Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoPr/4/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne Mgr. Gabriela Koppalová, s miestom podnikania Martin, V. Žingora 1675/49, IČO: 43 733 905, právne zastúpenej advokátkou Mgr. Vierou Rišiaňovou, so sídlom N. XX, proti žalovanej B. O., rod. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5Cpr/4/2015-68 zo dňa 29. januára 2016 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru podaním zo dňa 24.6.2015 dané žalovanou žalobkyni je neplatné. Konštatoval, že žalobkyňa predmetnú žalobu podala v zákonom stanovenej lehote (§ 77 Zákonníka práce). V bezprostrednom vecnom posúdení vychádzal z toho, že vzhľadom na (najmä časové) konkrétnosti súdenej veci mohla žalovaná okamžitým spôsobom skončiť pracovný pomer z titulu nevyplatenia mzdy (časti mzdy) len vtedy, ak by nemala vyplatenú mzdu za mesiac apríl 2015. Nakoľko samotná žalovaná výslovne potvrdila, že mzdu za uvedený mesiac mala ku dňu dania okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplatenú v celom rozsahu, je nepochybné, že jej okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatným právnym úkonom; pretože neexistoval v ňom uvádzaný dôvod. Okresný súd dodal, že pre právne posúdenie veci nie je významné, či a v akom rozsahu nemala byť žalovanej vyplatená mzda za iné mesiace; napríklad január 2015, či november a december 2014. Uvedený záver - s poukazom na splatnosť mzdy žalovanej a deň dania okamžitého skončenia pracovného pomeru - sa v plnej miere vzťahuje aj na eventualitu nevyplatenia mzdy za mesiac máj 2015. 2. Okresný súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu výsluchom žalobkyne, keďže v danom smere absentovalo tvrdenie zo strany žalovanej, ktoré by bolo v rozpore s tvrdeniami žalujúcej strany a pravdivosť ktorého by mala byť preukázaná práve výpoveďou žalobkyne. Dodal, že predmetom tohto konania bol výlučne hmotnoprávny jednostranný úkon žalovanej voči žalobkyni z 24.6.2015 (doručený žalobkyni 17.7.2015), a nie aj následný jednostranný úkon žalovanej voči žalobkyni z 20.7.2015 (doručený 31.7.2015), ktorý je predmetom iného konania na tamojšom súde (sp. zn. 6Cpr/4/2015). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal žalobkyni voči žalovanej ich náhradu vo výške 365,69 eur, ktorú sumu konkrétne zdôvodnil.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala alternatívne jeho zmeny tak, že bude vyslovené, že okamžité skončenie pracovného pomeru podaním z 24.6.2015 dané žalovanou žalobkyni je platné, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazovala na to, že jej pracovný čas dohodnutý v pracovnej zmluve bol 40 hodín týždenne. Žalobkyňa ju však v súvislosti s výkonom práce v mesiaci apríl 2015 vyplatila nie z hrubej mzdy 188,19 eur, ktorá

by jej vzhľadom na odpracované dni patrila, ale túto znížila s odkazom na nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas o 61,42 eur. To znamená, že žalovanej nebola vyplatená celá mzda; navyše jej neboli poskytnuté ani stravné lístky. 4. Žalovaná uviedla, že pokiaľ sa vyjadrovala ku vyplateniu mzdy za mesiac apríl 2015, nesprávne pochopila otázku súdu, resp. táto bola nesprávne položená. Zdôraznila, že na pojednávaní tvrdila (a tvrdí stále), že mzdu za mesiac apríl 2015 jej žalobkyňa vyplatila len tak, ako bolo navrhované v dohode, ktorú jej chcela dať podpísať dňa 14.7.2015. Žalovaná však nikdy netvrdila, že mzda za mesiac apríl jej bola vyplatená v plnej výške podľa platne uzavretej pracovnej zmluvy z 5.5.2014. Naopak, mzda od mesiaca apríl 2015 jej bola žalobkyňou vyplácaná len čiastočne, hoci ona žiadny dodatok k pôvodnej pracovnej zmluve nikdy neakceptovala. S uvedeným faktom sa podľa odvolateľky okresný súd nevyporiadal. Práve k tejto otázke mala byť vypočutá žalobkyňa Mgr. Gabriela Kopalová; je totiž na nej (ako zamestnávateľovi) dôkazné bremeno preukázania vyplatenia mzdy.

5. Žalobkyňa žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukazovala na to, že skutočnosti uvádzané protistranou v odvolaní nemôžu byť predmetom (odvolacieho) konania, keďže žalovaná - a ani jej právny zástupca - ich v konaní pred okresným súdom vôbec neuvádzali. Žalobkyňa zopakovala, že samotná žalovaná pred súdom I. inštancie jednoznačne uviedla, že mzda za mesiac apríl 2015 jej bola vyplatená, pričom dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru malo byť práve nevyplatenie mzdy za daný mesiac. Žalobkyňa zhrnula, že postup protistrany je „v zjavnom rozpore“ s princípom koncentrácie konania vyjadreným tak v ustanovení § 120 ods. 4, ako aj § 205a ods. 1 O.s.p., keďže v prípade vznesených odvolacích námietok ide o nové skutočnosti/tvrdenia, ktoré mali byť produkované už v štádiu konania pred okresným súdom.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ a § 391 v spojení s § 320 CSP.

