Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_18C-296-2015.pdf
PDF · 104.7 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/296/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou, v právnej veci žalobcu : U. M., narodený XX.X.XXXX, bytom L. nad C. č. XXX proti žalovanej: U. M. O., narodená X.XX.XXXX, bytom R. X/X, M., práv. zastúpená JUDr. Adrianou Kerestešovou, advokátkou, so sídlom v Nitre, Štefánikova tr. 30 , o zaplatenie 75,- EUR takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 11.09.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia škody vo výške 75,- EUR, ktorú mu spôsobila žalovaná spáchaním priestupku, označeného ako úmyselné narušenie občianskeho spolunažívania iných hrubým správaním ( odstránila kovové oplatenie). Náhrady škody sa žalobca domáha na základe rozhodnutia Okresného úradu Trenčín , odbor opravných prostriedkov zo dňa 21.08.2015 pod číslom OU-TN-L.-XXXX/XXXXXX-XXX/XX/XXXX.
2. Okresný súd Prievidza vydal dňa 20.11.2015 platobný rozkaz č.k. 18C/296/2015-11, proti ktorému podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor. V odôvodnení odporu uviedla, že neuznáva nárok žalobcu uplatnený ako náhradu škody v tomto konaní, nakoľko nie sú splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu na strane žalovanej. Naviac rozhodnutie Okresného úradu Trenčín bolo zrušené rozhodnutím Ministerstva vnútra č. O.-L zo dňa 29.10.2015. Pre prípad, že by súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy voči žalovanej je dôvodný, v rámci svojej procesnej obrany si žalovaná uplatnila voči žalobcovi kompenzačnú námietku in eventum v súlade s § 98 Občianskeho súdneho poriadku v rovnakom rozsahu ako je žalobcova pohľadávka , t.j. do výšky 75,- EUR. Pohľadávka žalovanej voči žalobcovi vznikla titulom náhrady škody , ktorú žaloba spôsobil žalovanej tým, že dňa 12.09.2013 prevzal za žalobkyňu ako v čom čase výlučnú vlastníčku rodinného domu súpisné číslo č. XXX L., v ktorom v danom čase žalobca býval, preplatok na plyne vo výške 1.440,76 EUR podľa vyúčtovacej faktúry SPP, a.s. č. XXXXXXXXXX, ktorý preplatok bol žalovanej zaslaný platobným dokladom SIPO vystaveným na meno žalovanej a ktorý si žalobca dňa 12.09.2013 nechal vyplatiť na pobočke Slovenskej pošty, a.s. pričom na doklade sa podpísal ako manžel žalovanej, hoci v tom čase už boli takmer rok rozvedení. O tejto skutočnosti sa žalovaná dozvedela po tom, ako sa jej dňa 01.07.2014 podarilo dostať do svojho rodinného domu a následne zistila, že dom bol odpojený od dodávok zemného plynu z dôvodu nevrátenia preplatku na plyne. Pri preverovaní tohto stavu žalovaná zistila, že zo strany SPP, a.s. bola omylom vystavená faktúra , ktorou bol účtovaný preplatok, prevzatý žalobcom bez jej súhlasu a vedomia, avšak po zistení tejto chyby následne SPP, a.s. vystavil Opravnú faktúru č. XXXXXXXXXX k vyúčtovacej faktúre či XXXXXXXXXX ako nedoplatok vo výške 1.424,80 EUR , o vrátenie ktorého bola žalovaná požiadaná zo strany SPP, a.s. listom zo dňa 14.01.2014. Nakoľko nedoplatok nebol zaplatený, dodávateľ plynu SPP, a.s. odpojil dom žalovanej od dodávok zemného
plynu, nedoplatok žalobca odmieta zaplatiť, resp. odmieta ho vrátiť žalovanej v sume, ktorú prevzal namiesto žalovanej vo výške 1.440,76 EUR a tým jej spôsobil škodu vo výške tohto preplatku ale aj vo výške nákladov, súvisiacich s opätovným zapojením jej domu na dodávku plynu s príslušnými sankciami zo strany SPP, a.s. minimálne však vo výške 1.440,76 EUR. Na základe uvedeného žiadala žalovaná žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä: žalobou, Rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, Odbor opravných prostriedkov z 21.08.2015, odporom č.l. 13, Rozhodnutím MV SR č. O.-T z 29.10.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX duplikát, opravnou faktúrou č. XXXXXXXXXX, pokusom o zmier, e-mailovou komunikáciou z 29.8.2016, fotodokumentáciou č.k. 46-47, upovedomením Okresného úradu Trenčín, Odbor opravných prostriedkov z 14.12.2015, Rozhodnutím Okresného úradu Prievidza, Odboru všeobecnej vnútornej správy z 12.06.2015 a ostatnými listinami v súdnom spise.
4. Na pojednávaní dňa 24.8.2016 žalobca zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že žalovaná mu oplotenie zobrala, do dnešného dňa nevrátila a preto na podanej žalobe trvá. Ďalej uviedol, že je jednoznačné, že predmetný plot bol ním zakúpený a to dva roky po rozvode, jednoznačne je jeho majiteľom. Žalovaná sa priznala, že bez toho, aby ho upozornila, plot odmontovala a schovala ho do svojej nehnuteľnosti. Prebehli dva roky a žalovaná mala dostatočný priestor, aby mu plot vrátila a celý problém by bol vyriešený. Bez toho, aby žalovaná žalobcu upozornila, deň pred pojednávaním ,,hodila“ plot na jeho pozemok, pôjde sa tam pozrieť, či tam ten plot naozaj je, on ho tam však nevidel. Týmto však len potvrdila, že ho mala neprávom a ak mu ho vrátila, tak sa len chcela obhájiť na tomto pojednávaní. Žalobcovi tým zbytočne vznikli ďalšie náklady a škody. Je klamstvom tvrdenie žalovanej, že žalobca plot postavil na pozemku žalovanej, pred postavením oplotenia podľa geometrického plánu umiestnenie oplotenia riadne vymeral, dokonca ho ešte meter posunul na svoju stranu, aby nedochádzalo k rozporom. Je zavádzajúce tvrdenie protistrany, že plot bol odstránený na príkaz Y., pretože nikde nie je toto vyjadrenie podchytené, ani na polícii, ani na Okresnom úrade Prievidza, kde riešili tento problém. Žalobca tvrdí, že Y.. N. nie je oprávnená dávať takýto príkaz bez upozornenia majiteľa pozemku. Žalobca mal byť písomne vyzvaný, aby dal premerať vzdialenosti umiestnenia oplotenia. Nič také ona nepovedala, ani neurobila. Je pravdou, že do roku 2012 boli žalobca a žalovaná manželia, to znamená, že 14.11.2014 boli už 2 roky rozvedení. Podľa výpisov vlastníkov parciel je zrejmé, že podielovým vlastníkom na zadných pozemkoch je žalobca a tiež, že žiaden kúsok z nich nepatrí exmanželke. Žumpa bola schválená na základe súhlasu bývalých vlastníkov, bez záložného práva, či inej ťarchy a v čase, keď on tieto pozemky kupoval, táto žumpa nebola zakreslená v geometrickom pláne, ani vo výpise parciel nie je o nej zmienka. V roku 2010 bola v L. na C. povodeň, kedy sa trativod z tejto žumpy upchal a preto sa žumpa neustále zapĺňala a následne po pár rokoch začala odtekať do pozemkov, ktorých podielovým vlastníkom je žalobca. Exmanželka v rodinnom dome, ktorý jej patril nebývala, nezaujímala sa o dom, ani o žumpu. To znamená, že žumpa je na pozemkoch, ktorých podielovým vlastníkom je žalobca. Nového majiteľa rodinného domu pána E. žalobca služným spôsobom upozornil na to, že žumpa, na ktorú je pripojený jeho dom, sa nachádza na pozemku, na ktorom väčšinovým vlastníkom je žalobca a tým, že žumpa nie je vodotesná neustále podmáčava žalobcov pozemok a preto, pokiaľ sa nebudú vedieť s p. E. vzájomne dohodnúť, bude musieť žumpu odkopať.
5. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že žaloba na vyplatenie 75,- EUR titulom náhrady škody je nedôvodná. Žalobca nedokázal nárok na náhradu škody a tento žalovaná v celom rozsahu neuznáva. Žalobkyňa popiera skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že mu spôsobila škodu tým, že mu odstránila oplotenie. Na doplnenie skutkového stavu veci žalovaná považuje za potrebné uviesť, že žalobca a žalovaná boli manželmi a to od 08.11.2007 do 20.11.2012, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva s tým, že pred uzavretím manželstva nadobudla žalovaná do osobného manželstva rodinný dom, nachádzajúci sa v katastrálnom území L. nad C., v ktorej spoločnej domácnosti aj pred uzavretím manželstva žili žalobca a žalovaná, pričom spor, ktorý sa tu dnes prejednáva, priamo súvisí s týmto rodinným domom. Za pozemkom priľahlým k rodinnému domu sú ďalšie pozemky v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, z ktorých jedným je v súčasnosti aj žalobca. Po rozvode manželstva so žalobcom sa žalovaná v októbri 2014 rozhodla predať tento rodinný dom v L. aj s pozemkom, k čomu ju viedla tá skutočnosť, že k nehnuteľnostiam bolo zriadené záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, za účelom zabezpečenia splatenia úveru, ktorý za trvania manželstva čerpali spoločne žalobca so žalovanou, keďže žalobca po rozvode neplatil splátky tohto úveru a žalovaná zo svojho príjmu ho nevedela platiť. V októbri 2014 zverejnila
žalovaná inzerát na predaj týchto nehnuteľností prostredníctvom realitnej kancelárie, pričom následne, ako sa o tom dozvedel žalobca, tento postavil plot na pozemku, ktorý vlastne susedil s pozemkom žalovanej s tým, že ona mala pochybnosť, či nie je umiestený aj na časti jej pozemku. Pričom na pozemku susediacom s pozemkom žalovanej sa nachádzala aj žumpa rodinného domu, ku ktorej mala dovtedy žalovaná bezprostredný prístup. Z tohto dôvodu sa žalovaná obrátila na L. L. nad C., ktorý následne začal štátny stavebný dohľad a dňa 14.11.2014 uskutočnil miestne zisťovanie spojené s obhliadkou dotknutých nehnuteľností a to za účasti starostky obce p. N. B. a p. Y.. A. N. ako zamestnanca Stavebného úradu obce. Vzhľadom k tomu, že oplotenie bolo postavené bez akéhokoľvek zamerania Y.. N. uviedla žalovanej, že má toto oplotenie odstrániť a súčasne jej odporučila, aby toto oplotenie následne uschovala do času, kým si ho nevyzdvihne žalobca, aby sa tak predišlo jeho poškodeniu. Následne kontaktovala žalovaná žalobcu SMS, aby si oplotenie prevzal, na čo nereagoval. Ďalej treba uviesť, že akýchkoľvek potenciálnych záujemcov o kúpu nehnuteľnosti žalovanej žalobca kontaktoval a upozorňoval ich na to, aby si odkúpili jeho podiel na pozemku za domom žalovanej, ktoré jeho správanie veľmi sťažovalo predaj týchto nehnuteľností. Avšak v roku 2015 sa konečne podarilo žalovanej tieto nehnuteľnosti predať, súčasným vlastníkom, ktorým je pán W. E., spolu s rodinou, pričom treba zdôrazniť, že ešte pred tým ako došlo k prevodu vlastníckeho práva kontaktoval žalobca pána E. písomne a žiadal od neho, aby mu platil za užívanie žumpy na jeho pozemku sumu 500,- eur mesačne, alebo nech si odkúpi ten jeho podiel na pozemku za 39 000,- eur, inak že žumpu odkope a potrubie zaplombuje. Z tohto dôvodu sa žalovaná, ktorá bola stále vlastníčkou nehnuteľnosti spolu s pánom E. obrátili na súd s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia proti žalobcovi, ktoré bolo aj uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 20.08.2015 nariadené. Čo sa týka oplotenia, to sa v súčasnosti nachádza na pozemku žalobcu, kam ho umiestnil pán E. po odkúpení nehnuteľnosti od žalovanej, nakoľko žalobca na výzvy o jeho prevzatie reagoval tým, že nech mu ho vráti exmanželka. Rozhodnutie Okresného Úradu Trenčín, o ktoré svoj nárok opiera žalobca, bolo zrušené rozhodnutím Ministerstva vnútra SR sp. zn. O.-L zo dňa XX.XX.XXXX, pričom podľa upovedomenia z Okresného úradu Trenčín zo dňa 14.11.2015 je právoplatným rozhodnutie OÚ Prievidza číslo: OU -PD-L.