Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-345-2010.pdf
PDF · 211.93 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/345/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou, v právnej veci žalobcu N.. H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X. XXX, zastúpeného JUDr. Jozefom Kováčikom, advokátom so sídlom Trenčín, Legionárska 2/210, proti žalovanému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, o ochrane proti diskriminácii, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, ktorej zmena bola pripustená uznesením č.k. 15C/345/2010-176 zo dňa 16.03.2016, domáha, aby súd určil, že 1/ žalovaný porušil povinnosť zaobchádzať s ním ako štátnym zamestnancom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania tým, že ho odvolal z funkcie vedúceho zamestnanca oznámením č. KÚŽP/2010/00101-033 zo dňa 2.11.2010 bez uvedenia dôvodu a zároveň mu odobral osobný príplatok vo výške 561,20 € mesačne oznámením o výške a zložení funkčného platu č. KÚŽP/2010/00101-037 zo dňa 2.11.2010; 2/ žalovaný je povinný doplatiť mu osobný príplatok za obdobie od 03.11.2010 do 30.09.2014 spolu vo výške 14.293,16 € a úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 368,62 € od 16.12.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 409,58 € od 16.01.2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 409,58 € od 16.02.2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 18,62 € od 16.02.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 409,58 € od 16.03.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 409,58 € od 16.04.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 409,58 € od 16.05.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 409,58 € od 16.06.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 409,58 € od 16.07.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 409,58 € od 16.08.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 409,58 € od 16.09.2012 do zaplatenia, 8,75 % zo sumy 409,58 € od 16.10.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 409,58 € od 16.11.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 409,58 € od 16.12.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 409,58 € od 16.01.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 409,58 € od 16.02.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 409,58 € od 16.03.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 409,58 € od 16.04.2013 do zaplatenia, 8,50 % ročne zo sumy 409,58 € od 16.05.2013 do zaplatenia, 8,50 % ročne zo sumy 409,58 € od 16.06.2013 do zaplatenia, 8,50 % ročne zo sumy 409,58 € od 16.07.2013 do zaplatenia, 8,50 % ročne zo sumy 409,58 € od 16.08.2013, 8,50 % ročne zo sumy 409,58 € od 16.09.2013 do zaplatenia, 8,50 % ročne zo sumy 409,58 € od 11.10.2013 do zaplatenia, 8,50 % ročne zo sumy 407,93 € od 11.11.2013 do zaplatenia, 8,25% ročne zo sumy 407,93 € od 11.12.2013 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 407,93 € od 11.01.2014 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 407,93 € od 11.02.2014 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 407,93 € od 11.03.2014 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 407,93 € od 11.04.2014 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 407,93 € od 11.05.2014 do zaplatenia, 8,15 % ročne zo sumy 407,93 € od 11.06.2014 do zaplatenia, 8,15 % ročne zo sumy 407,93 € od 11.07.2014 do zaplatenia, 8,15 % ročne zo sumy
407,93 € od 11.08.2014 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 407,93 € od 11.09.2014 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 407,93 € od 11.10.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Uviedol, že do dňa 03.11.2010 pracoval na Krajskom úrade životného prostredia v Trenčíne /ďalej len „KÚ ŽP“/ na pozícii vedúci osobného úradu (štátny radca), s opisom činností štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 01.12.2008 a s funkčným platom 1 396,- € na základe Oznámenia o výške a zložení funkčného platu č. KÚŽP/2010/00101-032 zo dňa 02.11.2010, v ktorom bol zahrnutý aj osobný príplatok 561,50 €. Dňa 02.11.2010 došlo k zmene jeho štátnozamestnaneckého pomeru, a to k odvolaniu z funkcie vedúceho zamestnanca vedúcim služobného úradu bez uvedenia dôvodu pod č. KÚŽP/210/00101-033 zo dňa 02.11.2010. Oznámenie o odvolaní podpísal s výhradou z toho dôvodu, že do budúcna mieni vykonávať svoje pracovné zaradenie v právnej istote, aby sa odmietnutím nedostal do právnej neistoty, pretože na odvolanie nebol právny dôvod podľa z.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. Ak došlo k jeho odvolaniu podľa § 37 ods. 4 z.č. 400/2009 Z.z., a ak ho má služobný úrad zaradiť podľa § 37, § 39 ods. 1 z.č. 400/2009 Z.z. na štátnozamestnanecké miesto na tú istú funkciu podľa § 29 zákona ako štátneho radcu s platovou stupnicou 9, ponechá mu všetky platové náležitosti, vrátane osobného príplatku. Ku dňu podania žaloby pracoval na KÚ ŽP v Trenčíne na pozícii štátny radca, na osobnom úrade, s vypracovaným opisom služobných činností štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 02.11.2010, ktorý je zásadne totožný s opisom činností predošlého služobného zaradenia s mesačným funkčným platom 748,50 €, pričom mu bol odobratý osobný príplatok 561,50 €, na základe Oznámenia o výške a zložení funkčného platu č. KÚŽP/2010/00101-037 zo dňa 02.11.2010. Uznesením vlády SR č. 667 zo dňa 06.10.2010 č. 37135/2010 vláda prijala znižovanie tabuľkových miest aj na KÚ ŽP v Trenčíne, kde sa však napriek tomu nové miesta vytvárali a nebola vytvorená nová organizačná štruktúra. Prednosta úradu vytvoril z voľného miesta nové miesto pre žalobcu ako štátneho radcu z pôvodného miesta odborný administratívny pracovník, a to s rovnakou náplňou práce ako mal žalobca na predošlom zaradení a toto miesto presunul pod osobný úrad. Odvolanie žalobcu a jeho nové zaradenie bolo spojené s odobratím osobného príplatku, ktoré nemá oporu v zákone a je diskriminačné. Žalobca nie je vedúci štátny zamestnanec, ale má náplň práce, ako pred odvolaním, odvolanie je účelové a diskriminačné. Zároveň mu bol odobratý osobný príplatok, ktorý nebol k funkcii, ale k rovnakému výkonu a rozsahu dôležitosti a zložitosti pracovnej náplne ako má teraz. Slovo „môže“ v § 89 ods. 2 z.č. 400/2009 Z.z. neznamená automaticky odobratie osobného príplatku, musí existovať dôvod v ľudskom a pracovnom zlyhaní. Konanie úradu žalobca považuje za rozporné s § 4 ods. 1, 4, 5 a 6 z.č. 400/2009 Z.z., z.č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní, čl. 11 služobného poriadku v zmysle rozhodnutia č. 5/2010 prednostu KÚ ŽP v Trenčíne. Taktiež je v rozpore so smernicou Rady 2000/78 ES z 27.11.2000. Uvedené skutočnosti preukazujú nerovnaké zaobchádzanie so žalobcom v štátnozamestnaneckom pomere v porovnaní s inými spoluzamestnancami, a preto žiadal, aby mu súd poskytol právnu ochranu.
2. Žalovaný (v tom čase KÚ ŽP v Trenčíne) sa k žalobnému návrhu písomne vyjadril dňa 16.02.2011 tak, že žiadal, aby súd žalobu zamietol. Žalobca bol dňa 02.11.2010 odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca KÚ ŽP v Trenčíne na základe § 37 ods. 4 z.č. 400/2009 Z.z . o štátnej službe, pričom vedúci služobného úradu žalobcu z funkcie odvolal a následne ho služobný úrad s jeho súhlasom trvalo preložil. Žalovaný pri odvolaní žalobcu nemenil organizačnú štruktúru, iba rozhodnutím prednostu zrušil voľné pracovné miesto v kancelárii prednostu a vytvoril štátnozamestnanecké miesto v osobnom úrade, na ktoré bol následne žalobca s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom trvalo preložený. Zmena funkčnej skladby štátnozamestnaneckých miest a pracovných miest je po zrušení systemizácie v roku 2006 plne v kompetencii žalovaného. Záväzný je limit počtu zamestnancov a záväzné ukazovatele rozpočtu na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania na príslušný rok, ktoré boli dodržané. Poukázal na znenie § 39 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z., ktorý platí, ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Keďže po odvolaní z funkcie žalobca súhlasil s trvalým preložením platí, že sa dohodol so služobným úradom inak. Štátny zamestnanec má právo na plat, avšak nárok na osobný príplatok zákon o štátnej službe ani Zákonník práce nezakotvuje a zamestnancovi sa poskytuje na základe rozhodnutia vedúceho zamestnanca za dlhodobé kvalitné plnenie služobných úloh, za mimoriadne schopnosti, dosahované výsledky, pri obsadzovaní odborného miesta, pre ktoré sa uchádzač ťažko získava alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru, pričom jeho maximálna výška je 100 % z platovej tarify príslušnej platovej triedy. Keďže nie je nárokovou zložkou platu, jeho priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odobratie je viazané na priebežné hodnotenie kvality plnenia úloh štátnym zamestnancom príslušným vedúcim zamestnancom. Žalovaný postupoval pri odňatí osobného príplatku v súlade s § 89 zákona č. 400/2009 Z.z.. Odňatím osobného príplatku neboli porušené práva žalobcu, pretože osobný príplatok nie je zložkou platu, na ktorej by mal štátny zamestnanec právny nárok. Ochrana podľa antidiskriminačného zákona a smernice Rady 2000/78/ES z 27.11.2000 sa týka
iba práv, ktoré sa viažu na subjekty právnych vzťahov, a dovolávanie sa ochrany v tejto súvislosti nie je dôvodné. Pokiaľ žalobca namieta neplatnosť dohody o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, táto bola prijatá žalobcom bez výhrad. Žalobca podal v tejto veci aj sťažnosť, v ktorej uviedol v podstate totožné tvrdenia, ako v žalobe. Predmetná sťažnosť bola v súlade so zákonom o štátnej službe vybavená Ministerstvom životného prostredia SR ako neopodstatnená.
