Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/86/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom tamtiež, proti žalovaným: 1/ G. I., nar. XX.X.XXXX, 2/ F. I., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom F., E. XX, právne zastúpení advokátom JUDr. Patrikom Podhorským, so sídlom V., K. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, (taktiež) právne zastúpeného advokátom JUDr. Patrikom Podhorským, o zaplatenie 8.992,61 eur, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/182/2014-234 zo dňa 12. novembra 2015 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (v celom rozsahu) zamietol žalobu z dôvodu nepreukázania aktívnej legitimácie postupníka (žalobcu). Vychádzal z toho, že žalobca svoje nároky odvodzuje od úverovej zmluvy uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., a žalovanými, pričom označený pôvodný veriteľ (postupca) mu mal dotknutú pohľadávku postúpiť zmluvou z 28.3.2012. Okresný súd s odkazom na podmienky stanovené pre postúpenie pohľadávky banky (§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.) mal za to, že v danom prípade ide o zákaz postúpenia pohľadávky v zmysle § 525 ods.1 Obč. zák. Zdôrazňoval špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk, ktorým však „iná osoba“ nepodlieha, čím sa pri postúpení podstatným spôsobom mení obsah (pôvodného) právneho záväzku. Úlohou postupcu (správne postupníka - pozn. odvolacieho súdu), ktorým je v súdenej veci žalobca, tak bolo v konaní preukázať splnenie podmienok platného postúpenia, t.j., že pred postúpením „banka dlžníka písomne vyzvala na splnenie jeho splatného záväzku, ak klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní“. 2. Okresný súd konštatoval, že žalobca ako listinný dôkaz poskytol oznámenie jeho právneho predchodcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 19.2.2013, ale neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by sa takáto listina dostala do dispozičnej sféry žalovaných. Týmto nebola doručená a v prípade žalovaného 1/ bola doručovaná na adresu, na ktorej v danom období už nebýval. Podľa názoru okresného súdu mal právny predchodca žalobcu postupovať „s odbornou starostlivosťou a dôslednosťou“ a je nedostatočným poukazovanie len na všeobecné obchodné podmienky v tom smere, že veriteľ nie je povinný zaoberať sa miestom bydliska klienta. Následne uzavrel, že žalovaným nebola zo strany banky predložená výzva na zaplatenie omeškaného peňažného záväzku, čím nebola splnená podmienka pre postúpenie dotknutej pohľadávky a žalobca tak nie je na jej uplatnenie v súdnom konaní aktívne legitimovaný. 3. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť titulom ich náhrady zaplatiť žalovaným sumu 1.448,37 eur a vedľajšiemu účastníkovi na ich strane sumu 729,26 eur, ktorú výšku trov bližšie odôvodnil.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Považoval právny názor okresného súdu za nesprávny a napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Zopakoval tvrdenie o preukázaní splnenia všetkých zákonných podmienok pre postúpenie dotknutej pohľadávky. Odvolateľ zdôraznil, že jeho právny predchodca postupoval plne v súlade s odbornou starostlivosťou, keď vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru písomne oznámil žalovaným na jemu známu adresu, ktorá je priamo uvedená v úverovej zmluve. Za zneužívanie práva v prospech žalovaných označil závery o nedoručení listiny žalovaným (avšak) len preto, že títo nikdy neoznámili zmenu ich adresy. 5. V súvislosti s platnosťou postúpenia poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 210/2001, podľa ktorého oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Tvrdil, že ustanovenie § 92 Zákona o bankách upravuje (len) výnimky z bankového tajomstva, a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia; čomu zodpovedá i dôvodová správa predmetného vládneho návrhu zákona.