-XXXX/ XXXXXX-X zo dňa 12.3.2015, ktorým bolo konanie voči žalovanej ako obvinenej zastavené. Žalovaná žalobu žalobcu považuje za šikanózny výkon práv, keďže jeho úmyslom bolo len škodiť žalovanej, nakoľko pletivo má k dispozícií na svojom pozemku. V súčasnosti prebiehajú medzi stranami viaceré súdne konania, jednak konanie o vyporiadanie BSM začaté na základe žaloby žalovanej, ktoré konanie bolo prerušené do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti právnych úkonov žalobcu, ktorými žalobca za trvania manželstva pred rozvodom manželstva previedol na svojho otca a svoju súčasnú manželku nehnuteľnosti, o ktorých žalovaná tvrdí, že tvoria súčasť BSM. Okrem týchto dvoch konaní iniciovaných žalovanou podal žalobca proti žalovanej 4 ďalšie konania na tunajší súd a v priebehu ostatných dvoch týždňov bola žalovaná už niekoľko krát kontaktovaná OR PZ v Prievidzi, aby podala vysvetlenie k obsahu viacerých trestných oznámení, ktoré na ňu podáva žalobca. Podľa mienky žalovanej sa týmto žalobca snaží získať pre seba lepšie postavenie, hlavne kvôli trestnému konaniu, v ktorom je stíhaný ako obžalovaný pre zločin pokusu a to vo vzťahu práve k rodinnému domu žalovanej. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a keďže neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovanej na náhradu škody v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka žalovaná navrhla, aby súd žalobu zamietol a o nároku o náhradu trov konania rozhodol tak, že tento prizná žalovanej, avšak pre prípad, že by súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v zmysle § 147 CSP si uplatňuje žalovaná voči pohľadávke žalobcu svoju pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia a to vo výške 75,- eur, ktorá jej vznikla tým, že žalobca sa na jej úkor bezdôvodne obohatil o sumu minimálne vo výške 1 440,76 eur, ide o preplatok zo spotreby plynu v rodinnom dome žalovanej v ktorom žalobca býval aj po rozvode manželstva až do konca roku 2013. Ide o preplatok, ktorý na základe vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.09.2013 zaslal dodávateľ plynu žalovanej na jej meno a ktorý preplatok si žalobca vyzdvihol na pošte, bez súhlasu žalovanej s tým, že sa podpísal na poukážke ako manžel žalovanej, hoci boli už rozvedení. S tým, že uvedená faktúra bola vystavená chybne ako preplatok, následne bola vystavená opravná faktúra ako nedoplatok č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.01.2014. Keďže žalobca odmietal vrátiť tieto peniaze, ktoré prevzal, musela túto pohľadávku voči SPP a.s. uhradiť žalovaná. Prevzatie tejto sumy žalobcom bez právneho úkonu žalobca ani nerozporoval, naviac žalovaná podala sťažnosť na SPP, a.s., kde zistila na základe vyrozumenia o vybavení tejto sťažnosti, že túto sumu prevzal žalobca, ktorý sa na ústrižok podpísal ako jej manžel. Tento ústrižok bol žalovanej predložený k nahliadnutiu, pričom žalobca sa bránil, že veď on platil zálohové platby plynu a tento preplatok mu preto patrí. Reálne však vznikol nedoplatok, ktorý zaplatila žalovaná a to ešte vo vyššej výške, ako bol pôvodný vyúčtovaný preplatok. Vykonaným dokazovaním bolo zo strany žalovanej dostatočne preukázaná nedôvodnosť podania žaloby. Žalovaná je názoru, že v konaní žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a to aj vo vzťahu k vyčísleniu škody, ktorá mu údajne mala byť spôsobená. Táto skutočnosť nevyplýva ani z vykonaného dokazovania ani z listín, ktoré sú v súdnom spise. Žalobca bol vyzývaný zo strany žalovanej aj zo strany pána E., aby si oplotenie prevzal. Vzhľadom k tomu, že pletivo sa toho času nachádza na pozemku žalobcu nevznikla mu žiadna škoda. Žalovaná nekonala úmyselne pri odstraňovaní oplotenia, pričom ona nepopiera, že by oplotenie odstránila, ale konala tak len na podnet predchádzajúceho konfliktného správania zo strany žalobcu. Samotný Okresný úrad Prievidza vo svojom rozhodnutí z 12.03.2015 tiež uviedol, že žalovaná nekonala úmyselne, konala v dobrej viere za účelom ochrany svojej nehnuteľnosti.
6.Podľa § 132 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností , označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa § 185 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
7.Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany, spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.
8.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
9.V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom konaní spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci.
10.Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
11.Predpokladmi zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka sú: a) porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu ) , b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a d) zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej povinnosti teda vznik rozporu medzi tým, ako osoba skutočne konala a tým, ako konať mala , aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Toto protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané, takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou, a jej rozsahom ako následkom týchto príčin.