3. Dňa 29.07.2011 sa žalovaný písomne vyjadril tak, že KÚ ŽP v Trenčíne v decembri 2010 uskutočnil organizačnú zmenu z dôvodu zjednotenia organizačného členenia po organizačných útvaroch obvodných úradoch v jeho pôsobnosti, z ktorého dôvodu došlo k zrušeniu odboru kvality životného prostredia odboru zložiek životného prostredia a k zriadeniu odboru starostlivosti o životné prostredie OÚ životného prostredia v Prievidzi a Trenčíne. V súlade s § 38 ods. 1 písm. a/ zákona o štátnej službe od 01.12.210 prestali vykonávať funkciu vedúceho zamestnanca Ing. J. T., Ing. W. V., Ing. J. L. z dôvodu zrušenia organizačných útvarov, ktoré riadili. V týchto prípadoch KÚ ŽP nepristúpil k odňatiu osobného príplatku, iba k zníženiu na sumu, ktorú mali títo zamestnanci priznanú pred vymenovaním do funkcie vedúceho zamestnanca. Ing. J. T. má 27-ročnú odbornú prax, pred vymenovaním do funkcie vykonávala štátnu službu na úseku odpadového hospodárstva, Ing. W. V. má 24-ročnú odbornú prax, pred vymenovaním do funkcie vykonávala štátnu službu na úseku ochrany ovzdušia a Ing. J. L. má 31- ročnú odbornú prax, pred vymenovaním do funkcie vykonával štátnu službu na úseku štátnej vodnej správy. Po odvolaní z funkcie boli menovaní trvalo preložení na voľné štátnozamestnanecké miesta s tým istým opisom činností ako pred vymenovaním do funkcie vedúcich zamestnancov. KÚ ŽP znížil osobné príplatky a platové tarify aj ďalším zamestnancom OÚ životného prostredia v Prievidzi, čím sa odstránili anomálie. Žalobcu s jeho súhlasom trvale preložil a priznal mu plat, ktorý je omnoho vyšší, ako je priemerný plat zamestnanca v schválenom rozpočte nárok 2010. Prílohou dohody - dodatku k služobnej zmluve bol opis činností štátnozamestnaneckého miesta a oznámenie o plate. Žalobca vedel, aký bude mať plat, aké činnosti bude vykonávať a súhlasil s tým.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkyne H. I., vyjadreniami strán, oboznámením sa s listinami: oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa 02.11.2010, oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa 20.07.2010, oznámenie zo dňa 02.11.2010, oznámenie o voľných štátnozamestnaneckých miestach zo dňa 02.11.2010, zápisnica z prerokovania odvolania z funkcie vedúceho osobného úradu zo dňa 02.11.2010, dohoda o zmene štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 02.11.2010, súhlas s trvalým preložením zo dňa 02.11.2010, opis činností štátnozamestnaneckého miesta, organizačná štruktúra KÚ ŽP v Trenčíne, sťažnosť zo dňa 08.11.2010, sťažnosť štátneho zamestnanca - oznámenie zo dňa 16.11.2010, sťažnosť žalobcu zo dňa 06.12.2010, zápis z kontroly zo dňa 01.12.2010, kópia knihy príchodov a odchodov, záznam z prerokovania služobnej disciplíny zo dňa 03.12.2010, sťažnosť - oznámenie zo dňa 28.01.2011, návrh na zaradenie štátneho zamestnanca a návrh na určenie funkčného platu od 03.11.2010, oznámenie odporcu zo dňa 30.11.2010 č. KÚŽP/2010/00039-055, súhlas s trvalým preložením Ing. V. dohoda o zmene štátnozamestnaneckého pomeru Ing. V. zo dňa 01.12.2010, oznámenie o výške a zložení funkčného platu Ing. V. zo dňa 01.02.2010 č. KÚŽP/2010-00039-053 a zo dňa 30.11.2010 č. KÚŽP/2010-00039-059, oznámenie odporcu zo dňa 30.11.2010 č. KÚŽP/2010/00043-056, súhlas s trvalým preložením Ing. T., dohoda o zmene štátnozamestnaneckého pomeru Ing. T. zo dňa 30.11.2010, oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa 01.02.2010 č. KÚŽP/2010-00043-055 a zo dňa 30.11.2010 č. KÚŽP/2010-00043-060, oznámenie odporcu zo dňa 29.11.2010 č. KÚŽP/2010/00056-062, súhlas s trvalým preložením Ing. L., dohoda o zmene štátnozamestnaneckého pomeru Ing. L., oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa 04.01.2010 č. KÚŽP/2010-00056-059 a zo dňa 29.11.2010 č. KÚŽP/2010-00056-066, platová inventúra k 01.12.2010, výpočet priemerného platu v r. 2010, rozsudok OS TN č.k. 26C/166/2011-412 zo dňa 04.07.2013 v spojení s rozsudkom KS v TN č.k. 5Co/196/2013-449 zo dňa 25.06.2014, dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 16.09.2014, pracovná náplň zo dňa 24.10.2006, porušenie prac. disciplíny - upozornenie zo dňa 04.01.2007, 2 opisy činností štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 02.11.2010, opis činností štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 07.08.2007 a zistil nasledovné:
5. Oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 20.07.2010 č. KÚŽP/2010-00101-032 určil vedúci služobného úradu KÚ ŽP v Trenčíne s účinnosťou od 01.08.2010 žalobcovi platovú triedu 9, platovú tarifu podľa § 84 ods. 1 písm. a/ z.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe (ďalej len „zákon o štátnej službe“) 719,50 €, zvýšenie platovej tarify podľa § 84 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnej službe o 3 %, t.j. 22,- €, príplatok za riadenie podľa § 87 zákona o štátnej službe 86,- €, osobný príplatok podľa
§ 89 zákona o štátnej službe 561,50 €, vyrovnanie podľa § 133 ods. 1 zákona o štátnej službe 7,- €, spolu funkčný plat 1 396,- €.
6. Oznámením zo dňa 02.11.2010 č. KÚŽP/2010/00101-033 vedúci služobného úradu KÚ ŽP v Trenčíne odvolal žalobcu z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca - vedúceho osobného úradu KÚ ŽP v Trenčíne dňom 02.11.2010. Odvolaním žalobcovi podľa § 13 ods. 8 zákona o štátnej službe zároveň končí aj zastupovanie vedúceho služobného úradu v čase jeho neprítomnosti. Na oznámení sa nachádza rukou žalobcu písaný text, že oznámenie o odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca v pracovnej pozícii vedúci osobného úradu podpisuje s výhradou z toho dôvodu, že do budúcna mieni vykonávať svoje pracovné zaradenie v právnej istote, aby sa po odmietnutí nedostal do právnej neistoty. Na jeho odvolanie z funkcie vedúceho zamestnanca nebol právny dôvod podľa z.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe.
7. Oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 02.11.2010 č. KÚŽP/2010-00101-37 určil vedúci služobného úradu KÚ ŽP v Trenčíne s účinnosťou od 03.11.2010 žalobcovi platovú triedu 9, platovú tarifu podľa § 84 ods. 1 písm. a/ z.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe 719,50 €, zvýšenie platovej tarify podľa § 84 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnej službe o 3 %, t.j. 22,- €, príplatok za riadenie podľa § 87 zákona o štátnej službe 0,- €, osobný príplatok podľa § 89 zákona o štátnej službe 0,- €, vyrovnanie podľa § 133 ods. 1 zákona o štátnej službe 7,- €, spolu funkčný plat 748,50 €.
8. Listom zo dňa 02.11.2010 č. KÚŽP/2010/00101-034 KÚ ŽP v Trenčíne oznámil žalobcovi, že v súčasnosti má nasledovné voľné štátnozamestnanecké miesta: 1/ Krajský úrad životného prostredia v Trenčíne - osobný úrad, odbor 1.01 riadenie štátnej služby, stála štátna služba, funkcia štátny radca, ktoré je možné obsadiť trvalým preložením a 2/ Obvodný úrad životného prostredia v Považskej Bystrici - odbor starostlivosti o životné prostredie, odbor 2.20 životné prostredie - štátna vodná správa, DŠS zastupovanie materskej dovolenky, funkcia odborný radca, ktoré je možné obsadiť dočasným preložením. Na liste, kde zakrúžkované štátnozamestnanecké miesto pod č. 1, k čomu je pripojený podpis žalobcu.
9. Listom zo dňa 02.11.2010 žalobca vyslovil súhlas s trvalým preložením do funkcie štátny radca v KÚ ŽP v Trenčíne - osobný úrad, do odboru štátnej služby 1.01 riadenie štátnej služby v tom istom služobnom úrade s účinnosťou od 03.11.2010.
10. Návrhom na zaradenie štátneho zamestnanca a návrhom na určenie funkčného platu bol žalobcovi KÚ ŽP v Trenčíne navrhnutý funkčný plat od 03.11.2010 v platovej triede 9, tarifný plat 719,50 €, 3 % zvýšenie podľa § 84 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnej službe 22,- €, vyrovnanie podľa § 133 ods. 1 zákona o štátnej službe 7,- €, spolu tarifný plat 748,50 €, spolu funkčný plat 748,50 €. Zo zdôvodnenia vyplýva, že žalobcovi bol pri vymenovaní do štátnej služby do funkcie vedúceho úradu priznaný osobný príplatok 403,- €, ktorý mu bol od 01.02.2008 upravený na sumu 561,50 €. Rozhodnutím prednostu KÚ ŽP v Trenčíne od 01.12.2008 došlo k zmene opisu činností a žalobca bol zaradený do 9. platovej triedy s tým, že od uvedeného dátumu vykonával okrem činností vyplývajúcich z funkcie vedúceho osobného úradu aj úlohy gestora koncepčných a systémových činností pri tvorbe opatrení v oblasti výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na území kraja. Z tohto dôvodu mu nebol upravený osobný príplatok. Od 03.11.2010 došlo u žalobcu odvolaním z funkcie vedúceho osobného úradu k zmene štátnozamestnaneckého pomeru, zamestnanec prestal vykonávať činnosti, za ktoré mu bol priznaný osobný príplatok, a preto v súlade s § 89 ods. 2 zákona o štátnej službe sa mu odníma osobný príplatok a príplatok za riadenie.
11. Podľa zápisnice z prerokovania odvolania z funkcie vedúceho osobného úradu zo dňa 02.11.2010 č. KÚŽP/2010/00103-035 sa v uvedený deň uskutočnilo prerokovanie odvolania žalobcu z funkcie vedúceho osobného úradu, pričom KÚ ŽP v Trenčíne ponúkol žalobcovi zaradenie na vykonávanie štátnej služby v tom istom služobnom úrade, v tom istom odbore štátnej služby: 1.01 riadenie štátnej služby, v tej istej funkcii: štátny radca, v organizačnom útvare: osobný úrad. Žalobca vyslovil súhlas s návrhom na zaradenie na vykonávanie štátnej služby s účinnosťou od 03.11.2010. Zápisnica je podpísaná vedúcim služobného úradu Mgr. Y. I., žalobcom a zapisovateľkou: Mgr. H. I..
12. Dodatkom k služobnej zmluve č. 1 č. KÚŽP/2010/00101-036 zo dňa 02.11.2010 došlo k dohode o zmene štátnozamestnaneckého pomeru medzi služobným úradom: KÚ ŽP v Trenčíne a štátnym
zamestnancom: žalobcom, na základe ktorej sa dohodnutý obsah rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 07.08.2007 mení s účinnosťou od 03.11.2010 nasledovne: a/ funkcia: štátny radca, b/ najnáročnejšie činnosti vykonávané štátnym zamestnancom na úrovni kraja sú: tvorba štátnej politiky vrátane koncepčnej činnosti a tvorba koncepčných a analytických materiálov vo vecne vymedzenej oblasti pôsobnosti orgánu štátnej správy. Koncepčné a systémové činnosti v oblasti riadenia štátnej služby. K zmene štátnozamestnaneckého pomeru došlo trvalým preložením so súhlasom štátneho zamestnanca, pričom ostatné náležitosti služobnej zmluvy sa nemenia.
13. Podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta pre služobný úrad KÚ ŽP v Trenčíne zo dňa 01.12.2008, ktoré prevzal žalobca a vedúci služobného úradu KÚ ŽP, pre funkciu štátny radca, odbor štátnej služby 1.01 riadenie štátnej služby, organizačný útvar osobný úrad KÚ ŽP v Trenčíne, predstavený vedúci osobného úradu, platová trieda 9, obsadené žalobcom predstavovala najnáročnejšiu činnosť: koncepčná a systémová činnosť pri tvorbe opatrení v oblasti výkonu štátnej správy v starostlivosti o životné prostredie so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na územie kraja. Koordinačná a metodická činnosť v osobnom úrade pri zabezpečovaní uplatňovania právnych vzťahov štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme. V rámci najnáročnejšej činnosti zamestnanec vykonáva: tvorba koncepčných dokumentov, právna a normotvorná činnosť vo vymedzení na územie kraja. Zastupuje prednostu KÚ ŽP a vedúceho služobného úradu KÚ ŽP v čase jeho neprítomnosti. Metodicky usmerňuje a koordinuje predstavených v služobnom úrade pri uplatňovaní štátnozamestnaneckých vzťahov, poskytuje im odborné informácie a odporúčania. Po stránke organizačno-technickej a metodickej zodpovedá za správnosť vyhotovenia služobných hodnotení štátnych zamestnancov a splnenie povinností zamestnancov vo veciach majetkového priznania. Zodpovedá za správnosť a včasnosť spracovania miezd. Ostatné činnosti: vykonáva v osobnom úrade kontrolu zabezpečovania a plnenia úloh, ktoré služobnému úradu vyplývajú zo štátnozamestnaneckých a pracovnoprávnych vzťahov. Sleduje zmeny právnych noriem a realizuje ich vo svojej práci.
14. Podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta pre služobný úrad KÚ ŽP v Trenčíne zo dňa 02.11.2010, ktoré prevzal žalobca, pre funkciu štátny radca, odbor štátnej služby 1.01 riadenie štátnej služby, organizačný útvar osobný úrad KÚ ŽP v Trenčíne, platová trieda 9, obsadené žalobcom predstavovala najnáročnejšia činnosť: tvorba štátnej politiky vrátane koncepčnej činnosti a tvorba koncepčných a analytických materiálov vo vecne vymedzenej oblasti pôsobnosti orgánu štátnej správy. Koncepčné a systémové činnosti v oblasti riadenia štátnej služby. V rámci najnáročnejšej činnosti zamestnanec vykonáva: koncepčná a koordinačná činnosť pri tvorbe služobných predpisov, rozhodnutí, usmernení, smerníc, metodických pokynov a podobne. Príprava substanovísk a stanovísk ku koncepčným materiálom pre MŽP SR. Ďalšie činnosti: sledovanie zmien právnych noriem a zabezpečovanie uplatnenia v praxi. Plnenie ďalších úloh na základe pokynov vedúceho osobného úradu.
15. Podľa organizačnej štruktúry KÚ ŽP v Trenčíne bol žalobca ako vedúci osobného úradu začlenený do osobného úradu, spadajúceho do pôsobnosti prednostu - vedúceho služobného úradu.
16. Sťažnosťou zo dňa 08.11.2010 žalobca navrhol zrušiť dohodu o zmene štátnozamestnaneckého pomeru č. KÚŽP/2010/00101-036 zo dňa 02.11.2010 ako dodatok č. 1 k služobnej zmluve v spojení s neplatnosťou oznámenia o výške a zložení funkčného platu č. KÚŽP/2010/00101-037 zo dňa 02.11.2010 z dôvodu, že sa domáha ochrany pred diskrimináciou v štátnom služobnom pomere a žiadal, aby mu bol neoprávnene odobratý osobný príplatok 561,50 € vrátený, oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa 02.11.2010 zrušené, a bolo vykonané opravné oznámenie o výške a zložení funkčného platu na sumu 1 310,- € s platnosťou od 03.11.2010 (funkčný plat s pripočítaním osobného príplatku 561,50 €), a zároveň, aby mu bol doplatený rozdiel v nasledujúcej výplate. KÚ ŽP v Trenčíne predmetnú žiadosť postúpil Ministerstvu životného prostredia SR. Ministerstvo životného prostredia SR oznámením zo dňa 28.01.2011 žalobcovi oznámilo, že po prešetrení predmetnej sťažnosti je odôvodnený záver, že táto je neopodstatnená. Uviedlo, že štátny zamestnanec má právo na plat, avšak nárok na osobný príplatok zákon o štátnej službe ani Zákonník práce nezakotvuje a zamestnancovi sa poskytuje na základe rozhodnutia vedúceho zamestnanca za dlhodobé kvalitné plnenie služobných úloh, za mimoriadne schopnosti, dosahované výsledky, pri obsadzovaní odborného miesta, pre ktoré sa uchádzač ťažko získava alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru, pričom jeho maximálna výška je 100 % z platovej tarify príslušnej platovej triedy. Keďže nie je nárokovou zložkou platu, jeho priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odobratie je viazané na priebežné hodnotenie kvality plnenia úloh
štátnym zamestnancom príslušným vedúcim zamestnancom. KÚ ŽP v Trenčíne potom postupoval pri odňatí osobného príplatku v súlade so zákonom a jeho postup nemožno hodnotiť ako protiprávny. Pokiaľ sťažovateľ namieta neplatnosť dohody o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, pre vznik zmluvy sa okrem podstatných náležitostí vyžaduje, aby bola prijatá bez výhrad, čo sa v prípade podpisu dohody o zmene štátnozamestnaneckého pomeru sťažovateľa aj stalo. Sťažovateľ síce poukazuje na § 39 Občianskeho zákonníka, ale neuvádza konkrétne skutočnosti, pre ktoré by dohoda mala byť v rozpore so všeobecne uznávanými morálnymi pravidlami. Dohoda o zmene štátnozamestnaneckého pomeru č. KÚ ŽP/2010/00101-036 zo dňa 02.11.2010 ako dodatok č. 1 k služobnej zmluve spĺňa všetky podstatné náležitosti a bola uzavretá v súlade so zákonom. Osobný príplatok nie je zložkou platu, na ktorý by mal štátny zamestnanec právny nárok a keďže ochrana podľa antidiskriminačného zákona a smernice Rady 2000/78/ES sa týka iba práv, ktoré sa viažu na subjekty právnych vzťahov, nie je možné aplikovať túto právnu úpravu a akékoľvek dovolávanie sa ochrany v tejto súvislosti nie je dôvodné.
17. Podľa zápisu z vykonania vnútornej kontroly prítomnosti na pracovisku, dodržiavania pracovného času a služobného času, evidencie v dochádzkovej knihe, ktorú vykonal prednosta KÚ ŽP v Trenčíne Mgr. Y. I. dňa 01.12.2010 od 11,45 hod do 11,50 hod, Ing. L. Y. ani žalobca neboli počas kontroly na svojom pracovisku a v knihe príchodov a odchodov nemali vyznačený odchod z pracoviska. Zápis je podpísaný prednostom KÚ ŽP v Trenčíne, vedúcim osobného úradu Ing. K. R. a Ing. N. J. za útvar kontroly. Podľa záznamu z prerokovania porušenia služobnej disciplíny zo dňa 03.12.2010, za prítomnosti vedúceho osobného úradu Ing. R., zamestnankyne útvaru kontroly Ing. J., žalobcu, za ZO VSOZ pri KÚ ŽP v Trenčíne Bc. P., zapisovateľky Mgr. I. bola dňa 01.12.2010 v čase od 11,45 hod do 11,50 hod vykonaná vnútorná kontrola prítomnosti na pracovisku, dodržiavania pracovného času a služobného času, evidencie v dochádzkovej knihe. Kontrolou bolo zistené porušenie služobnej disciplíny podľa § 60 ods. 1 písm. j/ zákona o štátnej službe a čl. 15 ods. 7 Služobného poriadku KÚ ŽP v Trenčíne, žalobcom. Následne po vykonanej kontrole zhruba o 12,15 hod došlo zo strany žalobcu k verbálnemu napadnutiu nadriadeného. Žalobca záznam prevzal 03.12.2010 o 10,50 hod.
18. Sťažnosťou zo dňa 06.12.2010 žalobca namietal závery vnútornej kontroly zo dňa 01.12.2010, v ktorej vysvetlil, že z pracoviska odišiel na obed o 11,05 hod, vrátil sa o 11,30 hod, avšak pre akútne zdravotné problémy sa v čase kontroly zdržiaval na sociálnom zariadení.
19. Oznámením zo dňa 30.11.2010 č. KÚŽP/2010/00039-055 vedúci služobného úradu KÚ ŽP v Trenčíne odvolal Ing. W. V. z funkcie vedúceho zamestnanca dňom 30.11.2010 z dôvodu zrušenia organizačného útvaru, ktorý riadi. Listom zo dňa 30.11.2010 menovaná vyslovila súhlas s trvalým preložením do funkcie hlavný radca v tom istom odbore štátnej služby, v tom istom služobnom úrade s účinnosťou od 01.12.2010. Dodatkom k služobnej zmluve č. 1 č. KÚŽP/2010/00039-058 zo dňa 01.12.2010 došlo k dohode o zmene štátnozamestnaneckého pomeru medzi služobným úradom: KÚ ŽP v Trenčíne a štátnym zamestnancom: Ing. W. V., na základe ktorej sa dohodnutý obsah rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 28.06.2002 mení s účinnosťou od 01.12.2010 nasledovne: a/ funkcia: hlavný radca, b/ v organizačnom útvare: KÚ ŽP v Trenčíne, odbor starostlivosti o životné prostredie, c/ najnáročnejšie činnosti vykonávané štátnym zamestnancom na úrovni kraja sú: špecializovaná činnosť v oblasti ochrany životného prostredia spočívajúcej najmä v analytickej a systematickej činnosti, vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodovanie v pôsobnosti krajského úradu životného prostredia na úseku štátnej vodnej správy, rozhodovanie v 2. stupni správneho konania. K zmene štátnozamestnaneckého pomeru došlo trvalým preložením so súhlasom štátneho zamestnanca, pričom ostatné náležitosti služobnej zmluvy sa nemenia. Oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 01.02.2010 č. KÚŽP/2010-00039-053 určil vedúci služobného úradu KÚ ŽP v Trenčíne s účinnosťou od 01.02.2010 Ing. W. V. platovú triedu 9, platovú tarifu podľa § 84 ods. 1 písm. a/ z.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe 631,50 €, zvýšenie platovej tarify podľa § 84 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnej službe o 23 %, t.j. 145,50 €, príplatok za riadenie podľa § 87 zákona o štátnej službe 80,- €, osobný príplatok podľa § 89 zákona o štátnej službe 150,- €, vyrovnanie podľa § 133 ods. 1 zákona o štátnej službe 56,50 €, spolu funkčný plat 1 063,50 €. Oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 30.11.2010 č. KÚŽP/2010-00039-059 určil vedúci služobného úradu KÚ ŽP v Trenčíne s účinnosťou od 01.02.2010 Ing. W. V. platovú triedu 9, platovú tarifu podľa § 84 ods. 1 písm. a/ z.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe 631,50 €, zvýšenie platovej tarify podľa § 84 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnej službe o 23 %, t.j. 145,50 €, príplatok za riadenie podľa § 87 zákona o štátnej službe 0,- €, osobný príplatok podľa § 89 zákona o štátnej službe 25,- €, vyrovnanie podľa § 133 ods. 1 zákona o štátnej službe 56,50 €, spolu funkčný plat 858,50 €.
