Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/512/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Táni Veščičikovej a JUDr. Dany Bystrianskej, v spore žalobkyne: K.. O. D., nar. X.X.XXXX, bytom v J., Q.. R. X, zastúpenej JUDr. Ivanom Vankom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 19 proti žalovanej: Základná škola Nám. L. Novomeského, so sídlom v Košiciach, Nám. L. Novomeského 2, IČO: 35 540 648, zastúpenej JUDr. Jánom Hovančákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Textilná 4, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 9.4.2015 č.k. 40C/269/2011-225 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu a žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 771,42 eur na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Jána Hovančáka, advokáta so sídlom v Košiciach, Textilná 4 do 15 od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej zo dňa 30.6.2011 je neplatné a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou trvá a aj nároku na náhradu mzdy od 30.8.2011.

2. Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci v zmysle § 252g ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v platnom znení, § 59 ods. 1, § 68 ods. 1, 2, § 70 a § 74 zákona č. 311/2011 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 30.6.2011 vzal za preukázané, že žalobkyňa bola zamestnancom žalovanej vyše 20 rokov s pracovným zaradením učiteľ II. stupňa. Dňa 15.6.2011 riaditeľka K.. U. I. oslovila v ranných hodinách Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. s požiadavkou na vykonanie dychovej skúšky zamestnancov žalovanej, ktorá na základe zmluvy uzavretej so žalovanou, pôvodne uzavretou so Strediskom služieb Košice, vykonávala pre žalovanú činnosti na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vybrané činnosti mzdovej a personálnej agendy, medzi ktoré patrila aj pravidelná kontrola dychových kontrol zamestnancov 1-krát ročne a operatívnych dychových kontrol na požiadanie. K.. U. I. nariadila dychovú skúšku v predmetný deň z dôvodu, že jej bolo ráno o 8.00 hod. oznámené pani F. a pani I., že so žalobkyne cítiť alkohol. Technik X.. H. pridelený na výkon týchto činností na základe zmluvy s Bytovým podnikom mesta Košice potvrdil, že nebol v predmetný deň v zamestnaní, dostavila sa miesto neho X.. Q. T.Í., ktorá vykonala dychovú skúšku u žalobkyne o 12.00 hod. Pri dychovej skúške bola prítomná K.. U. I., bol použitý dychový tester typ BrAC-4.0 a bolo kontrolovaných 6 subjektov. U žalobkyne bola zistená prítomnosť alkoholu v dychu 0,11 promile. Svedkyňa K.. U. I. a svedkyňa X.. Q. T.Á. vykonávajúca dychovú skúšku potvrdili, že žalobkyňa nevedela

použiť dychový prístroj, že sa o to pokúšala opakovane, požiadala o pohár vody a po viacnásobnom opakovaní bola dychová skúška u nej vykonaná. Z výpovede svedka X.. H. a z oboznámenia technických údajov o dychovom prístroji mal súd prvej inštancie za preukázané, že predmetný prístroj meral v jednotkách miligram na liter, ktoré sa v zmysle tabuľky dodanej s prístrojom automaticky prepočítajú na promile, tento údaj sa zapíše do tlačiva protokolu, ktorý priniesla X.. Q. T., vyplnila ho, zadala výsledky dychovej skúšky, podpísala a ponechala u žalovanej. Po uskutočnení dychovej skúšky bola žalobkyňa vyzvaná žalovanou na odber krvi s čím súhlasila, písomný súhlas opatrila svojím podpisom a bola vyzvaná, aby počkala na školníka, ktorý ju autom odnesie do Železničnej nemocnice, kde mala byť krvná skúška vykonaná. Žalobkyňa nepočkala na odvoz na odber krvi a odišla, pričom od 16.6.2011 bola práceneschopná. Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie mal súd za preukázané, že žalobkyňa dňa 15.6.2011 o 12.55 hod. navštívila obvodného lekára s tým, že prišla na ambulanciu výrazne rozčúlená, dýchavičná, že na ňu v škole kričala pani riaditeľka, vraj požila alkoholické nápoje. Mala namerané vysoké hodnoty krvného tlaku, pričom vysoké hodnoty krvného tlaku má diagnostikované od 24.2.2011 a od 15.4.2011 užívala lieky na hypertenziu. Žalovaná dňa 16.6.2011 doručila doporučenou zásielkou dňa 17.6.2011 žalobkyni upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila tým, že bez dovolenia riaditeľky školy dňa 15.6.2011 po dychovej skúške, kedy mala čakať na odvoz na odber krvi, svojvoľne opustila školu. Žalobkyňa si zásielku v odbernej lehote neprevzala. Žalovaná dňa 29.6.2011 požiadala ZO PŠaV pri ZŠ Nám. L. Novomeského 2 o prejednanie okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 68 Zák. práce so žalobkyňou. Závodná organizácia PŠaV pri ZŠ Nám. L. Novomeského 2 dňa 30.6.2011 písomne oznámila, že prerokovala žiadosť riaditeľky žalovanej a berie na vedomie rozviazanie pracovného pomeru so žalobkyňou z dôvodu vážneho porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 Zák. práce bod b/ a upozornila na dodržanie časovej následnosti pri korešpondencii so zamestnancom. Žalovaná dňa 30.6.2011 skončila pracovný pomer so žalobkyňou okamžite podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny - požitia alkoholu počas pracovnej doby dňa 15.6.2011, kedy dychovou skúškou bol zistený obsah alkoholu v dychu žalobkyne v hodnote 0,11 promile s tým, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou bolo prerokované závodnou organizáciou odborového zväzu PŠaV pri ZŠ Nám. L. Novomeského 2 dňa 29.6.2011. Žalovaná doručila okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyni doporučenou zásielkou podanou na Pošte 1 pod podacím číslom XXXXXXXX I.. Z podpisovej listiny doručenej zo Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 1.7.2011 mal súd za preukázané, že žalobkyňa prevzala predmetnú zásielku do vlastných rúk dňa 1.7.2011 a prevzatie potvrdila vlastnoručným podpisom. Pokiaľ ide o splnenie formálnych podmienok okamžitého skončenia pracovného pomeru súd prvej inštancie dospel k záveru, že tieto boli naplnené. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané žalovanou žalobkyni dňa 30.6.2011 v písomnej forme, toto jej bolo doručené dňa 1.7.2011 do vlastných rúk. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol riadne skutkovo vymedzený podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Tento dôvod bol skutkovo vymedzený tak, že išlo o požitie alkoholu počas pracovnej doby dňa 15.6.2011, ktoré bolo zistené dychovou skúškou v hodnote 0,11 promile alkoholu a okamžité skončenie pracovného pomeru bolo riadne prerokované so zástupcami zamestnancov. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že okamžité skončenie pracovného pomeru jej nebolo doručené, nakoľko ho mala prevziať jej matka, súd prvej inštancie mal za jednoznačne preukázané, že žalovaná doručila okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyni zásielkou podanou na pošte Košice I dňa 30.6.2011 pod č. XXXXXXXXSK a žalobkyňa vlastnoručným podpisom potvrdila na podpisovej listine Slovenskej pošty a.s. vlastnoručné prevzatie zásielky dňa 1.7.2011. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo riadne prerokované so zástupcami zamestnancov, keďže závodná organizácie PŠaV pri ZŠ Nám. L. Novomeského 2, Košice toto neprerokovala, iba odpovedala žalovanej, že rozviazanie pracovného pomeru berie na vedomie, súd prvej inštancie z dôkazov pred ním vykonaných mal za preukázané, že žalovaná listom zo dňa 29.6.2011 požiadala zástupcov zamestnancov žalovanej ZO PŠaV pri ZŠ Nám. L. Novomeského dňa 29.6.2011 o prejednanie okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce so žalobkyňou. Predseda ZO K.. I. P. prevzala predmetnú žiadosť a vlastnoručne podpísala jej prevzatie, pričom závodná organizácia odborového zväzu žalovanej listom zo dňa 30.6.2011 oznámila žalovanej, že prerokovala žiadosť a berie na vedomie rozviazanie pracovného pomeru so žalobkyňou z dôvodu vážneho porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 písm. b/ Zákonníka práce. Súd prvej inštancie tak mal za jednoznačne preukázané, že žalovaná pred doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru predaním výpovede žalobkyni dňa 29.6.2011 požiadala závodnú organizáciu odborového zväzu o prejednanie takéhoto skončenia pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce so žalobkyňou, že závodná organizácie žalovanej dňa 30.6.2011 aj prerokovala žiadosť žalovanej a túto zobrala na vedomie. V žiadosti o prejednanie okamžitého skončenia pracovného pomeru je uvedený dôvod