12.Na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Zo žalobcom predložených dôkazov nevyplývajú ním tvrdené skutočnosti, resp. žalobca nepredložil do konania žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť ním uplatneného nároku na zaplatenie sumy 75,- EUR za ním tvrdenú spôsobenú škodu zo strany žalovanej. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov svojim rozhodnutím z 21.08.2015 uznal žalovanú za vinnú zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. V konaní však bolo preukázané, že toto rozhodnutie bolo Rozhodnutím MV SR , sekcie Verejnej správy z 29.10.2015 zrušené, keď v odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že konanie obvinenej U. M. O., že v presne nezistený deň v mesiaci november 2014 na pozemku rodinného domu v L. nad C. č. XXX odstránila U. M., bytom L. nad C. č. XXX kovový
plot o dĺžke 16 m a výške 150 cm a 5 ks kovových stĺpikov o výške 160 cm, čím mu mala podľa odborného vyjadrenia spôsobiť škodu vo výške 75,- EUR nenaplnilo znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Z rozhodnutia Okresného úradu Prievidza je preukázané tvrdenie žalovanej, ktorá v ňom na svoju obranu uvádzala, že síce oplotenie odstránila, ale pristúpila k tomu na pokyn Y.. N. ako zamestnankyne stavebné úradu počas jej šetrenia na mieste samom, keď tam menovaná vykonávala stavebný dohľad. Žalobca naviac v konaní potvrdil, že mu žalovaná napísala SMS, že plot bol odstránený a na jeho písomnú žiadosť mu ho žalovaná vydá. Pokiaľ žalovaná v konaní vzniesla kompenzačnú námietku vo výške 75,- eur podľa v tom čase platného § 98 Občianskeho súdneho poriadku, súd vzhľadom na zamietnutie žaloby žalobcu , túto námietku posúdil ako procesnú obranu žalovanej proti žalobe žalobcu a vo výrokovej časti o nej nerozhodoval. V konaní však z výpovede žalobcu bolo preukázané, že žalobca ako preplatok na plyne prevzal minimálne sumu vo výške 1200,- eur ako sám uviedol, pričom argumentoval, že energie za rodinný dom L. celý čas platil on a prevzatý preplatok nevrátil , pretože ho SPP, a.s. od neho nežiadali, žalovanú o prevzatí preplatku na pošte neinformoval rovnako tak ako ju neinformoval o platbách inkasa či nedoplatkoch za predchádzajúce roky, ktoré platil. Z predloženého dôkazu zo strany žalovanej je tiež preukázané, že nový majiteľ rodinného domu L. nad C. č. XXX p. J. E. mal pri kúpe domu v pivnici tohto rodinného domu pletivo, ktoré ponúkol p. M., aby si ho zobral, na čo žalobca reagoval, aby mu ho vrátila exmanželka. Pletivo p. E. zobral a dal na pozemok, ktorého spoluvlastníkom je žalobca, toto pletivo sa tak v čase súdneho pojednávania nachádzalo na jeho pozemku, o čom priložila žalovaná do spisu fotodokumentáciu. Žalobca namietol, že ho o tejto skutočnosti nikto neupovedomil a naposledy, keď na pozemku žalobca bol, predmetné pletivo sa na ňom nenachádzalo. Ďalej uviedol, že keby ho žalovaná o tejto skutočnosti informovala, mohol si pletivo prevziať, bez ďalšej potreby súdneho pojednávania. V konaní nebolo sporné, že žalovaná odstránila pletivo, ktoré patrilo žalobcovi, nebola však v konaní preukázaná protiprávnosť tohto konania. Žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť žalobného návrhu, keď nepreukázal jednak výšku vzniknutej škody 75,- EUR ani naplnenie zákonných predpokladov zodpovednosti za vzniknutú škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, teda že žalovaná porušila právnu povinnosti resp. existenciu protiprávneho úkonu z jej strany, b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom žalovanej ako škodcu a vzniknutou škodou a za d) zavinenie žalovanej, teda že svojim protiprávnym úkonom spôsobila žalobcovi škodu. Dôkazné bremeno preukázania porušenia povinnosti žalovanou v konaní spočívalo na žalobcovi. Vzhľadom na uvedené však žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a súd jeho žalobe z uvedeného dôvodu nemohol vyhovieť. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov a pri neexistencii čo len jedného zo štyroch predpokladov vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka, zodpovednosť za škodu nie je daná. Keďže v konaní nebolo preukázané splnenie týchto predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
13.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej CSP) tak, že rozhodol o nároku na náhradu trov konania. V konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorej súd priznal trovy konania v rozsahu 100% s poukazom na § 255 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.