20. Oznámením zo dňa 30.11.2010 č. KÚŽP/2010/00043-056 vedúci služobného úradu KÚ ŽP v Trenčíne odvolal Ing. J. T. z funkcie vedúceho zamestnanca dňom 30.11.2010 z dôvodu zrušenia organizačného útvaru, ktorý riadi. Listom zo dňa 30.11.2010 menovaná vyslovila súhlas s trvalým preložením do funkcie odborný radca v tom istom odbore štátnej služby, v tom istom služobnom úrade s účinnosťou od 01.12.2010. Dodatkom k služobnej zmluve č. 1 č. KÚŽP/2010/00043-059 zo dňa 01.12.2010 došlo k dohode o zmene štátnozamestnaneckého pomeru medzi služobným úradom: KÚ ŽP v Trenčíne a štátnym zamestnancom: Ing. J. T., na základe ktorej sa dohodnutý obsah rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 28.06.2002 mení s účinnosťou od 01.12.2010 nasledovne: a/ funkcia: odborný radca, b/ v organizačnom útvare: OÚ ŽP v Prievidzi, odbor starostlivosti o životné prostredie, c/ najnáročnejšie činnosti vykonávané štátnym zamestnancom na úrovni obvodu sú: samostatné ucelené odborné činnosti na úseku odpadového hospodárstva, kontrolná činnosť, prešetrenie sťažností a petícií. K zmene štátnozamestnaneckého pomeru došlo trvalým preložením so súhlasom štátneho zamestnanca, pričom ostatné náležitosti služobnej zmluvy sa nemenia. Oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 01.02.2010 č. KÚŽP/2010-00043-055 určil vedúci služobného úradu KÚ ŽP v Trenčíne s účinnosťou od 01.10.2010 Ing. J. T. platovú triedu 8, platovú tarifu podľa § 84 ods. 1 písm. a/ z.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe 631,50 €, zvýšenie platovej tarify podľa § 84 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnej službe o 26 %, t.j. 164,50 €, príplatok za riadenie podľa § 87 zákona o štátnej službe 80,- €, osobný príplatok podľa § 89 zákona o štátnej službe 112,- €, vyrovnanie podľa § 133 ods. 1 zákona o štátnej službe 56,50 €, spolu funkčný plat 1 044,50 €. Oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 30.11.2010 č. KÚŽP/2010-00043-060 určil vedúci služobného úradu KÚ ŽP v Trenčíne s účinnosťou od 01.02.2010 Ing. J. T. platovú triedu 7, platovú tarifu podľa § 84 ods. 1 písm. a/ z.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe 588,50 €, zvýšenie platovej tarify podľa § 84 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnej službe o 26 %, t.j. 153,50 €, príplatok za riadenie podľa § 87 zákona o štátnej službe 0,- €, osobný príplatok podľa § 89 zákona o štátnej službe 25,- €, vyrovnanie podľa § 133 ods. 1 zákona o štátnej službe 56,50 €, spolu funkčný plat 823,50 €.
21. Oznámením zo dňa 30.11.2010 č. KÚŽP/2010/00056-062 vedúci služobného úradu KÚ ŽP v Trenčíne odvolal Ing. J. L. z funkcie vedúceho zamestnanca dňom 30.11.2010 z dôvodu zrušenia organizačného útvaru, ktorý riadi. Listom zo dňa 30.11.2010 menovaný vyslovil súhlas s trvalým preložením do funkcie odborný radca - štátna vodná správa v tom istom odbore štátnej služby, v tom istom služobnom úrade s účinnosťou od 01.12.2010. Dodatkom k služobnej zmluve č. 1 č. KÚŽP/2010/00056-065 zo dňa 01.12.2010 došlo k dohode o zmene štátnozamestnaneckého pomeru medzi služobným úradom: KÚ ŽP v Trenčíne a štátnym zamestnancom: Ing. J. L., na základe ktorej sa dohodnutý obsah rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 201.07.2002 mení s účinnosťou od 01.12.2010 nasledovne: a/ funkcia: odborný radca, b/ v organizačnom útvare: OÚ ŽP v Trenčíne, odbor starostlivosti o životné prostredie, c/ najnáročnejšie činnosti vykonávané štátnym zamestnancom na úrovni obvodu sú: samostatné ucelené odborné činnosti na úseku štátnej vodnej správy, kontrolná činnosť, prešetrenie sťažností a petícií. K zmene štátnozamestnaneckého pomeru došlo trvalým preložením so súhlasom štátneho zamestnanca, pričom ostatné náležitosti služobnej zmluvy sa nemenia. Oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 04.01.2010 č. KÚŽP/2010-00056-059 určil vedúci služobného úradu KÚ ŽP v Trenčíne s účinnosťou od 01.01.2010 Ing. J. L. platovú triedu 8, platovú tarifu podľa § 84 ods. 1 písm. a/ z.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe 631,50 €, zvýšenie platovej tarify podľa § 84 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnej službe o 30 %, t.j. 189,50 €, príplatok za riadenie podľa § 87 zákona o štátnej službe 80,- €, osobný príplatok podľa § 89 zákona o štátnej službe 48,50 €, príplatok za vedenie motorového vozidla 3,- €, vyrovnanie podľa § 133 ods. 1 zákona o štátnej službe 44,- €, spolu funkčný plat 996,50 €. Oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 29.11.2010 č. KÚŽP/2010-00056-066 určil vedúci služobného úradu KÚ ŽP v Trenčíne s účinnosťou od 01.12.2010 Ing. J. L. platovú triedu 7, platovú tarifu podľa § 84 ods. 1 písm. a/ z.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe 588,50 €, zvýšenie platovej tarify podľa § 84 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnej službe o 30 %, t.j. 177,- €, osobný príplatok podľa § 89 zákona o štátnej službe 48,50 €, príplatok za vedenie motorového vozidla 3,- €, vyrovnanie podľa § 133 ods. 1 zákona o štátnej službe 44,- €, spolu funkčný plat 861,- €.
22. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 26C/166/2011-412 zo dňa 04.07.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/196/2013-449 zo dňa 25.06.2014 bolo určené, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 25.01.2011, doručená žalobcovi 25.01.2011, je neplatná a štátnozamestnanecký pomer trvá. V odôvodnení súd uviedol, že žalovaný zamestnávateľ
nesplnil hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede, keď zamestnávateľ neponúkol žalobcovi riadne voľné štátnozamestnanecké miesto (nepreukázal, že voľné štátnozamestnanecké miesto vo funkcii odborný radca, v odbore štátnej služby 1.05 Informatika, v organizačnom tvare Krajský úrad životného prostredia v Trenčíne, odbor organizácie, riadenia a koordinácie štátnej správy nebolo pre žalobcu vhodné). Ďalej konštatoval, že nemal za preukázané splnenie ďalej hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede, a to jej riadne prerokovanie služobným úradom so zástupcami zamestnancov.
23. Medzi stranami nebolo sporné, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu skončil dohodou dňa 30.09.2014.
24. Žalobca pri výsluchu uviedol, že ľudsky a neodborne nepochybil. To, že mu bol odobratý príplatok za riadenie, keď bol odvolaný z vedúcej funkcie, to pochopil. Ale keď bola pre neho zriadená funkcia tak, aby vykonával funkciu s totožným opisom práce ako predtým, je podľa neho diskriminačné, keď mu odobrali osobný príplatok. Pri odvolaní z funkcie súhlasil, ale svoje výhrady zaznamenal. Následne mu ako vedúcemu osobného úradu do rúk prišiel dokument, ktorý predchádzal jeho odvolaniu, pričom návrh na odvolanie vypracoval radový zamestnanec, ktorý ani nemohol vedieť, aký obsah činností vykonáva. Vtedy sa zhrozil, kde sú jeho právne istoty. Diskriminácia bola i následná, vôbec nešlo o odbornosť, na jeho predchádzajúcu funkciu potom nastúpil zápasník. Bol vytláčaný postupne z pozícií, aj výpoveď mu bola daná. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že mal nadštandardný plat, bol zaplatený podľa zákona, rovnostrannosť v odmeňovaní nie je ani v štátnej správe, pretože každý je platený podľa činností, ktoré vykonáva. Ako jediný z vyhodených ľudí sa pustil do boja, aj proti prepusteniu, aj proti diskriminácii. Návrh na odobratie osobného príplatku musí niekto vypracovať a niekto ho musí schváliť. To sú minimálne dva úkony, ale v jeho prípade ten jeden nebol relevantný. Odobratie osobného príplatku nebolo odôvodnené, pretože vykonával tú istú činnosť ako predtým. Štátnu službu začal vykonávať na prelome r. 2006-2007. Danú funkciu pred ním vykonával Ing. R.. On od začiatku nevykonával vedúcu funkciu, až asi od polovice roka 2007. Nerovnako ako s inými zamestnancami sa s ním zaobchádzalo tak, že po nástupe nového prednostu v r. 2010 sa začala napríklad kontrola prítomnosti zamestnancov na pracovisku. Bola na to zriadená komisia, sami jej členovia mi hovorili, že prednosta prišiel k jeho kancelárii, siahol na kľučku, povedal, že je zatvorené, hoci on v kancelárii bol. Dochádzka sa sledovala presne na minútu, hoci aj po 12-tich hodinách v práci. Prednosta ho neprijal, bál sa rozhovoru, pretože mu nevedel odôvodniť, prečo bol odvolaný z vedúcej funkcie, ani prečo opis jeho činnosti v novej funkcii je rovnaký ako v tej predtým. Odobratie osobného príplatku odôvodnil tým, že nemá peniaze, musí šetriť, čo ale nie je žiaden dôvod, pričom na odmenách rozdával tisíce. Do 03.11.2010 bol stále zástupcom prednostu osobného úradu. Všetky personálne veci mali ísť cez neho, nie cez radového zamestnanca, a aj to je diskriminačné. Aj jeho odvolanie malo ísť cez neho. Následne bol tiež vystavovaný nátlaku.
