prípade objektívnej zodpovednosti podľa § 427 musí byť príčinou osobitná povaha prevádzky prevádzkovateľa a následkom vznik škody. V rámci znášania dôkazného bremena je žalobca povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom, nepostačujú pritom len tvrdenia svedkov, žalobcu, ba dokonca ani súhlasné tvrdenie žalobcu a poisteného o samotnej existencii kauzálneho nexu. V prípade predmetnej dopravnej nehody príčinnú súvislosť medzi príčinou a následkom nie je možné objektívne vyvodiť výlučne zo subjektívnych tvrdení svedkov o jej existencii. V prípade odmrštenej skalky od kolies vozidla si vodič vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletela skalka, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla vozidla a skalky nemôže zaregistrovať. Vzhľadom na uvedené nie je preukázané (a objektívne preukázateľné), že príčinou škody ako následku, je prevádzka poisteného motorového vozidla, a preto nemôže byť dostatočne preukázaný ani kauzálny nexus. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žiadal, aby súd nárok žalobcu ako nepreukázaný zamietol. Zároveň poukázal na to, že v prípade, ak by súd došiel k záveru, že príčinná súvislosť je preukázaná, je návrh potrebné zamietnuť z dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane poisteného. Nespravodlivé je potom požadovať od poisťovne v zmysle z. č. 381/2011 Z.z. zaplatenie náhrady škody, pri ktorej sa škodca zbavil zodpovednosti. Žalovaná 2/ namietala aj priznanie úrokov z omeškania. Úrok z omeškania má charakter sankcie za to, že dlh nebol splnený riadne a včas a je vlastne zmenou obsahu záväzku. Omeškanie je potrebné posudzovať osobitne podľa § 5 ods. 7 zákona 381/2001 Z.z. s prihliadnutím na splatnosť záväzku poisťovne uhradiť poistné plnenie určené podľa § 5 ods. 6 citovaného zákona. Keďže poisťovňa splnila povinnosť v trojmesačnej lehote oznámiť, že odmieta plnenie a odôvodnila toto rozhodnutie, nie je povinná poškodenému uhradiť úroky z omeškania, a to až do okamihu splatnosti poistného plnenia, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poistiteľovi, ak z takéhoto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Vzhľadom na to, že nie je možné priznať úrok z omeškania skôr, než sa pohľadávka stane splatnou. Až keby neuhradila žalobcovi istinu do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia o povinnosti uhradiť istinu, dostala by sa štvrtý deň do omeškania a žalobca by mohol žiadať úrok z omeškania osobitným návrhom. Žalovaná 2. rade dodala, že v prípade odmietnutia poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia nie je možné v zmysle zákona poistiteľovi určiť iný dátum splatnosti poistného plnenia, než posledný deň lehoty na plnenie určený v rozhodnutí súdov. Jedinou v zákone uvedenou alternatívou je určenie splatnosti do 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.

6. Po právnom posúdení sporu podľa § 427 ods. 1, § 428, § 442 ods. 1, § 813, § 517 ods. 1, 2, § 563 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. na základe vykonaného dokazovania súd uzavrel, že na žalobcu v súlade s § 813 prešlo právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou z jeho poisteného, t.j. poškodeného, a to do výšky plnenia, ktoré mu žalobca ako poistiteľ poskytol, t.j. do výšky žalovanej sumy. Žalobca si uplatnil právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou u žalovanej 2/ rade ako poisťovne zodpovednostného subjektu, t.j. žalovaného 1/, ktorý spôsobil škodu na motorovom vozidle poisteného žalobcu tak, že spod kolies jeho motorového vozidla došlo k vymršteniu, resp. odmršteniu kameňa, čo spôsobilo poškodenie čelného skla motorového vozidla poisteného žalobcu, za túto škodu zodpovedá objektívne poistený prevádzateľ motorového vozidla a žalovaná 2/ ako poisťovateľ žalovaného 1/, t.j. zodpovednostného subjektu, je povinná za zodpovedného poisteného plniť, keďže žalovaný 1/ ako zodpovednostný subjekt si uplatnil právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu. Žalobe ako dôvodnej vo vzťahu k žalovanej 2/ vyhovel a zaviazal ju aj na zaplatenie úrokov z omeškania dôvodiac, že jej argumentácia, pokiaľ ide o úroky z omeškania sa nevzťahuje na daný prípad a úroky z omeškania je povinná zaplatiť v súlade s ust. § 517 ods. 2 O.s.p. Súd konanie proti žalovanému 1/ zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p., pretože žalobca proti nemu vzal žalobcu späť v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 16,50 € za zaplatený súdny poplatok.

7. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná 2/ vo výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť plniť žalobcovi z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ , b/, d/ a f/ O.s.p. a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne, alternatívne aby zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila si trovy odvolacieho konania.

8. Namietala, že súdom zistený skutkový stav nevyplýva z vykonaného dokazovania, keď nesprávne zistenie skutkového stavu vidí v tom, že súd z výsluchu žalovaného 1/ odvodil príčinnú súvislosť medzi prevádzkou vozidla žalovaného 1/ a škodou na čelnom skle motorového vozidla žalobcu, pričom v konečnom dôsledku zobral za preukázané púhe tvrdenie údajného škodcu - žalovaného 1/ o priebehu nehody. Súd v konaní nevypočul vodiča poškodeného motorového vozidla a vychádzal len z listinných dôkazov predložených žalobcom. V prípade odmrštenej skalky od kolies vozidla si totiž údajný škodca - žalovaný 1/ vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletela skalka, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotností vozidla a skalky nemôže zaregistrovať. Žalovaná 2/ poukazovala na to, že žalovaný 1/ vypovedal, že bol až následne zastavený poškodeným a uvidel rozbité čelné sklo. Z uvedeného je možno dôvodne predpokladať, že žalovaný 1/ neregistroval škodový dej, ani si ho nebol vedomý až do chvíle, pokiaľ ho nezastavil poškodený. Rovnako poškodený mohol zaregistrovať až náraz skalky na čelné sklo a nemohol vidieť, že skalka bola odmrštená práve od motorového vozidla údajného škodcu - žalovaného 1, mohol to len predpokladať. Tento predpoklad je viac než sporný na ceste, kde sa počas dňa nachádzajú aj iné motorové vozidlá. Keďže údajný škodca - žalovaný 1/ objektívne nemal šancu zaregistrovať odmrštenie skalky, nemožno vyhodnotiť jeho opis údajnej nehody ako dôveryhodný. Súd teda vzal za preukázaný skutkový stav, o ktorom neexistuje žiaden dôkaz, okrem tvrdení žalovaného 1/.

9. Citujúc z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 177/08 dôvodila, že predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Škoda, ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. V prejednávanej veci podľa žalovanej ide len o tvrdenú, domnelú a nepreukázanú príčinnú súvislosť ak ju súd odvodil len z pozorovania následku žalovaného 1/ (bez pozorovania príčiny).

10. Odvolateľka uviedla, že právny názor súdu je nesprávny z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom ako (i pri súdom - hoci nedostatočne a nesprávne - ustálenom skutkovom stave) existencie liberačných dôvodov na strane škodcu. Poukazom na ust. § 428 OZ, ktorý škody vyvolané osobitnou povahou tejto prevádzky rozdeľuje na škody bez možnosti liberácie (škoda spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke) a škody s možnosťou liberácie (škody, ktoré boli vyvolané prevádzkou motorového vozidla, sú však spôsobené okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla, ak prevádzateľ preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať) argumentovala, že nemožno stotožňovať každú škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 427 a škodu spôsobenú okolnosťou v prevádzke (§ 428 veta prvá), keďže ku škode dôjde vždy prevádzkou motorového vozidla. Z toho vyplýva, že existujú škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla (§ 427 , avšak nespôsobené okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke (§ 428 veta prvá). Zároveň z toho vyplýva i to, že skupina škôd vzniknutých prevádzkou motorového vozidla (§ 427 je širšia než skupina škôd vzniknutých z okolností majúcich pôvod v prevádzke (§ 428 veta prvá). Rotáciu kolies (valivý pohyb kolies) motorového vozidla treba považovať za proces vedúci k chodu vozidla, a teda aj za samotnú prevádzku motorového vozidla. Pre určenie, či bola škoda v danom prípade spôsobená vnútornými alebo vonkajšími okolnosťami, je nutné vychádzať zo samotného priebehu škodového deja. Ku škode na motorovom vozidle malo dôjsť tak, že pri pohybe motorového vozidla žalovaného 1/ mal byť odmrštený kamienok ležiaci na vozovke, ktorý dopadol na čelné sklo vozidla poškodeného. Pokiaľ ide o kameň ležiaci na vozovke, tento nemá žiaden súvis s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla - to znamená, že na ceste leží nezávisle od konania vodiča, resp. prevádzkovateľa, nie je súčasťou ani objektu motorového vozidla a skutočnosť, že sa na vozovke nachádza, je vo vzťahu k chodu a pohybu vozidla ako takého bezpredmetná. Rozhodujúcim znakom pre možnosť liberácie v danom prípade je teda to, či kameň na cestnej komunikácii je, alebo nie je, okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Skalka ležiaca na ceste je podľa žalovanej 2/ jednoznačne okolnosťou existujúcou mimo vodiča a samotného vozidla, a preto nie je súčasťou prevádzky a nemôže mať pôvod v prevádzke, je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, nemá pôvod v prevádzke. Skutočnosť, že je odmrštená kolesom vozidla ju súčasťou prevádzky nerobí. Kinetická energia udelená krútiacou silou kolesa je len pôsobenie osobitnej povahy prevádzky na

okolnosť nemajúcu pôvod v prevádzke. Záver o zodpovednosti prevádzateľa v dôsledku toho, že ide o škodu vyvolanú osobitnou prevádzkou (§ 427 je správny, prevádzkovateľ sa však zodpovednosti zbaví (liberuje), pretože škodu nespôsobila okolnosť majúca pôvod v prevádzke a škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

11. Žalovaná preto uzavrela, že vodič (a s ním rovnako prevádzateľ) je liberovaný zo zodpovednosti za škodu a v nadväznosti na to je potom nespravodlivé požadovať od poisťovne v zmysle § 15 ods. 1 zákona zaplatenie náhrady škody, pri ktorej sa škodca zbavil zodpovednosti. Poisťovňa v takomto prípade nie je povinná škodu nahradiť, nakoľko nie je daná zodpovednosť poisteného.

12. Žalovaná mala za to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm. a) OSP), keď súd I pri rozhodovaní neprihliadal a nevysporiadal sa so skutočnosťami týkajúcimi sa liberácie prevádzkovateľa motorového vozidla zo zodpovednosti za škodu, pričom nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate odňatím možnosti konať pred súdom.

13. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, žalovaná 2/ namietala, že súd nijako neodôvodnil ich priznanie odo dňa 9.1.2012 do zaplatenia, čo robí v tejto časti rozhodnutie nepreskúmateľným. Uviedla, že v trojmesačnej lehote (§ 11 ods. 5 písm. b) zákona o PZP) od oznámenia poškodeného dňa 7.2.2011, splnila listom zo 14.2.2011, doručeným najneskôr dňa 15.3.2011, podmienku, ktorá ho v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP zbavuje povinnosti platiť úrok z omeškania, nakoľko ide o špeciálnu úpravu platenia úrokov z omeškania vo vzťahu k § 517 OZ. Keďže poisťovňa splnila povinnosť v trojmesačnej lehote oznámiť, že odmieta plnenie a odôvodniť toto rozhodnutie (§ 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP), nie je povinná poškodenému uhradiť úroky z omeškania (§ 11 ods. 8 zákona o PZP a contrario), a to až do okamihu splatnosti poistného plnenia, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poistiteľovi, ak z takéhoto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (§ 11 ods. 7 zákona o PZP veta po spojke alebo). Vzhľadom na to, že nie je možné priznať úrok z omeškania skôr, než sa pohľadávka stane splatnou, a v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP veta za spojkou „alebo" sa pohľadávka žalobcu voči žalovanému stane splatnou až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia priznalo by sa žalobcovi príslušenstvo pohľadávky, ktoré ešte nevzniklo.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že žalovaná 2/ sa z pojednávania bezdôvodne ospravedlnila, súhlasila s pojednávaním bez svojej účasti a nepovažovala za potrebné aktívne sa podieľať na konaní a na navrhovaní dôkazov na svoju obranu. Následne potom v odvolaní namieta nesprávne zistenie skutkového stavu, a to, že súd v konaní nevypočul vodiča poškodeného motorového vozidla D. K., pričom sama mohla taký, či aj akýkoľvek iný dôkaz na pojednávaní navrhnúť. Uviedla, že žalovaná 2/ si neustále uzurpuje právo určovať, čo je dokázateľné a čo nie je dokázateľné, čo škodca mohol registrovať, a čo nemohol registrovať a pod. Škodca však bez nátlaku, ba aj bez vyzvania žalobcu či súdu , uznal svoju zodpovednosť , vypísal tlačivo spolu s poškodeným o priebehu škodovej udalosti, podal písomné vyjadrenia a vypovedal pred súdom. Pokiaľ si žalovaná myslí, že škodca, prípadne i poškodený, sa snažia svojimi vyjadreniami uviesť obe poisťovne do omylu za účelom vylákania poistného plnenia, potom je žalovaná 2/ povinná oznámiť príslušným orgánom svoje podozrenie z pokusu o poistný podvod. Liberačný dôvod (§ 428 , na ktorý poukazuje žalovaná, neobstojí vzhľadom na vyjadrenie účastníkov, že sa jednalo o cestu, ktorá bola opravovaná cestármi a na ktorej sa nachádzal z tohto dôvodu štrk, a bolo namieste jazdiť pomalšie a opatrnejšie a prispôsobiť spôsob jazdy takejto situácii a stavu vozovky. Čo sa týka úrokov z omeškania, žalobca poukázal na svoje stanovisko vo vyjadrení k odporu zo 4.7.2011 v bode IV (pozn. odvolacieho súdu - v tomto žalobca uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovanej 2/, že jej odpoveď na uplatnenie regresného nároku z 29.12.2010 ju v zmysle ust. § 11 ods. 7 zákona PZP zbavuje povinnosti platiť úrok z omeškania v prípade neúspešnosti v spore. Takýmto výkladom by sa poistiteľ teoreticky mohol zbaviť povinnosti platiť úroky formou „akéhokoľvek zamietacieho listu“ a s akýmkoľvek odôvodnením zamietnutia plnenia. Toto však určite nebolo úmyslom zákonodarcu pri osobitnej úprave úrokov z omeškania v zákone o PZP. Žalobca vyjadril názor, že splatnosť poistného plnenia 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody sa vzťahuje na prípad, keď poisťovateľ sám nemôže vykonať šetrenie na zistenie výšky náhrady škody, ale túto výšku určuje súd, nie však na prípady, keď poistiteľ bezdôvodne zamieta opodstatnené nároky na poistné plnenie.). Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovanej ako nedôvodné zamietol.

15. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ uviedol, že má za to, že odvolanie neobstojí, súd presne zistil skutkový stav, teda ako došlo k poškodeniu čelného skla a správne vyhodnotil zistený skutkový stav. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a odvolanie žalovanej 2/ navrhol zamietnuť.

16. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 .

17. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

18. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 4.8.2016 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, a dospel k záveru, že rozsudok v žalovanou napadnutom výroku vo veci samej je vecne správny, preto ho podľa § 387 od. 1 potvrdil.

19. Žalovaná 2/ nenapadla rozsudok vo výroku o zastavení konania proti žalovanému 1/, preto rozsudok v tejto (odvolaním nenapadnutej) časti nadobudol právoplatnosť (§ 380 ods. 1 , a preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

20. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Žalovaná 2/ uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/ d/ a f/ O.s.p., ktorý bol v tom čase účinný, t.j. do 30.6.2016 (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ .

22. Dôvodom na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je existencia inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady konania sú vymedzené veľmi všeobecne, preto dôvodom odvolania podľa tohto ustanovenia môže byť akákoľvek vada konania, ktorej následkom je možnosť nesprávneho rozhodnutia vo veci. O konaní možno povedať, že je postihnuté vadou, ak bolo porušené ktorékoľvek z ustanovení zákona, upravujúcich vedenie konania od jeho začiatku až do jeho skončenia. Spravidla je takouto vadou napr. porušenie poučovacej povinnosti súdu spočívajúcej v prekročení § 5 ods. 1 O.s.p., prihliadnutie na skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník predložil alebo označil až po vyhlásení uznesenia, ktorým bolo dokazovanie skončené a pod. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

23. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

24. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.

25. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový

stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

26. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 2/ nie je opodstatnené.

27. Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škody vyvolané osobitnou povahou tejto prevádzky (§ 427 ods. 1 .

28. Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzkovateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať (§ 428 .

29. Podľa ustanovenia § 822 OZ, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

30. Podľa § 813 ods. 1 ak poistený má právo proti inému na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

31. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s dôvodmi napadnutého rozsudku týkajúcimi sa napadnutého výroku vo veci samej, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193, § 194 a § 205 (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 133 až § 135 O. s. p.) alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

32. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/ (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a písm. b/ O.s.p.), ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

33. Žalovaná 2/ v odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci, a neumožňujú záver, že by v konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil niektorej zo sporových strán, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

34. Odvolateľka neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre ňu ako žalovanú 2/ privodili priaznivé rozhodnutie. Námietkami uvedenými v odvolaní, sa dôsledne vysporiadal už súd prvej inštancie, a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci.

35. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa obsahuje odpovede na všetky argumenty, uvádzané žalovanou 2/ v odvolaní. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

36. Pokiaľ žalovaná 2/ namieta, že nebol vypočutý ako svedok účastník dopravnej nehody D. K., odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že na pojednávaní 2.12.2014 (ktorého sa žalovaná 2/ nezúčastnila) žalobca namietal výsluch tohto svedka z dôvodu, že žalovaná 2/ ho navrhla vypočuť k priebehu dopravnej nehody z 30.5.2011 (v prejednávanom spore k poistnej udalosti došlo 11.11.2010) a ďalej aj k tomu, aby uviedol, akým spôsobom sa dozvedel, že na vozidle Mitsubishi Colt, ev. č. Z. XXX T. vznikla prasklina na skle ( v prejednávanom spore došlo k poškodeniu motorového vozidla Škoda Octavia, ev. č. D. XXX M.). Súd preto zamietol vykonanie tohto dôkazu.

37. V konaní bola spornou otázka okolností predchádzajúcich bezprostredne vzniku poistnej udalosti, teda posúdenie, či podľa § 427 zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je zodpovednosťou objektívnou, t.j. bez ohľadu na zavinenie.

38. Podľa názoru súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, ide o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke motorového vozidla, keďže samotné odskočenie kamienkov, resp. skaliek spod kolies motorového vozidla, bolo spôsobené rotáciou kolies vozidla škodcu, pričom predmetná rotácia je sprievodným javom pohybu motorového vozidla (bez rotácie kolies motorového vozidla by nedošlo k jeho pohybu). K odskočeniu skaliek spod kolies motorového vozidla došlo v nadväznosti na jeho pohyb po vozovke, teda v žiadnom prípade nemôže ísť o okolnosť nemajúcu pôvod v prevádzke motorového vozidla, a preto nemôže dôjsť k zbaveniu sa zodpovednosti za škodu.

39. Pokiaľ žalovaná 2/ namieta, že nie je objektívne možné preukázať priebeh škodovej udalosti tak, ako to uvádza žalobca a žalovaný 1/, a to aj napriek ich zhodnému a súhlasnému vyjadreniu, odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že kauzálny nexus medzi vznikom škody a objektívnou zodpovednosťou škodu je dostatočne ozrejmený zo zhodného popisu účastníkov dopravnej nehody (oznámenie poistnej udalosti z 11.11.2010), ktorí priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody popísali. Žalovaná nie je spôsobilá žiadnym právne relevantným spôsobom dokázať nevieryhodnosť týchto tvrdení, teda vyvrátiť alebo spochybniť pravdivosť zhodných popisov priebehu škodnej udalosti. Spochybňovanie objektívnosti výpovede svedkov resp. sporových strán bez toho, aby vierohodnosť ich výpovede spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, v prípade, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď sporových strán či svedkov, by viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno žalobcom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení sporových strán.

40. Ak sa žalovaná domáha aplikácie ustanovenia § 428 umožňujúceho liberalizáciu argumentáciou, že ku škodovej udalosti nedošlo v dôsledku okolnosti majúcej pôvod v prevádzke, odvolací súd konštatuje, že okolnosť majúcu pôvod v prevádzke dopravného prostriedku je potrebné vnímať v kontexte prejavov typických vlastností prevádzky dopravného prostriedku, vzhľadom na ich rýchlosť, silu, pôsobenie prevádzky na okolie a technické okolnosti, ktoré majú súvis s osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a môžu tak potencionálne vyvolať nepriaznivý škodlivý následok.

41. Pokiaľ je zrejmé ( a v konaní to žalovaná 2/ žiadnym dôkazným prostriedkom nevyvrátila), že k poškodeniu čelného skla vozidla došlo v priamej príčinnej súvislosti s odmrštenou skalkou vyletenou spod pohybujúcich sa kolies pred ním idúceho motorového vozidla, teda za nespornej prevádzky oboch motorových vozidiel a v priamom dôsledku rotácie, otáčavého pohybu kolies, nie je možné spochybňovať, že škoda vznikla v priamej príčinnej súvislosti s osobitnou prevádzkou motorového vozidla. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, niet pochýb o tom, že bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobil škodu. Liberačný dôvod vyplývajúci z ust. § 428 preto neprichádza do úvahy.

42. Aj ďalšiu odvolaciu námietku žalovanej 2/ o nesprávnom priznaní úroku z omeškania, považuje odvolací súd za nedôvodnú. Žalovaná 2/ odoprela poskytnúť poistné plnenie neoprávnene, preto jej omeškanie s plnením prichádza do úvahy od doby plynúcej od momentu, kedy najneskôr možno považovať z jej strany za skončené vyšetrenie škodovej udalosti (v prejednávanej veci listom z 29.12.2010 oznámila žalovaná 2/ žalobcovi po vykonanom šetrení svoje stanovisko ku škodovej udalosti), teda po uplynutí 15-dňovej lehoty od 29.12.2010, zodpovedajúcej ustanoveniu § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Súd prvej inštancie úrok z omeškania priznal až od 12.5.2011, ako to žiadal žalobca, správne aplikujúc ust. § 517 ods. 1, 2 OZ.

43. Záverom odvolací súd poukazuje na stanovisko útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska zo 16.7.2013 k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla, podľa ktorého „Vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom

prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle, a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť“.

44. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, bol napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.1 potvrdený.

45. Žalovaná 2/ nemala úspech v odvolacom konaní, žalobcovi a žalovanému 1/j v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 .

46. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.