okamžitého skončenia, jeho skutkové vymedzenie a sú citované príslušné ustanovenia Zákonníka práce, pričom z odpovede na žiadosť vyplýva, že závodná organizácie túto žiadosť aj prerokovala a zobrala na vedomie. Z odpovede je tiež zrejmé, že došlo k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa ust. § 68 písm. b/ Zákonníka práce, preto ani tieto námietky žalobkyne súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné. Potom, ako súd prvej inštancie zistil, že boli splnené všetky formálne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, zameral dokazovanie na zistenie, či sa žalobkyňa dopustila porušenia pracovnej disciplíny uvedeného ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru a či toto porušenie bolo takej intenzity, ktorá by odôvodňovala skončiť pracovný pomer so žalobkyňou okamžite. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že u žalobkyni bol na základe dychovej skúšky uskutočnenej dňa 15.6.2011 zistený obsah alkoholu 0,11 promile, ktorú skutočnosť mal jednoznačne preukázanú z protokolu zo dňa 15.6.2011, z ktorého vyplynulo, že o 12,00 hod. v predmetný deň uskutočnil zamestnanec BOZP X.. Q. T. u žalobkyne dychovú skúšku s výsledkom skúšky 0,11 promile, pričom sama žalobkyňa vlastnoručným podpisom potvrdila výsledok tejto dychovej skúšky. Tiež mal za preukázané, že dychová skúška u žalobkyne bola vykonaná o 12,00 hod., pričom riaditeľke žalovanej o 8,00 hod. oznámili dve zamestnankyne, že zo žalobkyne cítiť alkohol. Žalovaná mala na zabezpečenie dychovej skúšky uzavretú zmluvu s Bytovým podnikom Mesta Košice, ktorý disponoval prístrojom na realizáciu dychovej skúšky, táto bola vykonaná až o 12,00 hod. potom, čo sa zamestnankyňa zmluvného subjektu dostavila k žalovanej. Pokiaľ ide o preukázanie prítomnosti alkoholu v dychu žalobkyne, vykonaným dokazovaním nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne, že v predmetný deň alkoholické nápoje nepožívala, keď tvrdila, že výsledok dychovej skúšky mohol byť spôsobený liekmi, ktoré pravidelne užívala, že v predmetný deň užila kvapky proti kašľu Bromhexin v čase, keď bola vykonaná dychová skúška a ráno pred nástupom do práce si dala jedno nealkoholické pivo Birell. Vo svojej výpovedi žalobkyňa uviedla, že ráno dopila nealkoholické pivo Birell, zjedla lečo, prišlo jej zle, preto si dala na lyžičku cukor s alpou a užila Bromhexin 25 kvapiek, pred obedom opäť užila 25 kvapiek lieku Bromhexin a ďalšie lieky s tým, že skutočnosť, že užila pivo Birell oznámila pred dychovou skúškou p. I. a p. Š.. Žalobkyňa namietala, že žalovaná nepreukázala originál protokolu o vykonaní dychovej skúšky, že dychovú skúšku vykonala prístrojom, ktorého sériové číslo, certifikát a kalibráciu žalovaná nevedela predložiť, namerané výsledky sú zmätočné, keďže žalovaná a ani svedkovia nevedeli preukázať, v akých merných jednotkách dychový prístroj meral a že pri vykonaní dychovej skúšky bolo namerané neznáme množstvo alkoholu aj u iného zamestnanca p. C., u ktorej bol výsledok vyhodnotený ako následok užívania liekov bez napomenutia. Žalovaná teda podľa žalobkyne postupovala diametrálne odlišne u žalobkyni a u inej zamestnankyni a bezodkladná návšteva lekárskeho zariadenia nemôže byť zo strany žalovanej vyhodnotená ako opustenie pracoviska bez vedomia a dokázania svojej neviny. Pokiaľ ide o hodnovernosť nameraných výsledkov a námietky ohľadne dychového prístroja, aj keď žalovaná predložila len fotokópiu protokolu, z výpovede svedkýň K.. U. I. - štatutárneho zástupcu žalovanej v čase dychovej skúšky a z výpovede svedkyne X.. Q. T. mal súd prvej inštancie za preukázané, že fotokópia protokolu zo dňa 15.6.2011 sa stotožňuje s originálom, ktorý vypísala svedkyňa X.. Q. T.. Aj keď na protokole chýba číslo protokolu, ide len o formálny nedostatok, ktorý nemôže spôsobiť spochybnenie ďalších výsledkov uvedených v tomto protokole, ktorého hodnovernosť potvrdili svedkovia prítomní pri vykonávaní dychovej skúšky. Z protokolu vyplýva, že bol použitý dychový tester BrAC-4.0 a aj keď sa svedkyňa X.. Q. T. nevedela jednoznačne vyjadriť k predmetnému prístroju a k merným jednotkám, tieto rozpory boli odstránené výsluchom svedka X.. H. a oboznámením technických údajov predmetného dychového prístroja BrAC-4.0, z ktorých vyplynulo, že zmluvný subjekt, ktorý mal vykonávať pre žalovanú dychové skúšky ku dňu 15.6.2011 disponoval iba jedným prístrojom, ktorým boli vykonávané dychové skúšky, že tento prístroj meral v jednotkách miligram/liter, ktorý v zmysle priloženej tabuľky prepočítali na promile a tento údaj sa zapisoval do formulára protokolu, ktorý bol súčasťou prístroja. Po odstránení vyššie uvedených rozporov súd prvej inštancie dospel k záveru, že dychová skúška bola vykonaná prístrojom BrAC-4.0 a že u žalobkyne bola zistená prítomnosť alkoholu 0,11 promile v dychu, pričom sama žalobkyňa tento výsledok na protokole aj podpísala. K námietkam žalobkyne, že pozitívny výsledok dychovej skúšky bol spôsobený požitím nealkoholického piva Birell, kvapiek proti kašľu Bromhexin a jednej lyžičky alpy ráno súd prvej inštancie uzavrel, že táto obrana je účelová. Okrem samotného tvrdenia, ktoré bolo v žalobe a v samotnej výpovedi rozporné, keď žalobkyňa v žalobe uviedla len požitie kvapiek proti kašľu s tým, že ráno si dala jedno nealkoholické pivo Birell a vo výpovedi uviedla, že dopila nealkoholické pivo Birell, požila kvapky proti kašľu Bromhexin a jednu lyžičku alpy na cukre proti bolesti žalúdka, tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala. Tvrdenie, že požila kvapky Bromhexin preukázať nevedela a pravdivosť tohto tvrdenia nevyplýva ani zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne z predmetného obdobia, z ktorého vyplynulo, že kašeľ bol diagnostikovaný u žalobkyne naposledy

6.4.2011, ďalšie návštevy u lekára boli dňa 15.4.2011, 18.4.2011, 2.5.2011, 24.5.2011 a 15.6.2011 s tým, že žalobkyňa navštívila ošetrujúceho lekára z dôvodu reaktívneho subdepresívneho stavu a hypertenzie na psychogénnom podklade. Od posledného záznamu 6.4.2011, kde bol diagnostikovaný kašeľ, sa nenachádza žiadny údaj o tom, že by žalobkyňa trpela na kašeľ. Od 15.4.2011 do 15.6.2011 navštívila lekára z dôvodu reaktívneho subdepresívneho stavu a zvýšeného krvného tlaku 5 x. Žalobkyňa teda žiadnym spôsobom nepreukázala, že by v čase dychovej skúšky bol spôsobený pozitívny výsledok požitím kvapiek Bromhexin, prípadne užitím iných liekov. Svedkyne K.. U. I. a ani p. X.. Q. T., ktoré boli prítomné pri vykonaní dychovej skúšky nepotvrdili, že by pri dychovej skúške žalobkyňa oznámila, že vypila pivo Birell. Za bezpredmetné považoval súd prvej inštancie doplniť dokazovanie na vplyv použitia lieku Bromhexin na výsledok dychovej skúšky. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa bola žalovanou vyzvaná, aby sa podrobila krvnej skúške na potvrdenie, prípadne vyvrátenie prítomnosti alkoholu v krvi. Žalobkyňa s vykonaním krvnej skúšky v zmluvnom zariadení žalovanej súhlasila, pričom bola vyzvaná, aby počkala na šoféra, ktorý ju odvezie na túto krvnú skúšku. Žalobkyňa tvrdila, že štatutárna zástupkyňa žalovanej riaditeľka K.. U. I. na ňu kričala, že sa rozčúlila, že jej prišlo zle a preto musela navštíviť lekára. Z vykonaného dokazovania však mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa opustila pracovisko žalovanej bez absolvovania krvnej skúšky a navštívila svojho ošetrujúceho lekára o 12,55 hod., že jej boli namerané vysoké hodnoty krvného tlaku, pričom zo záznamu z 15.6.2011 o 12,55 hod. vyplýva, že uviedla, že na ňu v škole kričala riaditeľka, že požila alkoholické nápoje. Aj keď z lekárskej dokumentácie žalobkyne jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa prišla do ambulancie výrazne rozčúlená a boli jej namerané vysoké hodnoty krvného tlaku, z lekárskej dokumentácie nevyplynulo, že by stav žalobkyne bol životu ohrozujúci, že by ošetrujúci lekár navrhol hospitalizáciu, preto súd prvej inštancie nemal za preukázané, že žalobkyňa pred svojim odchodom k ošetrujúcemu lekárovi nemohla túto skutočnosť oznámiť žalovanej a navyše pokiaľ po odchode žalovanej ošetrujúceho lekára napriek skutočnosti, že mala absolvovať odber krvi navštívila, mala ho požiadať o odber krvi, čo však neurobila. Vzhľadom na všetky tieto zistenia dospel súd prvej inštancie k záveru, že u žalobkyne bola dychovou skúškou dňa 15.6.2011 zistená prítomnosť alkoholu vo výške 0,11 promile. Ďalej súd prvej inštancie skúmal, či takéto porušenie pracovnej disciplíny je závažným porušením. Zistil, že podľa pracovného poriadku žalovanej sa za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré môže zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď, resp. skončiť pracovný pomer okamžite považuje aj vykonávanie práce alebo nástup do zamestnania pod vplyvom alkoholu. S poukazom na ustálenú judikatúru súdov SR dospel k záveru, že vzhľadom na charakter práce, ktorú vykonávala žalobkyňa, na osobu žalobkyne a rozhodujúce okolnosti nebolo možné od žalovanej spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnávala. Žalobkyňa vykonávala funkciu učiteľky druhého stupňa základnej školy a pri úvahe o možnosti tolerancie požitia alkoholu, a to čo i len stopového množstva pri výkone zamestnania vychádzal z toho, že je to vylúčené. Pokiaľ ide o výkon zamestnania žalobkyne ako učiteľky žiakov druhého stupňa, t.j. detí vo veku od 10 do 15 rokov je podľa názoru súdu prvej inštancie požitie akéhokoľvek množstva alkoholu absolútne neakceptovateľné. Pracovnou náplňou zamestnania učiteľa nie je len mechanické odovzdávanie vedomostí žiakom, ale aj pedagogická činnosť, t.j. výchovný vplyv na zdravý duševný rozvoj osobnosti dieťaťa, ako aj zodpovednosť za život a zdravie zverených žiakov. Je preto absolútne neprípustné, aby deti, ktoré sú v životnej etape rozvoja svojej osobnosti v čase budovania morálnych vzorov vychovával učiteľ, ktorý požíva alkoholické nápoje. Je všeobecne známe, že účinkom požitia alkoholu je zníženie zábran, ovplyvnenie odhadu, v dôsledku čoho by okrem negatívneho vplyvu na rozvoj osobnosti detí mohlo dôjsť aj k ohrozeniu ich života a zdravia. Súd prvej inštancie prihliadol aj na osobu žalobkyne, na jej doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny a zistil, že u žalobkyne bol už pred dychovou skúškou dňa 15.6.2011 zistený obsah alkoholu v krvi predchádzajúcou štatutárnou zástupkyňou - riaditeľkou W.. Ľ. F.Č.. Sama žalobkyňa priznala, že v roku 2005 alebo v roku 2006 bola vyzvaná na dychovú skúšku, pričom výsledok bol pozitívny. Skutočnosť, že výsledok predchádzajúcej dychovej skúšky bol u žalobkyni pozitívny potvrdil aj svedok X.. H. s tým, že po zmene štatutárneho zástupcu sa záznam o dychovej skúške stratil. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie výpoveď predchádzajúcej štatutárnej zástupkyne W.. Ľ. F., ktorá uviedla, že predchádzajúca dychová skúška u žalobkyne bola negatívne, považoval za nedôveryhodnú. Pri skúmaní plnenia povinností zo strany žalobkyne prihliadol na listinné dôkazy predložené žalovanou, a to sťažnosti a vyjadrenia rodičov žiakov, z ktorých mal za preukázané, že títo sa sťažovali viacnásobne na žalobkyňu, na jej vzťah k deťom, na jej striedavé nálady a údajný sklon k požívaniu alkoholu, obťažovanie rodičov, v dôsledku čoho bola žalobkyňa opakovane žalovanou upozornená na potrebu prehodnotenia svojho správania a upozornená na možnosť odňatia nárokovateľnej zložky mzdy, ako aj pôsobenia ako triednej učiteľky. Pokiaľ ide o čas vykonania dychovej skúšky súd prvej inštancie uviedol, že k dychovej skúške došlo v priebehu