25. Žalobca ďalej uviedol, že listiny ohľadne jeho súhlasu so zmenou štátnozamestnaneckého pomeru sú výsledkom jeho neslobodného prejavu vôle, vykonaného pod nátlakom. K týmto listinám pripojil aj svoju výhradu, z ktorej toto vyplýva. Slobodu prejavu pritom treba hodnotiť podľa objektívnych skutočností. Poukázal na konanie sp. zn. 26C/166/2011, z ktorého vyplýva, že po nástupe nového vedúceho bolo prepustených 21 zamestnancov. Vtedy tam pracovalo 17 zamestnancov zo strany U., všetci boli prepustení. Politický nominant, pán I., pristúpil k výmene kádrov, pričom došlo k diskriminácii pre politickú príslušnosť, na miesta prepustených boli prijímaní noví ľudia. Pokiaľ ide o žalobcu, popri jeho funkcii vedúceho bola vytvorená ďalšia vedúca funkcia a tak existovali dve pracovné pozície s totožnou pracovnou náplňou. Nový pracovník zostal, starý bol postupne zlikvidovaný. Žalobca sa snažil zachrániť, ostať aspoň niekde pracovať, ale zbytočne. Postupne klesal vo funkciách a následne bol prepustený na základe fiktívnych dôvodov. Zo strany odporcu ide o klasické obchádzanie zákona, ktoré nepožíva právnu ochranu. Je pravdou, že na osobný príplatok nie je právny nárok, ale ak je raz priznaný, nemôže byť len tak odňatý, treba zamestnancovi oznámiť, prečo k tomu došlo, inak zamestnávateľ koná svojvoľne. Právne akty žalovaného jednotlivo sami osebe sú právne dovolené, ale po prihliadnutí na ich účel a smerovanie ide o právne nedovolené konanie. Je neprípustné, aby vedúci zamestnanec, hoci nemá na výkon vedúcej funkcie právny nárok, bol odvolaný iba preto, že má inú politickú príslušnosť, ako treba práve v tej chvíli. Jediným dôvodom pre jeho odvolanie z vedúcej funkcie, odňatie osobného príplatku a aj následné prepustenie bolo len jeho politické zmýšľanie. Žalovaný mu nikdy nevyčítal neodbornosť, nekvalitu, nebolo ani namietané, že by sa stal vedúcim zamestnancom pre svoju politickú príslušnosť. Je neprípustné, aby vedúci zamestnanci boli vždy po zmene vlády takto masívne menení. Svedkyňa Mgr. I. je v zamestnaneckom pomere u odporcu a poukázal na závery súdu vo veci sp. zn. 26C/166/2011 ohľadne jej výpovede. Jej výpoveď i v tomto konaní je nevieryhodná. Pokiaľ ide o jej
odpovede na otázky žalovaného, toto môže žalovaný preukázať aj inak, napríklad výplatnými listinami iných pracovníkov. Konanie žalovaného bolo protiprávne, nesmerovalo k racionalizácii a zefektívneniu výkonu správy, v rámci ktorej žalobca pracoval, ale jeho kroky boli účelové, smerujúce k výmene pracovníkov na daných pozíciách. To sa dialo výlučne z politických dôvodov, došlo k zmene vlády, k zmene pomerov a k tradične slovenskému zlému zaobchádzaniu s týmito pracovníkmi. Žalobca bol úspešný pokiaľ ide o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru so žalovaným. Žiadal, aby súd žalobe v zmysle jej zmeny vyhovel. Jeho nároky boli uplatnené včas a riadne, konanie bolo po istý čas prerušené. Nároky žalobcu boli uplatnené, to, že ich upresnil neskôr, neznamená, že sú premlčané. Predmetom tohto konania je okrem iného nárok žalobcu na osobný príplatok, zvyšné mzdové nároky boli vylúčené na samostatné konanie. Osobný príplatok bol uplatnený už v žalobe z r. 2010 a zvyšné dva mzdové nároky nie sú predmetom tohto súdneho konania.
26. Žalovaný uviedol, že výhrada žalobcu bola pripojená k jeho odvolaniu z vedúcej štátnozamestnaneckej funkcie. Odvolanie je však jednostranným právnym úkonom, je možné ho vykonať aj bez uvedenia dôvodu, a teda súhlas žalobcu by na tom nič nezmenil. Situácia žalobcu nebola tiesnivá pre svojvoľné úkony žalovaného, žalovaný riešil situáciu po odvolaní žalobcu z vedúcej funkcie a snažil sa ho zaradiť. Jeho postup bol legitímny, nebol svojvoľný a nebol motivovaný žiadnym z dôvodov uvádzaných v antidiskriminačnom zákone. Žalobca nemá právny nárok na vykonávanie vedúcej funkcie, a to ani na základe politickej príslušnosti. Pokiaľ poukazuje na to, že 17 zamestnancov bolo členmi strany U., to skôr svedčí o tom, že toto mu pomohlo získať miesto. Žalobca nepreukázal, že by sa s ním zaobchádzalo menej priaznivo ako s iným zamestnancom. Aj iným vedúcim zamestnancom boli odňaté príplatky za riadenie a znížené osobné príplatky, a teda so žalobcom nezaobchádzal menej priaznivo ako s inými zamestnancami. Žalobca poberal nadpriemerný plat, ktorý zostal nadpriemerným aj po odvolaní z vedúcej funkcie. Dôvodom pre odňatie osobného príplatku u žalobcu bolo ukončenie výkonu funkcie vedúceho zamestnanca. Ak by mu ho žalovaný neodňal, dopustil by sa tým diskriminácie vo vzťahu k ostatným zamestnancom, ktorí by za rovnakú prácu poberali nižší plat. Svedkyňa Mgr. I. bola súdom poučená, nikto ju nenavádzal, ako má vypovedať, mohla vypovedať slobodne. Predmetom konania nie je neplatnosť výpovede, táto nebola označená ani ako príčina diskriminácie, a preto mal za to, že spochybňovanie jej výpovede nie je relevantné. Základným predpokladom na to, aby sa mohol ktokoľvek domáhať ochrany pred diskrimináciou podľa § 9 a nasl. z.č. 365/2004, je existencia konania, ktoré môže byť považované za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Pri antidiskriminačných sporoch síce leží dôkazné bremeno na strane žalovaného, avšak žalobca je povinný označiť a preukázať existenciu konania, ktoré považuje za diskriminačné, pričom ako dôvod takéhoto nerovnakého zaobchádzania je povinný aspoň označiť jeden z dôvodov vymedzených v § 2 ods. 1 z.č. 365/2004 Z.z.. Pokiaľ by už samotné tvrdenia uvádzané v antidiskriminačnej žalobe nemohli byť považované za diskrimináciu, nemôže nastúpiť ani dôkazná povinnosť žalovaného. Žalobca si svoj návrh uplatnil žalobou doručenou súdu dňa 10.11.2011, v ktorej neoznačil za diskriminačné konanie samotné odvolanie z vedúcej štátnozamestnaneckej funkcie, ale odňatie osobného príplatku. Až v podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 24.02.2016, doplnené podaním, doručeným dňa 09.03.2016, označil za diskriminačné konanie aj svoje odvolanie z vedúcej funkcie. Žalobca tak po zmenách návrhu vidí porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v tom, že bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca a bol mu odobratý osobný príplatok. Odvolanie žalobcu z vedúcej funkcie a zníženie platu nemôže samo o sebe napĺňať definíciu diskriminácie, to by bolo možné len vtedy, ak by jeho dôvodom bola niektorá zo skutočností, uvedených v § 2 antidiskriminačného zákona, pričom zároveň by pri takom konaní muselo dôjsť k znevýhodneniu žalobcu vo vzťahu k iným osobám v porovnateľnej situácii. Žalobca taký dôvod neuviedol. Až na pojednávaní dňa 15.04.2016 žalobca označil ako diskriminačný dôvod jeho politickú príslušnosť, avšak pri výsluchu na priamu otázku, v čom videl svoju diskrimináciu, teda v čom sa s ním zaobchádzalo inak, ako s inými zamestnancami, žalobca politickú príslušnosť ako dôvod opäť neuviedol. Naopak, diskrimináciu svojej osoby videl v tom, že bola kontrolovaná jeho dochádzka a dodržiavanie určeného pracovného času. Kontroly však neboli vykonávané iba voči žalobcovi, ale aj voči iným zamestnancom, pričom voči žalobcovi neboli z jeho neprítomnosti na pracovisku v čase pracovnej doby vyvodené žiadne dôsledky. Žalobca teda videl diskrimináciu a nátlak v tom, že služobný úrad si dovolil skontrolovať, ako využíva pracovný čas, a to aj napriek tomu, že voči nemu nevyvodil žiadne dôsledky. Samotné odvolanie z funkcie nemôže byť považované za diskriminačné konanie. Nie každý zo zamestnancov v štátnej službe je vedúcim štátnym zamestnancom v zmysle zákona č. 400/2009 Z.z.. Vedúci štátny zamestnanec má v hierarchii štátnych zamestnancov výsadné postavenie a ak oň príde a je zaradený na úroveň iných štátnych zamestnancov, nemožno hovoriť o diskriminácii. Za diskrimináciu nemožno považovať odvolanie štátneho zamestnanca z vedúcej funkcie, ak k nemu došlo
v súlade so zákonom o štátnej službe. Žiaden štátny zamestnanec nemá právny nárok stať sa vedúcim zamestnancom a nemá nárok vykonávať túto funkciu neobmedzene, ale musí rešpektovať skutočnosť, že z tejto funkcie môže byť kedykoľvek odvolaný aj bez uvedenia dôvodu. Právomoc vedúceho úradu odvolať z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého riadi aj bez uvedenia dôvodu, vyplýva priamo zo zákona. V súlade s argumentáciou žalobcu by tak bolo diskriminačným priamo jedno z ustanovení zákona o štátnej službe, ktoré takéto odvolanie umožňuje. Žalobca bol odvolaný v súlade s ustanovením § 37 ods. 4 zákona o štátnej službe. Rovnakým spôsobom ako žalobca boli odvolaní aj iní vedúci štátni zamestnanci, pôsobiaci v útvaroch žalovaného. Uvedené konanie nebolo motivované niektorým z dôvodov vymedzených v § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona. V období, keď bol z vedúcej funkcie odvolaný žalobca, došlo k odvolaniu aj iných vedúcich štátnych zamestnancov, pričom nie všetci boli členmi rovnakej politickej strany ako žalobca. Žalobcom teda nebolo zaobchádzané menej priaznivo ako s inými vedúcimi štátnymi zamestnancami, t.j. nebolo s ním zaobchádzané inak ako s inými osobami porovnateľnej situácie. Rovnako tak odňatie osobného príplatku žalobcovi nemôže byť považované za diskriminačné. Plat žalobcu prevyšoval plat prakticky všetkých jeho kolegov, a to aj po jeho znížení, odobratí, nenárokovateľných zložiek k platu, ku ktorému došlo opäť v súlade so zákonom o štátnej službe. Odobratie osobného príplatku nemôže byť považované za diskrimináciu, už len z toho dôvodu, že aj po jeho znížení bol jeho plat v porovnaní s príjmami iných