6. Žalovaní v spoločnom vyjadrení k odvolaniu (nadbytočne rozsiahlom; osobitne, pokiaľ sa vyjadrujú k súvislostiam, ktoré v súdenej veci vôbec nie sú bezprostredne predmetom konania, resp. ak opakovane doslovne uvádzajú už svoju predošlú argumentáciu - poznámka odvolacieho súdu) žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť. Podľa ich názoru žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, pričom ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bankou nie je platným právnym úkonom pre jeho nesúlad s § 53 ods. 9 Obč. zák. Tvrdili, že i z dôvodovej správy - zdôrazňovanej odvolateľom - je zrejmé, že § 92 Zák. o bankách sa týka (aj) možnosti postúpenia pohľadávky (teda nielen bankového tajomstva). Na podporu svojich argumentov poukazovali na viaceré súdne rozhodnutia v obdobných veciach, resp. publikované odborné články.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a dôvodov vymedzených v § 379 a v § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s 391 ods. 1 CSP.

8. Krajský súd sa stotožňuje zo záverom okresného súdu, že § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 upravuje aj podmienky postúpenia bankovej pohľadávky na „nebankový“ subjekt. Pre špecifické postavenie postupcu - banky (osobitne v prípade klienta spotrebiteľa, vo vzťahu k ochrane ktorého prijala Slovenská republika už v rámci prístupových rokovaní do Európskej únie pozitívny záväzok) - nie je prípustné izolovanou aplikáciou rozhodnutia Najvyššieho súdu SR označeného žalobcom v konečnom dôsledku fakticky ignorovať dôsledky § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Predmetná právna norma totiž jednoznačne stanovuje podmienky, (len) za splnenia ktorých je možné postúpiť pohľadávku banky voči klientovi na subjekt, ktorý nie je bankou. Snaha o interpretáciu dotknutého zákonného ustanovenia len ako výnimky z bankového tajomstva nerešpektuje nielen bezprostredný text zákona (...môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť...), ale ani príslušnú časť dôvodovej správy predmetného vládneho návrhu zákona, na ktorý (inak z hľadiska výkladu nezáväzný) dokument žalobca poukazuje.

9. Hoci zásadné právne východisko bolo okresným súdom náležite zadefinované i vysvetlené, jeho bezprostredná aplikácia na konkrétnosti súdenej veci (minimálne vzhľadom na obsah odôvodnenia) nebola dôsledná. Vo vzťahu k ustáleniu skutkového stavu okresný súd odkazuje iba na (a posudzuje) písomnosť právneho predchodcu žalobcu označenú ako vyhlásenie mimoriadnej splatnosti ku dňu 19.2.2013. V rámci popisu dôkazov (osobitne výsluchu žalovaných) okresný súd však uvádza aj výzvu Slovenskej sporiteľne, a.s., z 22.11.2010, ktorá bola žalobcom v priebehu konania i bezprostredne predložená (č.l. 201); ohľadne tejto komunikoval tiež s právnym zástupcom žalovaných na pojednávaní dňa 5.8.2015 (č.l. 210). Navyše, v konaní boli žalobcom označené i ďalšie výzvy - z 1.6.2010, z 30.7.2010, z 16.8.2010, či z 30.8.2010 (v rámci vyjadrenia strany žalobcu došlej konajúcemu súdu dňa 9.11.2015), ktoré okresný súd „prehliadol“, keďže k nim neuviedol žiadne stanovisko. Pokiaľ súd I. inštancie nebol dôsledný vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam žalobcu, konkrétne ktorá výzva/písomnosť má byť písomnou výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., bol povinný vyporiadať sa so všetkými jeho súvisiacimi tvrdeniami; t.j. žalobcom označenými alebo predloženými písomnosťami.