vyučovacej hodiny, ktorá trvá 45 minút, t.j. k požitiu alkoholu muselo dôjsť najneskôr pred začatím príslušnej vyučovacej hodiny, v okamihu dychovej skúšky už došlo k odbúraniu určitej hladiny alkoholu v krvi, pričom priemerný metabolizmus dospelého človeka odbúra 8,5 gramov alkoholu za hodinu, t.j. asi tretinu piva, pol pohára tvrdého alkoholu, pričom 0,5 promile možno dosiahnuť už pri vypití približne 1 litra 10°C piva, 3/4 litra 12°C piva, 0,6 dcl liehoviny alebo 3 dcl vína. Obrana žalobkyne, že pozitívny výsledok dychovej skúšky bol zistený aj u inej zamestnankyne a žalovaná voči nej nevyvodila žiadny postih je bezpredmetná, nakoľko z výpovedí svedkov vyplynulo, že výsledok dychovej skúšky u tejto inej zamestnankyne bol 0,01 mg/liter, čo je v zmysle vyjadrenia svedka X.. H. povolená tolerancia, teda do 0,03 mg/liter. S prihliadnutím na všetky okolnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že konanie žalobkyne, a to požitie alkoholických nápojov počas pracovnej doby, je závažným porušením pracovných povinností, ktoré odôvodňovalo zo strany žalovanej ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou okamžite. Pokiaľ teda bol zo strany žalobkyne ukončený pracovný pomer so žalovanou dňa 30.6.2011 okamžite, takýto postup bol dôvodný a z rovnakých dôvodov žalobu žalobkyne o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamietol vrátane návrhu na určenie, že pracovný pomer naďalej trvá a nároku žalobkyne na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru.

3. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, podrobne vyčíslených v napadnutom rozsudku, pričom na ich náhradu zaviazal neúspešnú žalobkyňu.

4. Pri priznaní trov právneho zastúpenia vychádza z ich vyčíslenia právnym zástupcom žalovanej, ktoré žiadal za 1/ prevzatie a prípravu 19.9.2012, 2/ konanie pred súdom 20.9.2012, 3/ poradu s klientom dňa 23.11.2012 vo veci podania na súd, 4/ písomné podanie na súd 11.12.2012, 5/ poradu s klientom pred HP o ďalšom postupe vo veci 7.1.2013, 6/ písomné podanie na súd 7.1.2013, 7/ poradu s klientom pred HP dňa 3.4.2013, 8/ konanie pred súdom 4.4.2013, 9/ poradu s klientom vo veci podania na súd 9.4.2013, 10 písomné podanie na súd 9.4.2013, 11/ poradu s klientom pred HP vo veci dňa 12.6.2013, 12/ konanie pred súdom 19.6.2013, 13/ poradu s klientom vo veci 1.7.2013, 14/ písomné podanie na súd 22.7.2013, 15/ poradu s klientom pred HP vo veci dňa 7.10.2013, 16/ konanie pred súdom 16.10.2013, 17/ poradu s klientom dňa 6.2.2014 pred HP vo veci, 18/ konanie pred súdom 19.2.2014, 19/ poradu s klientom dňa 26.3.2014, 20/ písomné podanie na súd dňa 17.4.2014, 21/ písomné podanie na súd 15.5.2014, 22/ poradu s klientom dňa 1.10.2014, 23/ účasť na konaní pred súdom 2.10.2014, 24/ konanie pred súdom dňa 15.1.2015, 25/ poradu s klientom dňa 23.1.2015, 26/ písomné podanie na súd 7.4.2015, 27/ konanie pred súdom dňa 9.4.2015, spolu vo výške 1.274,53 eur. Súd prvej inštancie posúdil účelnosť vynaložených trov konania a dospel k záveru, že účelne vynaloženými trovami konania boli podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb za tieto úkony: 1/ prevzatie, príprava zastúpenia 19.9.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl. účinnej ku dňu podania návrhu vo výške 58,69 eur, 2/ účasť na pojednávaní dňa 20.9.2012 vo výške 58,69 eur, 3/ porada s klientom 3.4.2013 z dôvodu zmeny štatutárneho zástupcu žalovaného v trvaní 1 hod. 15 min. podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. vo výške 2/3 základnej sadzby, t.j. 40,04 eur, 4/ účasť na pojednávaní dňa 4.4.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl. vo výške 60,07 eur, 5/ písomné podanie na súd 9.4.2013 - návrh na vykonanie dokazovania vo výške 60,07 eur, 6/ účasť na pojednávaní dňa 19.6.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl. vo výške 60,07 eur, 7/ účasť na pojednávaní dňa 16.10.2013 podľa § 13a/ ods. 1 písm. c/ cit. vyhl. vo výške 60,07 eur, 8/ účasť na pojednávaní dňa 9.2.2014 vo výške 1/4 podľa § 13a/ ods. 4 cit. vyhl., pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci vo výške 15,02 eur, 9/ účasť na pojednávaní dňa 2.4.2014 vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 13a/ ods. 4 cit. vyhl., keďže pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci vo výške 15,02 eur, 10/ účasť na pojednávaní dňa 15.1.2015 podľa § 13a/ ods. 1 písm. d/ cit. vyhl. vo výške 64,53 eur, 11/ porada s klientom podľa § 13a/ ods. 2 cit. vyhl. kratšiu ako 1 hodina vo výške 32,26 eur, 12/ písomné podanie na výzvu súdu dňa 7.4.2015 podľa § 13a/ ods. 1 písm. c/ cit. vyhl. vo výške 64,53 eur, 13/ účasť na pojednávaní dňa 9.4.2015 podľa § 13a/ ods. 1 písm. d/ cit. vyhl. vo výške 64,53 eur a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. za 2 úkony za rok 2012 2x 7,63 eur, 5x 7,81 eur za úkony za rok 2013, 2x 8,04 eur za 2 úkony za rok 2014 a 4x 8,39 eur za 4 úkony za rok 2015. Spolu trovy právneho zastúpenia činia takto priznal vo výške 771,42 eur. Právny zástupca žalovanej uplatnil trovy právneho zastúpenia za 27 úkonov právnej služby. Súd mu priznal účelne vynaložené trovy za 13 úkonov právnej služby. Nepriznal žalovanej odmenu za poradu s klientom dňa 23.11.2012, keďže k prevzatiu právnej služby došlo 19.9.2012, dňa 20.9.2012 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 4.4.2013 a to vzhľadom na časový odstup od prevzatia, prípravy zastúpenia, účasti na súdnom pojednávaní, na ktorom bol zúčastnený aj štatutárny zástupca

žalovanej. Preto nepovažoval poradu s klientom v tomto štádiu konania za účelnú. Súd prvej inštancie ďalej nepriznal právnemu zástupcovi žalobkyne odmenu za poradu s klientom 9.4. a poradu s klientom 12.6., 1.7., 7.10., 6.2.2012, 26.3.2014, 1.10.2014 z dôvodu, že predmetné úkony právnej služby nie je možné považovať za účelné z dôvodu, že k ním došlo po každom nasledujúcom súdnom pojednávaní, resp. pred súdnymi pojednávaniami, pričom na pojednávaniach od 19.6.2013 sa ani raz nezúčastnil štatutárny zástupca žalovanej, pričom z obsahu zápisníc jednotlivých pojednávaní vyplýva, že dôvodom predmetných porád s klientom bolo oboznámenie skutočností, ktoré boli predmetom pojednávania a ktoré súd považoval za potrebné preukázať, pričom vzhľadom na neprítomnosť štatutárneho zástupcu žalovanej, ktorý mal priame vedomosti o uvedených skutočnostiach, nebolo možné na predmetných pojednávaniach tieto skutočnosti objasniť. Pokiaľ ide o počet porád s klientom, ktoré súd považoval za účelné a a za tieto odmenu priznal, bola to porada s klientom po zmene štatutárneho zástupcu žalovanej 3.4.2013 a porada s klientom dňa 23.1.2015 pred ukončením dokazovania. Súd ďalej nepriznal odmenu za uplatnené písomné podanie 11.12.2012, pričom išlo o písomné podanie vyhotovené 30.11.2012, doručené súdu 13.12.2012 a obsahovalo vyjadrenie a návrh na doplnenie dokazovania, ktoré bolo možné vzniesť na predchádzajúcom pojednávaní 20.9.2012, prípadne na pojednávaní dňa 4.4.2013. Súd ďalej nepriznal žalovanej odmenu za poradu s klientom dňa 7.1.2013 a 3.4.2013, keďže medzi posledným pojednávaním a touto poradou nebol vykonaný žiadny úkon, neuskutočnilo sa žiadne pojednávanie. Súd ďalej nepriznal odmenu za úkon - písomné podanie na súd dňa 22.7.2013, keďže nešlo o vyjadrenie vo veci na výzvu súdu. Súd na pojednávaní dňa 19.6.2013 vyzval právneho zástupcu žalovanej, aby predložil originál protokolu z kontroly a zmluvy, ktoré má uzatvorené s Bytovým podnikom mesta Košice a obsahom tohto podania bolo oznámenie o doručení uvedených listín. Ďalej súd nepriznal náhradu trov konania za úkon - písomné podanie na súd zo dňa 14.4.2014 doručené 17.4.2014, keďže nešlo o vyjadrenie vo veci samej na výzvu súdu, rovnako ako za vyjadrenie zo dňa 15.5.2014.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedla, že v priebehu konania poukazovala na to, že dychová skúška, ktorej výsledok bol podkladom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, bola vykonaná neodborne a jej výsledok bol pochybný. Pri dychovej skúške bol nameraný alkohol aj ďalšej zamestnankyni, pričom žalovaná voči nej nevyvodila žiadne závery, t.j. nedala jej upozornenie pre porušenie pracovnej disciplíny, ani s ňou neskončila pracovný pomer. Tieto tvrdenia žalobkyňa oprela o výpoveď svedkyne p. X.. Q. T., bezpečnostného technika, ktorá vykonávala dychovú skúšku, ako aj zo zápisu o protokole. Poukázala na to, že svedkyňa Q. T. na začiatku svojej svedeckej výpovede tvrdila, že žalobkyňa nafúkala nad 1 promile a už na prvý pohľad bolo podľa nej vidno, že má problém s alkoholom a preto musela nafúkať. Pri svojej svedeckej výpovedi však nevedela v akých jednotkách meria prístroj na meranie alkoholu v dychu, t.j. či mg/liter alebo promile. Podľa názoru odvolateľky nesprávny bol postup súdu prvej inštancie, pokiaľ takýto rozpor vo výpovedi tejto svedkyne odstránil výpoveďou X.. H., ktorý uviedol ako zvyčajne prebiehali dychové skúšky na alkohol, nebol však prítomný pri konkrétnej dychovej skúške. Nemôže byť preto prijatý názor, že rovnaký postup dodržala aj X.. Q. T., čím by sa mala odstrániť zmätočnosť jej konania. Výpoveď svedkyne X.. Q. T. bola podľa názoru odvolateľky tendenčná. Ak vychádzal z tvrdenia, že prepočítala prístrojom namerané jednotky na 0,11 promile tak, ako je vykonaný zápis, tak bola nameraná hodnota 0,05 mg/liter. Takáto koncentrácia etanolu v dychu sa považuje za nevýznamnú a nemôže spôsobiť stav, keď „už na prvý pohľad je na niekom vidno, že má problém s alkoholom“. Je výrazný rozdiel medzi 1,00 promile alkoholu a 0,11 promile alkoholu. Ak si bezpečnostná technička mýli takéto hodnoty je sporné, čo vlastne merala a ako. Žiadna opakovaná dychová skúška vykonaná nebola. Nie je tak žiadnym spôsobom preukázané, či prítomnosť alkoholu mala stúpajúcu hodnotu alebo klesajúcu, alebo či naozaj bola. Navyše žalovaná a ani bezpečnostný technik nevedeli preukázať, že prístroj bol v čase, kedy sa ním vykonávali merania, certifikovaný. Nameraná hladina alkoholu je vzhľadom na spornosť originality a certifikovanosti prístroja sporná. Navyše žalovaná nepreukázala ani originál protokolu z vykonanej dychovej skúšky a vychádzalo sa len z upravovanej kópie protokolu. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru je vykonávanie práce pod vplyvom alkoholu, preto žalovaná bola povinná relevantnými dôkazmi preukázať, že u zamestnanca bola nameraná koncentrácia etanolu v dychu, v akej hodnote, akými meracími prístrojmi, či koncentrácia etanolu mala stúpajúcu alebo klesajúcu hodnotu a originály dôkazov. Nič z toho však žalovaná nepreukázala. Akékoľvek domnienky o tom, akú mala žalobkyňa koncentráciu etanolu v dychu a či to bolo toľko, koľko nameral prístroj, alebo toľko, ako žalovaná prepočítala alebo či prístroj meral správne a bol certifikovaný, nemôžu byť dané na ťarchu žalobkyni. Na dôvažok, pred samotným fúkaním sa nikto nezaujímal, či žalobkyňa užíva nejaké lieky, či jedla alebo požila potraviny, ktoré

môžu ovplyvniť výsledok dychovej skúšky. Je zarážajúce, že v tom čase riaditeľka školy K.. U. I. pri inej zamestnankyni, pri ktorej bola rovnako zistená prítomnosť alkoholu, toto jednoducho pripísala na vrub užívaniu liekov. Podľa názoru odvolateľky v konaní nebola preukázaná prítomnosť alkoholu 0,11 promile a to aj tým, že žalobkyňa opustila pracovisko žalovanej bez absolvovania krvnej skúšky. Nemôže byť dané na ťarchu žalobkyne, že nepožiadala svojho ošetrujúceho lekára o vykonanie krvnej skúšky na prítomnosť alkoholu, ak táto povinnosť nebola nikde stanovená. Žalobkyňa preukázala, že bolo bežné, že ak učiteľ nemal vyučovacie hodiny, mohol opustiť pracovisko. Vedela, že nepožívala alkoholické nápoje. Ak by si bola vedomá ich požitia, tak by nebola podpísala súhlas s tým, že pôjde na odber krvi. Od začiatku roku 2011 mala žalobkyňa mala problémy s vysokým krvným tlakom a viackrát navštívila z toho dôvodu aj svojho lekára. Bola jej predpísaná medikamentózna liečba. Priebeh dychovej skúšky a najmä jej záver, kedy jej oznámili, že je pozitívny výsledok a následná prudšia komunikácia s riaditeľkou žalovanej spôsobili u žalobkyne nevoľnosť. Žalobkyňa z obavy o svoj život, keď jej prišlo nevoľno, navštívila lekára. Tu jej bola poskytnutá okamžitá lekárska pomoc a následne uznaná za práceneschopnú. Nemožno uzavrieť, že pokiaľ nebola hospitalizovaná, jej zdravotný stav nebol život ohrozujúci. Ak by jej zdravotný stav bol dobrý, nebol by dôvod zo strany lekára poskytnúť jej lekársku pomoc a následne ju uznať za práceneschopnú. Súd neprihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa mala vysoký krvný tlak, na ktorý sa aj liečila v dobe pred vykonaným dychovej skúšky. Je viac ako zrejmé, že žalobkyňa poznajúc svoje zdravotný stav potom, čo sa zle cítila, okamžite navštívila svojho lekára, ktorý jej okamžite poskytol zdravotnú pomoc. Nepodrobenie sa krvnej skúške tak nebolo úmyslom žalobkyne, ale bolo vyvolané akútnym zdravotným stavom. Poukázala na to, že sťažnosť, ktorú napísali rodičia v 5.C triedy doručenú dňa 13.6.2011 žalovanej, bola podpísaná triednou dôverníčkou Ľ. S.. Nebola jednoznačným prejavom vôle všetkých rodičov. Časť rodičov triedy nesúhlasila s týmto písomným podaním, dokonca potvrdili, že vopred vôbec neboli informovaní o spísaní žiadosti. Predložený dôkaz je potrebné považovať za neobjektívny. Súd nesprávne vyhodnotil intenzitu porušenia pracovnej disciplíny z dôvodu, že nevychádzal z relevantných dôkazov, ktoré by exaktne preukázali prítomnosť alkoholu u žalobkyne. Tým nebol naplnený ani dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania vytkla súdu prvej inštancie, že neprihliadol na ust. § 150 O.s.p. Žalobkyňa po ukončení pracovného pomeru bola práceneschopná, následne bola evidovaná na úrade práce a pracovala len krátku dobu. Toho času je žalobkyňa v hmotnej núdzi a je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi vo výške 117,40 eur. Nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Žalobkyňa nemá iný zdroj príjmu, žije sama a z tejto pomoci si musí hradiť všetky svoje potreby, ako aj lieky a zdravotné pomôcky, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie jej zdravia. Prípadné zaplatenie trov konania žalovanej sú pre žalobkyňu život ohrozujúce, ba priam likvidačné.

6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. K námietkam žalobkyne uviedla, že sú nedôvodné a súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam napriek účelovým a zavádzajúcim tvrdeniam žalobkyne, ktorá predkladala v priebehu celého konania. Nesúhlasí ani s aplikáciou ust. § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania aj z toho dôvodu, že súd prvej inštancie nepriznal žalovanej všetky vyúčtované trovy. V danej veci nejde o výnimočný prípad, ktorý by zakladal dôvod pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne voči výroku vo veci samej nie je opodstatnené a voči výroku o trovách konania opodstatnené je.

8. Rozsudok je vo veci samej vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.8.2016 o 9,15 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 227/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 15.8.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP.

10. Žalobkyňa namieta odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, h/ , teda že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace právo v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani žiadnej vady konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

13. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 .

14. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalobkyňou v odvolaní. Žalobkyňa pritom uvádza skutočnosti, ktoré uviedla už pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci samej. Odvolacie námietky preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

15. K odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné:

16. Podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 30.6.2011 zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

17. V konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je v prvom rade potrebné posúdiť formálne náležitosti tohto právneho úkonu (forma, doručenie, určitosť prejavu, dodržanie lehôt, atď.), až následne jeho materiálne náležitosti (existenciu použitého dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru).

18. Formálne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru neboli v odvolaní namietané, pričom odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že tieto sú v danej veci naplnené.

19. Žalobkyňa v odvolaní namietala posúdenie materiálnych náležitostí okamžitého skončenia pracovného pomeru, t.j. že neexistoval zákonný dôvod pre skončenie pracovného pomeru takouto formou v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, keď tvrdila, že žalovaná nepreukázala, že by sa dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny tak, ako je toto uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru. Zároveň v odvolaní namietala, že v danej veci súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil intenzitu porušenia pracovnej disciplíny.

20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná v konaní preukázala, že žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu závažným spôsobom tým, že dňa 15.6.2011 plnila pracovné povinnosti pod vplyvom alkoholu. Takýto záver vyplynul z výsledkov vykonaného dokazovania.

21. S námietkami žalobkyne, že dychová skúška bola vykonaná neodborne a jej výsledok je pochybný, sa vyporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania sa súd prvej inštancie správne vyporiadal s pochybnosťami žalobkyne ohľadom originality a certifikovanosti prístroja. Ako vyplynulo z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie dychovú skúšku na prítomnosť alkoholu vykonala žalovaná cestou zmluvného partnera

- Bytového podniku mesta Košice, s.r.o., ktorý tieto skúšky vykonával certifikovaným prístrojom, ciachovaným 1 x ročne, ako vyplynulo z výpovede svedka X.. C. H., ktorý vykonával činnosti týkajúce sa bezpečnosti ochrany zdravia pri práci. Námietky žalobkyne, spochybňujúce odbornosť vykonanej skúšky zostali v hypotetickej rovine, keďže žiaden z dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie neviedol k záveru o spochybnení odbornej stránky vykonanej skúšky. Pochybnosti v tomto smere mohla včas odstrániť samotná žalobkyňa požiadaním o opakovanú dychovú skúšku, prípadne vykonaním krvnej skúšky, čo však neurobila. Samotná tá skutočnosť, že žalovaná v súdnom spore nepredložila

originál protokolu z vykonanej dychovej skúšky nespochybňuje skutkové závery vyvodené z kópie tohto protokolu za situácie, keď dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie neviedli k záveru o pochybnostiach o tomto vykonanom dôkaze.

22. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že požitie alkoholu počas pracovnej doby žalobkyňou v nameranom množstve je závažným porušením pracovnej disciplíny.

23. V zmysle § 12 ods. 2 písm. k/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnanec povinný nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov a nenastupovať pod ich vplyvom do práce.

24. Zamestnávateľ je oprávnený túto povinnosť zamestnanca kontrolovať v súlade s § 9 ods. 1 písm. b/ tohto zákona. Ten ustanovuje, že zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných zdravotných postupov, najmä kontrolovať, či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok a či dodržiava zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa.

25. § 12 ods. 3 cit. zákona ustanovuje výnimku zo zákazu požívania alkoholu. Tá sa týka úzkeho okruhu zamestnancov - tých, ktorí firmu reprezentujú alebo tých, ktorí majú špecializované profesie (napr. degustátorov).

26. S prihliadnutím na prax súdov za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje požívanie alkoholu na pracovisku alebo nástup do práce pod vplyvom alkoholu, pričom požívanie alkoholických nápojov na pracovisku alebo počas pracovného času aj v menšom množstve môže byť považované za porušovanie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom a môže byť aj dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Pri kontrolách na alkohol je dôležitá vizuálna kontrola zamestnancov, avšak pri podozrení alebo probléme s požívaním alkoholu na pracovisku je namieste vykonanie kontroly dychovou skúškou, prípadne vyšetrenie krvi alebo moču, ktoré sú pri pracovno-právnom spore najpreukázateľnejšie.

27. Zákon nestanovuje presný postup zamestnávateľa pri kontrole zamestnanca, či nie je pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok, rovnako ako nestanovuje ani toleranciu na pozitívny výsledok skúšky na prítomnosť alkoholu.

28. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť však toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie) je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. 1 písm. b/ a § 63 ods. 1 písm. e/, časť vety pred bodkočiarkou Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať.

29. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu zamestnanca za porušenie pracovnej disciplíny podľa ustálenej súdnej praxe je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo. Ovplyvňujú ho aj dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, a to, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu, alebo aký malo dopad na iných zamestnancov a podobne. Pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny súd prihliada na špecifiká konkrétneho prípadu. Tým, ako určité konanie zamestnanca hodnotí sám zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo inom internom predpise, nie je súd viazaný.

30. Súd prvej inštancie v predmetnej veci pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou vykonal rozsiahle dokazovanie a konanie žalobkyne vyhodnotil zo všetkých horeuvedených hľadísk, rozhodných pre posúdenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Zistené skutkové závery analyzoval na podmienky konkrétneho prípadu i osobu žalobkyne ako zamestnankyne a to aj z hľadiska jej pracovného zaradenia ako učiteľky a vec aj správne právne posúdil.

31. Jedným z rozhodujúcich kritérií podľa súdnej praxe pre hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny je aj samotná osoba zamestnanca a jej doterajší postoj k plneniu pracovných povinností. Správne súd prvej inštancie všetky tieto skutočnosti zohľadnil, pričom odvolací súd sa stotožňuje aj s odôvodnením súdu v tejto časti, na ktoré poukazuje.

32. Námietka žalobkyne, že žalovaná nevyvodila žiadne závery voči porušeniu pracovnej disciplíny voči inej zamestnankyni, u ktorej bol v daný deň taktiež zistená prítomnosť alkoholu neobstojí z dôvodu, že u tejto zamestnankyne bola zistená prítomnosť alkoholu v dychu v podstatne nižšej hodnote, pričom tak ako vyplýva z vyššie uvedeného každé porušenie pracovnej disciplíny sa posudzuje individuálne z hľadísk už vyššie spomínaných. Pokiaľ teda žalovaná nevyvodila žiadne dôsledky voči inému zamestnancovi, nemôže táto skutočnosť ovplyvniť skúmanie zákonných podmienok pre naplnenie dôvodu pre skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou.

33. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazuje na nezrovnalosti zistené vo výpovedi svedkyne X.. Q. T., s týmito sa správne vyporiadal súd prvej inštancie, preto ani tieto námietky nemôžu spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

34. Výrazne v neprospech žalobkyne vyznieva aj podľa názoru odvolacieho súdu tá skutočnosť, že v deň, kedy bola dychovou skúškou zistená prítomnosť alkoholu v jej dychu zo strany žalovanej sa žalobkyňa nepodrobila opakovanej dychovej skúške, prípadne krvnej skúške, ktorá by preukázateľne potvrdila obranu žalobkyne, že alkohol nepožila. Žalobkyňa v uvedený deň sa podrobila lekárskemu vyšetreniu, pričom o vykonanie krvnej skúšky svojho lekára nepožiadala, aj keď tak urobiť mohla, pričom jej v tom nebránili ani závažné zdravotné dôvody. Vykonaným dokazovaním totiž nebolo preukázané, že by zlý zdravotný stav bránil žalobkyni podrobiť sa krvnej skúške v zdravotníckom zariadení.

35. Žalobkyňa v konaní nepreukázala ani tú v odvolaní tvrdenú skutočnosť, že pozitívny výsledok prítomnosti alkoholu v dychu bol zapríčinený požitím liekov. Tieto tvrdenia žalobkyne zostali vo všeobecnej rovine bez toho, aby ich v konaní preukázala. Žalobkyňa totiž žiadnym spôsobom nepreukázala, že by v uvedený deň požívala lieky, ktoré by mohli spôsobiť pozitívny výsledok skúmania prítomnosti alkoholu v dychu.

36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny.

37. V prevyšujúcej časti, pokiaľ ide o odvolanie voči výroku o trovách konania, je odvolanie žalobkyne dôvodné, pretože súd prvej inštancie v tejto časti vec nesprávny právne posúdil, ak neskúmal (ne) splnenie podmienok pre možnosť rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré bolo účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a v súčasnosti je ním ust. § 157 CSP. V dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia je rozhodnutie súdu prvej inštancie predčasné, preto ho odvolací súd v tejto časti zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

38. V zmysle ust. § 262 ods. 1 účinného od 1.7.2016 súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 . O nároku na náhradu trov konania pritom rozhoduje podľa ust. § 255 a nasl. CSP. Výnimočne môže súd nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 .

39. Nepriznanie náhrady trov konania vo výnimočných prípadoch bolo do 30.6.2016 upravené v ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a s účinnosťou od 1.7.2016 je potrebné túto otázku posudzovať podľa ust. § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa aj podľa tohto novoúčinného zákonného ustanovenia spočívajú buď v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétneho sporu. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutiach náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, pričom treba zohľadniť aj pomery tej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia v zmysle § 257 na jej majetkové pomery. Aj keď to ust. § 257 výslovne neuvádza, vychádzajúc z doterajšej dlhodobo jednotnej praxe významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 budú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a prípadne ďalšie okolnosti.

40. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 súd skúma ex offo, teda aj bez návrhu strany sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 1.7.2016 súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ex offo. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie podmienok v zmysle ust. § 257 CSP.

41. Keďže v prejednávanej veci sa súd aplikáciou ustanovenia účinného v čase jeho rozhodovania, t.j. § 150 ods. 1 O.s.p. nezaoberal, bude jeho povinnosťou v ďalšom konaní skúmať existenciu okolností tvrdených žalobcom pre nepriznanie náhrady trov konania v zmysle ust. § 257 a iba v prípade záveru, že nejde o výnimočný prípad, rozhodne o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 (v čase rozhodovania súdu prvého stupňa - § 142 ods. 1 O.s.p.).

42. V novom rozhodnutí teda súd rozhodne už iba o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .