Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/18/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa XX.XX.XXXX v Prešove takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu J. sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu J. sp. zn. XT/X/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol obžalovaný N. A. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že -dňa XX.X.XXXX, okolo XX.XX hod., potom čo požil alkoholické nápoje bližšie nezisteného druhu a množstva, v úmysle zmocniť sa cudzej veci, sa vlámal do objektu firmy J., s.r.o. P., nachádzajúceho sa na ulici I. č. XX/I v J., okres J., a to tým spôsobom, že po kovových schodoch vyšiel k vstupným dverám objektu, kde presne nezisteným spôsobom poškodil osvetlenie so zabudovaným senzorom pohybu nad vstupnými dverami, rozbil sklenenú výplň okna, cez vzniknutý otvor prestrčil pravú ruku za účelom otvorenia okna, pričom zvalil a rozbil tam nachádzajúcu sa olejovú lampu, porezal si pravú ruku a následne z miesta činu ušiel, čím takto, poškodením osvetlenia, rozbitím sklenenej výplne vchodových dverí a rozbitím olejovej lampy spôsobil škodu pre J., s.r.o. P. v hodnote najmenej XXX,-EUR.

Podľa § 44 Tr. zákona u obžalovaného N. A. bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, pretože trest, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu J. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, v trvaní X mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia, považuje za dostatočný.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor proti výroku o vine a treste ihneď po jeho vyhlásení. V dodatočne predložených dôvodoch odvolania odvolateľ v prvom rade zrekapituloval výroky napadnutého rozsudku a následne vyslovil, že napadnutý rozsudok bol vyhlásený aj napriek tomu, že v trestnej veci vedenej na Okresnom súde J. pod sp. zn. XT/XX/XXXX bol rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX obžalovaný P. A. uznaný vinným zo skutku spáchaného dňa XX.XX.XXXX (z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona), ktorý deň mu bolo vznesené obvinenie pre tento skutok, pričom žalovaný skutok bol obžalovaným spáchaný dňa XX.XX.XXXX a pre tento skutok mu bolo vznesené obvinenie až XX.XX.XXXX. Vzhľadom na uvedené považuje obidva skutky za pokračovaciu trestnú činnosť s poukázaním na § 122 ods. 10, 13 Tr. zákona a preto okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 44 Tr. zákona namiesto ustanovenia § 41 ods. 3 Tr. zákona. Po citácii ustanovenia § 41 ods. 3 Tr. zákona vyslovil, že Okresný súd J. sa neriadil týmto zákonným ustanovením a namiesto uloženia spoločného trestu rozhodol o upustení od uloženia súhrnného trestu, na čo bolo potrebné reagovať podaním odvolania čo do viny a trestu. S poukázaním

na tieto skutočnosti preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania prokurátorom ako osobou na to oprávnenou krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že konajúci súd hlavné pojednávanie dňa XX.XX.XXXX vykonal v súlade s procesným predpisom, keď obžalovaného riadne poučil o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení vo vzťahu k vine podľa § 257 ods. 1, 5 Tr. poriadku, tak aj o tom, že súdom prijaté vyhlásenie je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním a dovolaním okrem dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku. Konajúci súd po vykonaní úkonov v zmysle § 257 ods. 5 a § 333 ods. 3 Tr. poriadku a na základe vyjadrenia prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného s tým, že dokazovanie sa vykonalo už iba vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody v zmysle pravidiel stanovených procesným predpisom pre dokazovanie.

Vzhľadom k tomu, že prokurátor podal odvolanie aj proti výroku o vine namietajúc právnu kvalifikáciu skutku, hoci paradoxne navrhoval prijať vyhlásenie obžalovaného ku skutku právne kvalifikovaného ako v napadnutom rozsudku, odvolací súd najprv preskúmaval správnosť skutkových záverov a to len na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní. Zistil pritom, že skutkové zistenia sú odrazom skutočností plynúcich z dôkazov predložených obžalobou, v tomto pochybností neboli. Ostatne obžalovaný sa aj v prípravnom konaní ku skutku priznal a popísal spôsob jeho spáchania, čo korešponduje ďalším vykonaným dôkazom.

Následne odvolací súd preskúmaval právne posúdenie skutku, pričom konštatuje, že s právnym záverom a s argumentáciou odvolateľa s poukázaním na § 122 ods. 10 Tr. zákona, že skutok mal byť posúdený ako čiastkový útok pokračovacieho trestného činu vo vzťahu ku skutku ním spáchanom dňa XX.XX.XXXX, sa nestotožnil.

Ustanovenie § 122 ods. 10 Tr. zákona vymedzuje pokračovací trestný čin práve objektívnymi súvislosťami v čase, spôsobe spáchania jednotlivých skutkov, predmete útoku a v jednotiacom zámere spáchať trestný čin, ktoré kritéria opodstatňujú právne kvalifikovať čiastkové útoky toho istého páchateľa ako jeden trestný čin.

V posudzovanom prípade však absentuje objektívna súvislosť v čase, keď skutok, ktorý je predmetom tohto trestného stíhania, obžalovaný spáchal pol roka pred skutkom zo dňa XX.XX.XXXX, za ktorý už bol obžalovaný odsúdený. Dlhší časový odstup medzi oboma spáchanými skutkami nemožno považovať za súvisiaci v konaní obžalovaného, keďže z dokazovania nevyplýva, aby si týmto trestným činom obžalovaný zabezpečoval prostriedky na obživu, resp. chcel ich zabezpečiť, aj keď trestný čin bol spáchaný iba v štádiu pokusu, čo v konečnom dôsledku znamená absenciu jednotiaceho zámeru ku skutku z XX.XX.XXXX. Zo zabezpečených dôkazov nemožno vyvodiť ani objektívnu prekážku, pre ktorú obžalovaný počas doby medzi obidvoma skutkami nespáchal ďalší čiastkový útok krádeže. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že v tomto rozhodnom období obžalovaný nebol vo výkone trestu, ktorá skutočnosť by mu bránila páchať ďalšie čiastkové útoky. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uzavrel, že konajúci súd konanie obžalovaného správne po právnej stránke posúdil, ak ho kvalifikoval ako samostatný trestný čin krádeže. Z uvedeného dôvodu potom neprichádzalo do úvahy ani ukladanie spoločného trestu postupom podľa § 41 ods. 3 Tr. zákona.

Je však faktom, že obžalovaný spáchal prerokúvaný trestný čin po tom, čo bol rozsudkom Okresného súdu J. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX právoplatne uznaný vinným zo spáchania trestného činu krádeže, za ktorý bol odsúdený k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere X roka, ktorý vykonal dňa XX.XX.XXXX. Táto skutočnosť vyplýva z odpisu registra trestov a zakladá okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadby podľa § 212 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, t. j. hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený. Za uvedený prečin podľa § 212 ods. X zákon ustanovuje sankciu odňatia slobody na X mesiacov až X roky.

Konajúci súd podľa § 44 Tr. zákona upustil od uloženia súhrnného trestu obžalovaného s poukázaním na jeho odsúdenie rozsudkom Okresného súdu J. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa stal právoplatným dňa XX.XX.XXXX a ktorým bol obž. P. A. uložený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere X mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže tento trest považoval za dostatočný.

Rozhodnutie konajúceho súdu o upustení od uloženia súhrnného trestu považuje odvolací súd za vecne správny a zákonu zodpovedajúci. Prerokúvaný skutok obžalovaný spáchal skôr, ako bol vyhlásený rozsudok v trestnej veci obžalovaného vedenej na konajúcom súde pod sp. zn. XT/XX/XXXX, v dôsledku čoho prichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zákona, keďže trestná činnosť sa zbiehala. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom tohto spisu a taktiež doplnil dokazovanie aj prečítaním relevantných časti spisu konajúceho súdu vedeného pod sp. zn. XT/XX/XXXX, z ktorého plynie že rozsudkom z XX.XX.XXXX bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, ktorý spáchal dňa XX.XX.XXXX, a bolo uňho upustené od uloženia súhrnného trestu.

Skutky spáchané v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a prerokúvaný skutok je potrebné považovať za viacčinný súbeh trestných činov, keďže k vyhláseniu rozhodnutia, ktoré vytvorilo prekážku súbehu páchania trestnej činnosť bolo vyhlásené dňa XX.XX.XXXX v trestnej veci vedenej na konajúcom súde pod sp. zn. XT/XX/XXXX.

Odvolací súd pri posudzovaní správnosti výroku o treste bral v ďalšom do úvahy dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku. Dobu X a X roka možno považovať za dlhšie obdobie, ktorá už má vplyv na zhodnotenie všetkých okolností pri ukladaní trestu. Okrem toho nebolo možné opomenúť, že aj v trestnej veci vedenej pod sp. zn. XT/XX/XXXX v roku XXXX bolo upustené od uloženia súhrnného trestu za zbiehajúcu sa trestnú činnosť. Vzhľadom teda na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku, ako aj následok, ktorý bol trestným činom spôsobený, a okolnosti spáchania skutku, dospel odvolací súd k záveru, že uložený trest vo výmere X mesiacov je trestom dostatočným.

Ako to z vyššie uvedeného vyplýva, napadnutý rozsudok trpí chybou v právnej kvalifikácii, keď konanie obžalovaného malo byť posúdené ako prečin podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, ktoré zistenie zakladá dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. poriadku. Vzhľadom však k tomu, že výrok o treste považoval odvolací súd za správny, vyvodil súčasne záver o tom, že citovaný dovolací dôvod nemožno použiť na nápravu výroku o vine, pretože zistené porušenie zákona by zásadne neovplyvnilo postavenie obžalovaného.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako nedôvodné a preto ho postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.