10. Rovnako nie je zrejmé, ako okresný súd vyhodnotil ním konštatovanú skutočnosť, že zásielka adresovaná žalovanej 2/ (obsahujúca vyhlásenie mimoriadnej splatnosti) bola uložená na pošte. To znamená, či uvedené je namieste považovať (a prečo) za „dostanie sa do dispozičnej sféry“ adresáta; čo

uvedené spôsobuje pri solidárnom záväzku, a podobne. Naproti tomu okresný súd v rámci dotknutého zásadného posúdenia len všeobecne uviedol, že zásielka sa nedostala do dispozičnej sféry žalovaných a rozoberal súvislosti doručovania v prípade, že banka (právny predchodca žalobcu) zistí, že klient sa v mieste doručenia nezdržuje. V tejto spojitosti je bez bližšieho zdôvodnenia/vysvetlenia aj (konštatačný) záver o odbornej starostlivosti banky, ktorý minimálne vyznieva ako povinnosť banky doslova pátrať po adrese klienta. 11. Len na okraj krajský súd uvádza, že aktuálnu adresu/bydlisko žalovaných okresný súd (ako inštitúcia disponujúca všetkými súvisiacimi oprávneniami) zisťoval niekoľko mesiacov a išlo o nemalý počet úkonov viacerých orgánov.

12. Nadväzne je nutné uzavrieť, že pre nedôslednosti v odôvodnení nie je možný náležitý odvolací prieskum napadnutého rozhodnutia a predovšetkým primeraná obrana dotknutej strany sporu. Napriek bezprostrednej nemožnosti vec meritórne uzavrieť v aktuálnom štádiu konania, krajský súd (popri konštatovaní správnosti záveru o vymedzení podmienok pre platnosť postúpenia pohľadávky banky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách) uvádza niekoľko poznámok, ktoré je žiaduce v ďalšom postupe vo veci akceptovať. 13. Povinnosť písomného oznámenia/písomnej výzvy nie je namieste stotožňovať s povinnosťou zabezpečiť faktické doručenie takejto výzvy. Uvedené sa netýka len vedomého neprevzatia zásielky (vrátane zásielky uloženej), ale i nedoručenia zásielky na adresu veriteľovi/banke známu. Inými slovami, nie je súčasťou odbornej starostlivosti veriteľa pátrať po adrese dlžníka; osobitne, ak tento poruší povinnosť oznámiť zmenu svojej adresy. Túto povinnosť je potrebné nielen z hľadiska bezprostredných (všeobecných) zmluvných podmienok v tom-ktorom prípade, ale i z hľadiska obvyklej štandardnej slušnosti v záväzkových vzťahoch považovať za prirodzenú a takmer automatickú. Nie je opodstatnené akceptovať, či dokonca ochraňovať také správanie dlžníka (bez ohľadu na to, že pôjde o spotrebiteľa), ktorý sa v podstate úmyselne zmenou adresy a jej neoznámením vyhýba dôsledkom porušenia úplne elementárnej povinnosti dlžníka - splácať svoj vlastný dlh.

14. Vzhľadom na rozšírenie obrany žalovaných prezentované v odvolaní o tvrdenie o neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu pre rozpor s § 53 ods. 9 Obč. zák. je vhodné prioritne objasniť dotknutú otázku. Pokiaľ by totiž samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru odporovalo označenej právnej norme, nebudú významnými okolnosti a zistenia týkajúce sa jeho doručovania. To znamená, že ak vyhlásenie mimoriadnej splatnosti k 19.2.2013 (iná písomná výzva sa zatiaľ nejaví byť relevantnou z hľadiska naplnenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. - pozn. odvolacieho súdu) bude neplatné pre nedodržanie zákonných podmienok preň stanovených, je bezpredmetné, či sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaných.

15. Úlohou okresného súdu v ďalšom postupe v konaní bude - popri zohľadnení vyššie uvedených intencií - predovšetkým (meritórne) rozhodnutie náležite zdôvodniť. Krajský súd zdôrazňuje, že účelom odôvodnenia nie je pomerne podrobne popísať celý priebeh konania, ale prioritne vysloviť jednoznačné preskúmateľné (skutkové i právne) závery konajúceho súdu, vrátane úvah, ktoré k nim viedli.

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné