Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23P/100/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Smereková, v právnej veci mal. X. V., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom T. práce, sociálnych vecí a rodiny X., dieťa rodičov: matka C. V., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, X., otec Q. V., nar. X.XX.XXXX, bytom N. Nová Ves 31, o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

M e n í rozsudok Okresného súdu Michalovce č. k. 17P/277/2009-147 zo dňa 30.09.2011 v časti vyživovacej povinnosti tak, že z v y š u j e výživné na maloletého X. V., nar. X.X.XXXX, zo sumy minimálneho výživného, ktoré je aktuálne vo výške XX,XX EUR na sumu 43,00 EUR od 06.04.2016, ktoré je otec povinný platiť vždy do 25-dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 06.04.2016 do 31.08.2016 v celkovej výške 76,70 EUR p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 5,00 EUR spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením, čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1./Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.4.2016 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. Matúša zo sumy minimálneho výživného na sumu 100.- € mesačne od 1.1.2016. V priebehu konania upresnila matka návrh tak, že výživné žiadala zvýšiť od podania návrhu t. j. od 6.4.2016. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo výživné upravované rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 17P/277/2009, na základe ktorého otec od 16.9.2009 je povinný platiť minimálne výživné. Matka poukázala na zmenu pomerov na strane maloletého, ktorý bol v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti žiakom 3. triedy základnej školy, mal 9 rokov. Aktuálne má maloletý 16 rokov, je žiakom 9. triedy základnej školy. Matka poukázala aj na zmenu pomerov na strane otca, ktorý bol v čase poslednej úpravy v roku 2009 nezamestnaný, aktuálne podľa informácií matky otec pracuje. Matka uviedla, že otec sa o maloletého vôbec nezaujíma, nestretávajú sa, neobdarúvava ho darčekmi, platí len výživné v minimálnom rozsahu, všetky ostatné výdavky maloletého hradí matka.

2./ Otec vo svojom vyjadrení zo dňa 2.6.2016 (čl. 32 spisu) nesúhlasil so zvýšením výživného, pretože jeho mesačný príjem sotva postačuje na úhradu jeho mesačných nákladov.

3./ Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť, pretože vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného, je nepochybné, že na strane maloletého došlo k nárastu nákladov, pričom nástupom maloletého na strednú školu sa náklady ešte zvýšia.

4./ Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky, vyjadrením otca, vyjadrením kolízneho opatrovníka, s predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

5./ Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému upravená rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. 17P/277/2009 - 147 zo dňa 30.9.2011 tak, že výživné bolo znížené zo sumy 49,79 € na sumu minimálneho výživného. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súd zistil, že dôvodom na zníženie výživného bola skutočnosť, že otec bol od 1.1.2009 nezamestnaný. Otec poberal od decembra 2011 dávku v hmotnej núdzi vo výške 181,37 €, žil sám vo svojom rodinnom dome, kde nemal plyn ani elektrinu, splácal v rámci exekúcií dlh na výživnom aj dlh voči zdravotnej poisťovni, vlastnil nepojazdné motorové vozidlo. Matka v čase poslednej úpravy výživného dosahovala príjem 502 €, žila s maloletým v byte v jej vlastníctve, s nákladmi vo výške 110 € a zároveň splácala hypotekárny úver vo výške 122,31 € mesačne. Maloletý bol v danom čase žiakom 3. ročníka základnej školy, mal náklady a potreby primerané veku, v rámci záujmovej činnosti navštevoval tanečný krúžok, za ktorý matka mesačne platila sumu 20 €. Matka uviedla, že otec od januára 2011 platí na maloletého len symbolické výživné v sume 2 € mesačne.

6./ Výsluchom matky a z predložených listinných dôkazov súd zistil, že aktuálne v roku 2016 bol priemerný čistý mesačný príjem matky v sume 866 €. Matka žije v spoločnej domácnosti s maloletým synom v 2-izbovom byte v jej vlastníctve. Priemerné mesačné náklady matky pozostávajú z týchto súm: splátka hypotekárneho úveru 135,55 €, platby spojené s užívaním bytu 89,36 €, náklady na energie - platba SIPO 51,74 €. Okrem toho má matka bežné náklady na stravu, ošatenie, hygienu.

7./ Maloletý, ktorý má aktuálne 16 rokov, bol v školskom roku 2015/2016 žiakom 9. ročníka základnej školy, od septembra 2016 nastúpi na štúdium na strednej škole - gymnázium v Michalovciach. Mesačné náklady maloletého pozostávajú z týchto súm: strava, ošatenie, hygiena 300€, životné poistenie 20 €, vreckové 20 €, vitamíny na posilnenie imunity 20 €. Maloletý navštevuje tanečný krúžok kde výška rodných nákladov je 80 € (6,60 € mesačne). Z potvrdenia Základnej školy T. J. Moussona v Michalovciach o výške ročných platieb zaplatených za jeden školský rok (čl. 44 spisu), jedná sa o platby za školské pomôcky, zošity a učebnice, poplatky do triedneho fondu, náklady na výlety a exkurzie, náklady v súvislosti s ukončením 9. ročníka (fotenie, tablo, koncoročný večierok), súd zistil že, náklady maloletého zaplatené matkou boli v sume 269 € (t. j. 22 € mesačne).

8./ Výsluchom otca a z predložených listinných dôkazov súd zistil, že otec je od 1.12.2015 práceneschopný, predtým bol dlhodobo nezamestnaný, pracoval len občasne a krátkodobo brigádnicky, naposledy v auguste 2015. Jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške 152 €. Žije sám v rodinnom dome v jeho osobnom vlastníctve. Aktuálne sa lieči u kardiológa, pretože v novembri 2015 prekonal infarkt, pre zhoršený zdravotný stav si otec prácu nehľadá, keďže na odporúčanie jeho kardiológa sa môže len primerane fyzicky zaťažovať. Mesačné náklady otca pozostávajú z týchto súm: platby za elektrinu 23 €, náklady na plynové nádoby 2,30 € (14 €/polroka), náklady na lieky 35 € , mobil 10 €, internet 12 €, náklady na stravu, hygienu a ošatenie 40 €.

9./ Otec poprel tvrdenie matky, o tom, že je zamestnaný a vykonáva prepravu osôb pre spoločnosť, ktorú vlastní jeho známy Marián Bajus. Súd si vyžiadal správu od podnikateľského subjektu Adrián Bajus - ADRIA, Sečovce, ktorý uviedol, že otca nezamestnáva, firemné vozidlo mu požičiava za účelom ciest do Košíc za lekármi, pričom náklady na tieto cesty hradí on (správa na čl. 65 spisu). Z lustrácie v registri Sociálnej poisťovne (čl. 37 - 38 spisu) súd zistil, že aktuálne žiaden zamestnávateľ neodvádza odvody za otca, teda súd nemal za preukázané, že otec má príjem z pracovnej činnosti.

10./ Skutočnosť, prečo je otec dlhodobo nezamestnaný, otec odôvodnil tým, že sa mu nepodarilo nájsť si prácu vo svojom odbore (otec je vyučený obrábač kovov) a o nekvalifikovanú prácu vo výrobných spoločnostiach v meste Michalovce (YAZAKI, BSH, Syráreň Bel a pod.) sa nikdy neuchádzal ani neuvažoval o možnosti zamestnať sa na týchto pracovných pozíciách, pretože mal informácie od ľudí, že neboli spokojní s prácou v spoločnosti YAZAKI.

11./ Podľa § 65 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine), ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

12./ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13./ Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14./ Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

15./ Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16./ Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.

17./ Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu .

18./ Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19./ Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

20./ Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

21./ Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky na zvýšenie výživného je potrebné vyhovieť, avšak vzhľadom na príjmové pomery otca, nie v celom rozsahu.

22./ Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, súd vychádza z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

23./ Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

24./ Zmenou pomerov v zmysle ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena okolností na strane oprávneného alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Musí ísť o zmenu zásadnú ako aj o zmenu trvalú v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného.

25./ Je zrejmé, že u maloletého od poslednej úpravy výživného v roku 2011 došlo k nárastu nákladov v dôsledku jeho prirodzeného rastu a vývinu, taktiež došlo k nárastu nákladov spojených so školskou dochádzkou, keďže maloletý ukončil školskú dochádzku na základnej škole a v školskom roku 2016/2017 začína stredoškolské štúdium, kde sú náklady na štúdium ešte vyššie ako na základnej škole. Náklady na maloletého tak, ako sú špecifikované vyššie sú odôvodnené a opodstatnené.

26./ Súd bral do úvahy príjmové a výdavkové pomery na strane otca, ktorý je aktuálne evidovaný ako nezamestnaný, jediným jeho príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške 152 €, v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu a práceneschopnosti sa otec aktuálne nemôže zamestnať. Súd však prehodnotil opodstatnenosť jednotlivých nákladov otca a dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť otca má prednosť pre nákladmi na internet vo výške 12 € mesačne. Podľa vyjadrenia otca, internet využíva na vyhľadávanie informácií ohľadne svojho ochorenia a diéty, avšak súd má za to, že tieto informácie môže otec získať v rámci lekárskych vyšetrení a konzultácií s jeho kardiológom. Porovnajúc príjem otca a jeho opodstatnené mesačné náklady, ktoré dosahujú výšku 110 € (v tejto sume sú zarátané náklady: elektrina 23 €, náklady na plynové nádoby 2,30 € (14 €/polroka), náklady na lieky 35 € , mobil 10 €, náklady na stravu, hygienu a ošatenie 40 €), dospel súd k záveru, že je v možnostiach otca prispievať na výživu maloletého sumou 43 € (t. j. suma o 15,87 € vyššia než minimálne výživné vo výške 27,13 €, ktoré otec doposiaľ platil) a preto zvýšil výživné na sumu 43 €.

27./ Je nutné zdôrazniť, že stanovené výživné nepredstavuje len sumu určenú na stravu, ošatenie, náklady na štúdium a záujmové aktivity, ale že v sebe zahŕňa i výdaje na úhradu nájomného, služby spojené s užívaním bytu, podiel na energiách u matky, kde dieťa žije.

28./ S poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona i s poukazom na to, že matka si časť vyživovacej povinnosti plní svojou osobnou starostlivosťou o maloletého, bol súd názoru, že vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu je otcovou prioritnou povinnosťou, najmä v situácii, keď z jeho strany úplne absentuje iná realizácia jeho rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému. Otec nie je so synom v kontakte, neprispieva na jeho výživu nad rámec súdom určeného výživného, neobdarúva ho pri príležitosti sviatkov.

29./ Súd zvýšil výživné na sumu 43 € od 6.4.2016 t. j. odo dňa podania návrhu a zároveň súd povolil otcovi splácať dlžné výživné za obdobie od 6.4.2016 do 31.08.2016 v celkovej výške 76,70 € v mesačných splátkach po 5 € spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením, čo i len jednej splátky sa stane splatné celé dlžné výživné.

30./ O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 z. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutie smeruje.

Odvolanie nie je oprávnená podať matka a kolízny opatrovník, ktorí sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania (§ 368 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (62 ods. 1 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 .

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 .