štátnych zamestnancov vyšší. Nemôže byť považované za diskriminačné také konanie, ktorého výsledkom je výhodnejšie a priaznivejšie postavenie žalobcu voči ostatným jeho kolegom len preto, že už nie je o toľko výhodnejšie ako bolo predtým. Žalovaný neevidoval a neeviduje politickú príslušnosť svojich zamestnancov, žalovaný nemá vedomosť o tom, či a akej strany je žalobca členom. Ak žalobca tvrdí, že bol diskriminovaný na základe svojej politickej príslušnosti, bol povinný svoje členstvo v politickej strane v rozhodnom období relevantným spôsobom preukázať, k čomu nedošlo. Zníženie platu, resp. odobratie osobného príplatku bolo motivované iba zmenou štátnozamestnaneckého pomeru, ku ktorému došlo na základe dohody zo dňa 02.11.2010, s ktorou žalobca súhlasil. Išlo navyše o dvojstranný právny úkon, s ktorým žalobca vyjadril svoj súhlas. Dnes žalobca považuje tento súhlas za vynútený a získaný pod nátlakom, avšak žiadne relevantné dôvody, v čom mal tento nátlak spočívať, neuviedol. Žalobca navyše zmenil svoju žalobu podaním, ktoré bolo súdu doručené až dňa 09.03.2016. Nároky uplatňované žalobcom po tejto zmene žaloby sú iné a nezodpovedajú nárokom, ktoré boli uplatnené pôvodne. Peňažné nároky vzniknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania podliehajú premlčaniu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. K zmene žaloby došlo po viac ako 3 rokoch po údajnom porušení rovnakého zaobchádzania, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty. Z uvedeného dôvodu vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatnených majetkových nárokov a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
27. Svedkyňa Mgr. H. I. uviedla, že žalobcu pozná, bol to jej nadriadený asi počas 6-ich mesiacov. KÚ ŽP v Trenčíne bol jej zamestnávateľ. Bola prítomná odvolávania žalobcu, pripravovala materiály ohľadne jeho odvolania a zníženia jeho osobného príplatku. Toto pripravuje vedúci osobného úradu, rozhoduje o tom vedúci služobného úradu. Pokiaľ ide o žalobcu, s odňatím osobného príplatku nesúhlasil, súhlasil s preložením, ale nie s odňatím príplatku. V tom čase nedošlo k odvolaniu, resp. k odňatiu osobných príplatkov aj u iných vedúcich zamestnancov, ale neskôr áno, v rámci organizačných zmien. Ministerstvo od r. 2006 každoročne znižovalo rozpočet asi o 10 %, vždy to na konci roka dorovnávalo, ale v r. 2010 nie, nedalo sa z toho vyjsť. Preto dochádzalo k organizačným zmenám, napríklad sa zlúčili dve oddelenia, tým sa zrušilo jedno miesto vedúceho oddelenia, znižovali sa osobné príplatky. Dôvodom znižovania osobných príplatkov bol rozpočet, pretože ministerstvo neznižovalo limit počtov zamestnancov, ale len rozpočet, a teda musela klesnúť mzda, išlo o ľudí, ktorí mali stanovené platy, bola tu valorizácia, ale rozpočet sa znižoval. Vždy to na konci roka museli dorovnávať. V r. 2010 sa znížil počet zamestnancov o jedného, v 2011 o piatich, v 2012 až o osemnástich. Žalobca mal pred novembrom 2010 v porovnaní s ostatnými zamestnancami vyšší osobný príplatok, a to asi aj v porovnaní s inými vedúcimi zamestnancami, asi mal najvyšší príplatok. K odvolávaniu vedúcich zamestnancov dochádzalo aj pred rokom 2010, 2011, aj po ňom, zakaždým, keď sa zmenila politická situácia, vždy po voľbách sa menili vedúci služobných úradov. V r. 2004 tam bol pán R., 2006 pán W., 2010 pán I., 2012 pán V.. Pred žalobcom vykonával činnosť daného vedúceho miesta Mgr. I., vedúci osobného úradu. Žalobca potom prešiel výberovým konaním, predtým bol na ekonomickom oddelení. Po odvolaní žalobcu túto činnosť vykonával Ing. R., ktorý tiež prešiel výberovým konaním na vedúceho osobného úradu. Ing. R. mal odbornú školu, niečo s chémiou alebo technikou, tak, ako sa to pri úrade životného prostredia predpokladá. Mal tiež prax v štátnej službe, minimálne 10 rokov. Ku kvalite práce vykonávanej žalobcom sa nevedela vyjadriť. Mala vedomosť o tom, že boli problémy s pracovnou disciplínou, dal aj sťažnosť, tá bola neopodstatnená. Bolo to po odvolaní tej funkcie, ale bolo tam viac ľudí, pri ktorých bolo zistené,
že nie sú na pracovisku, keď tam mali byť. Kontroly sa vykonávali na základe sťažnosti jednej z vedúcich na svojho podriadeného, pričom bolo zistené, že to robia aj iní zamestnanci. Teraz je zamestnaná na MV SR, Centrum podpory Trenčín. Ona pri kontrolách prítomnosti na pracovisku nebola, prebiehali asi v r. 2010, v októbri alebo v novembri, možno v r. 2011, ale myslí si, že to bolo v r. 2010. Vykonával ich vedúci osobného úradu R., bol tam aj niekto z kontroly a z personálneho. Pokiaľ ide o závery, žalobca zdokladoval, že potrebuje dlhšiu obednú prestávku, lebo má diétne stravovanie a disciplinárne riešený nebol, ale ten druhý kolega, u ktorého sa to tiež zistilo, áno. Osoby, ktoré vykonávali tieto kontroly, vybral zrejme pán I., vedúci služobného úradu. Vykonával ich teda pán R. na pokyn pána I..
28. Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:
29. Podľa § 4 ods. 1 z.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení účinnom ku dňu 03.11.2010 (ďalej len „zákon o štátnej službe“) služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnymi zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom, najmä pokiaľ ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.
30. Podľa § 4 ods. 3 zákona o štátnej službe v štátnozamestnaneckých vzťahoch je zakázaná diskriminácia štátnych zamestnancov a občanov, ktorí sa uchádzajú o štátnu službu, z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu alebo etnického pôvodu, farby pleti, jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného stavu, povinností k rodine, členstva alebo činnosti v politickej strane alebo v politickom hnutí, v odborovej organizácii, v inom združení alebo z dôvodu iného postavenia.
31. Podľa § 4 ods. 6 zákona o štátnej službe štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde. Rovnako sa môže tejto ochrany domáhať občan, ktorý sa uchádza o štátnu službu. Služobný úrad je povinný na podnet štátneho zamestnanca alebo občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu a odstrániť následky nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania.
32. Podľa § 11 ods. 1 zákona o štátnej službe vedúci štátny zamestnanec (ďalej len "vedúci zamestnanec") na účely tohto zákona je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu oprávnený a) určovať a ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonávanie štátnej služby a dávať mu na tento účel pokyny, b) organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadeného štátneho zamestnanca.
33. Podľa § 14 ods. 1 zákona o štátnej službe osobný úrad je organizačný útvar služobného úradu v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho úradu. Osobný úrad zabezpečuje plnenie úloh, ktoré vyplývajú služobnému úradu zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a z právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer.
34. Podľa § 31 ods. 1 zákona o štátnej službe zmena štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou je a) zmena funkcie, b) zmena odboru štátnej služby, c) zmena opisu činností štátnozamestnaneckého miesta, d) zmena najnáročnejšej činnosti uvedenej v služobnej zmluve, e) zmena služobného úradu, f) zmena sídla služobného úradu, g) zmena pravidelného miesta vykonávania štátnej služby, h) zmena dĺžky týždenného služobného času dohodou, i) zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby.
35. Podľa § 32 ods. 1 písm. g/ zákona o štátnej službe k zmene štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca.
36. Podľa § 37 ods. 4 zákona o štátnej službe vedúci úradu môže so súhlasom štatutárneho orgánu odvolať z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi, aj bez uvedenia dôvodu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
37. Podľa § 37 ods. 6 zákona o štátnej službe vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca sa skončí dňom určeným v odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca.
38. Podľa § 39 ods. 1 zákona o štátnej službe štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona podľa § 38, zaradí služobný úrad s jeho súhlasom na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 29), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.
39. Podľa § 81 zákona o štátnej službe štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorý tvorí a) funkčný plat, b) plat za štátnu službu nadčas, c) plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby, d) príplatok za štátnu službu v noci, e) príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu, f) príplatok za štátnu službu vo sviatok, g) odmena.
40. Podľa § 83 ods. 1 zákona o štátnej službe funkčný plat štátneho zamestnanca tvorí mesačne súčet tarifného platu a a) príplatku za riadenie, b) príplatku za zastupovanie, c) osobného príplatku, d) príplatku za zmennosť, e) príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti, f) platovej kompenzácie za sťažené vykonávanie štátnej služby, g) príplatku za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo, h) rozdielového príplatku podľa § 132 ods. 2, i) osobitného príplatku podľa § 132 ods. 3, j) doplatku podľa § 34 ods. 4, k) vyrovnania podľa § 133.
41. Podľa § 89 ods. 1 zákona o štátnej službe štátnemu zamestnancovi za kvalitné plnenie služobných úloh možno priznať osobný príplatok až do výšky 100% z platovej tarify, ktorá štátnemu zamestnancovi patrí podľa § 84 ods. 1 písm. a). Osobný príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.
42. Podľa § 89 ods. 2 zákona o štátnej službe osobný príplatok podľa odseku 1 možno zvýšiť, znížiť alebo odňať na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 32.
43. Podľa § 125 zákona o štátnej službe spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.
44. Podľa § 2 ods. 1 z.č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení účinnom ku dňu 03.11.2010 (ďalej len „antidiskriminačný zákon“) dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
45. Podľa § 2a ods. 1 antidiskriminačného zákona diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.
46. Podľa § 2a ods. 2 antidiskriminačného zákona priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.
47. Podľa § 2a ods. 3 antidiskriminačného zákona nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.
48. Podľa § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.
49. Podľa § 6 ods. 1 antidiskriminačného zákona v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.
50. Podľa § 6 ods. 2 antidiskriminačného zákona zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach a) prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii (ďalej len "zamestnanie") vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do zamestnania, b) výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného postupu v zamestnaní a prepúšťania, c) prístupu k odbornému vzdelávaniu, ďalšiemu odbornému vzdelávaniu a účasti na programoch aktívnych opatrení na trhu práce vrátane prístupu k poradenstvu pre výber zamestnania a zmenu zamestnania 9) (ďalej len "odborné vzdelávanie") alebo d) členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách združujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom poskytujú.
51. Podľa § 100 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
52. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
53. Súd konštatoval, že podľa § 4 ods. 6 v spojení s § 125 zákona o štátnej službe spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov, vrátane práva zamestnanca na ochranu pred nedodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania zo strany služobného úradu prejednávajú a rozhodujú súdy vzhľadom na opustenie systému osobitného správneho konania v štátnozamestnaneckých vzťahoch a prechod na zmluvný princíp.
54. Po preskúmaní veci súd zistil, že žalobný návrh nie je dôvodný.
55. Rovnosť všetkých ľudí pred zákonom a zákaz diskriminácie je jednou zo základných zásad právneho štátu a je neodmysliteľnou súčasťou každého demokratického právneho poriadku. Antidiskriminačný zákon v § 1 ustanovuje uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovuje prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (§ 2 ods. l antidiskriminačného zákona). Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu (§ 2a ods. 2, ods. 3 antidiskriminačného zákona). Každý má právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto
predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu (§ 2a ods. 2, ods. 3 antidiskriminačného zákona).
56. Súd považuje za nutné uviesť, že smernica Rady Európskej únie č. 2000/43/EC zo dňa 29. júna 2000 v časti týkajúcej sa dôkazného bremena v sporoch, v ktorých dotknuté osoby tvrdia, že voči ním došlo k priamej či nepriamej diskriminácii, sa premietla s účinnosťou od 01. apríla 2002 do § 13 ods. 7 Zákonníka práce, po prijatí antidiskriminačného zákona s účinnosťou od 01. júla 2004 do jeho ustanovenia § 11 ods. 2 a následne i do ust. § 4 ods. 3 zákona o štátnej službe, účinného od 01.11.2009). Z vnútroštátnej právnej úpravy potom vyplýva, že dôkazné bremeno neťaží len a výlučne žalovanú stranu, ale ťaží aj žalobcu. Subjektívny názor žalobcu na diskrimináciu jeho osoby nie je dôvodom na prijatie záveru, že vo vzťahu k nemu mohlo dôjsť k diskriminačnému postupu žalovaného (uznesenie Ústavného súdu SR z 30. 4. 2009 sp. zn. IV. ÚS 16/09). Žalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, resp. zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Súčasne musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je jeho pohlavie, sexuálna orientácia, náboženské vyznanie alebo viera, rasový pôvod, národnostný pôvod alebo etnický pôvod, farba pleti, jazyk, sociálny pôvod, majetok, rod, nepriaznivý zdravotný stav alebo zdravotné postihnutie, vek, manželský stav, rodinný stav, povinnosti k rodine, členstvo alebo činnosť v politickej strane alebo v politickom hnutí, v odborovej organizácii, v inom združení alebo iné postavenie (§ 4 ods. 3 zákona o štátnej službe), resp. pohlavie, náboženské vyznanie alebo viera, rasa, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotné postihnutie, vek, sexuálna orientácia, manželský stav a rodinný stav, farba pleti, jazyk, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie (§ 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona). Až následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá má právo preukazovať svoje tvrdenia, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania. Posun v dôkaznom bremene teda v zmysle uvedeného nie je automatický, nenastáva ihneď ako žalobca vyhlási, že je diskriminovaný. Žalobca v žalobe, ktorou sa domáha ochrany pred diskrimináciou, musí označiť nielen osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania, ale tiež musí označiť také skutočnosti, z ktorých možno usudzovať, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Navyše musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je zákonom nedovolený dôvod (napr. pohlavie, rasa, vek a pod.).
57. Podľa tvrdení žalobcu žalovaný porušil povinnosť zaobchádzať s ním ako štátnym zamestnancom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania podľa zákona o štátnej službe i antidiskriminačného zákona jednak tým, že ho odvolal z funkcie vedúceho zamestnanca oznámením zo dňa 2.11.2010 bez uvedenia dôvodu a zároveň mu - v súvislosti s následnou zmenou štátnozamestnaneckého pomeru - odobral osobný príplatok vo výške 561,20 € mesačne oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 2.11.2010, hoci pred zmenou štátnozamestnaneckého pomeru i po nej vykonával podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta pre KÚ ŽP rovnakú činnosť ako pred zmenou pomeru.
58. V samotnej žalobe žalobca neoznačil žiaden z dôvodov, vymedzených v § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona, resp. § 4 ods. 3 zákona o štátnej službe, pre ktorý by mal žalovaný, resp. KÚ ŽP v Trenčíne porušiť vo vzťahu k nemu zásady rovnakého zaobchádzania popísaným spôsobom. Až na pojednávaní dňa 15.06.2016 uviedol, že išlo o dôvod jeho príslušnosti a činnosti v konkrétnej v politickej strane.
59. Súd zistil, že v prejednávanej veci došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu ku KÚ ŽP v Trenčíne, vzniknutého dňa 07.08.2007 rozhodnutím o vymenovaní do štátnej služby, podľa § 31 písm. a/, c/ a d/, § 32 ods. 1 písm. g/ zákona o štátnej službe, a to v súvislosti s jeho odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca ku dňu 02.11.2010 podľa § 37 ods. 4 zákona o štátnej službe a následným trvalým preložením s jeho písomným súhlasom na funkciu štátneho zamestnanca v KÚ ŽP v Trenčíne
- osobný úrad, do toho istého odboru štátnej služby v tom istom služobnom úrade s účinnosťou od 03.11.2010, ktorá zmena vyplýva z Dodatku k služobnej zmluve č. 1 č. KÚŽP/2010/00101-036 zo dňa 02.11.2010, s účinnosťou od 03.11.2010 (konkrétne časť funkcia a najnáročnejšia činnosť vykonávaná v rámci funkcie). Žalobca nebol podľa § 39 ods. 1 zákona o štátnej službe zaradený na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu, pretože sa so služobným úradom predmetným súhlasom s trvalým preložením a podpisom Dodatku k služobnej zmluve dohodol inak.
60. Pred zmenou štátnozamestnaneckého pomeru, t.j. do dňa 02.11.2010 žalobca vykonával funkciu vedúceho zamestnanca podľa § 11 ods. 1 zákona o štátnej službe, a to funkciu vedúceho osobného úradu v organizačnom útvare: osobný úrad KÚ ŽP v Trenčíne, pričom jeho plat bol podľa oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 20.07.2010 určený vedúcim služobného úradu KÚ ŽP (od 01.08.2010) tvorený funkčným platom podľa § 83 ods. 1 zákona o štátnej službe spolu vo výške 1 396,- €, pozostávajúcim z tarifného platu 719,50 €, zvýšenia platovej tarify 22,- €, príplatkom za riadenie 86,- €, osobným príplatkom 561,50 € a vyrovnaním 7,- €. Pred zmenou štátnozamestnaneckého pomeru, t.j. do dňa 02.11.2010 podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta žalobca bol zaradený v platovej triede 9, s najnáročnejšou činnosťou: koncepčná a systémová činnosť pri tvorbe opatrení v oblasti výkonu štátnej správy v starostlivosti o životné prostredie so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na územie kraja. Koordinačná a metodická činnosť v osobnom úrade pri zabezpečovaní uplatňovania právnych vzťahov štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme. V rámci najnáročnejšej činnosti zamestnanec vykonáva: tvorba koncepčných dokumentov, právna a normotvorná činnosť vo vymedzení na územie kraja. Zastupuje prednostu KÚ ŽP a vedúceho služobného úradu KÚ ŽP v čase jeho neprítomnosti. Metodicky usmerňuje a koordinuje predstavených v služobnom úrade pri uplatňovaní štátnozamestnaneckých vzťahov, poskytuje im odborné informácie a odporúčania. Po stránke organizačno-technickej a metodickej zodpovedá za správnosť vyhotovenia služobných hodnotení štátnych zamestnancov a splnenie povinností zamestnancov vo veciach majetkového priznania. Zodpovedá za správnosť a včasnosť spracovania miezd. Ostatné činnosti: vykonáva v osobnom úrade kontrolu zabezpečovania a plnenia úloh, ktoré služobnému úradu vyplývajú zo štátnozamestnaneckých a pracovnoprávnych vzťahov. Sleduje zmeny právnych noriem a realizuje ich vo svojej práci.
61. Od 03.11.2010 potom žalobca vykonával funkciu štátneho radcu v tom istom služobnom úrade (KÚ ŽP v Trenčíne), v tom istom odbore štátnej služby (1.01 riadenie štátnej služby), vo funkcii štátny radca, v organizačnom útvare osobný úrad. Oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 02.11.2010 určil vedúci služobného úradu s účinnosťou od 03.11.2010 žalobcovi funkčný plat spolu 748,50 €, ktorý bol tvorený platovou tarifou v platovej triede 9 v sume 719,50 €, zvýšením platovej tarify o 22,- €, vyrovnaním 7,- €. Príplatok za riadenie i osobný príplatok bol 0,- €. Podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta pre služobný úrad KÚ ŽP v Trenčíne zo dňa 02.11.2010
- funkcia štátny radca, odbor štátnej služby 1.01 riadenie štátnej služby, organizačný útvar osobný úrad KÚ ŽP v Trenčíne, platová trieda 9, obsadené žalobcom predstavovala najnáročnejšia činnosť: tvorba štátnej politiky vrátane koncepčnej činnosti a tvorba koncepčných a analytických materiálov vo vecne vymedzenej oblasti pôsobnosti orgánu štátnej správy. Koncepčné a systémové činnosti v oblasti riadenia štátnej služby. V rámci najnáročnejšej činnosti zamestnanec vykonáva: koncepčná a koordinačná činnosť pri tvorbe služobných predpisov, rozhodnutí, usmernení, smerníc, metodických pokynov a podobne. Príprava substanovísk a stanovísk ku koncepčným materiálom pre MŽP SR. Ďalšie činnosti: sledovanie zmien právnych noriem a zabezpečovanie uplatnenia v praxi. Plnenie ďalších úloh na základe pokynov vedúceho osobného úradu.
62. Žalobca v konaní neoznačil a nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že by bol členom akejkoľvek politickej strany, resp. že by bol pre nejakú politickú stranu či hnutie činný alebo vo vzťahu k nim verejne či súkromne prejavoval svoje sympatie. Taktiež neoznačil a nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by malo byť preukázané jeho tvrdenie, že z funkcie vedúceho zamestnanca bol odvolaný a osobný príplatok mu bol odňatý práve z uvedeného dôvodu príslušnosti, členstva či sympatií k politickej strane. Už len vzhľadom k uvedenému, keď žalobca ani len neosvedčil existenciu pohnútky tvrdeného diskriminačného konania zo strany žalovaného, resp. KÚ ŽP v Trenčíne, mal súd za to, že žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a neuniesol dôkazné bremeno o tom, že v jeho prípade došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Túto skutočnosť nemožno bez ďalšieho vyvodiť ani z listiny, obsiahnutej v spise sp. zn. 26C/166/2011, a to list žalobcu JUDr. Y. G. zo dňa 24.09.2012.
63. Ďalej súd uvádza, že po preskúmaní veci zistil, že k odvolaniu žalobcu z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca došlo postupom, ktorý umožňuje zákon o štátnej službe (§ 37 ods. 4 - jednostranné odvolanie bez uvedenia dôvodu). Vzhľadom k tomu, že ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, resp. služobného úradu, súhlas či nesúhlas žalobcu s ním nie je pre posúdenie jeho platnosti a zákonnosti relevantný.
64. Žalobca následne písomne prejavil súhlas s jeho trvalým preložením na inú funkciu v tom istom služobnom úrade v tom istom odbore štátnej služby, podpísal dohodu o zmene štátnozamestnaneckého pomeru - dodatok k služobnej zmluve zo dňa 02.11.2010. Oznámenia o výške a zložení funkčného platu žalobcu zo dňa 20.07.2010 a 02.11.2010 (teda pred zmenou a po zmene štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu) nie sú pritom dôkazom, že u neho došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania tým, že mu bol odňatý osobný príplatok.
65. To, že žalobcovi bol rozhodnutím služobného úradu, s ktorým bol žalobca riadne oboznámený, odňatý osobný príplatok v súvislosti so zmenou jeho štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 32 zákona o štátnej službe, nemôže samé o sebe byť porušením tohto zákona. Je totiž plne v kompetencii zamestnávateľa - i vo sfére štátnozamestnaneckých vzťahov - rozhodnúť o tom, či zamestnancovi prizná osobný príplatok alebo mu ho odníme. Ani priznaním osobného príplatku sa nezakladá nárok naň v tom smere, že by zamestnávateľ nemohol rozhodnúť o jeho znížení, či odňatí. Osobný príplatok je fakultatívnou zložkou funkčného platu zamestnanca a je plne závislý na vôli zamestnávateľa, pričom tento príplatok sa nestáva priznaním automaticky nárokovateľným po celú dobu trvania pracovného pomeru. Zákon o štátnej službe v § 89 ods. 2 ustanovuje len, že osobný príplatok možno zvýšiť, odňať alebo znížiť, jednak na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 32, tak ako sa stalo v prejednávanom prípade. Osobný príplatok je potom v určenej výške z uvedeného dôvodu nárokovateľný len počas trvania jeho priznania v priznanej výške, nie však v prípade jeho odobratia, resp. zníženia.
66. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný, resp. KÚ ŽP v Trenčíne pre odobratie osobného príplatku nemal žiaden dôvod, súd poukazuje na to, že osobný príplatok mu bol odobratý v súvislosti so zmenou jeho štátnozamestnaneckého pomeru, žalobca so zmenou jeho štátnozamestnaneckého pomeru po odvolaní z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca výslovne písomne súhlasil (list zo dňa 02.11.2010), vlastnoručne podpísal súhlas s trvalým preložením i dodatok k služobnej zmluve zo dňa 02.11.2010, ktorý obsahoval práve spomínanú zmenu štátnozamestnaneckého pomeru. V deň predchádzajúci dni účinnosti zmeny štátnozamestnaneckého pomeru (03.11.2010), t.j. dňa 02.11.2010 mu bolo predložené i oznámenie o výške a zložení funkčného platu v súvislosti so zmenou jeho štátnozamestnaneckého pomeru, v ktorom došlo k odňatiu osobného príplatku a pokiaľ s ním žalobca nesúhlasil, mohol túto zmenu štátnozamestnaneckého pomeru odmietnuť.
67. Pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že nikdy s odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca a so znížením, resp. odňatím osobného príplatku nesúhlasil, ale listiny podpísal len z dôvodu zachovania stavu právnej istoty, žalobca svojim podpisom na súhlase s trvalým preložením i na dodatku k služobnej zmluve jednoznačne prejavil svoju vôľu s obsahom týchto listín. Ak žalobca s trvalým preložením a s dohodou o zmene štátnozamestnaneckého pomeru formou dodatku k služobnej zmluve nesúhlasil, nemal ju podpísať a ak spätne svoj krok ľutuje, táto skutočnosť v právnej rovine nemá vplyv na platnosť dodatku k služobnej zmluve zo dňa 02.11.2010.
68. V konaní bolo zistené, že žalobca v súvislosti s odvolaním z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca, svojim preložením a s tým súvisiacim odňatím osobného príplatku využil i svoje zákonné právo podať na postup služobného úradu sťažnosť, ktorou sa KÚ ŽP v Trenčíne i žalovaný riadne zaoberali a túto vybavili zákonným spôsobom.
69. Súd konštatuje, že zo žalobcom predložených listinných dôkazov (konkrétne opis činností štátnozamestnaneckého miesta pre služobný úrad KÚ ŽP v Trenčíne zo dňa 01.12.2008 a zo dňa 08.11.2010), nevyplýva, že by pred zmenou a po zmene svojho štátnozamestnaneckého pomeru (03.11.2010) vykonával v rámci svojej funkcie pre zamestnávateľa totožné činnosti, ako to tvrdí žalobca; predmetné opisy totiž obsahujú rozdielne popisy najnáročnejších činností vykonávaných v rámci danej funkcie.
70. Taktiež tvrdenie žalobcu, že po roku 2010 bolo u žalovaného prepustených 26 osôb, z toho 17 prívržencov strany U., v konaní nebolo preukázané žiadnymi dôkazmi, ide len o jeho subjektívny názor, pričom súd podotýka, že i keby toto tvrdenie bolo pravdivé, už len z tohto samotného tvrdenia žalobcu možno vyvodiť, že postup žalovaného v rámci úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov by nebolo možné považovať za diskriminačný, pretože by sa dotýkal ako sympatizantov jednej politickej strany, tak aj ostatných „nečlenov“, resp. „nesympatizantov“.
71. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že aj iní štátni zamestnanci boli diskriminovaní, ale neriešili to súdnou cestou, nakoľko nepreukázal, že by títo štátni zamestnanci (ktorých naviac ani menovite neuviedol) mali boli členmi, resp. boli činní v konkrétnej v politickej strane či hnutí. Naviac, žalovaný v konaní listinnými dôkazmi preukázal, že v zodpovedajúcom období (november 2010) odvolal v súvislosti s organizačnými zmenami z funkcie i ďalších vedúcich štátnych zamestnancov (Ing. V., Ing. T., Ing. L.), ktorých s ich súhlasom trvale preložil na výkon funkcie v tom istom služobnom úrade v tom istom odbore štátnej služby, pričom v súvislosti s touto zmenou štátnozamestnaneckých pomerov došlo k pomernému zníženiu ich osobných príplatkov zohľadňujúc ich dlhoročnú odbornú prax (24, 27 a 31 rokov). Žalobca pritom ku dňu zmeny štátnozamestnaneckého pomeru vykonával funkciu štátneho zamestnanca celkovo len 3 roky (od roku 2007).
72. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu ohľadne jeho diskriminácie v súvislosti s vykonávaním vnútornej kontroly prítomnosti na pracovisku dňa 01.12.2010, už z nich samotných je zrejmé, že ním opisované konanie nemožno považovať za diskrimináciu (priamu ani nepriamu). Kontrola dochádzky zamestnancov do práce je základným právom zamestnávateľa, ktorému zodpovedá základná zákonná povinnosť štátneho zamestnanca dodržiavať určený týždenný služobný čas (§ 60 ods. 1 písm. j/ zákona o štátnej službe), pričom v konaní nebolo zistené, že by ju vykonával len vo vzťahu k žalobcovi (v zápise zo dňa 01.12.2010 sa nachádza zistenie i ohľadne tretej osoby), že by bola motivovaná nedovoleným dôvodom podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona, resp. § 4 ods. 3 zákona o štátnej službe, resp. že by z nej zamestnávateľ vôbec voči nemu vyvodil nejaké právne následky.
73. Súd pritom pri posudzovaní veci vychádzal i z judikatúry vyšších súdov, keď k uvedeným právnym záverom v obdobných veciach dospel napr. Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 2CoPr/8/2014 zo dňa 29.07.201, sp. zn. 2Co/430/2013 zo dňa 21.10.2015, 6Co/141/2015 zo dňa 07.03.2016, sp. zn. 10Co/86/2015 zo dňa 21.04.2016 a Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 17CoPr/4/2015 zo dňa 06.04.2016.
74. Čo sa týka žalovaným vznesenej námietky premlčania nároku žalobcu, súd konštatoval, že k zmene štátnozamestnaneckého pomeru a k odňatiu osobného príplatku žalobcovi došlo dňom 02.11.2010, pričom žalobu, vrátane nároku na doplatenie osobného príplatku, na súd podal dňa 10.11.2010, teda v rámci plynutia 3-ročnej zákonnej premlčacej doby podľa § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, že v súvislosti so skončením súdneho konania sp. zn. 26C/166/2011 ohľadne neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru a následným ukončením štátnozamestnaneckého pomeru dohodou tento nárok presne číselne špecifikoval až dňom 24.02.2016.
75. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam, súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.
76. Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.
77. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
78. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
79. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
80. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
81. V konaní bol žalovaný plne úspešný, a preto mu patrí 100 % náhrad trov konania podľa § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. O samotnej výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania /§ 127 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 1, 2, 3 CSP/.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.