7. V konkrétnostiach súdenej veci je nepochybné, že tvrdenie žalovanej o tom, že jej síce žalobkyňou bola vyplatená mzda za mesiac apríl 2015 (dokonca podľa výplatnej pásky), ale táto je nižšia, než na akú má/mala nárok podľa pracovnej zmluvy, je tvrdením novej - v konaní pred súdom I. inštancie neuvádzanej

- skutočnosti. Z hľadiska odvolacieho prieskumu je nadväzne rozhodujúcou otázka, či žalovanej prináleží procesné oprávnenie uviesť (aj až) v rámci odvolacieho konania takúto (svojou povahou jednoznačne) novú skutočnosť.

8. Ako je zrejmé už z označenia právneho predpisu, podľa ustanovení ktorého (procesne) konal odvolací súd, v aktuálnom štádiu konania je nutné v procesných otázkach postupovať podľa zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok. Uvedené výslovne vyplýva z jeho prechodných ustanovení - § 470 ods. 1 CSP. Nadväzne prejednávaná vec „získava“ čiastočne odlišný charakter, keďže vzhľadom na predmet sporu a jeho strany (individuálny pracovnoprávny spor) ide o jeden z prípadov sporov s ochranou slabšej strany (druhá hlava tretej časti . Pre tieto druhy sporov - na rozdiel od štandardných civilných sporových konaní - platia určité výnimky.

9. Z pohľadu možnosti zamestnanca (v súdenej veci žalovanej) predložiť alebo označiť všetky skutočnosti alebo dôkazy na podporu svojich nárokov krajský súd považoval za zásadné ustanovenie § 320 CSP. V jeho zmysle: „Zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú“. 10. Citované znenie právnej normy nie je dostatočne jednoznačné vo vzťahu k termínu „najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej; predovšetkým z hľadiska výkladu, či rozhodnutím vo veci samej je rozhodnutie súdu I. inštancie, alebo až rozhodnutie odvolacieho súdu. Krajský súd sa priklonil k druhému uvádzanému variantu. Zohľadnil širšie súvislosti a samotný význam osobitného vymedzenia sporov s ochranou slabšej strany, v ktorých bezprostredne zákonodarca narúša jeden z nosných princípov sporového konania; a to rovnosť postavenia strán sporu (čl. 6 ods. 1 Základných princípov . Ochranu slabšej strany (taktiež priamo určenej zákonodarcom) je totiž nepochybne možné zabezpečiť vo výraznejšom rozsahu, ak uvedenie nových skutočností bude pre ňu prípustné až do vyhlásenia meritórneho rozhodnutia odvolacieho súdu, než len do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej súdom I. inštancie.

11. Zároveň prezentovaný prístup rešpektuje i konštrukciu ustanovenia § 320 a zadefinovanie jeho miesta v priebehu civilného sporového súdneho procesu. Ak priamo z druhej vety dotknutej právnej normy je zrejmé, že nemožno použiť v individuálnych pracovnoprávnych sporoch (ani) ustanovenia o zákonnej koncentrácii konania (§ 154 ; t.j., že „prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí“, potom bezprostredne na jej základe by zamestnanec mohol predložiť a označiť skutočnosti a dôkazy až do vyhlásenia meritórneho rozhodnutia. Význam osobitného zdôraznenia tohto procesného oprávnenia slabšej strany v prvej vete § 320 bude nadväzne dôsledne naplnený pri takom výklade, v rámci ktorého sa za rozhodnutie vo veci samej bude považovať až odvolacie meritórne rozhodnutie. Podľa krajského súdu prezentovaný výklad zodpovedá zásadnému východisku, aby zákonom deklarovaná ochrana slabšej strany bola nielen iluzórna, ale reálne poskytnutá.

12. Z rozoberaného vyplýva, že je prípustné, aby zamestnanec (v súdenej veci žalovaná) označil (nové) skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení aj po vyhlásení rozsudku okresným súdom. Nadväzne je nutné ustáliť skutkové okolnosti ohľadne tvrdenia žalovanej o nevyplatení jej mzdy žalobkyňou za mesiac apríl 2015 v rozsahu zodpovedajúcom pracovnej zmluve a vec „nanovo“ právne posúdiť. V súvislosti s aplikáciou nového procesného predpisu odvolací súd poukazuje aj na odlišný - oproti štandardným sporovým konaniam - rozsah dokazovania vyplývajúci z § 319 CSP.

13. Krajský súd v spojitosti s doterajším priebehom konania zároveň považuje za potrebné uviesť, že podania/argumentácia (tak skutková, ako i právna) žalovanej v rámci prejednávania súdenej veci pred súdom prvej inštancie boli značne nedostatočné a neraz až na hranici splnenia si procesných povinností. Predmetné okolnosti vyplývajú nielen z obsahu písomných podaní žalovanej a zápisníc o úkonoch okresného súdu, ale tiež (či skôr predovšetkým) z nahrávky pojednávania dňa 28.1.2016. Zo zvukového záznamu daného pojednávania je zrejmé, že tak otázka konajúceho súdu/sudcu, ako i odpoveď žalovanej ohľadne vyplatenia mzdy za mesiac apríl 2015 boli jednoznačné; preto odvolacia námietka o údajnom nesprávnom položení otázky je len účelovou. Na nedôslednosti v spôsobe bránenia práva žalovanou je žiaduce prihliadnuť v rámci rozhodovania o náhrade trov konania, ktorých súčasťou bude i rozhodnutie o trovách (tohto) odvolacieho konania - § 396 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.