Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/121/2016

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu WebHouse, s. r. o., so sídlom Paulínska 20, Trnava, IČO: 36 743 852, právne zastúpeného HALADA advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Kapitulská 21, Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému ID21, s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 43, Žilina, IČO: 46 826 777, právne zastúpenému JUDr. Františkom Vavračom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Horná 51, Banská Bystrica, v konaní o vyslovenie zákazu neoprávneného zásadu do majetkových práv k autorskému dielu a o vyslovenie zákazu nekalosúťažného konania, o poskytnutie primeraného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia a o zaplatenie 25 000 €, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/258/2014-135 zo dňa 07. 01. 2016,

rozhodol:

Uznesenie vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 985,72 € k rukám jeho právneho zástupcu, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, p o t v r d z u j e . Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é . Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie o návrhu žalobcu zo dňa 08. 12. 2014, ktorým sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 25 000 € a taktiež verejného ospravedlnenia. Zároveň žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa jednak používania internetovej stránky, ktorú má žalobca zverejnenú v sieti internet pod doménovým menom euroweby.eu, vrátane zverejňovania jej akýchkoľvek kópií, odvodených verzií, alebo napodobením (plagiátov) a ďalej zdržiavať sa poskytovania služieb webhostingu, registrácie a správy doménových mien pod označením ,,euroweby“. Konanie bolo okresným súdom zastavené v zmysle §-u 96 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ,,O. s. p.“), platného a účinného do 30. 06. 2016.

2. Nakoľko bolo predmetné konanie na základe späťvzatia návrhu žalobcom pred prvým pojednávaním zastavené, súd v zmysle §-u 11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej v texte len ,,Zákon o súdnych poplatkoch“), rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku za návrh žalobcovi po jeho krátení prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a. s.

3. O trovách konania súd rozhodol aplikujúc ust. §-u 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. Uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca vzal návrh späť, z procesného hľadiska zavinil, že konanie bolo zastavené, preto je povinný uhradiť jeho trovy. Zdôraznil, že žalobca ničím neosvedčil svoje tvrdenie, že voči žalovanému bolo začaté konanie o zrušení spoločnosti a táto skutočnosť ani nie je takým dôvodom, aby súd o trovách konania rozhodol v zmysle §-u 146 ods. 2 veta druhá O. s. p.. Po vykonaných úpravách súd priznal

žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vo výške 985,72 € (2 x 492,86 €). Náhradu trov právneho zastúpenia priznal okresný súd podľa §§-ov 10, 11 ods. 1 písm. a), 13a ods. 1 písm. a), c), 13 ods. 3, 16 ods. 3 vyhlášky a vo zvyšnej časti žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.

4. Proti uzneseniu okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, a to v rozsahu jeho štvrtého výroku, ktorým súd zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia. Má za to, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v tomto rozsahu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko v prejednávanom prípade mu nemožno pričítať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania. Zdôraznil, že na súd sa obrátil so svojim návrhom dôvodne a v dobrej viere, pričom k následnému späťvzatiu predmetného návrhu došlo výlučne z dôvodu začatia konania o zrušení spoločnosti žalovaného bez likvidácie podľa ust. §-u 68 ods. 9 zákona č. 513/1993 Zb. Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho sa predmetné súdne konanie pre neho stalo bez jeho zavinenia nadbytočným a nehospodárnym. Až na základe oznámenia Okresného súdu Žilina zverejneného v Obchodnom vestníku č. 227/2015 dňa 26. 11. 2015 sa dozvedel, že voči žalovanému bolo začaté konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie, v dôsledku čoho sa tak bez jeho zavinenia stalo predmetné konanie nezmyselným a jeho ďalšie vedenie by bolo tak pre žalobcu, ako aj konajúci súd nehospodárne. Domnieva sa, že nemôže niesť zodpovednosť za zastavenie predmetného konania, keďže dôvodom späťvzatia žalobného návrhu bola objektívna zmena podmienok vymáhateľnosti žalovaných nárokov, s ktorými sa na súd obrátil dôvodne a v dobrej viere. Nakoľko zastavenie konania nezavinil, nie sú naplnené zákonné podmienky pre aplikáciu ust. §-u 146 ods. 2 veta prvá O. s. p.. V tejto súvislosti zároveň poukázal na to, že ide o obdobnú situáciu, ako keby bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, pričom na takýto prípad je nutné pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať ust. §-u 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. (viď rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/210/2012, rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/167/2014). Žalobca v odvolaní na záver poukázal na to, že okresný súd pred rozhodnutím o trovách konania neskúmal skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu začatého konania o zrušení žalovaného bez likvidácie z dôvodu nedostatku majetku, teda, či nejde o okolnosť hodnú osobitného zreteľa, ktorá by odôvodňovala aplikáciu ust. §-u 150 O. s. p.. V prejednávanom prípade podľa neho sú jednoznačne dané dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby súd v súlade s § 150 O. s. p. nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán. Naviac dôvodnosť uplatňovaných nárokov voči žalovanému v konaní osvedčil, v dôsledku čoho bolo v danej veci zo strany okresného súdu vydané aj predbežné opatrenie dňa 05. 12. 2014 a v konaní vo veci samej predložil relevantné dôkazy preukazujúce oprávnenosť predmetného návrhu. Nemal by byť preto sankcionovaný za to, že po podaní žaloby nastala bez jeho zavinenia objektívna zmena podmienok vymáhateľnosti žalovaných nárokov v podobe konania o zrušenie žalovaného bez likvidácie, v dôsledku čoho sa pre neho stalo súdne konanie nadbytočné a nehospodárne. Aj v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 MCdo 4/2010 zo dňa 14. 09. 2011 vyplýva, že pri rozhodovaní o trovách konania súd je povinný vždy posúdiť aj prípadnú možnosť aplikácie ust. §-u 150 O. s. p.. Napadnuté uznesenie okresného súdu považuje v napadnutom rozsahu za nezákonné aj z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, nakoľko sa v ňom prvostupňový súd vôbec nezaoberal možnosťou aplikácie §-u 150 O. s. p., hoci v zmysle ustálenej judikatúry je súd povinný pri rozhodovaní o trovách vždy zvážiť aj aplikáciu tohto ustanovenia. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

5. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

6. Okresný súd napadnuté uznesenie vydal dňa 07. 01. 2016 s tým, že odvolanie bolo podané dňa 19.01.2016 a krajskému súdu bola vec predložená ako súdu odvolaciemu dňa 26. 02. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj ,,CSP“), ktorý v zmysle §-u 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §-u 470 však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. §-u 470 ods. 1 a §-u 470 ods. 2 odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 , rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016 a ktorý účinok zostal zachovaný aj po

30. 06. 2016 (§ 470 ods. 2 . V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od 01. 07. 2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a zo všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995).

8. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , prejednal odvolanie a uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania (výrok v poradí štvrtý), ktorým okresný súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 985,72 € k rukám jeho právneho zástupcu v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako rozhodnutie vecne správne.

9. Ako už bolo vyššie uvedené, okresný súd odvolaním napadnutým uznesením v jeho v poradí štvrtom výroku rozhodol o náhrade trov strán sporu tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia aplikujúc ust. §-u 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016. Okresný súd mal za to, že žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, ničím neosvedčil svoje tvrdenie, že voči žalovanému bolo začaté konanie o zrušení spoločnosti a táto skutočnosť podľa neho nie je takým dôvodom, aby súd o trovách konania rozhodol podľa §-u 146 ods. 2 veta druhá O. s. p.

10. Z vyššie uvedeným právnym záverom okresného súdu sa odvolací súd stotožňuje, a to z nasledovných dôvodov:

11. Z ust. §-u 146 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 vyplývalo, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania nemal právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastávala, až ak boli v danom prípade zastavenia konania splnené podmienky uvedené v ust. §-u 146 ods. 2 O. s. p.. Ustanovenie druhého odseku §-u 146 O. s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou, a preto okresný súd, ktorý o trovách konania rozhodoval, musel v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, že zistil existenciu týchto podmienok, musel o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musel uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania, ak tieto trovy konania vznikli a boli riadne uplatnené. Okresný súd preto postupoval dôvodne, ak prioritne skúmal, či k zastaveniu konania nedošlo pre správanie žalovaného. Dôvodne konštatoval, že začatie konania o zrušení žalovaného bez likvidácie z dôvodu nedostatku majetku nie je skutočnosťou, pre ktorú by bolo dôvodné aplikovať ust. §-u 146 ods. 2 veta druhá O. s. p., naopak, k zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcu. Ak boli teda dané dôvody uvedené v zmysle ust. §-u 146 ods. 2 O. s. p. veta prvá, nemohlo dôjsť k aplikácii ust. §-u 146 ods. 1 O. s. p., a teda ani ust. §-u 146 ods. 1 písm. c) O. s. p., ako na to poukazoval žalobca v odvolaní.

12. Z vyššie uvedeného vyplýva záver, podľa ktorého: a) Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu na jeho začatie, súd zaviaže na náhradu trov konania žalovaného, avšak iba vtedy, ak došlo k späťvzatiu návrhu v dôsledku jeho správania po podaní návrhu na začatie konania. b) Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu, avšak bez uvedenia dôvodu, alebo z dôvodu, ktorý nespočíva v správaní žalovaného, súd zaviaže na náhradu trov konania žalobcu. c) Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku zavinenia, teda správania sa niektorého z účastníkov konania, ktoré nespočívalo v späťvzatí návrhu na začatie konania, súd zaviaže na náhradu trov konania toho z účastníkov, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, t. j. správal sa tak, súd nemal inú možnosť, ako konanie zastaviť. Až v ostatných prípadoch skončenia konania mohol súd rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal voči žalovanému návrh na zapletenie sumy

25 000 €, verejného ospravedlnenia, povinnosti zdržať sa používania internetovej stránky, ktorú má žalobca v sieti internet pod doménovým menom euroweby.eu, vrátane zverejňovania jej akýchkoľvek kópií, odvodených verzií alebo napodobenín (plagiátov), zdržať sa poskytovania služieb webhostingu, registrácie a správy doménových mien pod označením ,,euroweby“. V priebehu tohto konania bolo začaté konanie o zrušenie spoločnosti žalovaného bez likvidácie, ktorá skutočnosť vyplýva z Obchodného vestníku č. 227/2015 zo dňa 26. 11. 2015. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 07. 12. 2015 žalobca zobral návrh späť v celom rozsahu z dôvodu, že bolo začaté konanie o zrušení spoločnosti žalovaného bez likvidácie, ktorú skutočnosť považoval za objektívnu zmenu podmienok vymáhateľnosti jeho nárokov, s ktorými sa na súd obrátil dôvodne a v dobrej viere.

14. Vyššie uvedené skutočnosti nie sú sporné, avšak právny záver žalobcu spočívajúci v tom, že začatie konania o zrušení žalovaného bez likvidácie je okolnosťou, pre ktorú nemôže niesť zodpovednosť za zastavenie predmetného konania, nie je vecne správna. V konaní nedošlo k meritórnemu prejednaniu vo veci samej, na základe čoho by bolo možné dospieť k právnemu záveru, že žaloba zo strany žalobcu bola daná dôvodne tak, ako na to žalobca v odvolaní poukazuje. Nie je zrejmé, ak by konanie o návrhu žalobcu v prejednávanej veci pokračovalo, či by žalobca v konaní bol alebo nebol úspešný. Aj ust. §- u 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 poníma zavinenie za zastavenie konania najmä z hľadiska procesného. To, že k zastaveniu konania nedošlo v dôsledku správania sa žalovaného, nenamieta ani sám žalobca. V danom prípade bolo preto nutné aplikovať ust. §-u 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., ak ani okolnosť, že začalo konanie o zrušenie spoločnosti žalovaného bez likvidácie, nie je možné považovať za objektívnu zmenu podmienok vymáhateľnosti žalovaných nárokov, s ktorými sa žalobca na súd obrátil, z obsahu spisu nevyplýva, či bolo, prípadne ako, konanie o zrušenie spoločnosti žalovaného skončené. Začatie konania o zrušenie žalovaného bez likvidácie nie je možné považovať za totožnú právnu skutočnosť, akou by bolo vyhlásenie konkurzu na žalovaného, ak v tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trnave. Uvedené rozhodnutia výslovne poukazovali na právnu skutočnosť, ktorou bolo vyhlásenie konkurzu na žalovaného, ktorá skutočnosť bola vnímaná aj s ohľadom k účinkom vyhláseného konkurzu a ku zmyslu samotného konkurzného konania, ktoré sa vedie voči úpadcovi. Začatie konania o zrušenie spoločnosti žalovaného bez likvidácie však nemá totožné účinky, ako sú účinky vyhláseného konkurzu, v dôsledku čoho okresný súd dôvodne na túto námietku žalobcu neprihliadal. V konečnom dôsledku je nevyhnutné konštatovať, že žalobca zavinil z procesného hľadiska zastavenie konania, aplikácia ust. §-u 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. okresným súdom bola vecne správna, na základe ktorej skutočnosti odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutom rozsahu potvrdil.

15. Na záver odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na nepreskúmateľnosť rozhodnutia okresného súdu o náhrade trov konania, ak tento neposudzoval možnosť aplikácie ust. §-u 150 O. s. p., jeho námietka neobstojí. Dôvodom, pre ktorý podľa žalobcu nemalo dôjsť k priznaniu náhrady trov konania žalovanému, (ako dôvodu hodného osobitného zreteľa v zmysle § 150 O. s. p.), bola okolnosť tvrdená žalobcom, a to, že začalo konanie o zrušenie spoločnosti žalovaného bez likvidácie, ktorú okolnosť ale okresný súd posudzoval a výslovne uviedol, že uvedené nemožno pričítať na ťarchu žalovaného.

16. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa §-u 150 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 bolo nutné prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a vziať do úvahy nie len pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Uvedené okolnosti však zo strany žalobcu tvrdené neboli. Významnými z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod., ktoré skutočnosti taktiež zo strany žalobcu neboli tvrdené. To, že v priebehu konania bolo začaté konanie o zrušenie spoločnosti žalovaného bez likvidácie, nemôže byť samo o sebe dôvodom na aplikáciu ust. §-u 150 O. s. p., ak jeho použitie musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter, pričom obe strany v konaní vystupujú ako právnické osoby. (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 5/2006).

17. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody je možné konštatovať, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia návrhu žalobcom, síce s uvedením dôvodu, avšak z dôvodu, ktorý nespočíval v správaní žalovaného, preto okresný súd dôvodne zaviazal na náhradu trov konania žalobcu.

18. Vo zvyšku, teda vo výrokoch, ktorým bolo konanie zastavené, vrátený súdny poplatok prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. (výroky v poradí prvý až tretí), zostáva uznesenie okresného súdu v zmysle §-u 367 ods. 3 nedotknuté.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §-u 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, preto odvolací súd rozhodol, že nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému trovy konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené a ktoré by bolo možné považovať za účelne vynaložené výdavky, nevznikli, preto ani jemu nárok na ich náhradu nevznikol. 20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .