Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Cb-164-2016.pdf
PDF · 80.97 KB
Case nature
Subarea
16Cb/164/2016
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci navrhovateľa: GST EU, s.r.o., IČO: 45 586 551, so sídlom Šintavská 27/1, Sereď, zastúpeného splnomocnencom: FUTEJ & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti odporcovi: F. P., nar. XX. O. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom L. J. XXX, P. J., štátny občan F. K., o nariadenie neodkladného opatrenia, eventuálne o zabezpečovacie opatrenie, takto:
rozhodol:
I. Zamieta sa návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi tohto znenia: „Súd ukladá odporcovi zákaz akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresný úradom Dunajská Streda, okres Dunajská Streda, obec P. J., katastrálne územie L. J.Ň.: 1. pozemku s parcelným číslom XXX/XXX s výmerou XXX m2, druh pozemku orná pôda, nachádzajúci sa v zastavanom území obce 2. pozemku s parcelným číslom XXX/XXX s výmerou XX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci sa v zastavanom území obce 3. stavbe so súpisným číslom XXX postavenej na parcele č. XXX/XXX, druh stavby rodinný dom vrátane zaťaženia týchto nehnuteľností akýmkoľvek vecným bremenom, zriadenia záložného alebo predkupného práva k týmto nehnuteľnostiam a akejkoľvek inej dispozície s týmito nehnuteľnosťami.“
II. Ako zabezpečovacie opatrenie podľa § 343 Civilného sporového poriadku sa zriaďuje záložné právo na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. L. J.: pozemok parc. reg. C č. XXX/XXX - orná pôda o výmere XXX m2, pozemok parc. reg. C č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, stavba súp. č. XXX - rodinný dom na parc. reg. C č. XXX/XXX, a to v prospech navrhovateľa GST EU s.r.o. ako záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávky voči odporcovi vo výške 229.674,86 € z titulu náhrady škody spôsobenej odporcom pri výkone funkcie konateľa navrhovateľa.
III. Strany nemajú právo na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení a zabezpečovacom opatrení.
IV. Navrhovateľ je povinný do jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia podať ako žalobca proti odporcovi ako žalovanému žalobu vo veci samej, ktorou sa bude voči odporcovi domáhať zaplatenia pohľadávky, na ktorej zabezpečenie bolo zriadené zabezpečovacie opatrenie (výrok II).
odôvodnenie:
1. Návrhom došlým tunajšiemu súdu 27. júla 2016 a doplneným 16. augusta 2016 sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, in eventu zabezpečovacieho opatrenia v zmysle výrokov I resp. II. V návrhu predniesol, že odporca uňho od 21. júla 2012 do 3. februára 2016 vykonával funkciu
konateľa. V tomto období neoprávnene využíval finančné prostriedky navrhovateľa na súkromné účely, pričom tým vzniknuté pohľadávky voči sebe dal navyše v účtovníctve navrhovateľa odpísať. Okrem toho odkúpil od navrhovateľa počas výkonu svojej funkcie motocykel, ktorého kúpnu cenu nezaplatil. Navyše porušil aj zákaz konkurencie tým, že sa stal konateľom inej spoločnosti so zhodným predmetom činnosti, ktorá je dcérskou spoločnosťou konkurenta navrhovateľa a ktorej založenie sám odporca inicioval a v súčasnosti je aj jej spoločníkom. Tým vznikla navrhovateľovi škoda najmenej vo výške 229.674,86 €, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ mieni domáhať vo veci samej. Odporca ako cudzinec má v Slovenskej republike časovo obmedzený pobyt a vlastní tu len jedinú nehnuteľnosť, ktorej cena je výrazne nižšia než pohľadávka navrhovateľa a ktorej predaj je navyše ľahko realizovateľný. Okrem toho je spoločníkom už len v konkurenčnej spoločnosti MJC EU, s.r.o., IČO: 47 835 079. Medzi majetkom odporcu a pohľadávkou navrhovateľa tak v súčasnosti existuje značný nepomer.
2. Súd po preskúmaní listín priložených k návrhu: výpis z obchodného registra navrhovateľa, kópia preukazu cudzinca odporcu (č. l. 20), výpis z účtovnej evidencie (č. l. 21 až 27), výpisy z účtu navrhovateľa (č. l. 28 až 260), výpis z knihy bankových výpisov (č. l. 261), výpisy z účtu navrhovateľa (č. l. 262 až 289), emailová komunikácia z 25. mája 2016 s prílohami (č. l. 290 až 309), správa spol. MANDAT AUDIT, s.r.o. z 5. mája 2016 (č. l. 308 až 313), emailová komunikácia z 21. apríla 2016 a 4. mája 2016 (č. l. 314 až 317), faktúry (č. l. 318 až 328), emailová komunikácia z 29. apríla 2016 (č. l. 329), emailová komunikácia z roku 2014 (č. l. 344 až 357), zmluva o prevode obchodného podielu (č. l. 359 až 365), výpis LV č. XXXX (č. l. 407), ponuky realitných kancelárií (č. l. 408 až 420) zistil, že tieto osvedčujú žalobcom opísaný skutkový stav, preto nie je potrebné ho znova opakovať.
3. Civilný súdny poriadok v § 324 až 344 upravuje namiesto doterajších predbežných opatrení neodkladné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia. Navrhovateľ sa v prerokúvanej veci domáha vydania predovšetkým neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami uvedenými vo výroku [§ 325 ods. 2 písm. c) C. s. p.]. Eventuálne, pokiaľ by súd tomuto návrhu nevyhovel, navrhuje ako zabezpečovacie opatrenie zriadiť záložného právo k tejto nehnuteľnosti.
3. Ustanovenie § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 C. s. p. umožňuje aj pred začatím konania nariadiť neodkladné opatrenie, ak treba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa názoru súdu, ktorý podporuje aj § 326 C. s. p., je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúrá, v zmysle ktorej „potreba bezodkladnej úpravy pomerov“ si vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku, ktorý navrhovateľ neodkladného opatrenia uplatňuje (bude uplatňovať) vo veci samej, a osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by bez neodkladného opatrenia hrozila. Je na navrhovateľovi, aby existenciu a dôvody takejto ujmy dostatočne osvedčil (spravdepodobnil). Okrem toho však novozavedené ustanovenie § 324 ods. 3 C. s. p. formuluje subsidiaritu neodkladných opatrení voči zabezpečovaciemu opatreniu. K neodkladnému opatreniu teda možno pristúpiť, len ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
4. Pri posudzovaní tejto otázky je potrebné skúmať, aký účel sleduje navrhovateľ neodkladného opatrenia, a či taký účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Ak ho možno dosiahnuť, nemožno na tento účel nariadiť neodkladné opatrenie. Účelom zabezpečovacích opatrení, ako vyplýva z § 343 ods. 1 C. s. p., je zriadenie sudcovského záložného práva na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zabezpečovacím opatrením teda súd zriadi záložné právo v zmysle § 151 a nasl. Občianskeho zákonníka, čím sa navrhovateľovi (veriteľovi pohľadávky) zabezpečí postavenie záložného veriteľa s tými zákonnými možnosťami, ktoré má (najmä vykonať záložné právo, § 151l a § 151m Obč. zák.), ale tiež s tými istými účinkami (najmä pôsobenie záložného práva aj voči nadobúdateľom, § 151h Obč. zák.). Tým sa zabezpečí vymožiteľnosť jeho neskôr v konaní priznaného nároku voči odporcovi (dlžníkovi). Z tohto hľadiska je teda potrebné vykladať aj subsidiaritu upravenú v § 324 ods. 3 C. s. p. Ak veriteľ - navrhovateľ neodkladného opatrenia nesleduje iný cieľ než zabezpečiť si vymožiteľnosť svojej pohľadávky voči dlžníkovi - odporcovi, je tento cieľ vždy možné dosiahnuť zabezpečovacích opatrením podľa § 343 C. s. p. V dôsledku toho v týchto prípadoch nikdy nemôže byť dôvodný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže sledovaný účel možno vždy dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C. s. p.).
5. O taký prípad ide aj v prerokúvanej veci. Z obsahu návrhu navrhovateľa je zrejmé, že má obavy o vymožiteľnosť svojej pohľadávky voči odporcovi, keďže ten je cudzinec a nehnuteľnosť predstavujú jediný jeho hodnotnejší majetok. Taktiež v konaní vo veci samej sa navrhovateľ mieni domáhať len zaplatenia svojich pohľadávok z titulu náhrady škody, ktorú mu spôsobil odporca. Navrhovateľom uplatňovaný nárok tak nemá žiaden súvis so samotnou nehnuteľnosťou odporcu, dispozícia s ktorou by sa mala obmedziť. Taktiež pre navrhovateľa nie je podstatné, aby nehnuteľnosti zostala vo vlastníctve alebo užívaní odporcu. Podstatné pre navrhovateľa je, aby ju mohol postihnúť na účely uspokojenia svojich pohľadávok voči odporcovi. Z týchto dôvodov je zrejmé, že účelom navrhovaného neodkladného opatrenia nie je nič iné než snaha zabezpečiť budúci výkon majetkovej exekúcie na uspokojenie peňažných pohľadávok. Tento účel pritom veritelia pravidelne dosahujú zriadením záložného práva, ktoré je podľa § 343 C. s. p. možné zriadiť aj ako zabezpečovacie opatrenie. Účel sledovaný navrhovateľom by teda bolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, čo vylučuje, aby sa na tento účel použilo neodkladné opatrenie (už citovaný § 324 ods. 3 C. s. p.).
6. Zo všetkých uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (§ 328 ods. 1 druhá alternatíva C. s. p.) bez nariadenia pojednávania a vyjadrenia ostatných strán (§ 329 ods. 1 C. s. p.; výrok I).
7. Pre tento prípad sa však navrhovateľ domáha rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení. Podľa § 343 ods. 1 C. s. p. môže súd zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia podobne ako v prípade neodkladného opatrenia je aspoň osvedčenie existencie pohľadávky, ktorá sa má záložným právom zabezpečiť, a ohrozenie exekúcie na vymoženie tejto pohľadávky. Aj v tomto prípade je na navrhovateľovi, aby oba tieto predpoklady osvedčil (spravdepodobnil, porov. § 326 ods. 1 v spojení s § 344 C. s. p.).
8. V prerokúvanej veci sú podľa názoru súdu dostatočne osvedčené oba tieto predpoklady. Z obsahu návrhu a priložených listín, najmä výpisov z účtov navrhovateľa totiž skutočne vyplýva, že na ňom boli realizované platby kartou a výbery na rôznych miestach (vrátane Turecka, Egypta, Chorvátska, Slovinska, teda aj dovolenkových destinácií) a rôzne účely (reštaurácie, platby v obchodoch, návštevy pamiatok), ktoré dostatočne osvedčujú tvrdenie, že finančné prostriedky z účtov navrhovateľa boli používané na súkromné účely. Odporca bol pritom v danom čase konateľom navrhovateľa, čo je osvedčené výpisom z obchodného registra, a o takomto využívaní prostriedkov mohol a mal mať vedomosť. Nateraz treba na základe emailovej komunikácie medzi účtovníčkou navrhovateľa a jeho právnym zástupcom považovať za dostatočne osvedčené aj to, že k týmto výberom a platbám dochádzalo minimálne s vedomím odporcu ako konateľa, čo by bolo možné posúdiť ako porušenie povinností konateľa s následnou zodpovednosťou za vzniknutú škodu (§ 135a ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka). Súd sa takisto stotožňuje s názorom navrhovateľa, že tu existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Odporca je cudzinec, zrejme tu nemá hlavné stredisko svojich záujmov (rodinu, priateľov), takže nemožno predpokladať, že by zostal v Slovenskej republiky. Je občanom F. K., s ktorou právny styk je obťažný a exekúcia rozsudku slovenského súdu v nej nie je istá. Z predložených listín je tiež osvedčené, že hodnota nehnuteľnosti odporcu nie je vyššia ako tvrdená pohľadávka navrhovateľa a že ďalším majetkom odporcu je obchodný podiel v spoločnosti MJC EU s.r.o., ktorý však (kvôli závislosti jeho hodnoty od hospodárskych výsledkov spoločnosti, ktoré môžu byť premenlivé) nemožno považovať za dostatočne bonitný exekvovateľný majetok.
9. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že návrh na dočasné opatrenie je dôvodný, a preto výrokom II žiadané záložné právo zriadil bez nariadenia pojednávania a vyjadrenia ostatných strán (§ 329 ods. 1 v spojení s § 344 C. s. p.).
10. O trovách rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 v spojení s § 354 C. s. p., keďže konanie o neodkladnom opatrení a zabezpečovacom opatrení sa týmto rozhodnutím končí a nový C. s. p. nepredpokladá rozhodovanie o trovách týchto opatrení vo veci samej (porov. pôvodný § 145 O. s. p.). Navrhovateľ však mal vo veci úspech aj neúspech len polovičný, keďže v časti zabezpečovacieho opatrenia bol neúspešný, a odporcovi pre jeho neúčasť na konaní trovy nevznikli (výrok III).
11. Podľa § 336 ods. 1 v spojení s § 344 C. s. p. súd uložil navrhovateľovi aj podať žalobu vo veci samej. Samo zriadenie záložného práva totiž nedáva predpoklad, že by sa ním dosiahla trvalá úprava pomerov. Okrem toho § 343 ods. 3 C. s. p. výslovne predpokladá, že záložné právo možno vykonať až po právoplatnom priznaní pohľadávky. Z toho treba uzavrieť, že pri zriadení dočasného opatrenia súd musí vždy uložiť navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, aby mohlo dôjsť k právoplatnému priznaniu zabezpečenej pohľadávky. Inak by totiž záložné právo nebolo nikdy možné vykonať. Preto súd uložil navrhovateľovi túto povinnosť v lehote jedného mesiaca (výrok IV), čo je dostatočné vzhľadom na to, že všetky podstatné údaje a dôkazy už navrhovateľ uviedol aj v samotnom návrhu na neodkladné opatrenie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa toto uznesenie napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).